Prezentácia európskeho ombudsmana, P. Nikiforos Diamandouros
Breakfast Policy Briefing European
Policy Centre (EPC)

Úvod

Dobré ránko dámy a páni! Som rád, že som tu pre tento EPC Breakfast Policy Briefing. Osobitne by som sa chcel poďakovať pánovi Martensovi, výkonnému riaditeľovi EPC, a jeho tímu za to, že mi dali príležitosť podeliť sa s vami o niekoľko myšlienok na tému „Lisabonská zmluva a práva občanov – úloha európskeho ombudsmana“.

V skutočnosti je to už druhýkrát, čo som mal tú česť vystúpiť na raňajkovom stretnutí organizovanom EPC.  Prvý bol 28. júna 2007, keď som sa s hosťami EPC podelil o svoje úvahy o ďalšej dôležitej téme týkajúcej sa práce európskeho ombudsmana, a to o transparentnosti v Únii a o tom, ako ju proaktívne a systematicky propagovať.

Lisabonská zmluva je v platnosti už viac ako rok a pred jej prijatím aj po jej prijatí už bola predmetom mnohých vášnivých diskusií a podrobných analýz. Dve z jeho hlavných čŕt sú po prvé, že zabezpečuje nové úrovne európskej spolupráce v oblasti zahraničných vecí, správy ekonomických záležitostí, energetickej bezpečnosti, rozpočtu a prisťahovalectva, a po druhé, že zavádza pružnejšie rozhodovacie postupy.

Úsilie o dosiahnutie pokroku pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy bolo určite ovplyvnené hospodárskou krízou, ktorú mnohé členské štáty stále zápasia s ťažkosťami.

Často sa však zabúda, že Lisabonská zmluva má tretí aspekt: jeho vplyv na občianstvo a práva občanov. Platí to samozrejme aj pre Chartu základných práv, ktorá má teraz rovnakú právnu silu ako zmluvy a ktorá je záväzná pre členské štáty pri uplatňovaní práva EÚ.

Mnohé ustanovenia zmluvy a charty majú vplyv aj na mandát a prácu európskeho ombudsmana. Otvárajú cenné príležitosti na preklenutie priepasti medzi európskymi občanmi a úrovňou Európskej únie.

Dovoľte mi začať svoje poznámky stručným vysvetlením úlohy európskeho ombudsmana v službe občanom. Potom načrtnem vplyv Lisabonskej zmluvy na môj mandát. Na záver by som chcel vysvetliť nové práva, ktoré zmluva a charta poskytujú občanom, a možnosti, ktoré má ombudsman k dispozícii na presadzovanie týchto práv.

Európsky ombudsman

Právo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi bolo ustanovené Maastrichtskou zmluvou. Občania, spoločnosti, právnici, združenia, mimovládne organizácie a záujmové skupiny, aby sme vymenovali aspoň niektoré z tých, ktorí ma kontaktujú, majú právo sťažovať sa na nesprávny úradný postup administratívy Európskej únie.

Čo je nesprávny úradný postup? Zahŕňa všetky druhy zlého alebo nevhodného administratívneho správania, od oneskorených platieb za projekty EÚ až po neodôvodnené odmietnutie vydať dokument a od uverejnenia nepresných informácií až po neodpovedanie na list.

Rozhodnutia ombudsmana nie sú právne záväzné. Jeho úlohou je skôr presvedčiť inštitúcie, aby dodržiavali zásady dobrej správy vecí verejných.  Tam, kde je to možné, sa snaží nájsť priateľské riešenia. To mu dáva príležitosť zabezpečiť obojstranne výhodný výsledok, ktorý uspokojí sťažovateľa aj dotknutú inštitúciu. Ak je stále možné napraviť nesprávny úradný postup, vydá odporúčania, ktorých cieľom je dosiahnuť nápravu, alebo niekedy uzavrie prípady s kritickými poznámkami. Ak inštitúcia nedodržiava jeho odporúčania v prípadoch, ktoré vyvolávajú zásadné zásadné otázky týkajúce sa jeho mandátu, môže vydať osobitnú správu pre Európsky parlament.

Minulý týždeň som zverejnila svoju výročnú správu za rok 2010. Celkovo som v roku 2010 dostal 2 667 sťažností a uzavrel som viac ako 300 vyšetrovaní. Najčastejším predmetom vyšetrovaní bol nedostatok transparentnosti v administratíve EÚ. To predstavovalo jednu tretinu uzavretých prípadov. Ďalšie prípady sa týkali problémov s plnením zmlúv EÚ alebo výziev na predkladanie ponúk, nespravodlivosti, zneužitia právomoci alebo diskriminácie.

Jednou z mojich hlavných priorít je pomôcť administratíve EÚ stať sa otvorenejšou, zodpovednejšou a ústretovejšou voči občanom; inými slovami, vytvoriť kultúru služieb, ktorá zahŕňa proaktívny prístup k dobrej správe vecí verejných. V tejto súvislosti je potrebné vykonať ešte veľa práce. Teší ma však, že vo viac ako polovici prípadov, ktoré som uzavrel v roku 2010, dotknutá inštitúcia prijala návrh na priateľské riešenie alebo vyriešila záležitosť.

Keďže môj mandát sa obmedzuje na vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa nesprávneho úradného postupu v správe EÚ, sťažnosti na verejné orgány členských štátov nepatria do môjho mandátu, aj keď sa týkajú práva EÚ. Mnohé takéto sťažnosti však patria do mandátu národných a regionálnych ombudsmanov v Európskej sieti ombudsmanov. Preto úzko spolupracujem so svojimi kolegami v sieti s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie práva EÚ a priebežne informujem členov siete o najnovšom vývoji v oblasti práva EÚ.

Vplyv Lisabonskej zmluvy na ombudsmana

Hoci Lisabonská zmluva nevytvorila nové právomoci pre európskeho ombudsmana, pokiaľ ide o inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje jeho mandát, rozsah pôsobnosti sa rozšíril z „inštitúcií a orgánov Spoločenstva“na „inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie“. Mandát ombudsmana sa tak rozšíril dvoma hlavnými spôsobmi.

Po prvé, pred Lisabonskou zmluvou bol mandát ombudsmana obmedzený na prvý, „Spoločenstvo“, pilier a tretí pilier, t. j. policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach. Ombudsman nemal právomoc začať vyšetrovanie v súvislosti s činnosťami v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Po tom, ako Lisabonská zmluva zrušila takzvanú „pilierovú“ štruktúru EÚ, však bývalý druhý pilier – spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – teraz patrí aj do mandátu ombudsmana.

Po druhé, Európska rada je teraz výslovne začlenená do inštitúcií Únie. V dôsledku toho jeho konanie alebo opomenutie teraz patrí aj do mandátu ombudsmana.

Dôsledky týchto dvoch zmien sú potenciálne dosť významné, pretože mnohé z uvedených inštitúcií a orgánov vedú k sťažnostiam adresovaným ombudsmanovi.

Aké výhody má Lisabonská zmluva pre európskych občanov?

Teraz sa obraciam na európskych občanov. Pred takmer dvadsiatimi rokmi tvorcovia Maastrichtskej zmluvy zaviedli koncepciu občianstva Európskej únie, podľa ktorej každý štátny príslušník členského štátu musí byť občanom Únie.

Medzi práva spojené s občianstvom Únie patrí právo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi, podať petíciu Európskemu parlamentu a voliť a byť volený v miestnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu. Veľký význam má aj právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a rozhodnutie priznať Charte základných práv rovnakú právnu hodnotu, keďže zmluvy predstavujú poslednú etapu v dlhom a vyvíjajúcom sa procese posilňovania postavenia európskych občanov. Najmä charta je silným signálom, pokiaľ ide o význam, ktorý Únia prikladá právam občanov.

Právo na dobrú správu vecí verejných

Časť Charty s názvom „Práva občanov“ samozrejme obsahuje právo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Obsahuje aj právo na dobrú správu vecí verejných, ktoré je jadrom činnosti európskeho ombudsmana.

Právo na dobrú správu vecí verejných bolo zahrnuté do charty na základe návrhu prvého európskeho ombudsmana Jacoba Södermana. Domnieva sa, že by sa mal zohľadniť moderný vývoj noriem v oblasti ľudských práv a vzťahov medzi občanom a verejnou správou. Medzi týmito vývojmi je podľa neho predovšetkým myšlienka, že občan má právo, aby sa jeho záležitosti riešili riadne, spravodlivo a rýchlo otvorenou, zodpovednou a službou orientovanou verejnou správou.

Základné právo na dobrú správu vecí verejných, ako je stanovené v článku 41 charty, je právo na to, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

Táto zásada zahŕňa:

• právo každej osoby na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkať;
• právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, pri rešpektovaní oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
• povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia;
• právo, aby Únia nahradila akúkoľvek škodu spôsobenú jej inštitúciami alebo jej zamestnancami pri výkone ich povinností v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov;
• právo písomne sa obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmluvy a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

Chystám sa uverejniť výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra o právach občanov, ktorý zadal európsky ombudsman a Európsky parlament a ktorý uskutočnila spoločnosť TNS Opinion. Tretina z 27 000 občanov, ktorí odpovedali na prieskum, uviedla, že právo na dobrú správu vecí verejných je pre nich najdôležitejším právom občanov, pričom vyššie hodnotenie má len právo na slobodný pohyb a pobyt v EÚ.

Účasť občianskej spoločnosti

Lisabonská zmluva tiež posilňuje právo občanov a združení zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Vyžaduje sa v ňom, aby inštitúcie Únie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupiteľskými organizáciami a občianskou spoločnosťou.

Rovnako dôležité je zdôrazniť, že viesť „pravidelný dialóg“ znamená zapojiť sa do skutočnej diskusie o politike s reprezentatívnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou, ktoré okrem potenciálnej podpory iniciatív inštitúcií môžu tieto iniciatívy aj kritizovať alebo sa im dokonca postaviť proti.

Okrem toho musí Európska komisia viesť rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie. Je na Súdnom dvore, aby rozhodol, či sú tieto povinnosti právne vynútiteľné fyzickými alebo právnickými osobami. Je však zrejmé, že ich nedodržanie by mohlo byť dôvodom na podanie sťažnosti ombudsmanovi. Zvýšenie pracovného zaťaženia ombudsmana sa preto zdá byť pravdepodobné.

V súvislosti s účasťou občanov je tiež dôležité poznamenať, že Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Európskeho parlamentu aj národných parlamentov v procese tvorby právnych predpisov. Väčšia úloha národných parlamentov dáva občanom a organizovanej občianskej spoločnosti na úrovni členských štátov príležitosť zapojiť sa do tvorby práva Únie aj v rámci ich vnútroštátneho demokratického rámca, v ktorom sa niektorí z nich môžu cítiť lepšie ako na úrovni Únie.

Európska iniciatíva občanov

Prirodzene, „európska iniciatíva občanov“ predstavuje ďalšiu dôležitú inováciu zmluvy. Vďaka tejto iniciatíve bude mať jeden milión občanov z najmenej siedmich členských štátov možnosť vyzvať Komisiu, aby predložila nové legislatívne návrhy. Mal by zásadne prispieť k posilneniu postavenia európskych občanov.

Ombudsmanka sa zúčastnila na verejnej konzultácii týkajúcej sa tejto iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby fungovala čo najtransparentnejším spôsobom a s minimálnou byrokraciou.

Ombudsman sa vo svojom príspevku snažil predvídať aspekty budúcej úlohy Komisie, ktoré by mohli viesť k sťažnostiam. Predložené návrhy boli navrhnuté tak, aby podporovali dobrú správu vecí verejných zo strany Komisie s cieľom pomôcť zabezpečiť úspech tohto cenného nového nástroja pre občanov. Je však predvídateľné, že ak sú občania nespokojní s tým, ako Komisia vybavuje iniciatívu občanov, môžu sa ombudsmanovi adresovať sťažnosti.

Otvorenosť a transparentnosť

Dovoľte mi teraz prejsť k dôležitej oblasti transparentnosti a otvorenosti, ktoré majú kľúčový význam pre občanov a prácu ombudsmana.

Z osôb, ktoré boli oslovené v osobitnom prieskume Eurobarometra, 42 % nie je spokojných s úrovňou transparentnosti v administratíve EÚ. A ako som už spomenul, zďaleka najčastejším tvrdením, ktoré ombudsmanka skúma, je nedostatok transparentnosti v administratíve EÚ. Toto tvrdenie tvorí základ pre viac ako jednu tretinu všetkých vyšetrovaní a zahŕňa odmietnutie informácií alebo prístupu k dokumentom. Naďalej ma veľmi znepokojuje výsledok prieskumu a neustále vysoký počet sťažností súvisiacich s transparentnosťou, keďže zodpovedná a transparentná administratíva EÚ je kľúčom k budovaniu dôvery občanov v EÚ.

Viaceré články Lisabonskej zmluvy teraz zabezpečujú väčšiu transparentnosť činností inštitúcií EÚ. Ako príklad možno uviesť, že zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa Rada môže stretávať verejne, keď rokuje a rozhoduje o návrhoch právnych predpisov. Dlho som tvrdil, že úplná transparentnosť legislatívneho procesu v Rade by mala posilniť štátne občianstvo aj občianstvo Únie. Európania by mali vidieť, čo robia vlády, ktoré si zvolili za svojich občanov na európskej úrovni. Takisto by im ako občanom Únie umožnil účinnejšie monitorovať prácu dôležitej inštitúcie EÚ, čím by sa podporila zodpovednosť.

V zmluve sa takisto vyžaduje, aby ostatné inštitúcie a orgány Únie vykonávali svoju prácu čo najotvorenejšie s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti.

V tejto súvislosti je osobitne dôležitý článok 42 Charty základných práv. Stanovuje sa v ňom, že občania majú právo na prístup k dokumentom inštitúcií Únie. V porovnaní s predchádzajúcou praxou to predstavuje výrazné zlepšenie, keďže sa tým rozširuje právo na prístup nielen k dokumentom v držbe Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ale aj k dokumentom v držbe všetkých ostatných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ vrátane Európskej rady po prvýkrát.

Záver

Na záver: Európska únia je často vnímaná ako vzdialená byrokracia, oddelená od každodenného života svojich občanov. Ak sa však pozrieme na nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy a Charty základných práv, môžeme jasne vidieť, že práva občanov a úloha občianskej spoločnosti sa posilnili.

Okrem toho sa mnohé nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy a charty zameriavajú na to, aby sa inštitúcie a orgány EÚ stali otvorenejšími, zodpovednejšími a ústretovejšími voči občanom. Umožňujú občanom účinnejšie monitorovať prácu inštitúcií EÚ, ale aj vlád, ktoré si zvolili na vnútroštátnej úrovni.

Rozšíril sa aj mandát európskeho ombudsmana, v dôsledku čoho očakávam nárast počtu sťažností.

Na to, aby Únia a jej občania mohli v plnej miere využívať výhody mnohých z týchto ustanovení, najmä tých, ktoré sa týkajú zvýšenej transparentnosti a výraznejšieho zapojenia občianskej spoločnosti, je však ešte potrebné vykonať veľa práce.

Najväčším problémom zostáva skutočnosť, že väčšina európskych občanov si stále nie je vedomá svojich práv. V osobitnom prieskume Eurobarometra, ktorý som už spomenul, sa viac ako 70 % respondentov necítilo informovaných o charte a ďalších 13 % o nej nikdy ani nepočulo.

Okrem toho mnohí občania nevedia, kam sa obrátiť, ak sa stretnú s problémami buď pri uplatňovaní práva EÚ vo všeobecnosti, alebo pri uplatňovaní svojich práv, či už na regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni.

• Tento nedostatok vedomostí je znepokojujúci, najmä vzhľadom na to, že charta je kľúčovým nástrojom, ktorý Únia vyvinula na ochranu a podporu práv občanov. Úrad ombudsmana spolu s ostatnými inštitúciami EÚ a Európskou sieťou ombudsmanov musí samozrejme urobiť ešte oveľa viac, aby lepšie informoval občanov a pomohol im využívať ich práva.  To je jednou z mojich hlavných priorít počas môjho súčasného funkčného obdobia.

Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. Teraz vám rád odpoviem na otázky.