Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia riešila sťažnosť na porušenie právnych predpisov proti Rakúsku v súvislosti s pravidlami pre poplatky a nákladové štruktúry vo volejbale. Sťažovateľ, rakúske športové združenie, tvrdil, že poplatky, ktoré sa platia ročne aj amatérskym hráčom, sú neprimerané a v rozpore s právom EÚ. Sťažovateľ tvrdil, že čas, ktorý Komisia potrebovala na vykonanie počiatočného posúdenia sťažnosti týkajúcej sa porušenia, nebol primeraný.

Ombudsmanka zistila, že hoci existovali obdobia, keď Komisia nebola aktívna v spise, nič nenasvedčovalo tomu, že by bol tento čas výsledkom nedbanlivosti alebo neodôvodneného odkladu zo strany Komisie. Keďže v priebehu vyšetrovania Komisia nakoniec prijala rozhodnutie o sťažnosti na porušenie právnych predpisov a uznala chyby v spôsobe komunikácie so sťažovateľom, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je odôvodnené. V tejto súvislosti poukázala na záväzok Komisie zlepšiť v budúcnosti spôsob komunikácie so sťažovateľmi.

Vec sa týkala odmietnutia Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) zverejniť mená zamestnancov, ktorí dohliadali na projekt v Macedónsku.

Ombudsmanka dospela k záveru, že EACEA oprávnene odmietla zverejniť mená dotknutých zamestnancov a prípad uzavrela.

Vec sa týkala odmietnutia Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru zverejniť mená zamestnancov, ktorí dohliadali na projekt v Macedónsku.

Agentúra prístup zamietla na základe pravidiel EÚ o ochrane údajov, v ktorých sa vyžaduje, aby osoba žiadajúca o zverejnenie osobných údajov, ako sú mená osôb, preukázala potrebu zverejniť mená dotknutých osôb. Ak je táto požiadavka splnená, orgán verejnej moci musí ešte overiť, či by zverejnenie ich mien malo vplyv na oprávnené záujmy zamestnancov, a ak áno, či tieto oprávnené záujmy boli dôležitejšie ako nevyhnutnosť, ktorú uviedla osoba žiadajúca o zverejnenie mien.

Ombudsman zistil, že sťažovateľ nevysvetlil, prečo je potrebné, aby mal prístup k menám. Agentúra ako taká dôvodne odmietla zverejniť mená dotknutých zamestnancov.

Európska komisia požiadala externého dodávateľa, aby vypracoval štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom preskúmať možnosť vytvorenia grantovej schémy pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku. Cieľom štúdie bolo určiť, či je potrebná finančná podpora EÚ pre investigatívnu žurnalistiku, a vymedziť možné modely financovania. V štúdii sa nestanovila jasná potreba financovania z prostriedkov EÚ a Komisia sa rozhodla neprijať v tejto veci žiadne ďalšie kroky.

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia zmenila závery štúdie, ktorú pôvodne predložil dodávateľ.

Ombudsmanka zistila, že dodávateľ skutočne zmenil pôvodné zistenia štúdie. Dôvodom však bolo, že Komisia sa domnievala, že nebola v súlade s podmienkami zákazky, a najmä so zásadou subsidiarity. Neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že zmeny boli vykonané s cieľom manipulovať so zisteniami štúdie.

Hoci ombudsmanka zistila, že uverejnenie štúdie Komisii trvalo príliš dlho a pochopila nespokojnosť, ktorú vyjadril tím odborníkov na žurnalistiku zapojených do štúdie, celkovo považovala vysvetlenia Komisie za primerané.