- SK Slovenčina
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.
List európskej ombudsmanky predsedovi Európskej komisie o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) – úloha národných ombudsmanov
List - Datum Štvrtok | 17 decembra 2015
| Jean-Claude Juncker
predseda Európskej komisie |
Štrasburg, 17. 12. 2015
Vzťahuje sa na: Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) – úloha národných ombudsmanov
Vážený pán predsedajúci,
Beriem na vedomie značné úsilie, ktoré Európska komisia vynakladá na riešenie utečeneckej krízy, krízy, ktorá svojím rozsahom a zložitosťou predstavuje mnoho zložitých výziev. Patrí medzi ne potreba zabezpečiť dodržiavanie nášho záväzku v oblasti ľudských práv, ktorý je teraz stanovený vo viacerých európskych a medzinárodných zmluvách a naposledy v Charte základných práv EÚ. Ďalšou kľúčovou požiadavkou je, aby verejné orgány pracovali na úrovni EÚ a členských štátov koordinovaným, účinným a zmysluplným spôsobom. V tlačovom vyhlásení vydanom 8. septembra 2015 [1] som naznačil, že sa v koordinácii s členmi Európskej siete ombudsmanov budem snažiť prispieť akýmkoľvek užitočným spôsobom.
Po konzultácii s rôznymi národnými ombudsmanmi môžem potvrdiť, že jedna oblasť, v ktorej majú pocit, že môžu užitočne prispieť, sa týka vnútroštátneho využívania finančných prostriedkov EÚ na migračné politiky, najmä Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a jeho predchodcov, Európskeho fondu pre utečencov a Európskeho fondu pre integráciu. Ich osobitným príspevkom bude zameranie sa na to, ako vnútroštátne orgány zabezpečujú dodržiavanie ľudských práv pri využívaní týchto finančných prostriedkov [2].
Komisia ako "strážkyňa zmlúv" môže prostredníctvom postupu v prípade nesplnenia povinnosti vyšetrovať tvrdenia, že členský štát si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ.[3] Presadzovanie práva na úrovni EÚ však nie je vždy najlepším spôsobom riešenia sporov o tom, čo sa deje na mieste, pričom nevýhodou postupu v prípade nesplnenia povinnosti je v tejto súvislosti to, že Komisia má obmedzenú kapacitu na preskúmanie faktických otázok.
Ombudsmani na vnútroštátnej úrovni majú takúto spôsobilosť a navyše majú dobré predpoklady na to, aby poskytovali individuálne prostriedky nápravy v prípade, že orgány verejnej správy neuplatňujú právo EÚ správne. Môžu tiež identifikovať systémové problémy vrátane oblastí, ktoré si vyžadujú pozornosť Komisie, napríklad pokiaľ ide o operácie presídľovania alebo praktické vykonávanie zásady partnerstva stanovenej v nariadení č. 514/2014 [4]. Ďalším príkladom v tejto súvislosti je úloha, ktorú by mohli zohrávať národní ombudsmani pri zabezpečovaní riadneho vykonávania smernice o podmienkach prijímania [5].
Aby však ombudsmani na vnútroštátnej úrovni mohli naplno využiť svoj potenciál, musia mať k dispozícii všetky potrebné informácie. V tomto kontexte poznamenávam, že to tak nemusí byť v prípade, keď sa zdá, že vnútroštátne programy AMIF nie sú verejne prístupné. Bez ohľadu na jasné znenie nariadenia č. 514/2014, v ktorého článku 53 ods. 1 písm. a) sa stanovuje, že „členské štáty a zodpovedné orgány sú zodpovedné za: a) webové sídlo alebo webový portál poskytujúci (…) prístup k národným programom v danom členskom štáte“. Hoci väčšina národných ombudsmanov by mohla získať prístup k týmto programom uplatnením svojej právomoci, domnievam sa, že by bolo efektívnejšie, keby sa programy sprístupnili verejnosti. To by tiež umožnilo zainteresovanej verejnosti a organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti upozorniť národných ombudsmanov na možné problémy, ako je nedodržiavanie toho, čo bolo dohodnuté medzi Komisiou a príslušným členským štátom. Preto by som Vás chcel vyzvať, aby ste na vnútroštátne orgány zapôsobili, že je dôležité dodržiavať článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 514/2014, aby vnútroštátni ombudsmani a iné zainteresované strany mohli zohľadniť to, čo bolo schválené na úrovni EÚ. Ocenil by som Vašu odpoveď na túto otázku do 29. februára 2016.
Dnes sa obraciam na národných ombudsmanov a podobné orgány v rámci Európskej siete ombudsmanov, aby ich informovali o tomto liste, aby úrady, ktoré majú záujem konať, mohli začať posudzovať, ako ich vnútroštátne orgány plnia svoje povinnosti v oblasti ľudských práv pri využívaní fondov migračnej politiky EÚ. Prikladám svoj list členom siete a budem vás informovať o ich krokoch, o ktorých verím, že budú pre Komisiu užitočné.
Ak by Vaše útvary potrebovali ďalšie informácie alebo vysvetlenia, môžu sa obrátiť na vedúcu oddelenia pre vyšetrovanie Martu Hirschovú-Ziembinsku (+33 388 17 27 46).
Tvoje úprimné,
Emily O'Reilly
Príloha: List európskeho ombudsmana členom Európskej siete ombudsmanov
[1] Tlačová správa č. 11/2015, Utečenecká kríza v EÚ – nastal čas, aby EÚ konala jednotne, 8.9.2015 http://www.ombudsman.europa.eu/en/press/release.faces/en/60876/html.bookmark.
[2] Bod 33 preambuly nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168 – 194).
[3] Pozri nedávne príklady v tejto oblasti: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6276_en.htm
[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 112 – 148).
[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96).