Vážený pán M.,
8. júla 1997 ste v mene svojich klientov, dvoch holandských poľnohospodárskych organizácií a troch individuálnych osôb podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Sťažnosť sa týkala toho, ako Komisia riešila sťažnosť, ktorú ste jej podali v roku 1994. Dňa 30. júla 1997 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 27. októbra 1997 a v prípade záujmu som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 23. decembra 1997 mi boli doručené Vaše pripomienky. Dňa 12. mája 1998 som Vás informoval, že som napísal predsedovi Európskej komisie s otázkou, aké opatrenia má Komisia v úmysle prijať v súvislosti s Vaším spisom. Dňa 26. júna 1998 Komisia zaslala svoje druhé stanovisko a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Zdá sa, že ste nepredložili žiadne pripomienky k druhému stanovisku Komisie. Dňa 7. októbra 1998 mi Komisia zaslala kópiu listu, ktorý Vám adresovala a v ktorom Vás informovala o najnovšom vývoji vo Vašom prípade.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia vybavila sťažnosť, ktorú pôvodne podal Komisii, s oneskorením, ktorému sa dalo predísť. Skutočnosti, ktoré sú základom tohto tvrdenia, sú v skratke tieto:
V mene troch osôb a dvoch holandských poľnohospodárskych organizácií podal sťažovateľ 1. júla 1994 sťažnosť Európskej komisii. Sťažoval sa na holandskú verejnoprávnu inštitúciu Landbouwschap. Listom z 11. októbra 1994 Komisia informovala sťažovateľa, že sťažnosť bola zaregistrovaná ako sťažnosť proti Holandsku pod číslom 94/4890/SG (94)A/18715. Sťažnosť bola pridelená GR VI na preskúmanie z hľadiska ustanovení Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci.
V novembri 1994 Komisia požiadala sťažovateľa o poskytnutie doplňujúcich informácií, čo sa stalo 23. novembra 1994.
V januári a júli 1995 sťažovateľ pripomenul Komisii svoju sťažnosť. Sťažovateľ pri oboch príležitostiach uviedol, že na základe odpovede Komisie na sťažnosť prebieha súdne konanie pred „College van Beroep voor het Bedrijfsleven“. V marci 1996 došlo medzi Komisiou a sťažovateľom k telefonickým kontaktom. Podľa neho kontakty viedli k tomu, že Komisia rozhodla o jeho sťažnosti do konca roku 1996. V októbri 1996 sťažovateľ pripomenul Komisii svoju sťažnosť. Faxom zo 17. apríla 1997 sťažovateľ informoval Komisiu o svojom zámere podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi, pokiaľ Komisia nezačala spracovávať jeho sťažnosť pred 1. júlom 1997.
Keďže Komisia na fax nereagovala, sťažovateľ podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že oceňuje, že Komisia pôsobí pod veľkým pracovným tlakom, ale považuje za neprijateľné, že mu Komisia počas troch rokov neposkytla žiadne vecné oznámenie týkajúce sa jeho sťažnosti.

Požiadavku

Stanovisko Komisie Komisia
vo svojom stanovisku uviedla:
Sťažnosť sa týkala všetkých činností Landbouwschap, horizontálnej poľnohospodárskej organizácie v Holandsku. Preskúmanie sťažnosti si vyžaduje podrobné posúdenie rôznych režimov pomoci poľnohospodárskej rady a parafiškálnych daní, ktorými sa financujú. Existuje viac-menej 80 schém financovaných približne rovnakým počtom parafiškálnych daní. Práca spojená s týmto preskúmaním je veľmi značná. Na porovnanie treba uviesť, že celkový počet prípadov štátnej pomoci, ktorými sa zaoberalo oddelenie Komisie zodpovedné za GR IV, bol 276 v roku 1995 a 336 v roku 1996.
Súbory sú rozdelené do dvoch kategórií: a) Oznámená pomoc a b) neoznámená pomoc. Preskúmanie notifikovanej pomoci je prioritou, keďže Súdny dvor stanovil dvojmesačnú lehotu na preskúmanie, pozri rozsudok z 11. decembra 1973 vo veci C-10/73, Lorenz, Zb. 1973, s. 1471.
Predmetná sťažnosť sa týka neoznámenej pomoci. Tým sa vysvetľuje dlhý čas potrebný na preskúmanie, pričom sa zohľadňuje potreba Komisie stanoviť priority z dôvodu obmedzených ľudských zdrojov a existujúceho pracovného zaťaženia. Z toho vyplýva, že preskúmanie neoznámenej pomoci možno vykonať len v medziach technických možností príslušnej služby.
Od podania sťažnosti však Komisia preskúmala desať schém pomoci, ktoré holandské orgány skutočne oznámili a ktoré boli predmetom sťažnosti. V týchto prípadoch Komisia nezistila žiadne porušenie zmluvy.
Komisia o tom okrem toho priamo informovala sťažovateľa. Stalo sa tak listom z 5. decembra 1997, ktorého kópia bola zaslaná ombudsmanovi. V liste Komisia informovala sťažovateľa o mene a telefónnom čísle zamestnanca zodpovedného za spis, aby ho mohol kontaktovať, ak si to želá. Komisia vo svojom liste takisto uviedla, že by bolo užitočné, keby sťažovateľ mohol podrobnejšie uviesť, ktoré schémy Landbouwschap považoval za porušujúce Zmluvu o ES.
Pripomienky sťažovateľa Sťažovateľ
vo svojich pripomienkach uviedol, že stanovisko Komisie bolo neuspokojivé, pretože neprinieslo žiadne správy o preskúmaní jeho sťažnosti.

Ďalšie požiadavky

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ombudsman opäť obrátil na Komisiu. Ombudsman vo svojom liste uviedol, že Komisia opakovane uznala, že sťažnosti jednotlivcov zostávajú najdôležitejším zdrojom, na ktorom Komisia zakladá svoju úlohu monitorovať uplatňovanie práva Spoločenstva. Pokiaľ ide o sťažnosti týkajúce sa článku 169 Zmluvy o ES, Komisia uznala, že sťažnosti by sa za normálnych okolností mali riešiť do jedného roka od registrácie. Dodržiavanie tohto záväzku sa zdalo byť mimoriadne dôležité v prípade štátnej pomoci, keďže Komisia je jediným orgánom, ktorý posudzuje zlučiteľnosť so Zmluvou o ES. V tejto súvislosti sa ombudsmanka pýtala, aké opatrenia plánuje Komisia prijať s cieľom odpovedať na pôvodnú sťažnosť sťažovateľa.
Komisia vo
svojom druhom stanovisku uviedla, že lehota jedného roka na spracovanie sťažností týkajúcich sa článku 169 sa vo všeobecnosti nemôže uplatňovať na sťažnosti týkajúce sa štátnej pomoci. Komisia sa však ospravedlnila za nedostatočnú komunikáciu so sťažovateľom, ku ktorej došlo pri spracovaní sťažnosti, a uviedla, že čoskoro opäť oznámi sťažovateľovi stav spisu. Uskutočnilo sa to listom z 23. septembra 1998, ktorého kópiu dostal ombudsman. V liste Komisia oznámila meno a telefónne číslo nového zamestnanca zodpovedného za spis. Okrem toho zopakoval, že by bolo užitočné, keby sťažovateľ mohol podrobnejšie uviesť, ktoré schémy Landbouwschap považoval za porušujúce právo Spoločenstva. Komisia by potom uprednostnila preskúmanie týchto systémov.
Pripomienky sťažovateľa
K druhému stanovisku Komisie neboli doručené žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Oneskorenie pri spracovaní pôvodnej sťažnosti sťažovateľa
1.1 Zásady dobrej správy vecí verejných si vyžadujú, aby Komisia dôsledne a v primeranej lehote riešila podania občanov. Vysoké štandardy, ktoré majú občania právo očakávať od administratívy Spoločenstva, neumožňujú, aby prípady pretrvávali roky a aby dotknutí občania zostali v tme, pokiaľ ide o spracovanie ich podania. Komisia má teda aj povinnosť informovať občanov.
Pokiaľ ide napríklad o sťažnosti týkajúce sa článku 169 Zmluvy o ES, Komisia uznala, že z uvedených zásad vyplýva, že sťažnosť sa musí spracovať najneskôr do jedného roka, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody.
1.2 V oblasti, o ktorú ide v tomto prípade, teda v oblasti štátnej pomoci, je potrebné poznamenať, že Komisia má výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosť štátnej pomoci so zmluvou. Ak teda občania považujú štátnu pomoc za nezlučiteľnú so zmluvou, nemajú sa na koho obrátiť na posúdenie ako na Komisiu. V záujme riadnej správy vecí verejných a základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci musí preto Komisia v primeranej lehote dôkladne preskúmať výhrady založené na nezlučiteľnosti pomoci so Zmluvou.
1.3 Pokiaľ ide o notifikovanú štátnu pomoc, Súdny dvor rozhodol, že Komisia vykoná predbežné preskúmanie pomoci do dvoch mesiacov.
1.4 Pokiaľ ide o neoznámenú štátnu pomoc, zdá sa, že neexistujú žiadne naliehavé dôvody, prečo by sa lehota na preskúmanie sťažností týkajúcich sa takejto pomoci mala v zásade líšiť od lehoty jedného roka, ktorá sa uplatňuje na sťažnosti týkajúce sa porušenia povinností členských štátov vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva, t. j. sťažností podľa článku 169. Maximálna lehota na spracovanie sťažností týkajúcich sa neoznámenej štátnej pomoci preto musí byť jeden rok, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody.
1.5 V tomto prípade uplynuli tri roky od podania pôvodnej sťažnosti Komisii bez toho, aby sťažovateľ dostal akékoľvek oznámenie týkajúce sa spracovania jeho sťažnosti. To nie je v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných.
1.6 Z druhého stanoviska Komisie však tiež vyplýva, že Komisia sa za to ospravedlnila, nadviazala komunikáciu so sťažovateľom a podnikla kroky na zabezpečenie riadneho spracovania spisu. V tejto súvislosti ombudsmanka konštatuje, že neexistujú dôvody na ďalšie skúmanie sťažnosti.
2
Záver Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že Európska komisia sa už nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.
Váš úprimný
Jacob SÖDERMAN