Vážená pani L.,
14. decembra 1995 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa otvoreného výberového konania Európskej komisie COM/B/797, a najmä vekovej hranice uvedenej v oznámení o výberovom konaní.
Dňa 8. februára 1996 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi Európskej komisie a vyzval som ho, aby zaslal svoje stanovisko k Vášmu prípadu. Komisia predložila svoje stanovisko 20. mája 1996 a ja som Vám ho zaslal na pripomienkovanie. Rozhodli ste sa nevyjadriť sa k stanovisku Komisie.
Počas vyšetrovania mnohí občania Únie vyjadrili nespokojnosť s vekovými hranicami, ktoré stanovili inštitúcie Spoločenstva, a sťažovali sa európskemu ombudsmanovi. Preto som považoval za potrebné z vlastnej iniciatívy preskúmať používanie vekových hraníc pri prijímaní do inštitúcií Spoločenstva, čo som urobil 14. júla 1997. Dňa 4. novembra 1998 som ukončil vyšetrovanie z vlastného podnetu.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Je mi ľúto, ako dlho trvalo, kým som sa zaoberala Vašou sťažnosťou, čo bolo spôsobené potrebou vyšetriť z vlastnej iniciatívy postupy inštitúcií Spoločenstva týkajúce sa vekovej hranice, ktorá sa prejavila počas posudzovania Vášho prípadu.

Sťažnosť

Sťažovali ste sa európskemu ombudsmanovi na hospodársku súťaž Komisie COM/B/797. Na Úrade pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev v Luxemburgu ste pracovali od jesene 1994, keď boli do neho prijatí prví fínski a švédski korektori na základe dočasnej zmluvy na základe skúšky spôsobilosti.
Na jar roku 1995 Komisia uverejnila oznámenie o výberovom konaní COM/B/797 s cieľom následného prijatia administratívnych asistentov, najmä na účely práce korektorov. Výberové konanie sa malo uskutočniť súbežne vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie. Veková hranica bola 26.6.1959, t. j. 35 rokov. Veková hranica sa nevzťahovala na žiadateľov, ktorí boli v čase uzávierky podávania prihlášok – 26.6.1995 – zamestnaní v EÚ nepretržite aspoň jeden rok.
Domnievate sa, že to diskriminuje štátnych príslušníkov nových členských štátov, pretože v praxi v júni 1995 bolo pre nich stále nemožné zamestnať sa v EÚ jeden rok. Požiadali ste o výnimku z vekovej hranice. Výberová komisia vás zamietla. Harmonogram výberového konania bol však odložený o niekoľko mesiacov, takže vo Vašom prípade bola nakoniec splnená požiadavka na ročnú službu.

Požiadavku

Stanovisko Komisie Komisia
vo svojom stanovisku uviedla, že všetkých jedenásť súbežných oznámení o verejnom výberovom konaní obsahovalo rovnaké podmienky pripustenia k výberovému konaniu, rovnaké skúšky, rovnaké hodnotenie a rovnaké osobitné podmienky uplatniteľné na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie. Podľa názoru Komisie by vynechanie týchto podmienok diskriminovalo ostatných občanov Európskej únie. V súlade s týmito podmienkami je možné odchýliť sa od vekovej hranice v prípade žiadateľov, ktorí boli úradníkmi alebo ostatnými zamestnancami Európskych spoločenstiev počas neprerušeného obdobia najmenej jedného roka podľa článku 1 písm. g) prílohy III k služobnému poriadku.
Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky k stanovisku Komisie.

ROZHODNUTIE

1 Európsky ombudsman z vlastnej iniciatívy 626/97/BB týkajúcej sa používania vekových obmedzení pri prijímaní do inštitúcií Spoločenstva 1.1
Na základe článku 138e Zmluvy o založení Spoločenstiev je Európsky ombudsman oprávnený viesť vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy v súvislosti s možným nesprávnym úradným postupom inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva. Dňa 14. júla 1997 ombudsman v odpovedi na Vašu sťažnosť a ďalšie sťažnosti týkajúce sa vekových limitov začal vyšetrovanie týkajúce sa používania vekových limitov pri prijímaní do inštitúcií Spoločenstva.
1.2 Pred začatím vyšetrovania z vlastnej iniciatívy ombudsman uskutočnil porovnávací prieskum o používaní vekových obmedzení v rôznych členských štátoch. Tento výskum ukázal, že v súčasnosti neexistuje spoločná ústavná alebo právna zásada v členských štátoch Spoločenstva, ktorá by umožňovala alebo zakazovala diskrimináciu na základe veku. Vo viac ako polovici členských štátov sa vo verejnom sektore uplatňuje veková hranica. Vo všeobecnosti je však vyššia ako 35. Okrem toho existuje nezameniteľná tendencia k zrušeniu vekových obmedzení v členských štátoch.
1.3 Vyšetrovanie ombudsmana z vlastného podnetu, ako aj jeho vyšetrovanie jednotlivých sťažností ukázali, že vekové hranice stanovené inštitúciami sa pohybovali od 35, 40 a 45 do 55 rokov. Tvrdilo sa, že sú potrebné na rôzne účely vrátane: zabezpečiť kariérny rast, geografické rozloženie a správnu rovnováhu medzi počtom mužov a žien. Takisto sa tvrdilo, že vekové hranice sú potrebné okrem iného na to, aby sa zabránilo: ťažkosti pri prispôsobovaní sa a aklimatizácii viacjazyčnému a multikultúrnemu prostrediu, ktoré sa zvyšovalo s vekom, nezamestnanosťou mladých ľudí a nárastom počtu kandidátov.
1.4 Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa ľudských práv, vyšetrovanie z vlastného podnetu ukázalo, že nemožno vylúčiť, že Európsky dohovor o ľudských právach by sa mohol vzťahovať na diskrimináciu na základe veku, ak by pre ňu neexistovalo objektívne a primerané odôvodnenie.
1.5 Ombudsman zistil, že vek treba považovať za jednu z možných foriem diskriminácie. Pokiaľ ide o Európsku úniu, osobitne to vyplýva z Amsterdamskej zmluvy, keď táto zmluva nadobudne platnosť, bude o to potrebnejšie bojovať proti diskriminácii na základe veku.
1.6 Ombudsman zastáva názor, že každý občan Únie by mal mať možnosť hľadať si zamestnanie v rámci administratívy Únie. Ak sa považuje za vhodné obmedziť túto možnosť, musí sa to uskutočniť s dostatočným odôvodnením, pričom sa treba vyhnúť všetkému, čo by sa mohlo považovať za diskrimináciu alebo svojvoľnosť v postupoch prijímania zamestnancov.
2 Právny základ pre uplatňovanie vekových obmedzení pri prijímaní do inštitúcií Európskeho spoločenstva 2.1
Európsky ombudsman poznamenal, že podľa prílohy III článku 1 písm. g) Služobného poriadku Európskych spoločenstiev môžu inštitúcie Spoločenstva v oznámeniach o výberových konaniach stanoviť vekovú hranicu. Ombudsman však zastával názor, že súčasnú prax inštitúcií Spoločenstva spočívajúcu v ukladaní rôznych vekových hraníc z rôznych dôvodov a bez dostatočného odôvodnenia nemožno považovať za správne uplatňovanie vekových hraníc.
2.2 Zdá sa, že vyšetrovania ombudsmana naznačujú, že inštitúcie Spoločenstva by mohli uvažovať o stanovení jedinej, primerane odôvodnenej a dostatočne odôvodnenej vekovej hranice. Ak sa však nezdá, že by bolo možné upustiť od používania vekových hraníc, inštitúcie by mali objasniť ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa vekových hraníc, aby sa zabezpečilo, že ich nemožno uložiť diskriminačným alebo svojvoľným spôsobom.
3 Skutočnosť, že veková hranica sa neuplatňovala na žiadateľov, ktorí boli zamestnaní Európskym spoločenstvom nepretržite aspoň jeden rok
3.1 Sťažovateľ tvrdil, že pravidlo, podľa ktorého sa veková hranica neuplatňovala na žiadateľov, ktorí boli zamestnaní Európskym spoločenstvom nepretržite aspoň jeden rok, diskriminovalo štátnych príslušníkov nových členských štátov, pretože v praxi v júni 1995 nemohli splniť túto podmienku.
3.2 Európska komisia vo svojom oznámení o výberovom konaní uplatnila článok 1 písm. g) prílohy III k Služobnému poriadku Európskych spoločenstiev, ktorý stanovuje možnosť upustiť od vekovej hranice v prípade úradníkov alebo ostatných zamestnancov Spoločenstiev, ktorí ukončili najmenej jeden rok služby.
3.3 Európsky ombudsman sa domnieva, že Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila nesprávneho úradného postupu.
4 Principiálne rozhodnutie zrušiť vekovú hranicu pre prijímanie zamestnancov
4.1 Počas vyšetrovania ombudsmana sa Európsky parlament 20. októbra 1997 rozhodol zvýšiť vekovú hranicu pre vstupnú platovú triedu na 45 rokov v budúcich výberových konaniach. Parlament mal v úmysle, aby jeho personálne oddelenie o dva roky neskôr informovalo svojho generálneho tajomníka s cieľom prehodnotiť situáciu.
4.2 Európska komisia sa 21. januára 1997 v zásade rozhodla upustiť od stanovenia vekovej hranice pre prijímanie zamestnancov. Podľa Komisie by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť medziinštitucionálnou dohodou. Ako dočasné riešenie sa Európska komisia rozhodla zvýšiť vekovú hranicu na 45 rokov vo svojich budúcich výberových konaniach na prijatie do vstupnej platovej triedy.
4.3 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že Európska komisia sa 21. januára 1997 v zásade rozhodla upustiť od používania vekových hraníc, ako aj na možné uzavretie medziinštitucionálnej dohody sa európsky ombudsman domnieval, že neexistujú dôvody pokračovať vo vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa zavedenia vekových hraníc inštitúciami Spoločenstva.

Záver Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Preto som sa rozhodol prípad uzavrieť.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Európsky ombudsman požiadal Európsku komisiu, aby ho informovala o opatreniach prijatých inštitúciami s cieľom dosiahnuť dohodu o upustení od používania vekových obmedzení.
O tomto rozhodnutí je informovaný aj predseda Európskej komisie.
Úprimne,
Jacob SÖDERMAN