Nemecký poslanec EP a zástupca mládežníckej skupiny CDU (Kresťanská demokratická únia) sa sťažovali ombudsmanovi, že rokovací poriadok Rady nie je v súlade s článkom 1 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (zmenenej a doplnenej Amsterdamskou zmluvou v roku 1997), podľa ktorého Rada a ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva musia prijímať rozhodnutia čo najotvorenejšie.

Rada tvrdila, že stupeň otvorenosti jej zasadnutí je politickou voľbou, ktorú má Rada prijať. Ombudsman nesúhlasil s odôvodnením, že článok 1 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa vzťahuje na Radu a že hoci sa v článku 207 Zmluvy o ES stanovuje, že Rada prijíma svoj rokovací poriadok, nestanovuje sa v ňom, že miera, do akej majú byť jej zasadnutia v rámci jej zákonodarnej právomoci prístupné verejnosti, by sa mala považovať za politickú voľbu a mala by sa ponechať na voľné uváženie Rady.

Rada tiež tvrdila, že v článku 1 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa len uvádza, že budúca Únia by mala byť čo najotvorenejšia. Ombudsman zastával názor, že by sa mal zohľadniť aj následný vývoj (t. j. od roku 1997). Poukázal na to, že Rada už v roku 2000 prijala nový rokovací poriadok, v ktorom sa stanovuje väčšia otvorenosť jej zasadnutí ako zákonodarcu. Podľa názoru ombudsmana tak Rada jasne uviedla, že sa musia a môžu prijať kroky na zvýšenie transparentnosti jej legislatívnej činnosti. Prijatie tohto nového rokovacieho poriadku tiež potvrdilo, že to bolo a je možné podľa práva Spoločenstva v jeho súčasnej podobe.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Rada nepredložila žiadne platné dôvody, prečo by nemala byť schopná zmeniť svoj rokovací poriadok s cieľom zasadať verejne vždy, keď koná v rámci svojej zákonodarnej právomoci. Ombudsmanka preto postúpila toto zistenie v osobitnej správe Európskemu parlamentu s odporúčaním, aby: „Rada Európskej únie by mala prehodnotiť svoje odmietnutie rozhodnúť sa zasadať verejne vždy, keď koná v rámci svojej zákonodarnej právomoci.“