Skutkové okolnosti a súvislosti

V posledných rokoch sa rakúsky ombudsman zaoberal mnohými prípadmi v Rakúsku, keď sa vyplácanie rodinných dávok značne oneskorilo z dôvodu nedostatočnej spolupráce zo strany členského štátu, v ktorom má jeden rodinný príslušník bydlisko alebo pracuje. V Rakúsku sú príjemcami týchto dávok zvyčajne osamelé matky, ktorých (bývalí) partneri pracujú v inom členskom štáte.

Rakúska ombudsmanka písomne požiadala európsku ombudsmanku o pomoc pri objasnení správneho výkladu nariadenia 987/2009 [1] (ďalej len „nariadenie“) týkajúceho sa rodinných dávok v cezhraničných situáciách zo strany Európskej komisie.

Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia „ak existuje rozdiel v názoroch medzi inštitúciami alebo orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov na to, ktorá inštitúcia by mala poskytovať peňažné alebo vecné dávky, dotknutá osoba, ktorá by mohla žiadať o dávky, ak by nedošlo k sporu, má dočasný nárok na dávky ustanovené právnymi predpismi uplatňovanými inštitúciou miesta jej bydliska, alebo ak táto osoba nemá bydlisko na území jedného z dotknutých členských štátov, na dávky ustanovené právnymi predpismi uplatňovanými inštitúciou, ktorej bola žiadosť prvýkrát predložená“. Rakúsky ombudsman však poukázal na to, že táto zásada sa často nedodržiava. Kým sa tieto dva členské štáty nedohodnú na tom, ktorý z nich by mal poskytovať dávky, rodič, ktorý má nárok na dávku, nemusí poberať žiadnu dávku, v dôsledku čoho sa tieto osoby dostávajú do finančne citlivej situácie.

Okrem toho sa v článku 60 ods. 2 druhom pododseku nariadenia stanovuje, že „ak inštitúcia, ktorej bola žiadosť postúpená, nezaujme stanovisko do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, uplatňuje sa uvedené predbežné rozhodnutie a inštitúcia vypláca dávky ustanovené podľa jej právnych predpisov a informuje inštitúciu, ktorej bola žiadosť podaná, o výške vyplatených dávok“. Podľa skúseností rakúskeho ombudsmana to však niekedy zostalo len na mŕtvom liste.

Rakúsky ombudsman poukázal na to, že o uvedených problémoch napísal Európskej komisii dvakrát (v rokoch 2011 a 2016). Dostal potvrdenie, že štát bydliska musí vyplácať dávky predbežne, aj keď existujú rozdielne názory a inštitúcia štátu primárneho platcu neposkytne odpoveď v rámci dvojmesačnej lehoty.

Aj česká ombudsmanka však nedávno napísala Komisii o podobných problémoch v Českej republike, dostala však inú odpoveď, v ktorej uviedla, že takúto povinnosť nemožno vyvodiť z práva EÚ.

Podľa rakúskeho ombudsmana sa ani sieti SOLVIT nepodarilo vyriešiť problémy. Napríklad v Rakúsku v súčasnosti existuje prípad, keď osamelá matka nepoberala žiadne rodinné dávky na svoje dieťa, ktoré sa narodilo už v januári 2017.

Dotaz

Dňa 30. apríla 2018 sa európska ombudsmanka rozhodla začať postup vyhľadávania s cieľom zistiť názory Komisie, pokiaľ ide o:

1. Zdá sa, že rakúski a českí ombudsmani dostali rozdielne odpovede, pokiaľ ide o dočasnú povinnosť vyplácať dávky podľa článku 6 ods. 2 a článku 60 ods. 2 druhého pododseku nariadenia 987/2009. Ako by sa tieto ustanovenia mali vykladať v situáciách opísaných rakúskym ombudsmanom?

2. Zdá sa, že sieti SOLVIT sa nepodarilo uspokojivo vyriešiť všetky jednotlivé prípady. Zastáva Komisia názor, že by mohol existovať systémový problém pri uplatňovaní nariadenia v cezhraničných situáciách?

3. Existujú nejaké iné riešenia, ktoré by Komisia mohla zvážiť s cieľom uľahčiť situáciu?

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej odpovedi z 21. júna 2018 vysvetlila, že článok 60 [2] nariadenia 987/2009 obsahuje ustanovenia potrebné na výklad článkov 67 a 68 nariadenia 883/2004 [3]. Spresnil, že odseky 3 a 4 článku 60 odkazujú na dve rozdielne situácie. Odsek 3 sa týka situácie, keď „inštitúcia členského štátu, ktorému bolo predbežné rozhodnutie zaslané, neodpovie v lehote dvoch mesiacov“. V tejto situácii by sa mlčanie malo vykladať ako kladná odpoveď a následne by inštitúcia mala informovať žiadateľa a vyplácať dávky podľa svojich právnych predpisov. Takisto uviedol, že „sekundárne príslušné inštitúcie vyplácajú rozdielový doplatok hneď, ako sa predbežné rozhodnutie stane konečným, a má potrebné informácie na výpočet rozdielového doplatku“.

Pokiaľ ide o článok 60 ods. 4, Komisia uviedla, že „sa týka situácie, keď sa inštitúcia, ktorej bolo zaslané predbežné rozhodnutie, domnieva, že nie je primárne príslušná. V tejto situácii sa uplatňuje postup uvedený v článku 6 ods. 2 až 5. Inštitúcia, ktorej bola žiadosť podaná, na žiadosť žiadateľa predbežne vypláca sumu rodinných dávok priznaných podľa jej právnych predpisov.“

Komisia takisto uviedla, že listy, ktoré zaslala českým a rakúskym ombudsmanom, sa týkali odpovedí v konkrétnych prípadoch, ktoré sa nezaoberali situáciami, keď členské štáty mali odlišné názory na konkrétny prípad.

Komisia zdôraznila, že si je vedomá oneskorení pri uplatňovaní článku 60 ods. 3 nariadenia len v cezhraničných situáciách medzi Rakúskom a Českou republikou. Preto nepovažovala oneskorenia za systémové.

Pokiaľ ide o možné riešenia problému, uviedol, že v súlade s článkom 6 nariadenia má správna komisia úlohu v postupoch dialógu a zmierovacieho konania v prípade sporu medzi členskými štátmi týkajúceho sa ich právomoci.

Komisia poukázala aj na nadchádzajúcu elektronickú výmenu informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI), ktorú majú členské štáty zaviesť do júla 2019. Podľa názoru Komisie systém EESSI zabezpečí rýchle poskytovanie informácií, čím sa zlepší administratívna spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov.

Komisia napokon dodala, že výzvy v oblasti mobility pracovnej sily a sociálneho zabezpečenia bude riešiť prípadným vytvorením viacúčelového európskeho čísla sociálneho zabezpečenia (ESSN), ktorým sa zjednoduší a zmodernizuje interakcia občanov s verejnými orgánmi v mnohých oblastiach.

Spätná väzba

Rakúska ombudsmanka 29. augusta 2018 poskytla európskemu ombudsmanovi svoje pripomienky k odpovedi Komisie.

Zdôraznil ťažkosti pri komunikácii medzi orgánmi rôznych členských štátov. Napriek dvojmesačnej lehote môže byť potrebné, aby vnútroštátne orgány jedného členského štátu čakali mnoho mesiacov na odpoveď od iného členského štátu a niekedy sú odpovede, ktoré dostanú, neúplné. Toto správanie môže ohroziť samotnú existenciu zraniteľných rodín alebo osamelých rodičov a zapojenie siete SOLVIT tento postup nezrýchlilo.

V predchádzajúcich odpovediach, ktoré rakúsky ombudsman dostal (v rokoch 2011 a 2016) od Komisie, sa uvádzalo, že štát bydliska musel predbežne poskytovať rodinnú dávku dva mesiace po prijatí žiadosti, ak bol údajne primárne príslušný. Vtedajšie stanoviská Komisie naznačovali, že pojem „spor“ uvedený v článku 6 ods. 2 a článku 60 ods. 2 nariadenia, ktorý predstavuje podmienku pre toto dodatočné clo, sa musí vykladať extenzívne, a to aj v situáciách, keď inštitúcia neodpovedala alebo tak urobila oneskorene. Napriek jeho úsiliu sa však rakúske orgány neriadili takýmto výkladom.

Ďalej odkázal na odpoveď Komisie európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa článku 60 ods. 3 nariadenia č. 987/2009. Podľa jeho názoru výklad Komisie viedol k tomu, že rodiny ešte musia čakať, keďže orgán, ktorého odpoveď orgánu iného členského štátu je oneskorená, spôsobuje oneskorenia aj pri poskytovaní rodinnej dávky. Jasne to potvrdili predchádzajúce skúsenosti rakúskeho ombudsmana.

Okrem toho je účelom uplatniteľných ustanovení práva EÚ zabrániť tomu, aby migrujúci občania EÚ zostali dlhodobo bez akýchkoľvek výhod (odkázal na odôvodnenie 10 [4] nariadenia 987/2009). Zdôraznil, že sa to nedosiahlo a že podľa jeho názoru je naliehavo potrebné vyriešiť túto otázku.

Napokon, pokiaľ ide o možný systémový charakter problému, rakúsky ombudsman nesúhlasil s Komisiou a uviedol, že skutočnosť, že na problém upozornili Komisiu len rakúski a českí ombudsmani, nevylučuje, že problém by mohol existovať aj v iných členských štátoch.

Konzultácia so sieťou

S cieľom objasniť prípadnú systémovú povahu problému začal európsky ombudsman konzultáciu s členmi Európskej siete ombudsmanov (ENO), v rámci ktorej sa pýtal, či sa stretli so situáciami podobnými situáciám opísaným v žiadosti rakúskeho ombudsmana.

Odpovedalo trinásť členov ENO, z ktorých šesť členov (belgický, chorvátsky, fínsky, grécky, portugalský a slovenský) potvrdilo, že sa stretli s podobnými situáciami.

Postup uzatvárania

Európsky ombudsman poskytol Komisii pripomienky rakúskeho ombudsmana k odpovedi Komisie a k odpovediam šiestich ombudsmanov. Takisto zaslala zhrnutie odpovedí členom ENO, ktorí sa zúčastnili na konzultácii.

Úrad európskeho ombudsmana poďakoval Komisii a členom ENO za vynikajúcu spoluprácu pri tomto postupe vyhľadávania a za ich úsilie o zaslanie odpovedí v krátkom čase.

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1).

[2] Článok 60 nariadenia č. 987/2009: „Postup uplatňovania článkov 67 a 68 základného nariadenia:

1. Žiadosť o rodinné dávky sa adresuje príslušnej inštitúcii. Na účely uplatňovania článkov 67 a 68 základného nariadenia sa berie do úvahy situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy príslušného členského štátu a mali v ňom bydlisko, najmä pokiaľ ide o nárok osoby na takéto dávky. Ak si osoba, ktorá má nárok na dávky, neuplatní svoje právo, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, zohľadní žiadosť o rodinné dávky podanú druhým rodičom, osobou považovanou za rodiča alebo osobou alebo inštitúciou konajúcou ako opatrovník dieťaťa alebo detí.

2. Inštitúcia, ktorej sa podáva žiadosť v súlade s odsekom 1, preskúma žiadosť na základe podrobných informácií poskytnutých žiadateľom, pričom zohľadní celkovú skutkovú a právnu situáciu rodiny žiadateľa.

Ak táto inštitúcia dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva v súlade s článkom 68 ods. 1 a 2 základného nariadenia, poskytuje rodinné dávky podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Ak sa táto inštitúcia domnieva, že môže existovať nárok na rozdielový doplatok na základe právnych predpisov iného členského štátu v súlade s článkom 68 ods. 2 základného nariadenia, táto inštitúcia bezodkladne postúpi žiadosť príslušnej inštitúcii druhého členského štátu a informuje o tom dotknutú osobu; okrem toho informuje inštitúciu druhého členského štátu o svojom rozhodnutí o žiadosti a o výške vyplatených rodinných dávok.

3. Ak inštitúcia, ktorej je žiadosť predložená, dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné, ale nie na základe prednostného práva v súlade s článkom 68 ods. 1 a 2 základného nariadenia, bezodkladne prijme predbežné rozhodnutie o pravidlách prednosti, ktoré sa majú uplatniť, a v súlade s článkom 68 ods. 3 základného nariadenia postúpi žiadosť inštitúcii druhého členského štátu a informuje o tom aj žiadateľa. Táto inštitúcia zaujme stanovisko k predbežnému rozhodnutiu do dvoch mesiacov.

Ak inštitúcia, ktorej bola žiadosť postúpená, nezaujme stanovisko do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, uplatní sa uvedené predbežné rozhodnutie a inštitúcia vyplatí dávky ustanovené podľa jej právnych predpisov a informuje inštitúciu, ktorej bola žiadosť podaná, o výške vyplatených dávok.

4. Ak medzi dotknutými inštitúciami existuje rozdiel v názoroch na to, ktoré právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva, uplatňuje sa článok 6 ods. 2 až 5 vykonávacieho nariadenia. Na tento účel je inštitúciou miesta bydliska podľa článku 6 ods. 2 vykonávacieho nariadenia inštitúcia miesta bydliska dieťaťa alebo detí.

5. Ak inštitúcia, ktorá dočasne poskytovala dávky, vyplatila viac, ako je suma, za ktorú je v konečnom dôsledku zodpovedná, môže požiadať o náhradu preplatku inštitúciu s primárnou zodpovednosťou v súlade s postupom stanoveným v článku 73 vykonávacieho nariadenia.“

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

[4] Odôvodnenie 10 nariadenia č. 987/2009 znie: „S cieľom určiť príslušnú inštitúciu, konkrétne inštitúciu, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá je zodpovedná za vyplácanie určitých dávok, musia situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného členského štátu. S cieľom zabezpečiť ochranu dotknutej osoby počas trvania potrebnej komunikácie medzi inštitúciami by sa malo prijať ustanovenie o dočasnom členstve v systéme sociálneho zabezpečenia“.