Okolnosti predchádzajúce podaniu sťažnosti

Požiadavka na zdokumentovanie alebo odhad spotreby energie GPAI podľa aktu o umelej inteligencii

1. Systémy umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI) sú navrhnuté tak, aby vykonávali mnoho rôznych úloh (napríklad online chaty s umelou inteligenciou). Poskytovatelia GPAI zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože mnohé systémy umelej inteligencie určené na konkrétnejšie úlohy (napríklad rozpoznávanie reči) sú vytvorené pomocou modelov GPAI. Vzhľadom na túto dôležitú úlohu GPAI potrebujú regulačné orgány a spoločnosti zapojené do umelej inteligencie dostatok informácií o modeloch GPAI, aby pochopili ich schopnosti, riziká a vplyvy vrátane vplyvov na životné prostredie.

2. Preto sa podľa aktu o umelej inteligencii [1] od poskytovateľov GPAI vyžaduje, aby uchovávali aktuálnu technickú dokumentáciu o svojich modeloch vrátane informácií o spotrebe energie týchto modelov a na požiadanie si tieto informácie vymieňali s príslušnými orgánmi. Táto dokumentácia sa musí vzťahovať aj na „proces odbornej prípravy a testovania“modelov [2], t. j. vývojové procesy, počas ktorých sa modelu zobrazuje mimoriadne veľké množstvo údajov, aby sa mohol naučiť vzorce na vytváranie hodnoverných predpovedí a generovanie odpovedí na výzvy používateľov v budúcnosti. Táto dokumentácia musí obsahovať „známu alebo odhadovanú spotrebu energie modelu“vrátane spotreby energie počas procesu vývoja modelu [3].

3. V akte o umelej inteligencii sa zároveň stanovuje, že „ak nie je známa spotreba energie modelu, spotreba energie môže vychádzať z informácií o použitých výpočtových zdrojoch “.[4] Inými slovami, ak poskytovateľ presne nevie, koľko energie model spotrebuje alebo použije počas tréningu, môže ju odhadnúť na základe výpočtového výkonu a hardvéru použitého na vytvorenie alebo prevádzku modelu, t. j.: počet serverov, čipov, čas odbornej prípravy a výpočtové hodiny. V akte o umelej inteligencii sa predpokladá, že poskytovatelia môžu na základe týchto faktorov vypracovať primeraný odhad spotreby energie.

Úloha Kódexu postupov pre GPAI

4. V akte o umelej inteligencii, rovnako ako v mnohých právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, sa stanovujú všeobecné právne požiadavky, ktoré si vyžadujú ďalšiu špecifikáciu technických riešení na splnenie týchto požiadaviek. Úrad Komisie pre umelú inteligenciu [5] preto musí podporovať a uľahčovať vypracúvanie „kódexov postupov“ podporujúcich riadne uplatňovanie aktu o umelej inteligencii. Môže vyzvať poskytovateľov GPAI, príslušné vnútroštátne orgány, občiansku spoločnosť, akademickú obec a iné príslušné zainteresované strany, aby prispeli k vypracovaniu takýchto kódexov.[6] Podľa aktu o umelej inteligencii by „kódexy postupov mali predstavovať ústredný nástroj na riadne dodržiavanie povinností stanovených v [akte o umelej inteligencii] pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Poskytovatelia by mali mať možnosť spoliehať sa na kódexy postupov na preukázanie súladu s povinnosťami.“[7]

5. Kódexy postupov sú zároveň určené ako dočasné riešenia, kým európske normalizačné organizácie nevypracujú „harmonizované normy“ a kým ich neschváli Komisia. Ako sa uvádza v akte o umelej inteligencii, „po uverejnení harmonizovanej normy a jej posúdení ako vhodnej na pokrytie príslušných povinností úradom pre umelú inteligenciu [Komisie], súlad s európskou harmonizovanou normou by mal poskytovateľom poskytnúť predpoklad zhody“ s právnymi povinnosťami uloženými aktom o umelej inteligencii.[8] Okrem toho môže Komisia za určitých podmienok stanoviť „spoločné špecifikácie“ prostredníctvom vykonávacích aktov, ak sa ukáže, že harmonizované normy v konečnom dôsledku nie sú k dispozícii [9].

6. Podľa aktu o umelej inteligencii by Komisia mala posúdiť primeranosť kódexov postupov určených na uľahčenie uplatňovania aktu o umelej inteligencii a uverejniť svoje posúdenie.[10] V tejto súvislosti zainteresované strany nedávno vypracovali kódex postupov pre GPAI a Komisia (ako aj rada pre umelú inteligenciu) ho posúdila ako primeraný.[11]

7. Podľa vzorového formulára dokumentácie, ktorý sa navrhuje v tomto kódexe,„ak množstvo energie použitej na odbornú prípravu nemožno odhadnúť z dôvodu nedostatku kritických informácií od poskytovateľa výpočtového alebo hardvérového vybavenia“, používatelia kódexu môžu vysvetliť druh informácií, ktoré im chýbajú [12].

Sťažnosť

8. Sťažovateľ, poslanec Európskeho parlamentu, sa domnieval, že uvedené riešenie navrhnuté v kódexe nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami aktu o umelej inteligencii.

9. Sťažovateľ vyjadril svoje obavy Komisii. Podpredseda Komisie zodpovedný za technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu odpovedal na obavy sťažovateľa v septembri 2025. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa v októbri 2025 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie s cieľom objasniť, ako Európska komisia posudzovala ustanovenia kódexu týkajúce sa spotreby energie.

11. V súvislosti s vyšetrovaním sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol so zástupcami Komisie, aby prediskutovali otázku, ktorá je predmetom tejto sťažnosti. Ombudsmanka získala aj pripomienky sťažovateľa k správe zo stretnutia.

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. Navrhovateľ tvrdil, že na jednej strane sa v článku 53 ods. 1 aktu o umelej inteligencii a v prílohe XI k nemu vyžaduje, aby poskytovatelia informácií o umelej inteligencii vypracovali, aktualizovali a na požiadanie poskytli úradu pre umelú inteligenciu a príslušným vnútroštátnym orgánom informácie o známej alebo odhadovanej spotrebe energie svojich modelov používaných v systémoch informácií o umelej inteligencii vrátane spotreby energie počas ich vývoja, t. j. odbornej prípravy a testovania. Na druhej strane sa zdá, že kódex oslobodzuje poskytovateľov od poskytovania týchto informácií, „ak množstvo energie použitej na odbornú prípravu nemožno odhadnúť z dôvodu nedostatku kritických informácií od poskytovateľa výpočtového alebo hardvérového vybavenia“. V takom prípade môžu poskytovatelia len vysvetliť, aký druh informácií im chýba. Navrhovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že medzi aktom o umelej inteligencii a kódexom existuje nesúlad.

13. Sťažovateľ dodal, že akt o umelej inteligencii má jedinečnú úlohu pri zmierňovaní environmentálnych rizík umelej inteligencie. Podľa navrhovateľa prognózy naznačujú, že spotreba elektrickej energie súvisiacej s umelou inteligenciou by sa do roku 2030 mohla viac ako zdvojnásobiť, pričom by mohla predstavovať 3 % celkovej spotreby energie v EÚ, zatiaľ čo v Írsku by toto číslo mohlo presiahnuť 20 %. Sťažovateľ sa ďalej obával, že jednotlivé dátové centrá už spotrebúvajú toľko elektrickej energie ako 100 000 domácností ročne.

14. Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi tvrdila, že ak poskytovateľom chýbajú kritické informácie od poskytovateľa výpočtového alebo hardvérového vybavenia potrebné na posúdenie spotreby energie modelu počas trénovania, úrad pre umelú inteligenciu napriek tomu odhadne spotrebu energie.

15. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia Komisie poukázali na to, že v prílohe XI k aktu o umelej inteligencii sa uznáva, že presné údaje o spotrebe energie môžu byť neznáme a možno ich alternatívne odhadnúť na základe použitých výpočtových zdrojov. Môžu sa však vyskytnúť prípady, keď poskytovatelia modelov nemôžu urobiť odhad, pretože im chýbajú kritické údaje od poskytovateľov výpočtových zdrojov, ktorí sú hostiteľmi ich infraštruktúry odbornej prípravy. Poskytovatelia modelov preto podľa kódexu môžu uviesť „neuvádza sa“ [nie je k dispozícii] a jasne uviesť, ktoré kritické informácie im chýbajú. Úrad pre umelú inteligenciu potom posúdi, či je poskytnuté označenie chýbajúcich kritických informácií primerané. V takýchto prípadoch úrad pre umelú inteligenciu vykoná vlastné posúdenie spotreby energie na základe poskytnutých informácií a iných informácií, ktoré má k dispozícii, ako aj zistení prebiehajúcej štúdie Komisie o energeticky účinnej umelej inteligencii s nízkymi emisiami [13].

16. Zástupcovia Komisie okrem toho objasnili, že keď Komisia posúdi kódex postupov ako primeraný, poskytovatelia GPAI majú oprávnené očakávanie, že Komisia bude považovať dodržiavanie schváleného kódexu postupov za dostatočné na preukázanie súladu s ich príslušnými povinnosťami podľa aktu o umelej inteligencii.

17. V reakcii na vysvetlenie Komisie predložené počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky sťažovateľ tvrdil, že prístup navrhovaný Komisiou nie je podľa aktu o umelej inteligencii potrebný ani prijateľný. Podľa sťažovateľa má poskytovateľ viac informácií ako Komisia o odbornej príprave svojho modelu, takže neexistuje dôvod, prečo by odhad mal byť uskutočniteľný pre Komisiu, ale nie pre poskytovateľa. Sťažovateľ takisto tvrdil, že ak má Komisia informácie, ktoré môžu byť užitočné pri vypracúvaní odhadov spotreby energie, mala by tieto informácie zverejniť, a tým ich poskytnúť poskytovateľom GPAI, ktorí majú problémy s odhadmi. Sťažovateľ okrem toho poukázal na to, že prístup Komisie je nezákonný, pretože v akte o umelej inteligencii neexistuje právny základ, na základe ktorého by Komisia mohla odhadnúť spotrebu energie. V prípade sťažovateľa by Komisia mala iniciovať rýchlu aktualizáciu kódexu.

Posúdenie ombudsmana

18. Ombudsmanka konštatuje, že Komisia posúdila kódex ako primeraný nástroj pre poskytovateľov na preukázanie súladu s aktom o umelej inteligencii, a to aj v súvislosti s udržiavaním aktualizovanej dokumentácie týkajúcej sa spotreby energie GPAI. Ombudsmanka chápe, že v dôsledku toho sa Komisia pri posudzovaní jednotlivých prípadov v zásade neodchýli od riešení stanovených v kódexe. Tento kódex preto môže zohrávať kľúčovú úlohu pri usmerňovaní svojich signatárov pri dodržiavaní aktu o umelej inteligencii, a to aspoň v počiatočnej fáze jeho vykonávania, keď ešte nie sú k dispozícii harmonizované normy alebo špecifikácie Komisie.

19. Ombudsmanka berie na vedomie obavu sťažovateľa, že kódex zrejme oslobodzuje poskytovateľov v prípadoch, keď im chýbajú „kritické informácie“, od ich povinnosti odhadnúť spotrebu energie svojich modelov počas odbornej prípravy a testovania namiesto toho, aby od nich vyžadoval ďalšie kroky na získanie týchto informácií.

20. Zdá sa, že v takýchto situáciách Komisia tvrdí, že poskytovatelia si splnia svoju povinnosť podľa aktu o umelej inteligencii tým, že vysvetlia, ktoré informácie im chýbajú. Na základe týchto a ďalších informácií, ktoré má k dispozícii, bude podľa Komisie jeho úrad pre umelú inteligenciu schopný dostatočne spoľahlivo odhadnúť príslušnú spotrebu energie, čím splní základný cieľ aktu o umelej inteligencii. Komisia prijíma toto riešenie, pretože sa obáva, že v niektorých prípadoch môže byť pre poskytovateľov GPAI technicky nemožné získať technické informácie o výpočtových zdrojoch použitých pre ich modely.

21. Ombudsmanka však berie na vedomie aj obavu sťažovateľa, že úrad pre umelú inteligenciu potenciálne preberá zodpovednosť, ktorú akt o umelej inteligencii kladie na poskytovateľov GPAI.

22. Ombudsmanka vo všeobecnosti konštatuje, že proces vykonávania aktu o umelej inteligencii je obzvlášť zložitý, pretože zahŕňa posúdenie úplne nových technologických príležitostí, výziev a riešení a zahŕňa skúšobné fázy a prebiehajúce zlepšenia. Ombudsmanka uznáva odborné znalosti a diskrečnú právomoc Komisie pri určovaní toho, ako najlepšie postupovať pri dosahovaní cieľov aktu o umelej inteligencii, najmä vzhľadom na rýchly technologický vývoj GPAI.

23. Ombudsmanka ďalej konštatuje, že kódex má byť dočasným nástrojom na podporu súladu s aktom o umelej inteligencii. Riešenia, ktoré navrhuje, sa preto môžu ďalej zlepšovať. Konkrétne podľa aktu o umelej inteligencii musí Komisia pravidelne monitorovať a hodnotiť dosahovanie cieľov kódexov postupov.[14] Úrad Komisie pre umelú inteligenciu je okrem toho povinný podporovať a uľahčovať preskúmanie a prispôsobenie kódexov postupov, najmä vzhľadom na vznikajúce normy.[15] Kódexy postupov by sa v každom prípade mali v konečnom dôsledku nahradiť harmonizovanými normami alebo, ak ich prijatie nie je úspešné, vlastnými spoločnými špecifikáciami Komisie [16].

24. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že podľa článku 40 ods. 2 aktu o umelej inteligencii je Komisia povinná požadovať výstupy týkajúce sa postupov podávania správ a dokumentácie s cieľom zlepšiť výkonnosť zdrojov systémov umelej inteligencie, ako je zníženie spotreby energie a iných zdrojov vysokorizikového systému umelej inteligencie počas jeho životného cyklu, a energeticky efektívneho rozvoja umelej inteligencie na všeobecné účely. Ombudsmanka chápe, že tieto výstupy môžu ďalej zlepšiť sledovanie a pomôcť znížiť spotrebu energie umelej inteligencie v kontexte postupného procesu vykonávania aktu o umelej inteligencii.

25. V tejto súvislosti ombudsmanka považuje stanovisko Komisie za primerané a že v tejto fáze nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tohto prípadu.

26. Ombudsmanka zároveň verí, že v kontexte postupného a náročného procesu vykonávania aktu o umelej inteligencii sa Komisia bude usilovať o zlepšenie technických riešení s cieľom umožniť poskytovateľom GPAI splniť požiadavky tohto aktu, a to aj v súvislosti s dokumentovaním spotreby energie GPAI.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzavrela tento prípad s týmto zistením [17]:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je odôvodnené vzhľadom na záväzok Komisie plniť ciele aktu o umelej inteligencii, pokiaľ ide o sledovanie spotreby energie GPAI, a to ani v prípadoch, keď ich poskytovateľom chýbajú kritické informácie o použitých výpočtových zdrojoch. Ombudsmanka verí, že Komisia sa bude usilovať o zlepšenie technických riešení s cieľom umožniť poskytovateľom GPAI splniť požiadavky aktu o umelej inteligencii v postupnom procese jeho vykonávania.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 6. októbra 2026

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (...) (ďalej len „akt o umelej inteligencii“), Ú. v. EÚ L 2024/1689, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32024R1689.

[2] Článok 53 ods. 1 písm. a) aktu o AI.

[3] Oddiel 1 bod 2 písm. e) prílohy XI k aktu o AI.

[4] Tamže, posledná veta.

[5] Podľa článku 3 bodu 47 aktu o umelej inteligencii je „úrad pre umelú inteligenciu“ funkcia Komisie prispievať k vykonávaniu systémov umelej inteligencie a modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, ich monitorovaniu a dohľadu nad nimi, ako aj k riadeniu umelej inteligencie, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie z 24. januára 2024 (...)“. Pozri https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/ai-office.

[6] Článok 56 aktu o AI.

[7] Odôvodnenie 117 aktu o umelej inteligencii.

[8] Tamže.

[9] Článok 41 ods. 1 aktu o AI.

[10] Článok 56 ods. 6 aktu o AI.

[11] https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/contents-code-gpai

[12] Tamže. Pozri vzorový dokumentačný formulár pripojený ku kapitole o transparentnosti.

[13] https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/consultations/targeted-consultation-measuring-energy-consumption-and-emissions-ai-models-and-systems

[14] Článok 56 ods. 6 aktu o AI.

[15] Článok 56 ods. 8 aktu o AI.

[16] Články 41 a 56 aktu o AI, ako aj odôvodnenie 117 aktu o AI.

[17] Táto sťažnosť sa riešila v rámci delegovaného vybavovania prípadov v súlade s rozhodnutím európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.