Pán predseda!

Vážení členovia výboru!

Chcel by som sa Vám poďakovať za príležitosť vyjadriť sa k navrhovanej zmene článku 3 štatútu ombudsmana. Možno si spomínate, že svoje názory na túto otázku som Vám už predstavil na Vašom stretnutí 24. mája 2000. Pri tejto príležitosti som rozposlal poznámku o právach, ktoré majú národní ombudsmani v súvislosti so záležitosťami, o ktorých dnes budeme diskutovať. Na tejto schôdzi opäť sprístupňujem túto správu tým, ktorí ju potrebujú.

Okrem toho môj úrad poskytol všetky informácie požadované spravodajkyňou a odpovedal na všetky otázky, ktoré položila, aby splnila svoju úlohu. Najdôležitejšie je, že vedúci môjho administratívneho oddelenia, pán João Santanna, vypracoval právne stanovisko ako odpoveď na právne stanovisko, ktoré 27. septembra 2000 vypracovala právna služba Európskeho parlamentu.

Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval spravodajkyni pani Almeide Garrettovej za oddaný a profesionálny spôsob, akým vykonávala svoju prácu. Som tiež vďačná podpredsedníčke Komisie Loyole de Palaciovej za jej úprimný príspevok do rozpravy.

Som si istý, že si už všetci uvedomujete úlohu európskeho ombudsmana a spôsob, akým ombudsman funguje. Na tomto stretnutí som poskytol najnovšie štatistiky týkajúce sa mojej práce ako európskeho ombudsmana.

Skôr než sa podrobne pozriem na navrhované zmeny môjho štatútu, rád by som zdôraznil, že inštitúcie a orgány Spoločenstva od začiatku spolupracovali s mojimi otázkami pozitívnym spôsobom. Štatistiky ukazujú, že v mnohých prípadoch inštitúcie riešili sťažnosti priamo so sťažovateľmi alebo akceptovali moje návrhy na priateľské riešenie. Prirodzene, z času na čas sa vyskytli spory a nezhody, čo je v takýchto vzťahoch normálne, ale celkový obraz bol veľmi pozitívny.

Ako prvý držiteľ úradu európskeho ombudsmana som využil svoj prvý mandát na vytvorenie plne funkčného úradu a na vytvorenie efektívnych a účinných pracovných metód. Tento proces pozorne monitoroval Európsky parlament, a najmä jeho Výbor pre petície. Pri rokovaní o mojej výročnej správe za rok 1998 Výbor pre petície vzal na vedomie môj názor, že podľa môjho názoru je potrebné zmeniť štatút ombudsmana. Tvrdil som, že pri vyšetrovaní by som mal mať právo na informácie a na prístup k dokumentom.

Spravodajkyňou pre správu Výboru pre petície o mojej výročnej správe za rok 1998 (A4-0119/99) bola Laura de Esteban Martin. Výbor podporil potrebu zmeniť článok 3 môjho štatútu. Európsky parlament prijal rozhodnutie 94/262 z 9. marca 1994, v ktorom naliehal na Výbor pre inštitucionálne veci, aby pokračoval v zmene a doplnení štatútu ombudsmana. Uviedla, že takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh je „nevyhnutný na to, aby európski občania mohli plne dôverovať práci ombudsmana“.

Keďže Parlament nemal čas začať postup pred voľbami, obnovil som návrh na zmenu štatútu v liste, ktorý som zaslal predsedovi Parlamentu 13. decembra 1999.

Navrhol som, aby sa v článku zmenili tri body:

• V prvom rade by sa mala zrušiť možnosť odmietnuť ombudsmanovi právo nahliadnuť do spisu z „riadne opodstatnených dôvodov utajenia“.
• Po druhé, ustanovenie, že úradníci a ostatní zamestnanci inštitúcií a orgánov Spoločenstva „hovoria v mene svojich správnych orgánov a v súlade s ich pokynmi a sú naďalej viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo“, je podľa môjho názoru neprijateľné.
• V roku 1999 Európska komisia vyložila tento odsek tak, že dospela k záveru, že komisár ako člen inštitúcie nemá povinnosť vypovedať na žiadosť ombudsmana. Domnievam sa, že komisári by mali v prípade potreby svedčiť ombudsmanovi.

Pokiaľ ide o prístup k dokumentom, je dôležité zdôrazniť, že počet prípadov, v ktorých sa ombudsman rozhodol nahliadnuť do dokumentov, je pomerne malý. Túto možnosť som nevyužil viac ako dvadsaťkrát počas viac ako piatich rokov činnosti a viac ako 1000 vyšetrovaní. Pri kontrole dokumentov, ktoré Rada a Parlament doteraz uchovávajú, sa nikdy nevyskytli ťažkosti. Slová „riadne podložené dôvody“ však pred zverejnením dokumentov vyvolali mnohé zdĺhavé diskusie s útvarmi Komisie. Posledný takýto incident ešte nie je úplne vyriešený.

V niektorých prípadoch Komisia povolila inšpekciu až po tom, ako som sa vyhrážal, že požiadam Európsky parlament o pomoc s cieľom získať povolenie na inšpekciu dokumentov. Tieto problémy skrátili čas, ktorý mám k dispozícii na riešenie sťažností, a viedli k zbytočným oneskoreniam pri uzatváraní prípadov občanov. Najnovší problém, ktorý stále pretrváva, sa týka úplne neškodných dokumentov z výberového konania. Predmetná inšpekcia sa uskutočnila 30. januára.

Na rozdiel od predchádzajúcej praxe nám zástupcovia Komisie odmietli povoliť vyhotovovanie kópií alebo ručné kopírovanie dokumentov. Keďže ústne rokovania nepomohli, 19. februára sme zaslali list predsedovi Komisie. Doteraz sme dostali dva z troch predmetných dokumentov. Sú to celkom neškodné dokumenty o výberovom konaní.

Štatút ombudsmana v súčasnosti obsahuje trochu nešťastnú formuláciu, pokiaľ ide o výsluch svedkov. To naznačuje, že svedkovia sa musia držať toho, čo im ich nadriadení prikázali povedať. Výsluch svedkov je základným nástrojom, ktorý umožňuje zistiť pravdu vo veci. Súčasné znenie štatútu je preto úplne nevhodné. Nemyslím si, že niektorý členský štát má takéto ustanovenie zavedené. Je dôležité poznamenať, že toto znenie nenachádza žiadny právny základ v služobnom poriadku, ktorý sa zaoberá len potrebou povolenia, ktoré sa má udeliť zamestnancom vystupujúcim ako svedkovia.

Pokiaľ ide o vypočutie komisárov, vyskytol sa jeden prípad, v ktorom by som musel vypočuť komisára ako svedka, aby som objasnil otázky týkajúce sa jedného dokumentu, ktorý vyvolal určité pochybnosti počas vyšetrovania. Komisia akceptovala moju žiadosť o vypočutie všetkých ostatných svedkov prípadu, ale zamietla moju žiadosť o vypočutie komisára. Uviedla, že ustanovenie štatútu ombudsmana sa nevzťahuje na komisárov. V tomto prípade pán komisár nebol podozrievavý, ale mohol ľahko odpovedať na moju otázku jednoduchým vysvetlením.

Treba poznamenať, že OLAF aj nedávno vytvorený európsky úradník pre ochranu údajov majú neobmedzený prístup k informáciám, ktoré potrebujú na svoje vyšetrovania. Vzhľadom na to, prečo by ombudsman, ktorý zastupuje občanov, nemohol mať neobmedzený prístup?

V demokratickej spoločnosti občania určite chápu, že každý nemôže mať prístup ku všetkým dokumentom a informáciám. Dáva im to však dôveru v činnosť ombudsmana, ak vedia, že má prístup ku všetkým dokumentom a môže ich skontrolovať, aby overil, čo je v danom prípade pravda, aj keď ich nemôže prepustiť. Ako som už uviedol, ombudsman a jeho zamestnanci sú samozrejme viazaní rovnakými pravidlami dôvernosti ako všetci ostatní štátni zamestnanci Európskej únie.

Chcel by som zdôrazniť, že návrh umožniť ombudsmanovi získavať svedectvá od komisárov nie je pokusom ombudsmana prevziať politický dohľad nad Komisiou. Podľa môjho názoru je to čisté nedorozumenie. Navrhovaná revízia sa zaoberá len získavaním náležitých informácií na účely vyšetrovania a vôbec nie právomocou ombudsmana.

Často som jasne uvádzal, že ombudsman je tu len na to, aby dohliadal na administratívne, a nie na legislatívne alebo politické činnosti. Hoci som dostal mnoho sťažností týkajúcich sa politickej práce Európskeho parlamentu a jednotlivých poslancov EP, vždy som uzavrel tento druh sťažnosti ako neprípustný.

Existujú však situácie, keď politické orgány prijímajú čisto administratívne rozhodnutia, ako to často robia kvestori Európskeho parlamentu. V takýchto prípadoch sme niekedy začali vyšetrovanie a Parlament a jeho administratíva pri tom plne spolupracovali. V jednom prípade predseda kvestorov inicioval osobnú účasť na inšpekcii, ktorú som vykonal, a poskytol všetky potrebné informácie.

Preto sa návrh, aby navrhované nové ustanovenie viedlo k vypočutiam poslancov Parlamentu ako svedkov, zdá úplne nesprávny. Spolupráca, ktorú mi Parlament poskytol, ukazuje, že chápe, že politici môžu byť z času na čas zodpovední za administratívne úlohy.

Za päť a pol roka, počas ktorého som pracovala ako európska ombudsmanka, som nikdy nedostala sťažnosť proti Rade, ktorá by spájala ktoréhokoľvek člena vlády s nejakou otázkou. Nepredpokladám ani prijatie takejto sťažnosti v budúcnosti, keďže Rada sa zriedka zaoberá priamo občanmi. Prijaté sťažnosti týkajúce sa Rady sa vzťahujú na personálne a náborové záležitosti a spory týkajúce sa prístupu k dokumentom.

Tento návrh sa v skutočnosti týka komisárov. Európska komisia je samotná administratíva, ktorá je v každodennom kontakte s európskymi občanmi, združeniami a podnikmi. Je tiež hlavnou výkonnou inštitúciou Únie. Vedie ho kolégium komisárov, ktorí majú politickú aj administratívnu úlohu podobnú úlohe mnohých členov vlády v mnohých členských štátoch. Keď komisári vykonávajú svoju politickú úlohu pri prijímaní legislatívnych iniciatív alebo riešení čisto politických záležitostí, nie je úlohou ombudsmana ani súdov dohliadať na ne, ale výlučne Európskeho parlamentu.

Všetci však vieme, že niektorí komisári majú v rámci svojej súčasnej úlohy mnoho administratívnych povinností a povinností. Sú zamestnancami inštitúcií v zmysle článku 288 Zmluvy o ES. Prípady tohto typu boli zdôraznené v správach výboru nezávislých expertov v roku 1999.

Európsky ombudsman doteraz dostal veľmi málo sťažností týkajúcich sa európskych komisárov. Môžem pripomenúť aspoň tri prípady, v ktorých sa príslušní komisári písomne vyjadrili k vyšetrovanej záležitosti. Pritom nikdy ani nenavrhli, že by nemali odpovedať ombudsmanovi alebo že predmetná záležitosť nie je administratívnou činnosťou.

Pre mňa je nemožné prijať myšlienku, že komisári by nemali mať žiadnu povinnosť prispievať k odstráneniu nesprávneho úradného postupu namiereného proti európskym občanom. Ak prevládne takýto rázny postoj, ako vôbec bude možné podporiť dobré vzťahy medzi Európskou komisiou a jej občanmi? A ako by takýto postoj zodpovedal zásade zodpovednosti, ktorá by sa mala posilniť v bielej knihe Komisie?

Navrhlo sa, že európsky ombudsman hľadá politickú úlohu tým, že navrhuje zmeny a doplnenia štatútu. Som ombudsmanom už viac ako jedenásť rokov. Pochádzam z tradície ombudsmana, ktorý si pevne myslí, že politika je pre politikov a že ombudsman by mal zostať mimo tejto oblasti. Doteraz som Európskemu parlamentu predložil na kontrolu päť výročných správ. Za celý ten čas som nikdy nebol obvinený z prekročenia môjho mandátu v tomto zmysle. Preto odmietam tento návrh ako úplne neopodstatnený.

Ospravedlňujem sa, že som hovoril tak dlho. Na záver by som chcel povedať, že všetky moje činnosti sú založené na sťažnostiach, ktoré mi predložili európski občania. Mojím zámerom nie je neprimerane zaťažovať alebo kritizovať európske inštitúcie a orgány pri ich činnosti, ale ukázať im, ako zlepšiť ich vzťahy s občanmi, a tým zvýšiť dôveru v Európsku úniu.

Ďakujem za pozornosť.