Dámy a páni!

Funkcia európskeho ombudsmana bola vytvorená Maastrichtskou zmluvou s cieľom pomôcť európskym občanom, ktorí majú ťažkosti alebo nesúhlas s administratívou Spoločenstva. Jeho úlohou je bojovať proti nesprávnemu úradnému postupu v rámci inštitúcií a orgánov Únie. Ombudsman Európskej únie môže konať len na úrovni správy Spoločenstva. Nemá právomoc vyšetrovať orgány členského štátu.

Keď som v septembri 1995 začal pracovať ako prvý európsky ombudsman, uvedomil som si, že viac ako polovica všetkých sťažností smeruje proti orgánom členského štátu. Niektoré z týchto sťažností sa týkajú výkladu práva Spoločenstva, zatiaľ čo iné sa týkajú otázok ľudských práv alebo vnútroštátneho práva.

Z tohto dôvodu sme v roku 1996 začali spolupracovať s národnými ombudsmanmi členských štátov. V krajinách, ktoré nemajú ombudsmana na vnútroštátnej úrovni, ako je Nemecko alebo Luxembursko, sa táto spolupráca nadviazala s Výborom pre petície Parlamentu. V Taliansku spolupracujeme s regionálnymi ombudsmanmi, pretože napriek mnohým snahám Taliansko stále nemá dohľad nad právami občanov na vnútroštátnej úrovni.

Táto spolupráca viedla k vytvoreniu siete styčných dôstojníkov a pravidelnej výmene informácií o záležitostiach práva Spoločenstva. Tieto výmeny sa uskutočňujú prostredníctvom styčného bulletinu, ako aj prostredníctvom prepojení vytvorených medzi webovými sídlami rôznych mediátorov. Cieľom je zlepšiť schopnosť inštitúcií na vnútroštátnej úrovni riešiť a podporovať otázky týkajúce sa práva Spoločenstva. Táto spolupráca bola vítaná. Európski občania však nie vždy chápu, že sa môžu sťažovať na problémy Spoločenstva vnútroštátnym orgánom, zatiaľ čo mnohé prekážky voľného pohybu zostávajú na tejto úrovni.

Amsterdamská zmluva postupne zavedie dôležitý nový prvok na vnútroštátnej úrovni. Citlivé otázky ľudských práv, ako je právo na azyl a postavenie cudzincov, sa stanú záležitosťami práva Spoločenstva najneskôr päť rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji tohto roku. Zmluva tiež ustanovuje väčšiu spoluprácu v občianskych a trestných veciach a potrebnú harmonizáciu vnútroštátneho procesného a trestného práva. Cieľom je lepšie bojovať proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s drogami a pedofílii. Europol okrem toho prijme opatrenia na podporu policajnej spolupráce na úrovni Spoločenstva, ako aj na podporu policajných operácií na vnútroštátnej úrovni. Tretí pilier, ktorým je spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, sa začlení do prvého piliera, ktorým sú bežné činnosti Spoločenstva.

Európska únia a jej občania budú mať z tohto vývoja prospech, ale zároveň je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli zaručené práva občanov a ľudské práva. Na tento vývoj sa preto musia pripraviť ombudsmani a petičné výbory, ktoré sú hlavnými orgánmi dohľadu nad občanmi a ľudskými právami. Dokončenie tohto vývoja bude znamenať, že ombudsmani a podobné orgány na vnútroštátnej úrovni budú čoraz viac vyzývaní, aby dohliadali na právne predpisy Spoločenstva alebo na právne predpisy iniciované spoluprácou v rámci Únie. Preto sme sa stretli tu v Paríži, aby sme diskutovali o dôsledkoch Amsterdamskej zmluvy pre našu prácu. Zastúpené sú tu všetky členské štáty a duch spolupráce a motivácie bol medzi nami veľmi silný.

O vzťahu medzi Európskou úniou a ľudskými právami sme diskutovali na základe podrobnej správy, ktorú o tejto otázke predložila pani Catherine Lalumièreová. Dozvedeli sme sa, že sa začala veľmi profesionálna práca s cieľom vybaviť Európsku úniu v budúcnosti vlastnými modernými normami v oblasti ľudských práv. Vieme tiež, že počas nemeckého predsedníctva sa Rada rozhodla navrhnúť Chartu základných práv európskych občanov a že prípravy už prebiehajú. Oba projekty sú pôsobivé a majú veľmi idealistické ciele, ale v blízkej budúcnosti nebudú dokončené. Je tiež možné, že niektoré členské štáty môžu vyjadriť pochybnosti a prekážky z rôznych dôvodov.

Situácia sa mi preto zdá znepokojujúca. Európska únia z dobrých dôvodov prevezme zodpovednosť za prípravu, iniciovanie a v niektorých prípadoch rozhodovanie v sektoroch spoločnosti, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú represívne opatrenia a v ktorých vznikajú citlivé otázky ľudských práv. Európska únia zároveň na rozdiel od svojich členských štátov nepristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach ani k dohovorom Organizácie Spojených národov alebo Medzinárodnej organizácie práce o ľudských právach. Vo svojich nedávnych zmluvách sa tiež zaviazala dodržiavať zásady vyplývajúce z dohovorov o ľudských právach a ústavných tradícií členských štátov v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Luxemburska. Európski občania však zatiaľ nevedia, čo to znamená podrobne, a to tak, že preskúmajú príslušné ustanovenia, ako sú zvyknutí v členských štátoch. Európska únia nepodlieha ani mechanizmu monitorovania ľudských práv, ktorému podliehajú jej členské štáty podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Navrhol som, aby sa Európska únia vyhla zdĺhavým diskusiám a postupom o tejto otázke vložením článku do zmluvy, v ktorom by sa zaviazala plne rešpektovať všetky dohovory o ľudských právach, ku ktorým pristúpila väčšina jej členských štátov. Tým by sa zabezpečilo, že otázky ľudských práv sa budú náležite riešiť a dodržiavať pri vypracúvaní a príprave smerníc, nariadení a spolupráce v súvislosti s vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý predpokladá Amsterdamská zmluva. Pre európskych občanov by to malo mimoriadny význam.

Ďalšou témou, o ktorej sme diskutovali, bolo dobré administratívne správanie na základe vynikajúcej správy profesora Chitiho z Florentskej univerzity. Vo väčšine členských štátov, ako aj tu vo Francúzsku, boli prijaté alebo navrhnuté zákony týkajúce sa vzťahov medzi verejnou správou a občanmi. Ich cieľom je umožniť občanom vedieť, čo majú právo očakávať od verejnej služby. Na tieto zákony zvyčajne dohliadajú ombudsmani alebo petičné výbory na základe sťažností občanov, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie v praxi.

Po štyroch rokoch skúseností s riešením sťažností občanov na komunitnú správu pripravila moja kancelária Kódex dobrej správnej praxe. Odporučil som Európskej komisii, Rade a Parlamentu, aby prijali tento alebo iný podobný kódex do konca novembra 1999. Pozitívna reakcia týchto inštitúcií na túto otázku by bola veľkým krokom vpred pre európskych občanov z dlhodobého hľadiska, ako aj pre samotnú administratívu. Na to, aby bola administratíva Spoločenstva rešpektovaná občanmi, musí skutočne preukázať, že koná v mene občanov, a nie vo vlastnom mene.

Najdôležitejšie by bolo, aby Komisia prijala tento kódex dobrej správnej praxe priaznivo pod vedením pána Romana Prodiho. Pozitívny postoj by potvrdil a podporil skutočnosť, že sľuby, ktoré dal v súvislosti s lepšou a viac verejnou správou, sa budú realizovať v praxi. Bol by to dobrý začiatok pre novú Komisiu v očiach európskych občanov. Návrh kódexu, ktorý vypracoval ombudsman, je k dispozícii tu.

Ďakujem za pozornosť.