Výmena skúseností, najlepších postupov a úvah je základnou súčasťou filozofie ombudsmana a som rád, že si dnes môžem s vami vymeniť názory.

Ako si môžete prečítať v našej práve uverejnenej výročnej správe za rok 2020, môj tím v minulom roku vybavil približne 2 150 sťažností, z ktorých sme otvorili 370 vyšetrovaní. 210 z týchto vyšetrovaní sa týkalo Európskej komisie. Sťažnosti, ktoré dostávam, vyjadrujú konkrétne obavy verejnosti v Európe, ako aj podnikov a organizácií občianskej spoločnosti.

Ako viete, európsky ombudsman sa zaoberá len správou inštitúcií EÚ. Môj mandát sa nevzťahuje na činnosti vnútroštátnych správnych orgánov a moja interakcia s Komisiou sa veľmi zriedkavo dotýka takýchto záležitostí.

Naša spolupráca s Komisiou sa voľne rozdeľuje do troch kategórií: pripomenutie, odstránenie byrokracie a povzbudenie.

V súvislosti s pripomienkami mám na mysli skutočnosť, že vedúcim predstaviteľom Komisie treba občas pripomenúť dobré administratívne normy a usmernenia, ktoré si sama stanovila, a stále sa zvyšujúce očakávania verejnosti, pokiaľ ide o vysoké normy výkonnosti, integrity a vykonávania.

Nedávnym príkladom je strategické vyšetrovanie, ktoré som otvoril minulý týždeň, týkajúce sa riadenia problému tzv. javu otáčavých dverí Komisiou, v rámci ktorého sa zamestnanci Komisie presúvajú do súkromného sektora.

Môj tím bude v rámci tohto vyšetrovania kontrolovať 100 spisov z viacerých generálnych riaditeľstiev. Zámerom je podporiť etický záväzok Komisie určením oblastí zlepšenia v riadení tejto otázky.

V predchádzajúcom vyšetrovaní som Komisii pripomenul, že by mohla zaujať ráznejší prístup, ako sa stanovuje v existujúcom služobnom poriadku.

*********

Zložitá administratíva, akou je Komisia, sa môže stať príliš byrokratickou a neustále sa pozerať na pravidlá, a nie na občana a jeho veľmi ľudské záujmy.

Otázky a obavy občanov sú zodpovedané, často v dobrej viere, ale s vyhláseniami a vysvetleniami, ktoré prešli toľkými fázami politického rámca a právnej disekcie a často prekladmi, že posolstvo sa v podstate stratilo. Uvedomujem si, že k tomu môže dôjsť aj vtedy, keď bude Komisia požiadaná, aby odpovedala poslancom EP a konkrétne Výboru pre petície.

********

Z času na čas dochádza k chybám a Komisia ťaží z externého dohľadu a nášho silného povzbudenia robiť nabudúce lepšie veci. Našou úlohou je vždy hľadať riešenia a neukazovať prstom na žiadny dobrý účinok.

Robíme to vždy, keď dávame odporúčania v rámci vyšetrovania. Nedávno som napríklad vydal odporúčanie v súvislosti s obavami týkajúcimi sa transparentnosti a rizika konfliktu záujmov s členmi expertnej skupiny na vysokej úrovni pre úniu kapitálových trhov EÚ.

V tomto prípade Komisia namiesto dodržiavania pravidiel, ktoré si stanovila, uplatnila všeobecné opatrenia na zmiernenie rizík konfliktu záujmov. Prípad stále prebieha a dúfam, že v nasledujúcich týždňoch dostanem od Komisie kladnú odpoveď.

Skutočne dobrá spolupráca je očakávanou normou medzi inštitúciami EÚ a dokonca aj príležitostnú „vojnu“ medzi nimi možno považovať za znak zdravého demokratického systému, v ktorom sú pozície načrtnuté a slobodne a otvorene diskutované.

Vy, zvolení poslanci Európskeho parlamentu, nesiete politickú zodpovednosť za výkonnú zložku administratívy EÚ. Súd ju považuje za právne zodpovednú. Mojou úlohou ako ombudsmanky je brať Komisiu na zodpovednosť za dodržiavanie základného práva na dobrú správu vecí verejných, práva na prístup k dokumentom EÚ, práva zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a širších zásad dobrej správy vecí verejných.

Jedným z príkladov takéhoto administratívneho správania a dobrým príkladom dobrej spolupráce medzi inštitúciami je postup „rýchleho vybavovania“ sťažností týkajúcich sa prístupu k dokumentom môjho úradu. Tieto sťažnosti vyplývajú z práva verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií EÚ, ako sa vymedzuje v nariadení č. 1049/2001.

Neustále zastávam názor, že „oneskorený prístup je prístup zamietnutý“ a cieľom postupu „rýchleho sledovania“ je zabezpečiť, aby môj úrad aj Komisia spracúvali žiadosti o prístup k dokumentom čo najrýchlejšie. Znížili sme byrokraciu na oboch koncoch a moje vyšetrovania teraz prinášajú rýchlejšie hodnotenia. Je to postup, ktorý je výhodný pre všetky strany.

Samozrejme, hoci tento proces urýchľuje, nevyhnutne nezvyšuje šance na zverejnenie dokumentov. V mnohých prípadoch sa sťažovateľom jednoducho povie „nie“ skôr, ako by to mohli urobiť, v prípadoch, keď Komisia odmietne odporúčanie na prístup.

Veľmi by som uvítal príležitosť diskutovať s vami v tomto výbore o tom, čo môže Komisia urobiť lepšie v oblasti transparentnosti a ako by sa mohlo revidovať nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom EÚ. Pre európskych občanov je to taká dôležitá otázka.

Komisia a môj úrad dobre spolupracovali na zlepšení bezpečných a spoľahlivých metód elektronickej výmeny dokumentov, čo bolo počas tohto obdobia pandémie zjavne veľmi užitočné.

Inštitúcie EÚ vo všeobecnosti naďalej používajú viaceré systémy správy dokumentov, čo podľa môjho názoru nie je praktické ani efektívne. Najchytrejší IT nástroj však nemôže nahradiť kapacitu riešenia problémov osobného stretnutia alebo telefonického hovoru medzi kolegami.  

Vždy som podporoval tento priamejší a neformálnejší prístup, pretože je to nielen rýchlejší, ale aj skvelý spôsob, ako zdieľať perspektívy a rýchlo sa dostať ku koreňu problému. Krátkodobé vyslania, aké sme už uskutočnili medzi mojím úradom a sekretariátom Výboru pre petície, by tiež mohli byť dobrým nápadom na hlbšiu spoluprácu s Komisiou.

EÚ mala tradične ťažkosti s nadviazaním vzťahu medzi svojimi inštitúciami a bežnou verejnosťou.

Musíme nájsť nové spôsoby, ako skutočne zapojiť verejnosť v EÚ, a možno by Konferencia o budúcnosti Európy mohla v tejto súvislosti priniesť nové úvahy. Ľudia však nie sú hlupáci a môžu cítiť, že angažovanosť je skôr kozmetická ako skutočná, keď inštitúcia praktizuje to, čo by som mohol nazvať „umývanie občanov“, predstiera, že oslovuje alebo to robí polovičatým spôsobom, namiesto toho, aby sa snažila o hlbokú demokratickú angažovanosť.

Akýkoľvek zdravý vzťah, či už veľký alebo malý, je postavený na čestnosti a dôvere. V tomto prípade nesie Komisia veľkú zodpovednosť, ale nie je sama. Ako Váš výbor opakovane uviedol a v dnes predloženej štúdii sa tiež opakuje: Je potrebné zabezpečiť, aby boli občania dobre informovaní o úrovniach, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia. To môže pomôcť zabrániť javu „obviňovania Bruselu“, pri ktorom sa ministri alebo vlády snažia obviňovať niektoré fiktívne rozhodnutia EÚ „v Bruseli“ z rozhodnutí, ktoré sami prijali v Rade.

Mojou skutočnou nádejou je, že Konferencia o budúcnosti Európy zmenší priepasť medzi inštitucionálnou Európou a Európou občanov a bude skutočne transformačnou iniciatívou a že neskončí ako stručná poznámka pod čiarou v knihe dejín.

V tejto súvislosti tiež pozorne sledujem vývoj správy tohto výboru o spolupráci s občanmi, ktorú vedie pani Vedrenneová. Európsky parlament má ako priamo volení zástupcovia občanov EÚ bezkonkurenčnú demokratickú legitimitu v rámci inštitúcií EÚ a možno aj posilnenie tejto demokratickej legitimity bude predmetom konferencie.

Každý Európan má právo na dobrú správu vecí verejných. To zahŕňa právo na reagujúce inštitúcie EÚ. Potrebujeme Úniu, ktorá berie obavy ľudí vážne, ktorá sa zaoberá obavami skutočnými návrhmi a ktorá je dostatočne úprimná na to, aby v prípade potreby priznala, že niekedy nemá právomoc pomôcť.

Nepotrebujeme Úniu, ktorá považuje angažovanosť za škrtnutie políčok. Politické systémy môžu byť mätúce aj pre zasvätených a Európska únia je jednou z najzložitejších hádaniek vôbec. Nemôžeme očakávať, že každý Európan vie, kde právomoci Komisie začínajú a kde končia, a preto je nevyhnutné, aby Komisia vzala tento nápaditý skok z bubliny a pokúsila sa skutočne vcítiť a účinne komunikovať s ľuďmi, ktorí oslovujú ich obavy.