Európski občania kladú veľký dôraz na ospravedlnenie ako spôsob nápravy chýb. Ospravedlnenia inštitúcií preto musia byť úprimné, úplné a zmysluplné. Ak však inštitúcia „ľutuje“, vzniká otázka, či to nevyhnutne znamená priznanie zavinenia v súvislosti so záležitosťou, na ktorú sa vzťahuje slovo „ľutuje“. Podľa názoru ombudsmana sa inštitúcia pri predkladaní ospravedlnení môže rozhodnúť, či pripustí zavinenie, pričom zohľadní okolnosti prípadu. Bez ohľadu na to, akú možnosť si inštitúcia zvolí, ospravedlnenie nepredstavuje priznanie právnej zodpovednosti.