Obmedzený rozsah pôsobnosti článku 4 ods. 3 sa jasne odráža v znení výnimky, ktorá vo všeobecnosti neodkazuje na možné budúce alebo hypotetické rozhodnutia, ale na „rozhodnutie samotnej inštitúcie, ktoré ešte nebolo prijaté. Riadne uplatňovanie tohto ustanovenia si preto vyžaduje, aby inštitúcia vo svojej odpovedi na žiadosť o prístup verejnosti k dokumentu primerane identifikovala konkrétne a konkrétne rozhodnutie, ktoré plánuje prijať, a poskytla dostatočne jasné informácie o očakávanom harmonograme rozhodovacieho procesu.

Uplatnenie predmetnej výnimky zo strany inštitúcie sa v zásade nemôže považovať za legitímne, pokiaľ jej odpoveď žiadateľovi o prístup verejnosti prinajmenšom neposkytne jasné a zrozumiteľné informácie o:

1. druh rozhodovacieho procesu;
2. formu a druh rozhodnutia, ktoré inštitúcia v príslušnom čase plánuje prijať;
3. služby alebo orgány v rámci inštitúcie, od ktorých sa očakáva prijatie rozhodnutia; a
4. predpokladaný čas prijatia rozhodnutia.

Takáto špecifickosť odôvodnenia sa nevyžaduje len na účely dodržania zásad stanovených v už citovanej judikatúre. Je tiež nanajvýš a zjavne dôležité umožniť žiadateľovi zmysluplne sa domáhať nápravy – podaním sťažnosti na súd alebo ombudsmanovi – v nadväznosti na rozhodnutie inštitúcie a v konečnom dôsledku umožniť orgánom zodpovedným za preskúmanie, aby mohli zmysluplne vykonať svoje posúdenie.