Európsky ombudsman - otvárací príhovor
Pondelok, 28. septembra 2015

Dobré ránko všetkým a vitajte. Teší ma, že mnohí z vás prijali naše pozvanie na toto podujatie, ktoré podľa mňa dokazuje, že záujem európskeho ombudsmana o túto otázku zdieľajú mnohí ľudia a mnohé verejné aj súkromné sektory.

Dovoľte mi na úvod privítať našich rečníkov: Pán Malcolm Harbour, ktorému táto budova nie je cudzincom, bol prvýkrát zvolený za poslanca v roku 1999 a skutočne nie je cudzincom v téme našej dnešnej diskusie, keďže dlhé roky predsedal Výboru pre vnútorný trh v Parlamente.

Rád by som tiež privítal Vicky Marissenovú z PACT European Affairs, profesora európskeho práva Alberta Alemmana a Jorga Rissa, zastupujúceho Greenpeace Europe. A som veľmi vďačný Jamesovi Crispovi z Euractivu za súhlas s moderovaním nášho podujatia.

Dnes je Medzinárodný deň práva na informácie a toto je 6. ^výročné podujatie ombudsmana, ktoré si pripomína tento veľmi dôležitý deň v demokratickom živote EÚ. Táto budova je o tvorbe právnych predpisov, ale toto podujatie je o veľmi špecifickej časti – trialógu – slova, o ktorom si myslím, že môžem s istotou povedať, že je mimo bubliny, v ktorej všetci žijeme, sotva známe alebo pochopené. Moje vyšetrovanie trialógov sa týka jedného aspektu tohto postupu, jeho transparentnosti a toho, či je rovnováha medzi efektívnosťou trialógu a zodpovednosťou trialógu nastavená tam, kde by mala byť.

Trialógy sú teraz kľúčovou súčasťou legislatívneho procesu EÚ. Po návrhu Komisie a počiatočnom zvážení zákonodarcami sa o právnych predpisoch s konečnou platnosťou rokuje a rozhoduje sa o nich v čoraz väčšej miere v rámci trialógov. Práve tu sa uzatvárajú dohody, ktoré ovplyvňujú viac ako 500 miliónov Európanov a často aj bohatstvo podnikov nielen v Európe, ale aj na celom svete. Hlavné právne predpisy týkajúce sa otázok od investičného plánu predsedu Junckera až po poplatky za roaming v mobilných telefónoch sa dokončujú počas trialógov.

Kľúčovým aspektom prijímania právnych predpisov v demokratickej spoločnosti je transparentnosť procesu, čo sa uznáva aj v zmluvách EÚ. Legitimizuje legislatívny proces tým, že zabezpečuje, aby volení zástupcovia mohli niesť zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré prijímajú v mene občanov, ktorých zastupujú. Transparentnosť takisto umožňuje občanom zúčastňovať sa na legislatívnom procese a tým sa stávajú súčasťou procesu legitimizácie. Občania demokracie súhlasia s tým, že budú viazaní zákonmi – v podstate nakupujú zákony – ktoré boli otvorene prerokované a s ktorými súhlasili.

Hoci sú tieto zásady jasné, presný spôsob, akým ich možno uplatniť v legislatívnom procese, a najmä spôsob, akým ich možno uplatniť v trialógoch, je otvorenou otázkou a ťažkou otázkou.

Dnes sa nebudem pokúšať o žiadne odpovede, hoci treba poznamenať, že inštitúcie EÚ už vo všeobecnosti dosahujú vysoké štandardy v oblasti transparentnosti a etiky. Napriek tomu som začal vyšetrovanie ako formu mapovania s cieľom zistiť, či by sa tieto už aj tak vysoké štandardy mohli zlepšiť. Dôvodom boli obavy vyjadrené v mnohých odvetviach v súvislosti s vnímanou nedostatočnou transparentnosťou procesu.

Moje vyšetrovanie možno chápať ako snahu o uľahčenie diskusie o tom, ako možno trialógy sprehľadniť, ale aj o tom, kde je potrebné zachovať nezverejnenie dokumentov. Do tejto diskusie sa zapojím s otvorenou mysľou a dúfam, že všetky zainteresované strany urobia to isté. Očakávam tiež, že vzhľadom na to, že väčšia kontrola a informovanosť o tvorbe právnych predpisov EÚ sa stáva nevyhnutnou, budem pravdepodobne dostávať viac sťažností týkajúcich sa transparentnosti v tejto oblasti. Pri systematickom pohľade na túto otázku preto dúfam, že to čo najviac obmedzím.

Ako európsky ombudsman sa snažím pomáhať inštitúciám pri zabezpečovaní toho, aby sa práca, ktorú vykonávajú, vykonávala čo najtransparentnejšie. Pri tejto práci sa riadim ustanoveniami zmluvy o transparentnosti, základným právom na prístup verejnosti k dokumentom uvedeným v charte, ako aj nariadením č. 1049/2001, ktorým sa toto právo uplatňuje, pokiaľ ide o dokumenty v držbe Parlamentu, Rady a Komisie.

V tejto súvislosti si uvedomujem veľmi osobitný význam, ktorý môže mať získanie prístupu k dokumentom týkajúcim sa prijímania právnych predpisov EÚ pre občanov v demokratickom právnom poriadku, ako je EÚ. Otvorenosť prispieva k posilneniu demokracie tým, že občanom umožňuje sledovať a chápať rozhodovací proces inštitúcie v legislatívnych postupoch. Občania majú právo kontrolovať všetky príslušné rozhodnutia, ktoré tvorili základ konkrétneho legislatívneho aktu. Občania majú právo brať svojich zástupcov na zodpovednosť za ich výkon počas legislatívneho procesu. To si vyžaduje znalosť a pochopenie rôznych aspektov, na ktorých sú založené právne predpisy, ktoré ovplyvnia ich životy. Je to pravdepodobne o to dôležitejšie v kontexte EÚ vzhľadom na vzdialenosť, ktorú občania EÚ už cítia od centra, kde sa o nich rozhoduje. Euroskepticizmus je umožnený nedostatkom vedomostí alebo porozumenia a častou reakciou je podozrenie a dokonca nepriateľstvo.

Argumenty v prospech poskytnutia širšieho prístupu k dokumentom v prípadoch, keď inštitúcie konajú v rámci svojej zákonodarnej právomoci, sú obzvlášť presvedčivé a generálny advokát Cruz Villalon ich výstižne uviedol vo svojich návrhoch vo veci Access Info Europe takto:

„tvorba práva je činnosť, ku ktorej v demokratickej spoločnosti môže dôjsť len prostredníctvom postupu, ktorý je svojou povahou verejný, a v tomto zmysle „transparentný“.

Inak by nebolo možné pripísať "zákonu" cnosť byť vyjadrením vôle tých, ktorí ho musia poslúchať, čo je samotným základom jeho legitimity ako nespochybniteľného ediktu.

Komisia vo svojom oznámení o lepšej právnej regulácii uverejnenom v máji uviedla to, čo by som nazval "zdôvodnením projektu" v záujme väčšej transparentnosti. V ňom sa uvádza:

„Začatie tvorby politík (...) zabezpečuje, aby sa politiky zakladali na najlepších dostupných dôkazoch, a zvyšuje ich účinnosť.“

Komisia dodáva, že „(...) najmä v záverečných fázach rokovaní sa dohody uzatvárajú bez toho, aby sa v plnej miere zohľadnili priame a nepriame vplyvy, ktoré môžu mať kompromisné zmeny a doplnenia.“

Ako Malcolm Harbour a poslanci tohto Európskeho parlamentu najlepšie vedia, možno tiež povedať, že uľahčenie verejnej diskusie o návrhoch právnych predpisov, ktoré predkladá Komisia a ktoré sú niekedy sporné, kontroverzné a zložité, môže byť prospešné len pre demokraciu.

Zároveň si veľmi dobre uvedomujem potrebu zachovať „účinnosť rozhodovacieho procesu inštitúcií“, ako to zákonodarca uviedol v nariadení č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom. Takisto si uvedomujem skutočnosť, že EÚ je zastupiteľskou demokraciou, v ktorej majú volení zástupcovia zodpovednosť a výsadu rokovať medzi sebou o obsahu právnych predpisov. Je dôležité, aby títo politici mohli vykonávať svoju prácu ako volení zástupcovia. Ak chcete dať jednu jednoduchú analógiu: bolo by v rozpore so samotnou podstatou zastupiteľskej demokracie, ak by tretie strany, ktoré sa chcú priamo zúčastniť na parlamentnej rozprave, prerušili účasť svojich volených zástupcov na tejto rozprave. V zastupiteľskej demokracii je vždy privilegovaný priestor na diskusiu vyhradený pre volených zástupcov. Ako sa táto zásada premietne v kontexte trialógov? Dnešná diskusia, dúfajme, začne naznačovať niekoľko odpovedí.

Nakoniec, samozrejme, dávam len odporúčania. O tom, do akej miery zverejnia dokumenty súvisiace s trialógmi, rozhodnú demokraticky zvolení poslanci EP, členské štáty v Rade a Komisia v súlade s ich príslušnými úlohami podľa zmlúv. Túto otázku skúmajú vo svojich diskusiách zameraných na dosiahnutie novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii. Vítam a podporujem toto úsilie.

V tejto súvislosti si veľmi dobre uvedomujem osobitnú úlohu, ktorú som bol zvolený Parlamentom, aby som plnil podľa zmluvy a podľa charty. Očakáva sa, že európsky ombudsman bude v rámci svojho mandátu podporovať naše vznikajúce európske občianstvo. Transparentnosť, demokratická zodpovednosť a dôvera verejnosti sú pre toto občianstvo kľúčové. Samotné nariadenie č. 1049/2001, ktoré konkrétne poveruje ombudsmana, aby preskúmal otázky prístupu verejnosti k dokumentom v držbe troch hlavných inštitúcií, kladie väčší dôraz na transparentnosť legislatívneho procesu.

Čo sa týka tohto konkrétneho vyšetrovania, nachádzame sa v začiatkoch. Túto prvú fázu som opísal ako „mapovanie“, ktoré by malo môjmu úradu ako nezávislej inštitúcii umožniť identifikovať dokumenty týkajúce sa trialógov a získať o nich úplný prehľad. Stanoviská inštitúcií, ktoré, ako dúfame, čoskoro dostaneme, doplnia toto mapovanie. Bez skutočného a konštruktívneho príspevku tých, ktorí v rámci inštitúcií každodenne pracujú na podpore procesu trialógov, nebudem môcť ponúknuť konštruktívne odporúčania na zlepšenie. Samozrejme, vítam aj akékoľvek príspevky poslancov Parlamentu alebo zástupcov členských štátov.

A potom dúfam, že dostanem veľa odpovedí na verejnú konzultáciu, ktorú následne začneme. Rád by som využil túto príležitosť a vyzval vás všetkých, aby ste dnes nielen vyjadrili svoje myšlienky, ale aby ste sa zúčastnili aj na tomto procese. Až potom budem môcť zaujať k tejto otázke dobre informovaný postoj a predložiť konštruktívne odporúčania.

Myslím si však, že je užitočné uviesť už teraz, že cieľom môjho vyšetrovania nie je úplné zverejnenie každého dokumentu, ktorý nejakým spôsobom súvisí s týmto procesom. To by nebolo užitočné a nie je to to, čo zákon stanovuje. Cieľom vyšetrovania nie je zabezpečiť, aby sa absolútne všetko, o čom sa diskutuje v trialógoch, zdokumentovalo, odpísalo alebo inak zaznamenalo. Je to absurdné, pretože ide o rokovania.

Cieľom vyšetrovania nie je ani formovať organizáciu trialógov. Ak vyjednávači chcú rokovať s 3, 30 alebo 300 účastníkmi v miestnosti, dokonca aj o tretej ráno, nie je to moja starosť. O spôsobe organizácie trialógov rozhodujú demokraticky zvolení poslanci EP, členské štáty v Rade a Komisia v súlade s ich príslušnými úlohami podľa zmlúv.

Ako som už zdôraznil, som na vyšetrovacej misii zameranej na transparentnosť a mám otvorenú myseľ. A dnes dúfam, že sa od vás poučím o niektorých z týchto záležitostí, napríklad:

1. V akom štádiu procesu by sa mohli určité dokumenty zverejniť, ak vôbec?

2. Mohla by sa zvýšená transparentnosť týkajúca sa trialógov skutočne ukázať ako škodlivá pre proces trialógu?

3. Existuje riziko, že väčšia transparentnosť v nesprávnom čase jednoducho poskytne väčšie príležitosti na lobovanie za súkromné záujmy s dostatočnými zdrojmi na úkor priemerného občana? Alebo spomaliť proces alebo ho v niektorých prípadoch úplne zastaviť?

4. Do akej miery je dokonca možné predložiť užitočné návrhy v súvislosti s trialógmi, keďže zahŕňajú proces ad hoc, ktorý sa môže líšiť od trialógu po trialóg v závislosti od parlamentného výboru, predsedníctva Rady alebo dokonca príslušného GR Komisie?

5. Je nedostatok transparentnosti zjavnejší ako skutočný? Vyplýva zdanie obmedzenej transparentnosti zo skutočnosti, že tieto tri inštitúcie samostatne uverejňujú relevantné informácie a dokumenty týkajúce sa toho, čo je veľmi často a nevyhnutne zložitý proces? Umožnil by jednotný online portál s informáciami o legislatívnom procese EÚ občanom získať prístup k legislatívnym dokumentom a lepšie im porozumieť, ako to už požadovali mnohé inštitúcie?

6. Aký rozdiel môže technológia priniesť? Počas leta európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyvinul vlastnú aplikáciu pre smartfóny, aby umožnil zainteresovanej verejnosti sledovať vývoj prebiehajúcej diskusie o reforme ochrany údajov. Existuje tam nejaký potenciál?

To sú len niektoré z možných otázok, ktoré treba položiť. Som si istý, že sa dozviete viac, a som si istý, že panel bude mať aj niekoľko vynikajúcich príspevkov. Teším sa na diskusiu.

V konečnom dôsledku dúfam, že sa zhodneme na možných zlepšeniach procesu trialógu. Dúfajme, že môžeme súhlasiť s tým, že zatiaľ čo legislatívny mechanizmus EÚ funguje a úspešne schvaľuje zložité právne predpisy, v konečnom dôsledku je to otázka dôvery verejnosti.

Vzhľadom na udalosti v Európe v posledných rokoch všetci vieme, že dôvera verejnosti v Európsku úniu je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Ešte raz ďakujem za účasť.

Teraz odovzdám Jamesovi, nášmu moderátorovi.