Úvod

Vážený pán predseda, rád by som sa poďakoval vám a všetkým členom vášho výboru za túto príležitosť, aby som vám predniesol krátku prezentáciu týkajúcu sa osobitnej správy, ktorú som predložil Parlamentu v máji, na základe našej dohody, že by som sa mal pred vami dostaviť vždy, keď predložím osobitnú správu.

Nemusím vám venovať veľa času, pretože došlo k pozitívnemu vývoju v podstatnej otázke nastolenej v správe, o ktorej ste sa dozvedeli v dôsledku listu pána komisára McCreevyho z 11. júla.

Účel a význam osobitných správ ombudsmana

Ako bolo zdôraznené vo výročnej správe európskeho ombudsmana za rok 1998, možnosť predložiť osobitnú správu Európskemu parlamentu má pre prácu ombudsmana neoceniteľnú hodnotu.

Dôvodom, prečo sú osobitné správy také dôležité, je to, že sú takpovediac hlavnou zbraňou ombudsmana. Inštitúcia ombudsmana, ktorá sa rozšírila po celej Európe a dokonca aj po celom svete, nemá právomoc prijímať právne záväzné rozhodnutia. To by sa nemalo považovať za slabosť.

Bez právomoci prijímať právne záväzné rozhodnutia môžu byť postupy ombudsmana flexibilnejšie ako postupy súdu a uplatňované kritériá môžu byť širšie, čím sa občanom poskytne skutočná voľba medzi súdnym a mimosúdnym opravným prostriedkom, pričom každý z nich má odlišné charakteristiky a výhody.

Ombudsman sa spolieha na presviedčanie, na schopnosť presvedčiť prostredníctvom odôvodnených argumentov a z času na čas na publicitu a silu verejnej mienky.

Mimoriadne malý počet osobitných správ, ktoré Európsky ombudsman predložil Parlamentu – 13 za 11 rokov – je dôkazom kooperatívneho prístupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva v prevažnej väčšine prípadov.

Súčasťou kontextu tejto spolupráce je však existencia právomoci predložiť Parlamentu osobitnú správu. Najmä keď sa predkladá návrh odporúčania, vedomosť o tom, že ďalším krokom by mohla byť osobitná správa, často pomáha ombudsmanovi presvedčiť dotknutú inštitúciu alebo orgán, aby zmenili svoje stanovisko.

Osobitné správy by sa preto nemali predkladať príliš často, ale len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, ku ktorým by Parlament mohol pomôcť presvedčiť dotknutú inštitúciu alebo orgán, aby zmenili svoje stanovisko.

Európsky parlament je ako politický orgán zvrchovaný pri vybavovaní osobitných správ ombudsmana, pokiaľ ide o jeho postupy, ako aj podstatu jeho prístupu a opatrení.

Dúfam však, že Parlament pri posudzovaní osobitnej správy vždy zohľadní, že právo obrátiť sa na ombudsmana spolu s petičným právom na Európsky parlament je základným právom občianstva. Z dôvodov, ktoré som vysvetlil, sú osobitné správy a reakcia Parlamentu na ne základným kameňom oblúka, ktorý podporuje prácu ombudsmanky.

289/2005/GG

Teraz sa vrátim k osobitnej správe, ktorú som Parlamentu predložil 30. mája tohto roku v nadväznosti na moje vyšetrovanie vo veci 289/2005/GG.

Sťažovateľ ponúkal služby športových stávok v Dolnom Sasku, ktoré je súčasťou Nemecka. Tvrdil, že nemecké orgány mu nariadili, aby prestal ponúkať tieto služby, čo ho prinútilo ukončiť svoju činnosť.

Podľa názoru sťažovateľa bolo správanie nemeckých orgánov vo všeobecnosti v rozpore s právom EÚ a konkrétne so slobodou poskytovať služby. Advokát sťažovateľa preto v apríli 2004 podal Európskej komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov proti Nemecku.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti, ktorú mi predložil v januári 2005, v podstate tvrdil, že Komisia sa riadne nezaoberala jeho sťažnosťou na porušenie právnych predpisov. Tvrdil, že je naliehavo potrebná rýchla reakcia Komisie, pretože mu vznikla škoda z toho, že nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

Komisia vo svojom stanovisku v podstate tvrdila, že bežná jednoročná lehota na vybavovanie sťažností na porušenie právnych predpisov stanovená v jej „Oznámení Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva“ z roku 2002 sa v tomto prípade neuplatňovala.

Podľa Komisie bol prípad výnimočný, pretože zahŕňal zložité posúdenie odôvodnenia a primeranosti predmetného vnútroštátneho opatrenia.

Za takýchto okolností sa Komisia zaviazala „písomne informovať sťažovateľa“. V tomto prípade sa tak stalo listom, ktorý Komisia zaslala sťažovateľovi 30. mája 2005.

Komisia mi predložila kópiu tohto listu, v ktorom sa uvádza, že sa "intenzívne" zaoberá sťažnosťou sťažovateľa a ďalšími sťažnosťami týkajúcimi sa služieb športových stávok v Nemecku.

Pokiaľ ide o načasovanie, v liste sa uvádza, že „vzhľadom na osobitné procesné lehoty na vyšetrovanie zo strany Komisie v súvislosti s porušeniami zmluvy sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nedá očakávať, že Komisia zaujme stanovisko.“

Toto "vysvetlenie" neodkazovalo na žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby vyšetrovanie Komisie prekročilo bežnú jednoročnú lehotu.

Okrem toho samotná Komisia zdôraznila, že rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2003 vo veci C-243/01 (Gambelli a i.) jej poskytol usmernenia na posúdenie takýchto sťažností. V čase, keď mi Komisia poskytla svoje stanovisko, však uplynulo viac ako 1 ½ rokov od vynesenia tohto rozsudku.

Poznamenal som tiež, že hoci Komisia tvrdila, že musí vykonať zložité posúdenie odôvodnenia a primeranosti dotknutého vnútroštátneho opatrenia, nemala žiadne kontakty s nemeckými orgánmi. Bolo pre mňa ťažké pochopiť, ako by Komisia mohla posúdiť odôvodnenie a proporcionalitu príslušných ustanovení nemeckého práva bez toho, aby prinajmenšom požiadala nemecké orgány o informácie a vysvetlenia, pokiaľ ide o úvahy, na ktorých boli tieto ustanovenia založené.

Keďže vysvetlenie Komisie týkajúce sa oneskorenia pri vybavovaní prípadu bolo nedostatočné, v júli 2005 som predložil návrh odporúčania, v ktorom sa uvádza, že:

Komisia by sa mala sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov zaoberať dôsledne a bez zbytočného odkladu.

Komisia mi zaslala svoje podrobné stanovisko k návrhu odporúčania 5. januára 2006.

Komisia sa v podstate obmedzila na konštatovanie, že i) považuje sťažnosť za "vysoko politicky citlivú a kontroverznú" a ii) že rozhodnutie o začatí konania o nesplnení povinnosti si vyžaduje podporu kolégia komisárov a že Komisia nebola schopná prijať takéto rozhodnutie.

Túto odpoveď považujem za neuspokojivú. Domnievam sa, že hoci Komisia disponuje voľnou úvahou v rámci konania o nesplnení povinnosti, musí sa sťažnosťou na nesplnenie povinnosti zaoberať v primeranej lehote.

Tiež som sa domnieval, že vec nastolila dôležitú zásadnú otázku, ktorá by mala byť predložená Parlamentu, a to otázku, či je Komisia oprávnená donekonečna odkladať vybavovanie sťažností založených na porušení práva Spoločenstva členským štátom z dôvodu, že nie je schopná dosiahnuť politický konsenzus o ďalšom postupe.

Keďže som od Komisie nedostal žiadne ďalšie informácie, v máji 2006 som tomuto Parlamentu predložil osobitnú správu.

Následne som sa 4. júla stretol s komisárom McCreevym v rámci programu stretnutí s jednotlivými komisármi s cieľom prediskutovať nový vnútorný postup Komisie na odpovedanie na vyšetrovania ombudsmanky.

Ako som vysvetlil vo svojej výročnej správe za rok 2005, myšlienkou pani Wallströmovej pri navrhovaní nového postupu Komisie bolo poskytnúť jednotlivým komisárom väčšiu zodpovednosť za prípady a zároveň zachovať cennú úlohu generálneho sekretariátu.

Počas stretnutia s komisárom McCreevym sme diskutovali o tomto konkrétnom prípade. Pán predsedajúci, pán komisár ma informoval, pretože vás tiež informoval, že Komisia sa 4. apríla rozhodla zaslať Nemecku formálnu výzvu. Z dôvodu dohľadu v rámci Komisie mi táto skutočnosť nebola oznámená pred predložením mojej osobitnej správy tomuto Parlamentu 30. mája.

S potešením som sa dozvedela, že Komisia už podnikla kroky, ako som odporučila, aby napravila prípad nesprávneho úradného postupu.

Domnievam sa, že úspešné vyriešenie tohto prípadu ilustruje hodnotu úlohy ombudsmana pri podpore dobrej správy vecí verejných v konaní o porušení povinnosti, ako aj konceptu väčšej zodpovednosti jednotlivých komisárov za prípady.

Podpora Európskeho parlamentu a najmä tohto výboru bola a naďalej je nevyhnutná pre prácu ombudsmana.

V tejto súvislosti, pán predsedajúci, dúfam, že mi dovolíte využiť túto príležitosť a stručne spomenúť žiadosť, ktorú som adresoval predsedovi Parlamentu o určité zmeny štatútu ombudsmana.

Štatút celkovo naďalej poskytuje dobrý rámec pre vyšetrovania ombudsmanky a účinnú spoluprácu s inštitúciami s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a bojovať proti nesprávnemu úradnému postupu, o čom svedčí prípad, ktorý som vám dnes predstavil. Zmeny štatútu, ktoré navrhujem, sú preto obmedzené z hľadiska počtu aj rozsahu.

S potešením som sa dozvedel, že tento výbor bude mať príležitosť vyjadriť sa k návrhom, pretože sa domnievam, že sme partnermi v prebiehajúcom úsilí zabezpečiť, aby občania a osoby s pobytom v Únii mohli účinne využívať svoje práva vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva vrátane práva na dobrú správu vecí verejných na všetkých úrovniach Únie.

Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval vám a členom výboru za vašu pozornosť a teším sa na vaše názory.