Čestný obranca del Pueblo de España,

Señor Presidente del Foro de la Nueva Economía,

Estimados colegas,

Señoras y señores:

I. Introducción

Es un gran placer estar presente en este encuentro organizado por el Foro de la Nueva Economía, para hablarles de un tema tan actual como es la Europa de los Ciudadanos desde la perspectiva del Defensor del Pueblo Europeo. Permítanme, en primer lugar, expresar mi agradecimiento al Presidente de este Foro, Señor José Luís Rodríguez, por brindarme la oportunidad de estar aquí con Ustedes.

Querría también dar las gracias a mi colega y amigo, Enrique Múgica, por su halagadora presentación, así como a los Defensores del Pueblo autonómicos que han venido hasta Madrid para presenciar esta conferencia. Si bien éste será uno de los ejes de mi exposición, déjenme que les avance que el trabajo del Defensor del Pueblo Europeo en defensa de los ciudadanos europeos ha sido en gran parte resultado de la estrecha colaboración con mis colegas, tanto a nivel nacional como autonómico.

Me siento orgulloso de poder hablarles del papel de un Defensor del Pueblo en un país como España donde el funcionamiento de esta institución es ejemplar y ha servido de fuente de inspiración para otros países, como también para la Unión Europea.

Esta importancia del Defensor del Pueblo en España es una de las razones por las que estaré de vuelta en Madrid en breves días, en el marco de una visita oficial a España durante la que deberé explorar con el Defensor del Pueblo español, Enrique Múgica, los medios a nuestro alcance para colaborar de formas estrecha en materias como, por ejemplo, la información de la que disponen nuestros conciudadanos sobre sus derechos en la Unión Europea.

Mis estancias en España me permitirán sin duda tomar el pulso al clima político del país, en un momento particularmente importante en la evolución de su régimen democrático. Ésta es una oportunidad que valoro en gran manera ya que, como académico, la democracia española ha sido objeto de estudio para mí durante casi treinta años, habiendo visitado su bello país en varias ocasiones. De hecho, en ese papel académico, una de mis experiencias más memorables tuvo lugar en esta misma ciudad, cuando hace unos años fui profesor visitante del Centro de Estudios Avanzados en Ciencias Sociales del Instituto Juan March. Ako vysloviť comprobar la presencia entre el público de algunos amigos de aquellos años en el Instituto Juan March

Debo confesarles, sin embargo, que mi experiencia en ese Instituto, aunque nezabudnuteľné, tuvo un inconveniente! El alto nivel de inglés hablado tanto por el profesorado como los estudiantes me impidió mejorar mi castellano lo suficiente como para sentirme cómodo pronunciando una conferencia en este idioma. Por lo tanto, y asumiendo completa responsabilidad por este inconveniente, les solicitaré su comprensión y continuaré en inglés.

Európa a jej budúcnosť sú v súčasnosti predmetom intenzívnej a búrlivej verejnej diskusie, v ktorej sa politici snažia vysvetliť svojim verejným názorom a vlastne aj sebe samým, čo to znamená priblížiť Európu jej občanom: Inými slovami, čo to znamená vytvoriť „Európu občanov“.

Jedným z problémov je definovať vzťah medzi demokraciou v členských štátoch a demokraciou na európskej úrovni. To je však len časť problému. Koncepcia Európy občanov znamená nielen demokraciu, ale aj právny štát, ktorý zaručuje dodržiavanie práv jednotlivcov vrátane základných práv.

Hoci máme tendenciu predpokladať, že demokracia a právny štát idú prirodzene spolu, sú historicky a analyticky odlišné. Vzťah medzi demokraciou a právnym štátom je základným aspektom politickej a ústavnej kultúry. Okrem toho rozdiely v tomto vzťahu vedú k objasneniu rozdielov, ktoré nachádzame medzi politickými a ústavnými kultúrami v Európskej únii. Preto niet divu, že perspektíva Európy občanov je naraz tak lákavá – a tak nepolapiteľná!

Právny štát opisuje stav, v ktorom všetci členovia spoločnosti žijú podľa zákona a v ktorom je verejná moc vytvorená a vykonávaná na základe toho, čo Max Weber opísal ako "právne racionálne" pravidlá.

Ak je právny štát dlhodobo ustálený, vzťah medzi vládcami a vládou sprostredkúvajú inštitúcie, ktoré majú právne uznanie a autoritu a ktoré účinne obmedzujú právomoc vykonávanú vládcom. Najdôležitejšou z týchto inštitúcií je nezávislé súdnictvo, ktorého rozhodnutia účinne vykonáva výkonná zložka vlády.

Moderná demokracia je na druhej strane založená na určitej kombinácii rovnosti a slobody. Relatívna rovnováha medzi týmito dvoma princípmi nám umožňuje rozlíšiť rôzne varianty demokracie. Spomeniem len dve z nich, a to veľmi schematickým spôsobom.

Prvý odvodzuje svoje korene z jakobínskeho dedičstva francúzskej revolúcie a privileguje rovnosť ako základný organizačný princíp demokracie.

Jeho hlavnou nevýhodou je, že jeho jednorozmerná logika, ktorá podporuje homogenitu a odrádza od rozmanitosti, riskuje vytvorenie vyrovnávajúcej dynamiky, ktorá môže dať rozmer "vyrovnávania rovnostárstva" výkonu verejnej moci. To zase vyvoláva vážne obavy týkajúce sa dodržiavania zásad právneho štátu a rešpektovania práv a povinností, ktoré sú s ním spojené.

Alternatívny variant je charakterizovaný pluralistickou logikou, ktorej prvoradým záujmom je hľadanie optimálnej rovnováhy medzi inštitúciami, ktoré alternatívne vyjadrujú rovnostárske a libertariánske princípy.

Kombinácia pluralitnej verzie demokracie a prosperujúceho právneho štátu vytvára optimálne podmienky pre inštitúcie, ktoré podporujú zodpovednosť, vrátane ombudsmana, aby existovali popri súdoch a dopĺňali svoju prácu spôsobmi, ktoré v krátkom čase opíšem.

Nebudem vám ponúkať veľkolepý návrh pre Európu občanov ani cestovnú mapu, ako sa tam dostať. To sú úlohy politických lídrov, nie ombudsmana. Často sa však stretávam s podpredsedníčkou Komisie Margot Wallströmovou, ktorá je zodpovedná za komunikačnú stratégiu Komisie, a verejne som privítal jej cieľ postaviť občanov do centra diskusie o budúcnosti Európskej únie.

Po zvyšok času, ktorý mi bol dnes pridelený, sa pokúsim vysvetliť, ako každodenná práca európskeho ombudsmana a mojich kolegov v členských štátoch prispieva na mikroúrovni k posilneniu postavenia občanov a ponúka im výber spôsobov ochrany ich práv, čím pomáha zvyšovať a udržiavať kvalitu demokracie a zároveň podporovať právny štát.

II. Úloha európskeho ombudsmana

Základnou funkciou ombudsmana je vyšetrovať sťažnosti na verejné orgány. Súdy sú základnými inštitucionálnymi garantmi právneho štátu a možnosť začať súdne konanie proti verejným orgánom je základným právom. Úloha ombudsmana dopĺňa úlohu súdov a ponúka občanom alternatívny prostriedok nápravy s odlišnou rovnováhou výhod a nevýhod.

Na rozdiel od súdu ombudsman zvyčajne nemá právomoc prijímať právne záväzné rozhodnutia. Jeho účinnosť je založená na morálnej autorite a v konečnom dôsledku na publicite a schopnosti presvedčiť verejnú mienku, ktorá môže v pluralistickom variante demokracie poskytnúť verejným orgánom účinnú motiváciu, aby dodržiavali odporúčania ombudsmana.

Nezáväzná povaha rozhodnutí umožňuje, aby boli postupy ombudsmana flexibilnejšie ako postupy súdu, aby ombudsman mohol konať relatívne rýchlo a lacno a zvyčajne bez nákladov pre sťažovateľa.

Ombudsman okrem toho zohľadňuje nielen zákonné práva strán, ale aj širšie zásady dobrej správy vecí verejných, ktoré sú z dôvodov, ktoré vysvetlím neskôr, vo svojej podstate otvorené.

Prvý parlamentný ombudsman na svete bol zriadený vo Švédsku v roku 1809 s cieľom kontrolovať zákonnosť správania verejných činiteľov. Až v roku 1919 bol švédsky model prispôsobený potrebám inej krajiny, Fínska. Potom prešlo takmer polstoročie, kým bol v roku 1955 v Dánsku založený tretí ombudsman.

V 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia sa začala prvá vlna globálnej expanzie, keď staršie demokracie, ako napríklad Nórsko, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, prijali inštitúciu ombudsmana ako spôsob riešenia problémov občanov pri riešení verejnej správy, ktorá sa výrazne rozšírila a prevzala nové úlohy, najmä po druhej svetovej vojne, keď spoločenská úloha štátu exponenciálne rástla.

Od polovice 70. rokov 20. storočia boli ombudsmani zriadení v postautoritárskych štátoch, ako je Grécko, Portugalsko a skutočne Španielsko, ako aj v mnohých krajinách Latinskej Ameriky. Po roku 1989 viedol prechod od komunizmu k demokracii v strednej a východnej Európe k veľkému nárastu počtu inštitúcií ombudsmanov v týchto regiónoch.

Rozšírenie inštitúcie ombudsmana bolo v Európskej únii mimoriadne pôsobivé. Keď sa rokovalo o Maastrichtskej zmluve, národní ombudsmani existovali len v malej väčšine členských štátov; Sedem z dvanástich. Kombinovaný účinok postupného rozširovania a zriaďovania nových úradov spočíva v tom, že v súčasnosti existuje národný ombudsman v 23 z 25 členských štátov.

Na úrovni Únie bol európskym ombudsmanom ustanovený Maastrichtská zmluva z roku 1993 s cieľom posilniť vzťahy medzi občanmi a úroveň správy vecí verejných v Únii.

V pôvodnom španielskom návrhu počas rokovaní vedúcich k Maastrichtskej zmluve mal európsky ombudsman dohliadať na uplatňovanie práv európskych občanov na vnútroštátnej úrovni. Znenie, ktoré bolo nakoniec prijaté na základe dánskeho návrhu, však malo iný cieľ. Keď v septembri 1995 začal pracovať prvý európsky ombudsman, bolo to na základe mandátu riešiť nesprávny úradný postup len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva.

Amsterdamskou zmluvou z roku 1997 sa do mandátu začlenil takzvaný „tretí pilier“ policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, aby som sa teraz mohol zaoberať aj sťažnosťami na Europol a Eurojust.

Zmluva o Ústave pre Európu, ktorej konečný osud zostáva neistý, by rozšírila mandát európskeho ombudsmana na „Úniu, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry“. Tým by sa do mandátu európskeho ombudsmana dostala Európska obranná agentúra, ktorá bola zriadená v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj - možno prekvapivo - Európska rada, ktorá sa skladá z hláv štátov a predsedov vlád.

V praxi sa väčšina prípustných sťažností, ktoré dostávam, týka Európskej komisie. Je to pochopiteľné, keďže Komisia je hlavným orgánom EÚ, ktorý má priame vzťahy s občanmi a obyvateľmi Únie, ktorí sú ľudia oprávnení sa na mňa sťažovať.

Podstatou mandátu európskeho ombudsmana je pojem „nesprávny úradný postup“, ktorý nie je vymedzený ani zmluvami, ani štatútom ombudsmana. V odpovedi na žiadosť Európskeho parlamentu ombudsman vo svojej výročnej správe za rok 1997 predložil komplexnú definíciu, podľa ktorej „k nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je preň záväzná“. Toto vymedzenie neskôr schválil Európsky parlament.

Medzi pravidlá a zásady záväzné pre verejné orgány patria, samozrejme, tie, ktoré vymedzujú ochranu ľudských práv. Európsky ombudsman preto vždy považoval porušovanie ľudských práv za formu nesprávneho úradného postupu. To je v súlade s prístupom drvivej väčšiny medzinárodného spoločenstva ombudsmanov, pre ktorých je ochrana základných práv podstatnou súčasťou ich funkcie.

Charta základných práv Európskej únie

Pre európskeho ombudsmana je hlavným meradlom dodržiavania ľudských práv Charta základných práv Európskej únie . Charta predstavuje po prvýkrát v ústavnej histórii Únie kodifikovaný súbor ľudských práv, ktorý spája do jedného textu občianske, politické, hospodárske a sociálne práva, ktoré požívajú občania a obyvatelia EÚ.

Hoci je právna hodnota tohto nástroja predmetom nekonečnej rozpravy, ombudsman, ako som už spomenul, sa neobmedzuje len na čisto zákonné práva a povinnosti. Zastávam názor, že keďže Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2000 verejne vyhlásili Chartu v Nice, ich neuplatnenie a nedodržanie jej ustanovení by bolo prípadom nesprávneho úradného postupu. Žiadna z týchto troch inštitúcií nespochybnila tento výklad.

Európsky ombudsman aktívne prispieval k práci konventu, ktorý vypracoval chartu. Vďaka iniciatíve môjho predchodcu obsahoval konečný text inovatívny typ práva, neznámy v podobných kódoch: právo na dobrú správu vecí verejných zakotvené v článku 41.

Tento článok obsahuje niekoľko príkladov toho, čo zahŕňa dobrá správa vecí verejných, ako napríklad riešenie záležitostí nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote; vypočutie osoby pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkať; a poskytnutie prístupu k vlastnému spisu osoby.

Článok však neobsahuje vyčerpávajúci opis dobrej správy vecí verejných, ktorá je vo svojej podstate dynamickou a otvorenou koncepciou založenou na myšlienke, že v moderných európskych spoločnostiach existuje verejná správa, ktorá slúži občanom, a nie naopak. Táto zásada môže byť formulovaná a vyjadrená rôznymi spôsobmi: ústretovosť voči občanom, ústretovosť voči službám alebo dokonca právo na dobrú správu vecí verejných.

V mnohých prípadoch dochádza k určitému prekrývaniu medzi požiadavkami dobrej správy vecí verejných a právnymi povinnosťami, ktoré sú autoritatívne a záväzne určené súdmi.

Je však dôležité objasniť, že nezákonnosť nie je totožná s nesprávnym úradným postupom. Právny štát vyžaduje, aby orgány verejnej moci konali v súlade so zákonom: Porušovanie zákona preto nemôže byť dobrou správou vecí verejných. Na druhej strane zásady dobrej správy vecí verejných môžu od orgánu verejnej moci vyžadovať viac než len neporušenie zákona.

Práca ombudsmanov preto dopĺňa prácu súdov a umožňuje, aby sa požiadavky dobrej správy vecí verejných vyvíjali tak, aby spĺňali čoraz vyššie očakávania občanov, pokiaľ ide o úroveň služieb poskytovaných verejnými orgánmi, bez toho, aby to nevyhnutne znamenalo, že občania majú zákonné právo presadzovať takéto normy prostredníctvom žalôb o neplatnosť alebo o náhradu škody.

Európsky kódex dobrej správnej praxe

Európsky ombudsman poskytol občanom a úradníkom dodatočné usmernenia týkajúce sa požiadaviek dobrej správy vecí verejných v jednom zo svojich najdôležitejších vyšetrovaní z vlastného podnetu, ktorých výsledkom bolo odporúčanie, aby všetky európske inštitúcie a orgány prijali kódex dobrej správnej praxe s cieľom určiť zásady, ktoré by ich zamestnanci mali dodržiavať pri styku s verejnosťou.

Text sa inšpiruje okrem iného španielskym správnym právom a zahŕňa právne pojmy vrátane nestrannosti, zákonnosti, proporcionality a objektívnosti, ako aj všeobecné normy, ako je spravodlivosť a primeranosť.

Európsky parlament prijal kódex 6. septembra 2001 vo forme uznesenia.

Vo svojich vyšetrovaniach a rozhodnutiach systematicky odkazujem na kódex a vo veľkej miere využívam zásady, ktoré stelesňuje. Výslovným vymedzením týchto kritérií kódex pomáha občanom aj administratíve zamerať sa na ich vzájomné očakávania spôsobom, ktorý podporuje dôveru a účinnejšiu komunikáciu.

III. Európska sieť ombudsmanov

Ako som vysvetlil, mandát európskeho ombudsmana je obmedzený na úroveň Európskej únie. Za vykonávanie mnohých aspektov práva Európskej únie sú však zodpovedné vnútroštátne, regionálne alebo miestne správne orgány v členských štátoch.

Pre mnohých občanov je ťažké pochopiť, že európsky ombudsman nemôže vyšetrovať konanie národného, regionálneho alebo miestneho subjektu, aj keď ide o právo na občianstvo Únie, ako je sloboda pohybu zaručená článkom 18 Zmluvy o ES. . V dôsledku toho strácam 70 % sťažností, ktoré dostávam, mimo svojho mandátu.

Mnohé z týchto sťažností môžu moji partneri účinne riešiť na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Európsky ombudsman preto vždy prikladal vysokú prioritu spolupráci s ombudsmanmi v členských štátoch. Čoskoro po nástupe do funkcie v roku 1995 prvý európsky ombudsman objasnil, že môže plniť svoje poslanie a usilovať sa o ochranu práv občanov Únie len prostredníctvom úzkej spolupráce so svojimi kolegami v členských štátoch, z ktorých všetci zriadili ombudsmanov alebo podobné orgány na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni.

Už v roku 1996 sme sa dohodli na vytvorení flexibilnej formy dobrovoľnej spolupráce. Prvým konkrétnym krokom bolo vytvorenie siete styčných dôstojníkov, ktorí budú pôsobiť ako prvé kontaktné miesto v rámci úradu ombudsmana pre ostatných členov siete. Stanovil sa vzor pre organizovanie seminárov národných ombudsmanov, v zásade každé dva roky, ako aj pravidelných stretnutí styčných dôstojníkov.

Zorganizovali sa aj stretnutia regionálnych ombudsmanov, naposledy v roku 2003 vo Valencii. Ďalšie takéto stretnutie je naplánované na november 2006. Budúce schôdze sa budú konať každé dva roky od schôdzí národných ombudsmanov, na ktorých budú zastúpení aj regionálni kolegovia. Vyvinuli sme tiež účinné komunikačné prostriedky prostredníctvom živého webového sídla a internetového diskusného fóra, elektronickej dennej spravodajskej služby a polročného bulletinu, ktoré nám umožňujú rýchlu výmenu informácií a najlepších postupov.

Proces, ktorý spustila sieť, bol mimoriadne úspešný. Teraz môžeme skutočne hovoriť o "európskej sieti ombudsmanov", ktorá zahŕňa približne 90 kancelárií v 29 krajinách v celej Európe. Je to skutočne príklad subsidiarity v praxi, ktorá prináša opravné prostriedky čo najbližšie k občanovi spôsobom, ktorý zohľadňuje význam regionálneho rozmeru ombudsmanstva v niektorých členských štátoch, ako napríklad v Španielsku.

Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov na ilustráciu tohto bodu. V mnohých prípadoch týkajúcich sa diskriminačnej povahy španielskeho zákona o dávkach sociálneho zabezpečenia pre osoby so zdravotným postihnutím som na rozdiel od svojho kolegu španielskeho ombudsmana nemal právomoc vyšetrovať. Rovnako som nebol oprávnený začať vyšetrovanie rôznych cien zaplatených gréckym občanom a zahraničným turistom za návštevu Parthenonu v Aténach. Ale môj grécky náprotivok áno. V sťažnosti podanej zahraničným manželom britského vojaka, ktorý tvrdil, že mu boli nespravodlivo účtované školné na základe jeho štátnej príslušnosti, som nemohol spochybniť orgány Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo parlamentný ombudsman Spojeného kráľovstva mal právomoc tak urobiť. Vo všetkých týchto prípadoch som s predchádzajúcim súhlasom sťažovateľa postúpil vec príslušnému vnútroštátnemu ombudsmanovi.

Úzka spolupráca s kolegami je preto ústredným aspektom mojej práce pre rýchle a účinné riešenie jednotlivých sťažností. Efektívna spolupráca je však rovnako dôležitá pre to, čo nazývam proaktívny spôsob práce inštitúcie ombudsmana.

Európa, v ktorej sa v praxi dodržiavajú práva občanov a ktorá je slávnostne uznaná vo vyhláseniach rôzneho druhu, závisí vo veľkej miere od kvality práce orgánov verejnej správy v členských štátoch a od rozsahu, v akom dozorné orgány vrátane ombudsmanov úspešne podporujú vysokokvalitnú správu.

V posledných rokoch spolupráca medzi rôznymi správnymi orgánmi členských štátov a inštitúciami EÚ naďalej rástla, pokiaľ ide o rozsah a intenzitu, najmä v oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou. Orgány ako Európska policajná akadémia, Agentúra EÚ pre hranice, Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií, Eurojust a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva majú silné národné zastúpenie. Vytváranie sietí je nevyhnutné pre ich fungovanie. Predstavujú viditeľný vrchol EÚ, pokiaľ ide o rastúcu intenzitu spolupráce medzi správnymi orgánmi na všetkých úrovniach Európskej únie.

V záujme podpory a ochrany práv občanov a obyvateľov je potrebné, aby spoluprácu medzi správnymi orgánmi dopĺňala spolupráca medzi ombudsmanmi. Ombudsmani majú dobré predpoklady nielen na to, aby poskytovali individuálne opravné prostriedky v prípade, že orgány verejnej správy neuplatňujú právo EÚ správne, ale aj na to, aby zabránili takémuto nesprávnemu úradnému postupu v budúcnosti vzdelávaním a podporou orgánov verejnej moci a riešením systémových problémov.

Napriek nepochybnému úspechu našej doterajšej spolupráce by európski ombudsmani nemali byť spokojní. Naše rýchlo sa rozvíjajúce spoločnosti prinášajú veľké výhody pre všetkých, ale predstavujú aj potenciálne nové hrozby pre práva našich občanov. Existuje príležitosť aj potreba ďalej zabezpečovať a podporovať úlohu ombudsmanov vo vyvíjajúcej sa európskej právnej a politickej kultúre.

Napríklad so španielskym ombudsmanom sme už úspešne koordinovali naše činnosti pri riešení sťažnosti, ktorá sa týkala európskej aj vnútroštátnej úrovne riadenia. Prípad vznikol v dôsledku rozhodnutia Európskej komisie začať konanie o porušení povinnosti proti Španielsku, ktorého sa sťažovatelia obávali, že by viedlo k uloženiu poplatkov za požičiavanie kníh z verejných knižníc.

Pán Múgica a ja sme viedli súbežné vyšetrovania, v ktorých sme sa snažili objasniť úlohu, ktorú v tejto veci zohrávali španielske orgány a Európska komisia. Som presvedčený, že táto vzájomná spolupráca prispela k lepšej ochrane základného práva všetkých európskych občanov na kultúru.

V budúcnosti chcem spolu so svojimi kolegami preskúmať uskutočniteľnosť a užitočnosť rozšírenia tohto druhu spolupráce smerom k formálnejším spoločným vyšetrovaniam.

Aby som zostal v rámci času, ktorý mi bol pridelený, nebudem sa v tejto chvíli zaoberať inými prípadmi zo Španielska, ktoré som dostal, ale rád tak urobím v období otázok a odpovedí, ak si to budete želať. Len spomeniem, že európsky ombudsman bol vyzvaný, aby sa zaoberal značným počtom sťažností od španielskych občanov, obyvateľov a organizácií, medzi ktorými by som mohol spomenúť tie, ktoré sa týkajú opráv ponorky Tireless v Gibraltári, násilia voči španielskym vodičom nákladných vozidiel vo Francúzsku, vybavovania sťažnosti zo strany Komisie týkajúcej sa priehrady v Itoize, neposkytnutia pomoci EÚ obetiam terorizmu v Pays Basque alebo rozhodnutia Komisie nezasahovať do španielskeho odmietnutia udeliť homosexuálnemu páru rodinné vízum.

IV. Záver

Dámy a páni, vážení kolegovia, proces európskej integrácie sa vyvíjal rôznym tempom, ale každý úspešný krok si vyžadoval väčšiu pozornosť očakávaniam našich spoluobčanov.

Práva občanov a obyvateľov Únie by mali tvoriť samotný základ Európy. Len zabezpečením existencie týchto práv môžu byť jednotlivci chránení pred zneužívaním a svojvoľnosťou zo strany inštitúcií Európskej únie alebo vnútroštátnych orgánov pri vykonávaní práva EÚ.

Uznanie týchto práv a existencia účinných prostriedkov na ich zabezpečenie preto prispieva k legitimizácii činností európskych inštitúcií. Ochrana práv občanov je tiež integračným faktorom, pretože pomáha posilňovať demokratickú štruktúru Únie a posilňovať spoločné európske hodnoty.

Ako som už spomenul, úloha súdov má zásadný význam pre právny štát. Zámerné poskytnutie možnosti voľby, ako je možnosť rozhodnúť sa medzi alternatívnymi spôsobmi nápravy - napríklad medzi súdom a ombudsmanom - predstavuje osobitnú črtu pluralitného variantu demokracie. Schopnosť poskytnúť občanom možnosť výberu zase slúži na obohatenie škály „produktov“, ktoré môže takáto demokracia ponúknuť svojim občanom, a tým zvyšuje jej kvalitu.

Rozvoj inštitúcie ombudsmana v Európe a úspech Európskej siete ombudsmanov sú preto prínosom a produktom úspechu pluralitného variantu demokracie na našom kontinente.

Ombudsmani zároveň pomáhajú presadzovať právny štát, pretože dodržiavanie právnych povinností je vždy dobrou správou vecí verejných.

Inštitúcia ombudsmana je teda súčasťou európskej politickej a ústavnej kultúry, ktorá je založená na pluralitnej demokracii a právnom štáte a ktorá preto rešpektuje a rešpektuje práva svojich občanov a obyvateľov.

Od zriadenia tejto inštitúcie sa európsky ombudsman usiluje o otvorenejšiu a demokratickejšiu Európsku úniu, v ktorej sú zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv prvoradými zásadami. Tento podnik by nebol možný bez podpory a spolupráce mojich národných a regionálnych partnerov v Európskej sieti ombudsmanov.

Nemožno však poprieť, že súčasná patová situácia v súvislosti s budúcnosťou ústavy EÚ predstavuje kritický moment vo vývoji Európy občanov. Bez ohľadu na prípadný osud tejto ústavy však spolupráca medzi vnútroštátnymi správami a inštitúciami a orgánmi EÚ v rámci viacúrovňového systému riadenia EÚ bude určite naďalej rásť, pokiaľ ide o rozsah a intenzitu. Výzvou pre ombudsmanov je pomôcť postaviť práva a záujmy občanov do popredia takéhoto vývoja, a to nielen v rétorike, ale v skutočnosti v každodennej administratívnej činnosti na celom území Únie.

Som naďalej hlboko presvedčený, že úspech v tejto náročnej úlohe je možný len vtedy, keď ombudsmani na všetkých úrovniach, európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej, účinne spolupracujú a koordinujú svoje úsilie smerom k spoločnému cieľu lepších služieb pre európskych občanov.

Ďakujem za pozornosť.