Mandát európskeho ombudsmana

Európsky ombudsman má mandát viesť vyšetrovania týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Európskych spoločenstiev. Jeho právomoci a povinnosti sú stanovené v zmluvách, najmä v článku 195 Zmluvy o ES, a v štatúte ombudsmana (1).

Priateľské riešenia

Zmluvy a štatút poskytujú európskemu ombudsmanovi niekoľko nástrojov, ktoré môže použiť, ak zistí, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predtým, ako sa obrátime na tieto nástroje, je však dôležité zdôrazniť, že v štatúte sa ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej miere hľadal riešenie spolu s príslušnou inštitúciou alebo orgánom s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a uspokojiť sťažovateľa.
Táto povinnosť má prednosť počas celého konania. Napríklad, ak sťažovateľ tvrdí len to, že administratíva neodpovedala na list, je obvyklé, že útvary ombudsmana neformálne kontaktujú administratívu s cieľom zistiť, či administratíva už odpovedala alebo sa chystá odpovedať na list sťažovateľa. V takom prípade a hneď ako ombudsman dostane kópiu tejto odpovede, sťažnosť sa bude považovať za vyriešenú. Úrad ombudsmana sa tiež snaží presadzovať, aby príslušné inštitúcie alebo orgány hľadali urovnanie priamo so sťažovateľom. Bolo to dosť úspešné. Takmer 200 prípadov bolo počas piatich rokov vyriešených až po zaslaní sťažnosti dotknutej inštitúcii alebo orgánu. Môže ísť napríklad o odpoveď na žiadosť alebo poskytnutie informácií, alebo o požadovaný dokument, alebo o oneskorenú platbu, ktorá sa má uhradiť, alebo o zrušenie nesprávne oznámenej súťaže alebo ponuky.
Ak sa nedosiahne urovnanie, ombudsman v prípade potreby predloží administratíve návrhy na priateľské riešenie. Toto je spôsob práce prijatý v systéme francúzskeho ombudsmana (la mediation). Administratíva tieto návrhy často prijíma. Keďže inštitúcie a orgány vyriešili mnohé prípady priamo, priestor na návrhy priateľských riešení iniciované ombudsmanom bol menší. Len v približne 10 prípadoch ombudsman dosiahol priateľské urovnanie. Tento údaj, pokiaľ ide o urovnania a priateľské riešenia iniciované ombudsmanom, tiež dokazuje pripravenosť európskych inštitúcií a orgánov spolupracovať s ombudsmanom a napraviť prípady nesprávneho úradného postupu.
Ak nie je možné dosiahnuť priateľské riešenie, ombudsman použije nástroje, ktoré má k dispozícii.

Kritické poznámky

Ombudsmanka vyvinula postup, ktorý pozostáva z kritickej poznámky v prípadoch, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale keď (napríklad z dôvodu uplynutia času) neexistuje rozumný spôsob nápravy situácie. Zámerom kritickej poznámky je uviesť zistený prípad nesprávneho úradného postupu a vyhnúť sa opakovaniu budúcich činností. Slabinou tohto riešenia je skutočnosť, že ombudsman doteraz nebol schopný z dôvodu svojho veľkého pracovného zaťaženia systematicky kontrolovať, či administratíva v budúcich prípadoch berie tieto kritické pripomienky do úvahy. Tento problém nedávno zdôraznil aj Európsky parlament. Očakáva sa, že zvýšenie zdrojov, ktoré má ombudsman k dispozícii, mu umožní riešiť tento problém.

Ďalšie poznámky

V tejto súvislosti treba poznamenať, že existujú aj prípady, keď ombudsman dospeje k záveru, že nedošlo k žiadnemu zjavnému nesprávnemu úradnému postupu, ale domnieva sa, že by bolo žiaduce, aby administratíva v budúcnosti zlepšila svoje správanie. V takýchto prípadoch ombudsman predloží toto stanovisko administratíve pod zámienkou ďalšej poznámky na konci rozhodnutia o uzavretí prípadu. Je potešujúce vidieť, že administratíva čoraz viac reaguje na tieto ďalšie poznámky.

Návrhy odporúčaní

Ak ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý ešte možno napraviť, informuje o tom administratívu. Štatút mu umožňuje predkladať návrhy, čo by mohlo byť nápravným opatrením. V štatúte sa tieto návrhy označujú ako „návrhy odporúčaní“. Sú spustené na verejnosti. Ombudsman doteraz využil túto možnosť v 24 prípadoch, v ktorých vykonal hĺbkové vyšetrovanie. V 11 z týchto prípadov administratíva prijala návrhy odporúčaní. K 31. augustu 2000 stále prebiehalo desať konaní (2).

Osobitné správy

Ak administratíva neprijme návrhy odporúčaní ombudsmana do troch mesiacov alebo nenájde iný prijateľný spôsob, ako napraviť nesprávny úradný postup, ombudsman je oprávnený verejne predložiť osobitnú správu Európskemu parlamentu a požiadať ho, aby využil svoje politické právomoci a pokúsil sa prinútiť administratívu, aby napravila prípad nesprávneho úradného postupu. Do dnešného dňa ombudsman predložil Európskemu parlamentu tri osobitné správy.
Prvá z týchto správ, ktorá bola predložená v decembri 1997, sa týkala otázky prístupu verejnosti k dokumentom v držbe 15 inštitúcií a orgánov Spoločenstva okrem Rady EÚ a Európskej komisie. Príslušné inštitúcie a orgány Spoločenstva už prijali pravidlá o prístupe verejnosti k dokumentom, ktoré majú v držbe, takže záležitosť bola úspešne uzavretá.
Druhá správa predložená v októbri 1999 sa týkala odmietnutia Komisie poskytnúť uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na výberových konaniach organizovaných Komisiou, prístup k ich označenej skúšobnej dokumentácii. V decembri 1999 Komisia informovala ombudsmana, že teraz prijala jeho argumenty a poskytne mu takýto prístup v budúcich postupoch prijímania zamestnancov.
Tretia osobitná správa, ktorá bola predložená Európskemu parlamentu v apríli 2000, sa týkala návrhu ombudsmana, aby inštitúcie a orgány EÚ prijali kódex dobrej správnej praxe. Táto osobitná správa bola podobne ako jej dvaja predchodcovia prijatá v rámci vyšetrovania európskeho ombudsmana z vlastného podnetu.

Vyšetrovania z vlastného podnetu

To nás privádza k ďalšiemu dôležitému bodu. Európsky ombudsman je oprávnený prijímať sťažnosti európskych občanov týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu. Je však oprávnený začať vyšetrovanie aj z vlastnej iniciatívy. Ombudsman doteraz zámerne využíval túto možnosť len v malej miere. Zvyčajne sa začne vyšetrovanie z vlastného podnetu v prípadoch, keď sa ombudsmanka dozvedela z viacerých sťažností, že sa zdá, že existuje všeobecnejší problém.
Príkladom je vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa problému oneskorených platieb, ktoré sa začalo v decembri 1999. V priebehu rokov ombudsman dostal niekoľko sťažností od spoločností a občanov, ktorí poskytli služby Európskej komisii a ktorí sa sťažovali, že im neboli vôbec alebo včas zaplatené.
Ombudsmanka sa preto rozhodla začať vyšetrovanie z vlastného podnetu, ktoré sa zaoberalo všeobecnejším problémom, ktorý sa zdal existovať. Treba dodať, že ombudsman využil aj možnosť začať vyšetrovanie z vlastného podnetu v prípadoch, keď sa zdalo, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale sťažovateľ nemal aktívnu legitimáciu, pretože nebol občanom EÚ alebo nežil v EÚ.

Ďalšie možnosti ovplyvňovania administratívy

Napokon by sa nemalo zabúdať na to, že ombudsman má k dispozícii iné prostriedky na to, aby sa pokúsil ovplyvniť spôsob, akým sa správa administratíva. Výročná správa napríklad poskytuje ombudsmanovi príležitosť vyjadriť všeobecnejšie pripomienky, ktoré, ako sa očakáva, nezostanú v administratíve bez povšimnutia.
Ombudsman môže tiež poskytnúť administratíve pozitívne usmernenie, pokiaľ ide o to, čo považuje za dobrú správu vecí verejných. V roku 1999 ombudsman ukončil vyšetrovanie z vlastného podnetu, ktoré ho viedlo k tomu, aby inštitúciám a orgánom EÚ navrhol podrobný kódex dobrej správnej praxe. Mnohé z týchto orgánov už prijali tento kódex alebo kódexy, ktoré vychádzajú z návrhu ombudsmana.
Ako už bolo uvedené, ombudsman predložil vec Európskemu parlamentu v osobitnej správe, v ktorej navrhol prijatie zákona o dobrej správe vecí verejných pre EÚ. Európsky parlament túto otázku stále skúma.

Záver

Na záver možno teda konštatovať, že európsky ombudsman disponuje dostatočnými nástrojmi na plnenie svojej úlohy. Samozrejme, je na iných, aby posúdili, či bol európsky ombudsman vo svojej práci úspešný. Možno však poukázať na to, že Európsky parlament, ktorému musí ombudsman predkladať svoju výročnú správu, doteraz neustále chválil európskeho ombudsmana za jeho úspechy. Zdá sa, že skutočnosť, že počet sťažností sa neustále zvyšuje - z približne 500 počas prvého celého roka na približne 1500 v minulom roku - dokazuje, že európski občania sú tiež presvedčení, že európsky ombudsman im dokáže pomôcť.
Treba dodať, že stále existuje značný počet sťažností, ktoré nepatria do mandátu ombudsmana, napríklad preto, že sú adresované iným orgánom ako inštitúciám alebo orgánom EÚ. Ombudsman sa snaží čo najlepšie pomáhať sťažovateľom aj v takýchto prípadoch. Pravidelne preto poskytuje informácie o tom, na koho by sa sťažovateľ mohol obrátiť, aby našiel pomoc, alebo sám postúpi sťažnosť inštitúcii (napr. národnému ombudsmanovi), ktorá sa ňou môže zaoberať.
Na záver je vhodné uviesť, že činnosti európskeho ombudsmana sú k dispozícii na jeho neustále aktualizovanom webovom sídle (http://www.ombudsman.europa.eu).

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Zostávajúce tri prípady viedli k vypracovaniu osobitnej správy pre Európsky parlament.