(Grécko)

Občianstvo Únie bolo ustanovené Maastrichtskou zmluvou. Občianstvo Únie nenahrádza, ale dopĺňa štátne občianstvo.

Amsterdamská zmluva prispieva k ďalšiemu rozvoju občianstva Únie obnovením ústavných zásad, na ktorých je Únia založená. V článku A Zmluvy o Únii v znení zmien sa uvádza:

čoraz užšie spojenectvo medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.

A ako nám pripomenula švédska ministerka spravodlivosti Laila FREIVALDS na úvodnom zasadnutí tohto kongresu, v článku F sa uvádza, že:

Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu...

Pracovným zasadnutiam na tému „Občan, správa a právo Spoločenstva“ odborne predsedali pani Elizabeth PALM, predsedníčka odvolacieho správneho súdu v Göteborgu, a Dr. Hans RAGNEMALM, sudca Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Chcel by som tiež poďakovať všetkým národným spravodajcom a spravodajcovi Spoločenstva pánovi GARZÓNOVI CLARIANOVI za ich vynikajúce správy.

Pracovné zasadnutia sa zaoberali tým, ako oživiť myšlienku občianstva prostredníctvom zodpovednejšej, otvorenejšej, ľudskejšej a viac na služby zameranej správy práva Spoločenstva na všetkých úrovniach v Únii.

Prirodzene sme v plnej miere zohľadnili skutočnosť, že správa práva Spoločenstva je čiastočne priama - vykonávaná inštitúciami a orgánmi Spoločenstva - a čiastočne nepriama - vykonávaná správnymi orgánmi v členských štátoch.

Každé zo štyroch pracovných zasadnutí bolo venované konkrétnej téme.

Prvou témou boli normy dobrej správy vecí verejných na úrovni Spoločenstva.

Druhou témou bola úloha Komisie ako „strážkyne zmluvy“. Preskúmali sme najmä administratívne postupy, ktoré Komisia používa na riešenie sťažností občanov na porušovanie práva Spoločenstva členskými štátmi.

Na treťom pracovnom zasadnutí sme sa zaoberali prístupom občanov k dokumentom inštitúcií a orgánov Spoločenstva.

Na záverečnom pracovnom zasadnutí sme preskúmali súdne a mimosúdne prostriedky nápravy, ktoré môžu občania použiť na ochranu svojich práv.

O rozpravách budem informovať osobitne na každom zo štyroch pracovných zasadnutí.

1 Normy dobrej správy vecí verejných na úrovni Spoločenstva.

Na prvom pracovnom zasadnutí sa vo všeobecnosti dohodli dve zásady týkajúce sa noriem správy. Prvým je, že všetky verejné orgány musia podliehať zásadám právneho štátu: nikdy nemôže byť dobrou správou nekonanie v súlade so zákonom. Druhým je, že administratíva existuje na to, aby slúžila občanom, a nie naopak: administratíva by preto mala byť zameraná na služby.

Dosiahla sa aj všeobecná zhoda v tom, že kódex správnej administratívnej praxe by mohol zohrávať cennú úlohu pri zvyšovaní kvality správy tým, že by občanov aj úradníkov informoval o úrovni služieb, ktoré by sa mali poskytovať.

Všeobecná správa upozornila na zámer Komisie prijať kódex dobrého administratívneho správania, ktorý by upravoval správanie jej úradníkov. Niektorí účastníci pracovnej schôdze sa domnievali, že je nežiaduce, aby inštitúcia sama prijala takéto pravidlá. Domnievali sa, že európsky ombudsman by mal byť zodpovedný za vypracovanie kódexu. Ak by však Komisia sama prijala kódex namiesto toho, aby ho uložila zvonku, zdôraznilo by to jej záväzok voči administratíve orientovanej na služby.

Všeobecne sa dohodlo, že ustanovenia kódexu sa stanú právne záväznými bez ohľadu na to, či bol prijatý ako „tvrdý“ alebo „mäkký“ zákon. Niektorí ľudia sa obávali, že "tvrdé" právne predpisy budú menej otvorené progresívnemu vývoju nových a sprísnených noriem. Želania občanov týkajúce sa jasných a vymáhateľných práv by sa však najlepšie splnili, ak by Komisia prijala svoj kódex vo forme rozhodnutia.

2 Komisia ako "strážkyňa zmluvy".

Na druhom zasadnutí sa posúdila úloha Komisie podľa článku 155 ako „strážkyne zmluvy“ a postup podľa článku 169 na riešenie porušení práva Spoločenstva členskými štátmi.

Zdôraznilo sa, že systém opravných prostriedkov v Únii, rovnako ako systém správy, je založený na zásade blízkosti k občanovi. V rámci rozvoja Únie však existuje trend smerom k väčšiemu využívaniu postupu podľa článku 169.

Komisia okrem toho uznala, že občania, ktorí sa jej sťažujú na porušovanie práva Spoločenstva členskými štátmi, nie sú len cenným zdrojom informácií, ale majú tiež nárok na procesné záruky, ktoré bude naďalej rozvíjať a zlepšovať.

V diskusii sa jasne rozlišovalo medzi administratívnymi postupmi Komisie pri vybavovaní sťažnosti na jednej strane a jej diskrečným rozhodnutím o tom, či sa má alebo nemá podať návrh na začatie konania o nesplnení povinnosti na Súdnom dvore, na strane druhej.

Viacerí národní spravodajcovia kritizovali súčasné administratívne postupy Komisie. Argumentovalo sa tým, že je potrebná väčšia transparentnosť a že by sa mali podniknúť ďalšie kroky smerom k zaobchádzaniu so sťažovateľmi, ako keby boli účastníkmi konania. Navrhlo sa, že východiskovým bodom by malo byť porovnanie s procesnými právami sťažovateľov napríklad v prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a že menšie práva sťažovateľov podľa článku 169 by mali byť výslovne odôvodnené. Nemožno vylúčiť, že procesné práva sťažovateľov by mohli získať súdnu ochranu.

Všeobecne sa uznalo, že Komisia má širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o to, či sa má alebo nemá obrátiť na Súdny dvor s návrhom na začatie konania o nesplnení povinnosti. Navrhlo sa však, aby Komisia odôvodnila rozhodnutie o nezačatí konania. Ďalším názorom bolo, že by mohli existovať platné politické dôvody na nezačatie konania, ale niekedy by mohlo byť príliš trápne zverejniť tieto dôvody. Nebolo jasné, ako by sa to dalo zosúladiť s myšlienkou občianstva Únie, ktorá je založená na zásade právneho štátu.

3 Prístup občanov k dokumentom

Všeobecná správa obsahuje časť o transparentnosti, ale obsahuje podrobnú diskusiu len o jednom aspekte témy: prístup verejnosti k dokumentom. Na pracovných stretnutiach sa diskusia rozšírila. Mnohí účastníci zdôraznili potrebu väčšej transparentnosti legislatívnych postupov. Prebehla najmä rozsiahla diskusia o komitológii. Boli vyjadrené rôzne názory na vzťah medzi komitológiou a posilnenou úlohou Európskeho parlamentu v legislatívnom postupe po Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluve.

Otázka prístupu k komitologickým dokumentom vrátila diskusiu k hlavnej téme zasadnutia. Diskusia sa zamerala na súčasné pravidlá Spoločenstva. Pozostávajú z rozhodnutí prijatých Komisiou a Radou, ktorými sa vykonáva ich spoločný kódex správania týkajúci sa prístupu k dokumentom. Ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva tiež prijali pravidlá založené na pravidlách Komisie a Rady.

Boli vyjadrené viaceré kritiky súčasných pravidiel o prístupe verejnosti k dokumentom. Ide najmä o: nevzťahujú sa na prichádzajúce dokumenty; nevyžadujú zriadenie registrov dokumentov; lehoty na vydanie rozhodnutia o prístupe sú príliš dlhé; a výnimky sú príliš reštriktívne.

Pokiaľ ide o registre, bolo vysvetlené, že Rada má register dokumentov a že ho uverejní v priebehu roka 1998: Treba dúfať, že ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva budú nasledovať tento dobrý príklad.

Pokiaľ ide o lehoty, vyjadrili sa rôzne názory. Niektorí ľudia podporili myšlienku, že prístup by mal byť v zásade okamžitý - najmä s cieľom uľahčiť prácu novinárov pri informovaní verejnosti.

Iní zdôraznili, že rozhodovacie postupy najmä Rady sťažujú rýchly prístup. Argumentovalo sa aj tým, že judikatúra súdov, ktorá vyžaduje vyváženie záujmov pri uplatňovaní niektorých výnimiek, by mala znamenať čas na primerané zváženie.

Vyskytlo sa množstvo ďalších zaujímavých bodov, z ktorých mám čas spomenúť len tri.

Po prvé sa zdôraznilo, že inštitúcia by mala vždy zvážiť, či môže poskytnúť prístup k dokumentu, aj keď nie je povinná tak urobiť na základe svojich pravidiel. Prirodzene však zásada rovnosti vyžaduje, aby sa prístup, ktorý sa poskytuje jednému občanovi, neodopieral iným občanom.

Po druhé bola položená otázka, ako napadnúť zamietnutie prístupu k dokumentom agentúrou alebo iným orgánom Spoločenstva, ktorý nie je uvedený ako potenciálny žalovaný v článku 173 ES. Zdalo sa, že v rámci jedného alebo druhého postupu bude okrem možnosti podať sťažnosť ombudsmanovi k dispozícii aj súdny prostriedok nápravy.

Po tretie, dôležitý bod sa týkal budúcnosti: hoci nový článok 191a ES týkajúci sa práva na prístup k dokumentom odkazuje len na Európsky parlament, Komisiu a Radu, zásada transparentnosti, ktorú stelesňuje, by sa mala uplatňovať v celej správe Spoločenstva.

4 Prístup občanov k súdnym a mimosúdnym opravným prostriedkom

Na záverečnom zasadnutí sa preskúmali súdne a mimosúdne prostriedky nápravy, ktoré môžu občania použiť na ochranu svojich práv. Východiskovým bodom diskusie bola všeobecná zhoda v tom, že občania by mali mať účinné mechanizmy nápravy, ak sa nedodržiavajú ich práva podľa práva Spoločenstva, a že tieto mechanizmy by mali byť čo najbližšie k občanovi.

Spomenula sa cenná práca, ktorú vykonal systém Euro-Jus právnikov na čiastočný úväzok poskytujúcich poradenstvo občanom v kanceláriách Komisie v členských štátoch.

Dospelo sa k všeobecnej dohode, že vnútroštátni ombudsmani by sa mohli zaoberať sťažnosťami týkajúcimi sa práva Spoločenstva a že by mali informovať občanov o tomto práve. Mali by tiež dostať potrebné poradenstvo o práve Spoločenstva, ktoré im umožní pomôcť občanom, najmä pokiaľ ide o slobodu pohybu a - po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy - otázky azylu, prisťahovalectva a víz.

Zdôraznilo sa však, že ombudsmani sú doplnkom, a nie alternatívou súdnej ochrany práv vyplývajúcich z práva Spoločenstva, ktorá by podľa stálej judikatúry Súdneho dvora mala byť vždy k dispozícii. Spolupráca medzi európskym ombudsmanom a národnými ombudsmanmi s cieľom vytvoriť účinný systém mimosúdnej ochrany by však mohla pomôcť zmierniť zaťaženie súdov aj Komisie v jej úlohe strážkyne zmluvy.

Na záver by som chcel poďakovať predsedovi FIDE profesorovi Dr. Ulfovi BERNITZOVI a všetkým jeho spolupracovníkom pri organizácii kongresu za ich usilovnú prácu, aby bola príležitosť úspešná, a za ich láskavú pohostinnosť.

Ďakujem za pozornosť.

Európsky ombudsman Jacob Söderman bol hlavným spravodajcom pre tému „Občan, správa a právo Spoločenstva“ na XVIII. kongrese FIDE (Fédération internationale de droit européen), ktorý sa konal 3. – 6. júna 1998 v Štokholme. Jeho všeobecná správa je k dispozícii v angličtine a francúzštine.