(Vypracovaná v súlade s článkom 3 ods. 7 Štatútu Európskeho ombudsmana[1])

Úvod

Ombudsman sa domnieva, že daná vec sa týka dvoch dôležitých principiálnych otázok, a to (1) otázky v súvislosti s jazykmi, ktoré by sa mali používať pre internetové prezentácie predsedníctva EÚ a (2) otázky, či sa má Rada považovať za zodpovednú za internetové stránky vedené jej predsedníctvom. Z hľadiska významnosti úlohy, ktorú hrá predsedníctvo, sa ombudsman domnieva, že je dôležité zabezpečiť, aby informácie uverejnené na jeho internetových stránkach boli prístupné pre čo najväčší počet občanov. V ideálnom prípade by preto mali byť tieto informácie zverejnené vo všetkých oficiálnych jazykoch Spoločenstva. Ak sa však počet jazykov na prezentáciu internetových stránok predsedníctva má obmedziť, výber jazykov, ktoré sa majú používať, musí byť založený na objektívnych a prijateľných dôvodoch. Keďže Rada doteraz odmietala vôbec o tejto otázke uvažovať, ombudsman nemôže zistiť, či je výber urobený predsedníctvami v súlade s týmito podmienkami. Ombudsman sa preto domnieva, že záležitosť by sa mala predložiť Európskemu parlamentu.

Je vhodné poznamenať, že po zverejnení návrhu odporúčania, ktorý ombudsman urobil v danej veci, viacerí talianski poslanci Európskeho parlamentu a jeden španielsky poslanec Európskeho parlamentu sa spýtali ombudsmana, prečo sa jeho návrh odporúčania týkal iba nemčiny a nie aj iného jazyka Spoločenstva. Ombudsman vo svojej odpovedi zdôraznil, že prípad sťažovateľa sa týkal iba otázky, či by internetové prezentácie predsedníctiev mali byť k dispozícii v nemčine. Ombudsman vysvetlil, že preto nemusel riešiť otázku, či by sa na tento účel mali používať aj iné alebo všetky oficiálne jazyky EÚ.

Aby sa ombudsman vyhol akejkoľvek možnosti nepochopenia, obrátil sa 8. júna 2006 aj na predsedníctvo. V tomto liste ombudsman vysvetlil, že ak by sa Rada rozhodla, že internetové stránky predsedníctva budú k dispozícii vo všetkých jazykoch, považoval by to za najlepšiu možnú odpoveď na návrh odporúčania.

Sťažnosť

Nasledujúce zhrnutie bude obmedzené na hlavnú otázku vznesenú sťažovateľom. Ďalšie podrobnosti a základné informácie možno nájsť v návrhu odporúčania, ktorý urobil Európsky ombudsman v tejto veci[2].

V priebehu roku 2004 sťažovateľ (združenie na ochranu nemeckého jazyka) napísal holandskej a luxemburskej vláde, aby ich požiadal o ponúknutie internetových prezentácií, ktoré majú poskytnúť počas zastávania predsedníctva, nielen v angličtine a vo francúzštine, ale aj v nemčine. Sťažovateľ zdôraznil, že nemčinu má ako svoj materinský jazyk viac občanov EÚ ako ktorýkoľvek iný jazyk a že po vstupe nových členských štátov bude nemčina na druhom mieste, ak sa uvažuje počet občanov, ktorí hovoria týmto jazykom ako svojim materinským jazykom alebo ako cudzím jazykom. Zdôraznil, že po angličtine je tak nemčina jazykom, ktorému rozumie väčšina občanov EÚ. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že oznámenia inštitúcií EÚ, ktoré sú určené najmä európskej verejnosti, by mali byť prístupné pre čo najväčší počet občanov EÚ. Tam, kde je počet použitých jazykov obmedzený, výber by mal byť podľa názoru sťažovateľa založený na demografickej váhe týchto jazykov. Preto sťažovateľ zaujal názor, že je nepochopiteľné, prečo predsedníctvo pre svoje internetové prezentácie obvykle používa iba angličtinu a francúzštinu okrem jazyka príslušnej krajiny. Podľa názoru sťažovateľa je jeho žiadosť, aby sa používala aj nemčina, podporená potrebou demokratickej legitímnosti v EÚ.

Holandská aj luxemburská vláda odmietli žiadosť sťažovateľa.

Dňa 22. januára 2005 sťažovateľ napísal Rade a požiadal ju, aby zabezpečila, že internetové prezentácie predsedníctva budú tiež k dispozícii v nemčine.

Vo svojej odpovedi zo 4. marca 2005 Rada potvrdila, že predsedníctvo je funkčne súčasťou Rady. Konštatovala však, že to neznamená, že internetové stránky predsedníctva podliehajú rovnakým podmienkam, ako sú podmienky Rady. Zodpovedným za informácie uverejnené na svojich internetových stránkach je členský štát, ktorý zastáva predsedníctvo. Podľa Rady internetové stránky predsedníctva iba dopĺňajú informácie, ktoré boli sprístupnené občanom inštitúciami Spoločenstva vo všetkých oficiálnych jazykoch. V tejto súvislosti Rada odkázala na svoju vlastnú internetovú stránku a na viacero dokumentov, ktoré sú na nej dostupné. Odkázala aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[3] (ďalej len „nariadenie 1049/2001“) a možnosti, ktoré ponúkalo.

Rada poznamenala, že ombudsman už mal príležitosť zaoberať sa jazykovou praxou predsedníctva a Komisie. Vec 939/99/ME sa týkala skutočnosti, že kalendár Komisie na internetovej stránke „Europa“ bol k dispozícii iba vo francúzštine. Komisia konštatovala, že tento dokument bol určený iba pre tlač. Vo svojom rozhodnutí zo 14. júna 2000 ombudsman tvrdil: „Ombudsman poznamenáva, že v Európskej únii existuje 11 oficiálnych jazykov a 12 jazykov zmlúv. Niektoré dokumenty musia byť preto vyhotovené vo všetkých týchto jazykoch. Komisia však nemá povinnosť vyhotovovať všetky dokumenty vo viacerých jazykoch, ak to nie je potrebné na účely príslušného dokumentu. Ombudsman nevie o tom, že by ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sa týkajú používania jazykov, bránili inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva v uverejnení dokumentov na internetovej stránke v jazyku, v ktorom boli zostavené. Hoci je dôležité, aby Komisia informovala o svojej práci vo všetkých jazykoch, prax Komisie v tejto veci neodhalila žiadne zlyhanie Komisie pri plnení tejto povinnosti.“

V roku 2001 sa taliansky občan sťažoval na skutočnosť, že obsah internetovej prezentácie belgického predsedníctva bol k dispozícii iba v holandčine, angličtine, francúzštine a nemčine (vec 1146/2001/IP). Vo svojom rozhodnutí z 10. septembra 2002 ombudsman zaujal stanovisko, že pokiaľ je to možné, inštitúcie a orgány Únie by mali poskytovať informácie občanom v ich vlastných jazykoch. Doložil však, že nepozná žiadne pravidlo alebo zásadu, ktorá by im zakazovala uverejniť informácie na svojich internetových stránkach v menšom počte jazykov, ako je počet oficiálnych jazykov.

Rada konštatovala, že príslušný právny rámec sa nezmenil od doby, keď boli prijaté tieto rozhodnutia, ale že počet oficiálnych jazykov sa zvýšil na 21, čím sa zvýšili logistické problémy s jazykovým programom. Doložila, že sama aj príslušné predsedníctva robia všetko pre to, aby zabezpečili, že občania budú dostávať čo možno najviac informácií v čo najväčšom počte jazykov. Rada však zdôraznila, že nemá žiadny vplyv na výber jazykov, v ktorých predsedníctvo ponúka svoje vlastné informácie.

Dňa 1. apríla 2005 sa sťažovateľ sťažoval ombudsmanovi. Sťažovateľ tvrdil, že zlyhanie Rady pri zabezpečení, aby boli internetové prezentácie predsedníctva sprístupnené aj v nemčine znamená nesprávny úradný postup. Tvrdil, že Rada by mala zabezpečiť, aby internetové prezentácie predsedníctva boli v budúcnosti sprístupnené aj v nemčine.

Vyšetrovanie

Stanovisko Rady

Vo svojom stanovisku mala Rada tieto poznámky:

Článok 203 Zmluvy o ES ustanovuje, že „Rade predsedá postupne každý členský štát po dobu šiestich mesiacov podľa poradia, ktoré určí jednomyseľne Rada“ (zvýraznenie je pridané).

Internetová stránka predsedníctva bola vytvorená a spustená príslušným ministerstvom v danom členskom štáte. Toto bolo zrejmé zo samotných internetových stránok. Takéto internetové stránky nemali za cieľ nahradiť internetovú stránku Rady a register dokumentov, ale snažili sa ich doplniť. Poskytovali praktické informácie o aktivitách jedinečných pre každé predsedníctvo, ako sú napríklad neformálne stretnutia, kultúrne podujatia a iné aktivity a iniciatívy predsedníctva.

Bolo pravdou, že dokumenty predsedníctva sa považovali za dokumenty Rady na účely uplatnenia nariadenia 1049/2001. Avšak toto bola úplne osobitná záležitosť, ktorá v žiadnom prípade neznamenala, že internetová stránka predsedníctva bola pod kontrolou Rady.

Sťažovateľ argumentoval, že v rokovacom poriadku Rady nie je nič, čo by odôvodnilo názor, že predsedníctvo nesie výlučnú zodpovednosť za informácie na svojej internetovej stránke. Toto však veci mení: Rada jednoducho nemá právomoc nariadiť členskému štátu, aby organizoval svoje internetové stránky konkrétnym spôsobom. Z toho vyplynulo, nezávisle od podstatnej otázky, či má internetová stránka predsedníctva poskytovať informácie v nemčine (čo je záležitosť právnych predpisov a praxe členského štátu, ktorá má byť rozhodnutá príslušnými vnútroštátnymi inštitúciami), že nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu na strane Rady, pretože táto inštitúcia nenesie žiadnu zodpovednosť za internetovú stránku predsedníctva.

Z týchto dôvodov bola sťažnosť neodôvodnená.

Pripomienky sťažovateľa

Vo svojich pripomienkach mal sťažovateľ tieto poznámky:

Predsedníctvo nemôže byť súčasťou Rady bez toho, aby sa jej zodpovedalo.

Obsah internetovej stránky predsedníctva nedopĺňa iba internetovú stránku Rady, ale ďaleko presahuje jej obsah.

Rada uznala, že dokumenty predsedníctva sú dokumentmi Rady v zmysle nariadenia 1049/2001. Keďže však obsahom internetovej stránky predsedníctva sú dokumenty v zmysle článku 3 písm. a) tohto nariadenia, a teda dokumentmi Rady, stanovisko Rady by znamenalo, že Rada nemá kontrolu nad svojimi vlastnými dokumentmi. Toto by bola preukázateľne absurdná situácia.

Terajší prípad sa netýka členského štátu a „jeho“ (t. j. vnútroštátnych) internetových stránok, ale internetových stránok zriadených členským štátom v jeho kompetencii ako štátu vykonávajúceho predsedníctvo. Právne predpisy a prax členského štátu môžu byť relevantné iba v súvislosti s aktivitami, ktoré nie sú spojené s predsedníctvom.

Argument Rady, že nie je schopná ovplyvniť svoje predsedníctvo, t. j. súčasť samej seba, sa zdá byť nezmyselný. Odporuje akejkoľvek rozumnej úvahe, že Rada by nemala byť schopná riešiť napríklad žiadosť alebo odporúčanie pre svoje vlastné predsedníctvo.

Článok 195 zmluvy o ES ustanovuje, že mandát ombudsmana zahŕňa všetky inštitúcie a orgány Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa. Okrem tejto výnimky by nemala existovať žiadna oblasť, ktorá by nemohla byť predmetom sťažnosti. Takže musí existovať možnosť sťažovať sa na predsedníctvo, buď vo forme sťažnosti proti Rade alebo priamo proti predsedníctvu.

Snahy ombudsmana dosiahnuť priateľské riešenie

Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsman nebol presvedčený, že Rada reagovala na sťažnosť primerane.

Návrh na priateľské riešenie

Preto 20. októbra 2005 ombudsman urobil tento návrh na priateľské riešenie pre Radu:

Rada by mohla zvážiť žiadosť sťažovateľa, aby internetové prezentácie predsedníctiev boli sprístupnené aj v nemčine.

Stanovisko Rady

Vo svojom stanovisku mala Rada tieto poznámky:

Ak by Rada nesprávne uplatnila existujúce pravidlo EÚ, nesprávny úradný postup by bol iba na jej strane. Toto by sa nestalo, ak by Rada nebola zodpovedná za činnosť, na ktorú bola podaná sťažnosť.

Argumentácia ombudsmana bola neprávna. Článok 203 Zmluvy o ES uvádza, že členské štáty by sa mali striedať pri vykonávaní funkcie predsedu. Toto zrejme neznamená, že príslušný členský štát sa stáva súčasťou Rady viac, ako iný členský štát. Znamená to iba, že členský štát (ako taký, nie ako člen Rady) bol poverený riadením zasadnutí Rady a činností, ktoré tieto zahŕňajú.

Počas minulých desaťročí sa vyvinula prax, pri ktorej členské štáty zastávajúce predsedníctvo využívajú toto obdobie na svoju propagáciu a organizovanie iných aktivít, ktoré môžu ale nemusia súvisieť s prácou Rady. Len jeden príklad - mnoho členských štátov pri zastávaní predsedníctva organizovalo kultúrne aktivity. Za takéto aktivity a informácie, ktoré sa ich týkajú, zostáva zodpovedným členský štát ako taký (zastávajúci funkciu predsedníctva). Tieto sa zrejme nemôžu považovať za aktivity Rady.

Podobne internetové stránky spravované týmto členským štátom alebo jeho národnými ministerstvami boli zriadené, financované a riadené na zodpovednosť členského štátu ako takého (zastávajúceho predsedníctvo). Nie sú financované ani riadené Radou. Ako už Rada poznamenala, toto je v skutočnosti vysvetlené zrieknutím sa zodpovednosti na týchto internetových stránkach.

Ombudsman uviedol vo svojom návrhu na priateľské riešenie, že nepozná žiadne pravidlo alebo zásadu, ktorá by bránila Rade v diskusii alebo odsúhlasení formálnych aspektov týchto internetových stránok. Toto by nemohlo byť právnou pripomienkou, pretože by to zrušilo základnú zásadu práva EÚ. Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES „každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré jej boli zverené touto zmluvou“. Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by umožnilo Rade pôsobiť na jazykové režimy uplatňované konkrétnym členským štátom. Ombudsman v skutočnosti neidentifikoval žiadne. Rokovací poriadok Rady určite neobsahuje žiadne takéto pravidlá.

V súhrne skutočnosť, že sa tieto internetové stránky nazývajú „internetové stránky predsedníctva“, v žiadnom prípade neznamená, že sú pod dohľadom Rady. Internetové stránky nie sú vedené predsedníctvom, ale v súlade s podmienkami článku 203 Zmluvy o ES, členským štátom, ktorý zastáva funkciu predsedníctva. Neexistuje žiadny právny základ, ktorý by umožnil Rade požadovať od členských štátov, aby uplatňovali konkrétny jazykový režim.

Rada konštatovala, že preto nebola spôsobilá zaoberať sa návrhom ombudsmana na priateľské riešenie alebo zaujať stanovisko k podstate záležitosti, ktorá spadá mimo jej kompetencie.

Pripomienky sťažovateľa

Vo svojich pripomienkach sťažovateľ trval na svojej sťažnosti.

Hodnotenie ombudsmana

Na základe stanoviska Rady a pripomienok sťažovateľa k nemu ombudsman konštatoval, že priateľské riešenie sa nedosiahlo.

Návrh odporúčania ombudsmana

Návrh odporúčania

Dňa 21. marca 2006 ombudsman adresoval Rade nasledujúci návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 svojho štatútu:

„Rada by mala zohľadniť žiadosť sťažovateľa, aby internetové prezentácie predsedníctiev boli sprístupnené aj v nemčine.“

Tento návrh odporúčania bol založený na týchto úvahách:

Ombudsman sa domnieva, že predloženia v terajšej veci si vyžadujú riešenie troch rôznych otázok, (1) okolnosti, za akých sa môže zistiť nesprávny úradný postup, (2) či sa Rada môže považovať za zodpovednú za akýchkoľvek okolností za internetové stránky vedené jej predsedníctvom a (3) či výber jazykov, ktoré sa týkajú týchto internetových stránok, je kompatibilný so zásadami dobrej správy.

Čo sa týka prvej otázky, ombudsman poznamenáva, že Rada argumentuje tým, že nesprávny úradný postup by sa mohol zistiť, iba ak by sa nesprávne uplatnilo existujúce pravidlo. Táto interpretácia je však príliš zúžená a nevystihuje koncepciu „nesprávneho úradného postupu“ stanovenú v článku 195 Zmluvy o ES. Ombudsman sa domnieva, že nesprávny úradný postup nastane vtedy, ak verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je preň záväzná[4]. Táto definícia bola schválená Európskym parlamentom[5]. Na rozdiel od toho, čo predpokladá Rada, nesprávny úradný postup tak nemusí byť zistený iba v prípadoch, keď bolo porušené pravidlo.

Čo sa týka druhej otázky, je potrebné poznamenať, že článok 203 Zmluvy o ES ustanovuje, že „Rade predsedá postupne každý členský štát po dobu šiestich mesiacov podľa poradia, ktoré určí jednomyseľne Rada“. Ako Rada správne konštatovala vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, neznamená to, že sa členský štát ako taký stáva súčasťou Rady. Keď členský štát zastáva predsedníctvo znamená to, že tento členský štát má na obmedzenú dobu funkciu vedenia Rady. V tomto zmysle je však predsedníctvo jasne súčasťou Rady. Ombudsman poznamenáva, že samotná Rada uviedla vo svojom liste sťažovateľovi zo 4. marca 2005, že je nespochybniteľné, že predsedníctvo je funkčne súčasťou Rady.

Ombudsman si myslí, že ak je predsedníctvo funkčne súčasťou Rady, malo by podliehať tým istým povinnostiam ako Rada, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody, prečo by sa tieto povinnosti nemali vzťahovať aj na predsedníctvo.

Je zrejmé, že tento záver platí iba do takej miery, v akej príslušný členský štát pôsobí ako predsedajúci štát Rady. Ako Rada správne poznamenala vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, skutočnosť, že členský štát zastávajúci funkciu predsedníctva organizuje kultúrne aktivity počas svojho predsedníctva nedovoľuje, aby sa tieto aktivity považovali za aktivity Rady. Za takéto aktivity v skutočnosti zostáva zodpovedným členský štát ako taký.

Ombudsman si však myslí, že je opodstatnený iný záver, pokiaľ ide o internetové stránky vedené predsedníctvom.

Rada argumentuje tým, že otázka, ktoré jazyky by sa mali používať pre internetové stránky predsedníctva, je záležitosťou, ktorá má byť stanovená právnymi predpismi a praxou členského štátu zastávajúceho funkciu predsedníctva. Podľa Rady je za informácie uverejnené na týchto internetových stránkach zodpovedné samotné predsedníctvo.

Členské štáty môžu však obvykle nezávisle zriadiť akékoľvek internetové stránky podliehajúce iba obmedzeniam, ktoré môžu vyplývať z vnútroštátnych právnych predpisov. Je však potrebné poznamenať, že internetové stránky, ktorých sa týka tento prípad, sú jasne označené a majú slúžiť ako internetové stránky predsedníctva. Tieto internetové stránky poskytujú informácie o práci predsedníctva vo funkcii, ktorá mu je priradená právnymi predpismi Spoločenstva. Z hľadiska ombudsmana sa preto tieto internetové stránky nemôžu považovať za „vnútroštátne“ internetové stránky mimo vplyvu právnych predpisov Spoločenstva. Toto je pravdou najmä z hľadiska dôležitosti, akú samotná Rada pripisuje práci predsedníctva. Na svojej vlastnej internetovej stránke (www.consilium.europa.eu) Rada urobila toto vyhlásenie pod hlavičkou „Internetové stránky predsedníctva“: „Predsedníctvo Rady zohráva veľmi dôležitú úlohu pri organizovaní práce inštitúcie, najmä ako hnacia sila pri legislatívnom procese a procese politického rozhodovania. Musí organizovať a viesť všetky zasadnutia a vypracovávať kompromisy, ktoré sú schopné riešiť ťažkosti.“

Skutočnosť, že tieto internetové stránky sú vedené orgánmi príslušného členského štátu a že obsahujú výslovné odkazy na tento účel, neovplyvňuje vyššie uvedený záver. Pretože článok 203 Zmluvy o ES ustanovuje, že jednotlivé členské štáty budú postupne zastávať funkciu predsedníctva, je len prirodzené, že internetové stránky predsedníctva sú vedené orgánmi členského štátu, ktorý zastáva funkciu predsedníctva. Ombudsman tiež nepovažuje za vhodné, aby náklady na tieto internetové stránky znášal príslušný členský štát. Táto skutočnosť nedokazuje, že príslušná aktivita nemôže byť považovaná za aktivitu predsedníctva pôsobiaceho ako súčasť Rady. Okrem toho neexistuje nič, čo by naznačovalo, že tieto náklady musia byť nevyhnutne kryté jednotlivými členskými štátmi. Ak je predsedníctvo funkčne súčasťou Rady, nedá sa vylúčiť argument, že tieto náklady na príslušné internetové stránky by mohli byť účtované na rozpočet Spoločenstva.

Zdá sa, že hlavným argumentom Rady je, že z jej hľadiska nemá právomoc nariadiť členskému štátu, ktorý zastáva funkciu predsedníctva, aby usporiadal svoje internetové stránky konkrétnym spôsobom, a že preto nenesie žiadnu zodpovednosť za tieto internetové stránky. Vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie Rada dokonca argumentovala tým, že opačný názor by zrušil základnú zásadu práva EÚ stanovenú v článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES, podľa ktorého „každá inštitúcia koná v medziach svojich právomocí, ktoré jej boli zverené touto zmluvou“.

Ombudsmana tento argument nepresvedčil. Ak členský štát poskytuje internetovú stránku ako inštitút vykonávajúci funkciu predsedníctva, koná ako súčasť Rady. Ak sa tak otázka vznesená v terajšej sťažnosti týka vzťahu medzi Radou a jej predsedníctvom, teda časti tej istej Rady, ombudsman nevidí, ako sa môže stanovisko, ktoré prijal, dostať do konfliktu so zásadou sformulovanou v článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES. Ombudsman súhlasí s tým, že je v prvom rade na členskom štáte, ktorý zastáva funkciu predsedníctva, aby rozhodol o obsahu, ktorý sa rozhodne poskytnúť na svojej internetovej stránke. Ombudsman však nepozná žiadne pravidlo alebo zásadu, ktorá by bránila Rade prerokovať a odsúhlasiť formálne aspekty týchto internetových prezentácií s cieľom urobiť takto poskytnuté informácie čo najdostupnejšími, napríklad prerokovaním a stanovením, ktoré jazyky by sa mali na týchto internetových stránkach používať. Keďže článok 203 Zmluvy o ES ustanovuje rotujúce predsedníctvo(medzi všetkými členskými štátmi), takéto formálne aspekty by sa netýkali iba konkrétneho členského štátu, ale by boli relevantné pre všetky z nich.

So zreteľom na vyššie uvedené si ombudsman naďalej myslí, že Rada by v zásade mohla byť považovaná za zodpovednú v súvislosti s internetovými stránkami vedenými jej predsedníctvom.

Čo sa týka tretej z uvedených otázok, ombudsman už mal príležitosť riešiť otázku výberu jazykov v súvislosti s informáciami uverejnenými inštitúciami a orgánmi Spoločenstva.

Vo svojom rozhodnutí zo 14. júna 2000 vo veci 939/99/ME[6] ombudsman zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby dokumenty určené osobám mimo inštitúcií Spoločenstva boli k dispozícii v čo najväčšom počte jazykov. Jedným z najdôležitejších prostriedkov poskytovania informácií verejnosti v týchto časoch je internet. Podľa názoru ombudsmana je preto osobitne dôležité zabezpečiť, aby verejné internetové stránky zriadené inštitúciami a orgánmi Spoločenstva boli prístupné občanom v čo možno najväčšom počte jazykov.

Vo svojom stanovisku Rada argumentovala, že internetové stránky predsedníctva nemajú za cieľ nahradiť internetovú stránku Rady, ktorá je k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva a register dokumentov, ale usilovať sa doplniť ich. Zdá sa, že Rada tým chcela naznačiť, že nie je potrebné zaoberať sa podstatnou otázkou vznesenou sťažovateľom.

Po návšteve niektorých relevantných stránok sa ombudsman domnieva, že argument sťažovateľa, podľa ktorého tieto internetové stránky nielen dopĺňajú internetovú stránku Rady, ale zďaleka presahujú jej obsah, sa nezdá byť bezdôvodný. Samotná Rada vo svojom stanovisku uviedla, že tieto internetové stránky poskytujú praktické informácie o aktivitách jedinečných pre každé šesťmesačné obdobie predsedníctva, ako sú napríklad neformálne stretnutia, kultúrne podujatia a iné aktivity a iniciatívy predsedníctva. Takéto informácie nemusia byť nevyhnutne k dispozícii na vlastnej internetovej stránke Rady. Avšak aj keby internetové stránky predsedníctva poskytovali iba dodatočné informácie, tieto informácie by napriek tomu boli zaujímavé pre verejnosť, a preto by mali byť čo najviac dostupné.

Vzhľadom na význam úlohy, ktorú hrá predsedníctvo, sa zdá čoraz dôležitejšie zabezpečiť, aby informácie uverejnené na jeho internetových stránkach boli prístupné čo najväčšiemu počtu občanov. Je vhodné znovu zdôrazniť, že tento prípad sa netýka obsahu týchto internetových stránok, teda otázky, čo informácie predsedníctva poskytujú, ale prezentácie týchto informácií, teda otázky, či majú byť informácie sprístupnené v určitých jazykoch.

17 Vo svojom rozhodnutí z 10. septembra 2002 vo veci 1146/2001/IP[7] ombudsman vyjadril názor, že pokiaľ je to možné, inštitúcie a orgány EÚ by mali poskytovať informácie občanom v ich vlastných jazykoch. Ombudsman však dodal, že nepozná „žiadne pravidlo alebo zásadu, ktorá im zakazuje uverejňovať informácie na svojich internetových stránkach v menšom počte jazykov, ako je plný počet oficiálnych jazykov“. Najmä z hľadiska skutočnosti, že počet oficiálnych jazykov v EÚ sa teraz zvýšil na 20, môžu naozaj existovať legitímne dôvody na obmedzenie počtu jazykov, v ktorých sa internetové stránky poskytované predsedníctvom ponúkajú verejnosti.

18 Ombudsman sa však domnieva, že ak by sa mal počet jazykov pre prezentáciu internetových stránok predsedníctva obmedziť, výber jazykov, ktoré sa majú používať, musí byť založený na objektívnych a dostatočných dôvodoch. Je potrebné poznamenať, že vo svojom rozsudku vo veci C-361/01 P Kik/OHIM (ktorá sa týkala jazykov, ktoré sa majú používať v konaniach pred Úradom na harmonizáciu vnútorného trhu) Súdny dvor zdôraznil, že zatiaľ čo príslušné nariadenie, ktoré pojednáva o oficiálnych jazykoch Spoločenstva odlišne, voľba Rady „obmedziť jazyky na tie, ktoré sú najrozšírenejšie v Európskom spoločenstve je vhodné a primerané“[8]. Zdá sa, že sťažovateľ predložil závažné argumenty na potvrdenie svojho názoru, že po rozšírení v roku 2004 sa nemčina stala druhým najrozšírenejším jazykom v EÚ. Z hľadiska sťažovateľa by sa preto internetové stránky predsedníctva mali sprístupniť aj v nemčine. Na základe týchto argumentov sa ombudsman domnieva, že výber jazykov pre internetové stránky predsedníctva by sa mal skutočne znovu posúdiť.

19 Ombudsman však poznamenáva, že Rada sa doteraz vyhla zaujatiu stanoviska k podstate argumentov sťažovateľa.

20 Vzhľadom na vyššie uvedené prišiel ombudsman k záveru, že nezváženie podstaty žiadosti sťažovateľa Radou, aby internetové stránky predsedníctva boli ponúknuté aj v nemčine, predstavuje nesprávny úradný postup.

 

Podrobné stanovisko Rady

Po prijatí návrhu odporúčania a v súlade s článkom 3 ods. 6 Štatútu Európskeho ombudsmana zaslala Rada 7. júna 2006 podrobné stanovisko.

Vo svojom podrobnom stanovisku mala Rada tieto pripomienky:

Je poľutovaniahodné, že ombudsman už zjavne zaujal konečné stanovisko k tejto záležitosti vydaním tlačovej správy. Keď to urobil, podrobné pripomienky, na ktorých predloženie bola Rada vyzvaná a ktoré tvoria procesnú záruku stanovenú v článku 195 ods. 1 Zmluvy o ES, stratili vo veľkej miere svoju relevantnosť.

Čo sa týka podstaty, Rada už vysvetlila, prečo nenesie žiadnu zodpovednosť za internetové stránky vedené na základe právomoci členského štátu. Zatiaľ čo Rada podporila viacjazyčnosť ako dôležitý prostriedok pre lepšiu komunikáciu s občanmi, je pripravená informovať príslušné členské štáty o stanoviskách ombudsmana k tejto záležitosti. Avšak Rada nie je schopná dodržať návrh odporúčania žiadnym iným zmysluplným spôsobom.

Nakoniec, keďže neexistuje nesprávny úradný postup inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva, táto otázka spadá mimo právomoci ombudsmana.

Pripomienky sťažovateľa

Vo svojich pripomienkach sťažovateľ trval na svojej sťažnosti. Tvrdil, že výber jazykov pre internetové stránky predsedníctva nebol založený na objektívnych a opodstatnených dôvodoch. Sťažovateľ argumentoval, že takéto objektívne a opodstatnené kritérium predstavuje komunikačný potenciál (to znamená počet občanov, ktorí sú dosiahnuteľní použitím určitého jazyka). Sťažovateľ tvrdil, že nemčina by mala byť preto používaná predsedníctvom pre prezentáciu svojich internetových stránok vo všetkých prípadoch, v ktorých sa angličtina nepoužíva ako jediný jazyk.

Podľa názoru sťažovateľa je prístup Rady k tejto veci neakceptovateľný.

Hodnotenie podrobného stanoviska Rady ombudsmanom

Ombudsman sa domnieva, že podrobné stanovisko Rady neprináša žiadne nové argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie, ktoré vykonal vo svojom návrhu odporúčania.

Jediný nový argument, ktorý Rada uviedla vo svojom podrobnom stanovisku, sa týkal toho, čo Rada zjavne považuje za porušenie svojich procesných práv ombudsmanom. Zdá sa, že Rada zastáva názor, že skôr, ako ombudsman zaujal stanovisko, či existuje alebo neexistuje nesprávny úradný postup, mal počkať na podrobné stanovisko v odpovedi na návrh odporúčania ombudsmana. V tejto súvislosti sa Rada odvoláva na článok 195 ods. 1 Zmluvy o ES. Avšak článok 195 ods. 1 ustanovuje, že ak ombudsman „stanoví“ prípad nesprávneho úradného postupu, postúpi záležitosť príslušnej inštitúcii, „ktorá bude mať tri mesiace na to, aby ho informovala o svojich stanoviskách“. Podobne článok 3 ods. 6 štatútu ombudsmana stanovuje, že ak ombudsman „odhalí“ prípad nesprávneho úradného postupu, postúpi záležitosť príslušnej inštitúcii „a ak je to vhodné, navrhne opatrenia na jeho nápravu“. Takže je dostatočne zrejmé, že návrh odporúčania sa mohol urobiť iba potom , ako ombudsman sformuloval názor, že existuje nesprávny úradný postup.

Ombudsman považuje za užitočné poznamenať, že pred adresovaním návrhu odporúčania Rade poskytol Rade dve príležitosti vyjadriť svoje stanoviská k záležitosti, prvýkrát keď jej zaslal sťažnosť na vyjadrenie a potom keď Radu požiadal o pripomienky k svojmu návrhu na priateľské riešenie. Tvrdenie Rady, že bolo porušené jej právo byť vypočutá v terajšej veci je teda zjavne bezdôvodné.

Nie je vylúčené, že ak sa zistí v návrhu odporúčania nesprávny úradný postup, ombudsman reviduje tento názor, ak inštitúcia vo svojom podrobnom stanovisku uvedie presvedčivé dôvody, ktoré urobia takéto prehodnotenie potrebným. Rada má preto pravdu, že ombudsman nemá sformulovať „konečný“ názor, kým nedostane a nepreskúma podrobné stanovisko alebo kým neuplynie konečný termín na predloženie podrobného stanoviska. Preto ombudsman dôkladne skúma pripomienky predložené v takomto podrobnom stanovisku pred rozhodnutím, ako bude postupovať v danej veci. Avšak ako bolo spomenuté, Rada neposkytla vo svojom podrobnom stanovisku žiadne nové argumenty, čo sa týka podstaty tohto prípadu.

 

Odporúčanie ombudsmana

Vzhľadom na vyššie uvedené, ombudsman dospel k týmto záverom:

i) Rada je zodpovedná za jazyky používané na internetových stránkach jej predsedníctva;

ii) informácie na internetovej stránke predsedníctva Rady by mali byť v ideálnom prípade dostupné vo všetkých oficiálnych jazykoch Spoločenstva;

iii) ak sa má počet jazykov použitých na internetovej stránke predsedníctva Rady obmedziť, výber jazykov, ktoré sa majú použiť, musí byť založený na objektívnych a opodstatnených dôvodoch; a

iv) odmietnutie Rady zaoberať sa podstatou veci, t. j. žiadosťou sťažovateľa, aby internetové prezentácie predsedníctiev boli sprístupňované aj v nemčine, je preto neodôvodnené a znamená nesprávny úradný postup.

Ombudsman preto znovu uvádza svoj návrh odporúčania ako odporúčanie pre Radu takto:

Rada by mala posúdiť žiadosť sťažovateľa, aby internetové prezentácie predsedníctiev boli sprístupnené aj v nemčine.

Európsky parlament by mohol podľa toho zvážiť prijatie uznesenia.

V Štrasburgu 30. novembra 2006

 

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.

[2] K dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

[3] Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

[4] Pozri výročnú správu 1997, s. 22.

[5] Pozri výročnú správu 1998, s. 17.

[6] K dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

[7] K dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

[8] Rozsudok z 9. 9. 2003, Kik/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu, vec C-361/01 P, Zb. s. I-8283, bod 94.