Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana [1]

Zhrnutie

1. Táto vec sa týka spôsobu, akým Európska komisia vybavila sťažnosť, ktorú jej v roku 2006 predložilo 27 občianskych iniciatív bojujúcich proti tomu, čo považovali za negatívne dôsledky rozšírenia viedenského letiska (ďalej len „sťažovatelia“). Komisia dospela k záveru, že príslušné práce boli vykonané bez povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). S cieľom napraviť toto opomenutie sa dohodla s rakúskymi orgánmi, že rakúske orgány vykonajú posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post. Záverečná správa o tomto postupe bola Komisii predložená vo februári 2011.

2. Sťažovatelia neboli spokojní so spôsobom, akým sa vykonalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post. Okrem iného kritizovali, že i) orgán zodpovedný za príslušný postup je ten istý orgán, ktorý udelil povolenia na príslušné práce, a preto sa ocitol v zjavnom konflikte záujmov, a ii) že nemajú prístup k postupu preskúmania, ako sa stanovuje v príslušnej smernici EÚ.

3. V roku 2008 sa sťažovatelia obrátili na európskeho ombudsmana. Ombudsman po preskúmaní veci dospel k záveru, že argumenty sťažovateľov týkajúce sa uvedených dvoch otázok sa na prvý pohľad zdali byť opodstatnené, a preto v tom čase nemohol dospieť k záveru, že Komisia zabezpečila riadne vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post. Vzhľadom na to, že konanie prebiehalo a že Komisia uviedla, že ukončí konanie o nesplnení povinnosti až vtedy, keď bude presvedčená, že rakúske orgány podnikli potrebné kroky, sa ombudsman domnieval, že v tomto štádiu nie je potrebné ďalšie konanie z jeho strany. Vyšetrovanie preto uzavrel v decembri 2009, pričom jasne uviedol, že verí, že Komisia zohľadní jeho zistenia.

4. V novembri 2010 sa sťažovatelia opäť obrátili na ombudsmana. Ombudsman začal druhé vyšetrovanie, počas ktorého nahliadol do spisu Komisie. Inšpekcia ukázala, že spis neobsahoval žiadnu ďalšiu významnú korešpondenciu medzi Komisiou a rakúskymi orgánmi počas obdobia, keď sa vykonávalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post. Predovšetkým nič nenasvedčovalo tomu, že vyhlásenia, ktoré sťažovatelia predložili počas tohto obdobia, boli písomne prediskutované s rakúskymi orgánmi. Nezdá sa, že by rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1532/2008 viedlo k takejto korešpondencii. Tento stav viedol ombudsmana k záveru, že Komisia nezohľadnila jeho zistenia z prvého vyšetrovania. Predložil preto návrh odporúčania, v ktorom nalieha na Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko. Tento návrh odporúčania nebol úspešný.

5. Ombudsmanka sa domnieva, že tento prípad je poľutovaniahodným príkladom situácie, keď Komisia i) neprijala primerané nápravné opatrenia v súvislosti s jasným porušením práva EÚ v dôležitom prípade a ii) rozhodla sa ignorovať stanovisko ombudsmanky. Domnieva sa preto, že je vhodné upozorniť na túto záležitosť Európsky parlament.

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

6. Infraštruktúra na letisku vo Viedni sa od roku 1999 zlepšuje a rozširuje prostredníctvom série stavebných projektov, ktoré schválili rakúske orgány. Keď sťažovatelia upozornili Komisiu na tieto práce v roku 2006, Komisia dospela k záveru, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa malo vykonať podľa smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie [2]. Komisia sa však domnievala, že účel smernice 85/337 nemožno dosiahnuť, ak bolo povolenie vydané bez vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie a ak, ako v tomto prípade, projekty už boli zrealizované alebo ak sa výstavba blížila ku koncu. Za týchto okolností Komisia počas rokovaní s Rakúskom súhlasila s tým, že sa zdrží ďalšieho postupu v prípade nesplnenia povinnosti, zatiaľ čo Rakúsko by zase vypracovalo „posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post“, ktoré by čo najlepšie simulovalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante a umožnilo úplné posúdenie vplyvu príslušných projektov na životné prostredie.

7. Sťažovatelia kritizovali spôsob, akým Komisia v tomto prípade postupovala. Obrátili sa preto na ombudsmana (sťažnosť 1532/2008/(WP)GG).

8. Ombudsman vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2009, ktorým ukončil vyšetrovanie tohto prípadu, dospel okrem iného k týmto záverom:

Orgánom povereným posúdením vplyvov na životné prostredie ex post bolo rakúske spolkové ministerstvo dopravy, inovácií a technológií (ďalej len "BMVIT"). Komisia nespochybnila, že toto ministerstvo vydalo niektoré povolenia pre príslušné projekty. Znamenalo to, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post bolo zverené orgánu, ktorý pôvodne zrejme neoveril, či bola dodržaná smernica 85/337. Za týchto okolností sa tvrdenie sťažovateľov, že zapojenie BMVIT viedlo na prvý pohľad k zjavnému konfliktu záujmov, zdalo opodstatnené.

Komisia uviedla, že posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post sa vykoná podľa článkov 5 až 10 smernice 85/337. Podľa názoru sťažovateľov sa však musel uplatniť aj článok 10a. Podľa tohto ustanovenia „členovia verejnosti“ majú za určitých podmienok „prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, skutkov alebo opomenutí, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice o účasti verejnosti“. Komisia vysvetlila, že keď pripustila, že sa má vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post, nepožadovala od Rakúska výslovné uistenia týkajúce sa uplatniteľnosti článku 10a smernice 85/337, keďže toto ustanovenie predstavuje hmotné právo a nemôže byť predmetom dohody s členskými štátmi. Ombudsman bol v rozpakoch pochopiť tento argument. Bez ohľadu na to, či článok 10a predstavuje hmotné alebo procesné právo, bolo ťažké pochopiť, čo mohlo brániť Komisii v tom, aby od rakúskych orgánov požadovala výslovné uistenie, že toto ustanovenie bude dodržané za predpokladu, že sa bude uplatňovať v tomto prípade.

9. Vzhľadom na tieto okolnosti sa ombudsman domnieval, že v tom čase nemohol dospieť k záveru, že Komisia zabezpečila riadne vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post a že teda riadne viedla svoje konanie o nesplnení povinnosti proti Rakúsku týkajúce sa letiska Viedeň.

10. Ombudsmanka však tiež poznamenala, že v tom čase nebolo ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post ani vyšetrovanie Komisie. Ďalej poznamenal, že Komisia informovala sťažovateľov, že navrhne ukončenie postupu v prípade nesplnenia povinnosti až po tom, ako sa presvedčí, že možné relevantné vplyvy rôznych rozšírení letiska boli primerane posúdené, a najmä že Rakúsko prijalo potrebné kroky s cieľom poskytnúť zisteniam posúdenia vplyvu praktický účinok.

11. Za týchto okolností ombudsman usúdil, že v tom čase neexistovali dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto veci. Ombudsman však vo svojom rozhodnutí o ukončení vyšetrovania, ktoré bolo prijaté v decembri 2009, poukázal na to, že verí, že Komisia náležite zohľadní jeho zistenia.

12. Dňa 30. novembra 2010 sa sťažovatelia opäť obrátili na ombudsmana (sťažnosť 2591/2010/GG). Vo svojej novej sťažnosti poukázali na to, že pokiaľ vedeli, Komisia od prijatia rozhodnutia ombudsmana nepodnikla žiadne ďalšie kroky v konaní o nesplnení povinnosti proti Rakúsku.

Predmet vyšetrovania

13. Ombudsmanka sa preto rozhodla začať druhé vyšetrovanie týkajúce sa tohto tvrdenia a tvrdenia:

Tvrdenie:

Komisia riadne nevykonala konanie o nesplnení povinnosti proti Rakúsku týkajúce sa letiska Viedeň, najmä tým, že nezabezpečila riadne vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Pohľadávka:

Komisia by mala buď dohliadať na to, aby sa vykonalo riadne posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post vrátane monitorovacieho mechanizmu, do ktorého majú sťažovatelia právo byť zapojení, alebo, ak to nie je možné, predložiť vec Súdnemu dvoru.

Vyšetrovanie

14. Po získaní stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľov sa ombudsman rozhodol pristúpiť k nahliadnutiu do spisu Komisie.

15. Dňa 29. júla 2011 ombudsmanka adresovala Komisii návrh odporúčania.

16. Komisia 17. novembra 2011 predložila podrobné stanovisko k návrhu odporúčania ombudsmana.

17. Sťažovatelia následne informovali ombudsmana, že sa už nechcú vyjadrovať k postoju Komisie. Poukázali na to, že Komisii opakovane predkladali svoje argumenty, a pýtali sa, či bude ombudsman schopný pre nich niečo urobiť alebo či letecká loby získa konečné víťazstvo nad zákonom a právami občanov.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nesprávne vedenie konania o nesplnení povinnosti a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

18. Sťažovatelia zopakovali svoj názor, že Komisia riadne nevybavila ich sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov. Kritizovali najmä porušenie ich práva na odvolanie podľa článku 10a smernice 85/337.

19. Komisia vo svojom stanovisku zopakovala svoj názor, že bolo primerané a rozumné, aby sa zdržala ďalšieho postupu v prípade nesplnenia povinnosti, zatiaľ čo Rakúsko vykonávalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, ktoré čo najlepšie simulovalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante. Komisia takisto opísala kroky, ktoré rakúske orgány podnikli v tejto súvislosti.

20. Komisia poukázala na to, že rakúske orgány 15. februára 2011 predložili záverečnú správu o posúdení vplyvov na životné prostredie ex post. Zopakovala, že konanie o nesplnení povinnosti bude uzavreté až vtedy, keď bude presvedčená, že možné relevantné vplyvy rôznych rozšírení letísk boli primerane posúdené, a najmä, že Rakúsko prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť praktický účinok zistení posúdenia vplyvu, t. j. po vykonaní možných kompenzačných opatrení vyplývajúcich z posudzovania vplyvov na životné prostredie.

21. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach zastávali názor, že Komisia stále trvá na tom, že správa o vplyvoch na životné prostredie ex post, ktorá bola predložená, je prijateľná, aj keď ani zďaleka nezodpovedá posúdeniu vplyvov na životné prostredie ex post. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia ignorovala všetky argumenty, ktoré jej boli predložené, a že ignorovala aj odkazy ombudsmana na nedostatky príslušného postupu.

22. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že rakúsky dvor audítorov v správe týkajúcej sa viedenského letiska dospel k tomuto záveru, pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post vykonané v tomto prípade: „Pokiaľ ide o možnosti účasti občanov a možnosti právnej ochrany, tento postup nespĺňa normu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie“.

23. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia konala ako zamestnanec odvetvia letectva. Štyri roky umožňovala Rakúsku nelegálne rozšíriť letisko vo Viedni. Investičné náklady v súčasnosti dosiahli približne 1,5 miliardy EUR. Všetky príslušné práce boli vykonané bez posúdenia vplyvov na životné prostredie.

24. Podľa názoru sťažovateľov došlo k zjavnému nesprávnemu úradnému postupu.

25. Po preskúmaní uvedených podaní ombudsman usúdil, že je potrebné nahliadnuť do spisu Komisie.

26. Inšpekcia, ktorá sa uskutočnila v júni 2011, ukázala, že koncepcia posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post bola Komisii predložená v marci 2008 a že rakúske orgány informovali Komisiu o pokroku pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ex post v septembri 2008, júni 2009, novembri 2009 a júli 2010.

27. Inšpekcia ďalej ukázala, že spis neobsahoval žiadnu ďalšiu významnú korešpondenciu medzi Komisiou a rakúskymi orgánmi počas obdobia, keď sa vykonávalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post. Predovšetkým nič nenasvedčovalo tomu, že vyhlásenia, ktoré sťažovatelia predložili počas tohto obdobia, boli písomne prediskutované s rakúskymi orgánmi. Zdá sa, že ani rozhodnutie ombudsmana z 2. decembra 2009 o sťažnosti 1532/2008/(WP)GG neviedlo k takejto korešpondencii.

28. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach k správe o inšpekcii uviedli, že inšpekcia potvrdila, že ich argumenty buď neboli vôbec, alebo neboli riadne riešené.

29. Sťažovatelia 25. júla 2011 zaslali ombudsmanovi odpoveď, ktorú pani B., rakúska spolková ministerka dopravy, inovácií a technológií, poskytla 8. júla 2011 na niekoľko otázok, ktoré jej položili poslanci rakúskeho parlamentu. V tejto odpovedi pani B. potvrdila, že vzhľadom na právnu povahu správy o environmentálnom hodnotení ex post nie sú k dispozícii žiadne opravné prostriedky podľa rakúskeho práva, pokiaľ ide o túto správu.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

30. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia zopakovala, že konanie vo veci porušenia právnych predpisov uzavrie až vtedy, keď bude presvedčená, že možné relevantné vplyvy rôznych rozšírení letísk boli primerane posúdené, a najmä, že Rakúsko prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť praktický účinok zistení posúdenia vplyvu. Práve toto uistenie viedlo ombudsmana k uzavretiu jeho prvého vyšetrovania tejto záležitosti v decembri 2009.

31. V čase prijatia tohto rozhodnutia však posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post vykonávané rakúskymi orgánmi prebiehalo. V tomto štádiu by preto bolo pre Komisiu jednoduché zasiahnuť u rakúskych orgánov s cieľom riešiť otázky, ktoré ombudsman nastolil vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2009.

32. Z kontroly spisu Komisie vykonanej v júni 2011 však vyplynulo, že Komisia neprijala žiadne ďalšie opatrenia, ale jednoducho čakala, kým jej rakúske orgány predložia záverečnú správu.

33. Ombudsman zdôraznil, že niektoré z otázok, ktoré nastolil, sa týkali samotného základu posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post. Ombudsman poukázal najmä na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu sa tvrdenie sťažovateľov, že zapojenie BMVIT viedlo k zjavnému konfliktu záujmov, na prvý pohľad javilo ako opodstatnené. Ombudsman okrem toho zdôraznil význam článku 10a smernice 85/337 a zdôraznil, že nie je ani zďaleka isté, že občania budú môcť využiť postup preskúmania podľa rakúskeho práva, pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post.

34. Ombudsman sa preto domnieval, že by bolo vhodné, aby Komisia posúdila otázky, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1532/2008. Nerozumel, prečo sa zdá, že Komisia v tejto súvislosti neprijala žiadne opatrenia. Je pravda, že ombudsman vo svojom rozhodnutí uviedol, že verí, že Komisia toto rozhodnutie náležite zohľadní pri prijímaní konečného rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. Vzhľadom na povahu otázok, na ktoré upozornil ombudsman, by to však Komisia sotva mohla vykladať v tom zmysle, že by mala odložiť riešenie týchto otázok až do úplného konca.

35. Ombudsman dodal, že pokiaľ ide o článok 10a smernice 85/337, pochybnosti o dostupnosti opravných prostriedkov v prejednávanej veci, ktoré ombudsman vyjadril vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2009, boli medzičasom posilnené vyššie uvedenými vyhláseniami rakúskeho Dvora audítorov a rakúskeho spolkového ministra dopravy, inovácií a technológií.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman usúdil, že tvrdenie sťažovateľov, že Komisia zjavne riadne nevykonala konanie o nesplnení povinnosti proti Rakúsku týkajúce sa viedenského letiska, je skutočne opodstatnené.

37. Ombudsmanka preto predložila Komisii tento návrh odporúčania:

Komisia by mala napraviť svoj prístup, pokiaľ ide o vybavovanie sťažnosti sťažovateľov na porušenie právnych predpisov týkajúcich sa viedenského letiska, riešiť nedostatky, na ktoré upozornil ombudsman vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2009 o sťažnosti 1532/2008, a čo najskôr ukončiť svoje posúdenie.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

38. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania pripomenula, že keď sa dozvedela o porušení, väčšina relevantných projektov na viedenskom letisku bola buď dokončená, alebo bola v záverečnej fáze dokončenia. Komisia využila svoju diskrečnú právomoc a upustila od ďalších procesných krokov voči Rakúsku pod podmienkou, že rakúske orgány vykonajú posudzovanie vplyvov týchto projektov na životné prostredie ex post. Prvotným hľadiskom bolo, že vplyvy, ktoré sa mohli vyskytnúť počas príslušných projektov, už nemôžu byť predmetom nápravných opatrení, ale že vplyvy, ktoré boli spôsobené využívaním vybudovanej letiskovej infraštruktúry, možno stále identifikovať a riešiť nápravnými opatreniami. Posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post by tak mohlo pomôcť identifikovať možné opatrenia, ktoré sú vhodné na zabránenie takýmto pravdepodobným významným vplyvom, ich minimalizáciu alebo kompenzáciu.

39. Komisia uviedla, že návrh odporúčania ombudsmanky by sa mohol vykladať ako žiadosť o opätovné začatie celého postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post. Podľa názoru Komisie by to nebolo uskutočniteľné a neprimerané. Komisia ďalej tvrdila, že kumulatívne vplyvy príslušných projektov na životné prostredie boli začlenené do riadneho postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie pre novú tretiu vzletovú a pristávaciu dráhu, ktorá sa v súčasnosti vykonáva v plnom súlade so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vrátane článku 10a.

40. Komisia vysvetlila, že medzičasom dokončila posúdenie správy predloženej rakúskymi orgánmi a požiadala rakúske orgány o ďalšie informácie a objasnenia. Komisia predovšetkým požiadala rakúske orgány, aby potvrdili, že verejnosť bola riadne informovaná a že výsledky postupu budú oficiálne sprístupnené verejnosti. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že záverečnú správu BMVIT nepovažuje za formálne rozhodnutie o výsledkoch posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post a kompenzačných opatrení. V záujme objasnenia a s prihliadnutím na pripomienky ombudsmana Komisia takisto požiadala Rakúsko, aby vysvetlilo, či rozhodnutie orgánov o výsledkoch posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post, najmä o kompenzačných opatreniach, môže byť predmetom právneho preskúmania. Napokon Komisia požiadala Rakúsko o potvrdenie, že príslušné environmentálne orgány boli zapojené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante, a poukázala na to, že záverečná správa nebola v tejto súvislosti jasná.

41. Rakúske orgány vo svojej odpovedi vysvetlili, že pokiaľ ide o možnosti opravných prostriedkov v kontexte posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post, prevádzkovateľ letiska Viedeň sa zaviazal vykonať všetky opatrenia identifikované v procese a že vykonávanie bude monitorovať BMVIT. V prípade, že zmierňujúce opatrenia neboli riadne vykonané, orgány ich mohli presadzovať na základe článku 141 rakúskeho zákona o leteckej doprave („Luftfahrtgesetz“). Rakúske orgány sa okrem toho odvolali na dohodu uzavretú v rámci procesu mediácie, ktorý sa uskutočnil v súvislosti s rozšírením letiska. Zmierňujúce opatrenia dohodnuté v tomto procese by mohli na základe občianskeho práva presadzovať tí občania, ktorí sa pripojili k dohode. Rakúske orgány napokon poukázali na posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre plánovanú tretiu vzletovú a pristávaciu dráhu viedenského letiska, v ktorom by sa zohľadnili aj vplyvy projektov, na ktoré sa vzťahuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post. Toto konanie by bolo ukončené rozhodnutím, ktoré by mohlo byť právne preskúmané v súlade s požiadavkami článku 10a smernice 85/337.

42. Komisia uviedla, že dôkladne prehodnotila rozhodnutie ombudsmana z 2. decembra 2009 na základe záverečnej správy o posúdení vplyvov na životné prostredie ex post, ktorú predložili rakúske orgány, a ďalších informácií, ktoré poskytli.

43. Komisia uznala, že formulácia použitá rakúskymi orgánmi pre postup dohodnutý s Komisiou – „správa o posúdení vplyvov na životné prostredie ex post“ namiesto „posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post“ – mohla byť spočiatku skutočne zavádzajúca. Zdôraznila však, že spoločnou dohodou bolo, že vykonané cvičenie sa týkalo procesu hodnotenia ex post („ex post Umweltprüfung“) a neobmedzovalo sa len na vypracovanie hodnotiacej správy.

44. Pokiaľ ide o zapojenie BMVIT do postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post ako orgánu, ktorý schválil niektoré z predmetných projektov, Komisia sa domnievala, že ministerstvo ako správny orgán konalo na základe zásady zákonnosti a právneho štátu. Samotná skutočnosť, že BMVIT vydal niektoré povolenia týkajúce sa viedenského letiska, nemôže podľa jeho názoru odôvodniť tvrdenie o zjavnom konflikte záujmov.

45. Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 10a smernice 85/337, Komisia uviedla, že sa touto otázkou znovu zaoberala a je naďalej presvedčená, že v práve Únie neexistuje právny základ, ktorý by mohol rakúske orgány zaväzovať k uplatňovaniu tohto ustanovenia pri rokovaniach o koncepcii posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post, ktorej cieľom je v čo najväčšej možnej miere simulovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante. Uplatnenie článku 10a by sa preto mohlo zvážiť a prípadne vyžadovať len vtedy, ak by sa toto ustanovenie uplatňovalo v prípade posudzovania vplyvov na životné prostredie ex ante v súvislosti s predmetnými prácami na rozšírení. Článok 10a sa však zaviedol smernicou 2003/35/ES, ktorá sa má vykonať do 25. júna 2005. Podľa informácií poskytnutých v koncepcii posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post boli žiadosti o príslušné projekty predložené rakúskym orgánom pred týmto dátumom a väčšina z nich bola dokonca dokončená do júna 2005. Komisia sa však domnievala, že tento nedostatok by sa mohol napraviť prebiehajúcim posudzovaním vplyvov na životné prostredie v prípade novej tretej vzletovej a pristávacej dráhy na viedenskom letisku. V tomto novom posúdení sa museli zohľadniť kumulatívne účinky už existujúcich budov a zariadení vrátane tých, na ktoré sa vzťahovalo posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post. Na toto pravidelné posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa v plnej miere uplatňuje článok 10a.

46. Komisia dodala, že sa k týmto otázkam opäť neobrátila na rakúske orgány pred doručením záverečnej správy o posúdení vplyvov na životné prostredie ex post, keďže už oznámila svoje stanoviská k týmto prevažne právnym otázkam v súvislosti s vyšetrovaním ombudsmana vo veci sťažnosti 1532/2008/(WP)GG. Komisia preto považovala za primerané vykonať konečné posúdenie príslušných otázok až po analýze záverečnej správy, pričom zohľadnila pripomienky uvedené v rozhodnutí ombudsmana.

47. Komisia na záver uviedla, že zastáva názor, ako to ilustrujú objasnenia uvedené vyššie, že jej prístup k riešeniu tejto veci bol správny.

48. Ako už bolo uvedené, sťažovatelia nepredložili žiadne vecné pripomienky k podrobnému stanovisku Komisie.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

49. Ombudsman považuje za užitočné pripomenúť, že vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1532/2008/(WP)GG uznal, že za okolností daného prípadu rozhodnutie Komisie požiadať Rakúsko o vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post, ktoré by objektívne posúdilo vplyv projektu na životné prostredie podľa kritérií stanovených v smernici 85/337 a umožnilo vedecky určiť, či sa musia prijať kompenzačné opatrenia, bolo v zásade primerané a primerané. V tejto súvislosti je teda potrebné preskúmať, či Komisia zabezpečila riadne vykonanie tohto posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post.

50. V tejto súvislosti ombudsman ďalej pripomína, že pochybnosti, ktoré v tejto súvislosti vyjadril vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1532/2008/(WP)GG, ako aj vo svojom návrhu odporúčania v prejednávanej veci, sa týkali najmä dvoch otázok, a to i) uplatniteľnosti článku 10a smernice 85/337 a ii) konfliktu záujmov, v ktorom sa nachádzal orgán vykonávajúci posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post.

51. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že musela dospieť k záveru, že podrobné stanovisko Komisie tieto pochybnosti neodstránilo.

52. Pokiaľ ide o prvú z vyššie uvedených otázok, Komisia uviedla, že článok 10a smernice 85/337 by sa neuplatňoval ratione temporis, ak by dotknuté práce boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie pred ich vykonaním. Ombudsman sa domnieva, že tento argument je hodnoverný.

53. Ombudsman však nie je presvedčený o ďalšom tvrdení Komisie, podľa ktorého by sa článok 10a smernice 85/337 nemohol uplatniť ani na posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, keďže toto posudzovanie sa malo čo najviac podobať na posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante. Príslušné ustanovenie sa netýka posúdenia, ktoré sa má vykonať, ale opravných prostriedkov, ktoré sa majú v tejto súvislosti sprístupniť občanom. Podľa názoru ombudsmana neexistuje žiadny presvedčivý dôvod, prečo by sa toto ustanovenie nemalo uplatňovať na posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post, ako je posúdenie vykonané v tomto prípade. Boli to orgány dotknutého členského štátu, ktoré opomenuli pristúpiť k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, keď sa malo vykonať. Vzhľadom na to, že zákon sa odvtedy vyvíjal, zdá sa byť spravodlivé zastávať názor, že tieto zmeny je potrebné zohľadniť v záujme dotknutých občanov pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ex post.

54. Ombudsmanka navyše môže len poznamenať, že sa zdá, že Komisia sa s týmto stanoviskom spočiatku stotožnila. Formulácia použitá v podrobnom stanovisku, podľa ktorej Komisia „bola naďalej presvedčená“, že článok 10a sa v tomto prípade neuplatní, naznačuje kontinuitu prístupu, ktorý jednoducho neexistoval. Počas vyšetrovania sťažnosti 1532/2008/(WP)GG ombudsman osobitne požiadal Komisiu o stanovisko k tejto otázke. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že „sa domnieva, že otázky, na ktoré sa vzťahuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, môžu podliehať právnemu preskúmaniu, ako sa uvádza v článku 10a smernice“. Keď ombudsman požiadal Komisiu o ďalšie vysvetlenia k tejto otázke, dodal, že článok 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie "sa môže vykladať, dokonca aj v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post, tak, že umožňuje prístup k spravodlivosti v súvislosti so správnym rozhodnutím týkajúcim sa možných ďalších opatrení v dôsledku zistení posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post." [3] [90]

55. Vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti, v ktorom sťažovatelia kládli osobitný dôraz na otázku uplatniteľnosti článku 10a smernice 85/337, sa Komisia touto otázkou vôbec nezaoberala. Ombudsmanka poznamenáva, že až vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania Komisia po prvýkrát tvrdila, že uvedené ustanovenie sa v tomto prípade neuplatňuje. Zdá sa teda, že Komisia predložila úplne nový argument, takmer tri a pol roka po tom, ako sa s touto záležitosťou po prvýkrát stretol ombudsman.

56. Podľa názoru ombudsmana z porovnania tvrdení Komisie vyplýva, že Komisia buď nepovažovala za potrebné dôkladne preskúmať, či sa článok 10a smernice 85/337 uplatňuje alebo neuplatňuje na posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, alebo urobila vyhlásenia, ktoré boli povinné podnietiť sťažovateľov a ombudsmana, aby sa domnievali, že uvedené ustanovenie sa uplatňuje, aj keď sa Komisia domnievala, že sa neuplatňuje. Ombudsmanka sa domnieva, že ktorýkoľvek z týchto možných výkladov by poukázal na závažné nedodržiavanie zásad dobrej správy vecí verejných. Domnieva sa preto, že Parlament by mal mať možnosť zaoberať sa touto záležitosťou.

57. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku uviedla, že skutočnosť, že nápravné opatrenia stanovené v článku 10a neboli k dispozícii, pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, by sa mohla napraviť prebiehajúcim posudzovaním vplyvov na životné prostredie pre novú tretiu vzletovú a pristávaciu dráhu na letisku Viedeň [4]. Ombudsman nie je schopný pochopiť, ako by posudzovanie vplyvov na životné prostredie v prípade konkrétneho nového projektu mohlo napraviť nedostatky posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa iného projektu. Cieľom posudzovania vplyvov novej vzletovej a pristávacej dráhy na viedenskom letisku na životné prostredie je totiž posúdiť vplyv tohto nového projektu, a nie vplyv predchádzajúcich projektov.

58. Pokiaľ ide o druhú z otázok uvedených v bode 50 vyššie, ombudsman môže len zopakovať svoj názor, že orgán, ktorý v prípade neexistencie potrebného posúdenia vplyvov na životné prostredie udelil povolenia na vykonanie prác, sa nevyhnutne ocitne v konflikte záujmov, ak bude následne požiadaný o vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post.

59. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku v podstate tvrdila, pokiaľ ide o túto otázku, že príslušné ministerstvo konalo na základe zásady zákonnosti a právneho štátu. Ombudsman považuje za užitočné znovu pripomenúť, že uvedené ministerstvo udelilo niektoré povolenia na práce, ktoré sa mali vykonať, aj keď sa nevykonalo potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Argument Komisie teda zjavne nie je presvedčivý.

60. Ombudsman preto dospel k záveru, že Komisia zjavne riadne neodpovedala na tvrdenie sťažovateľov, že príslušné ministerstvo sa v tomto prípade ocitlo v zjavnom konflikte záujmov. Vzhľadom na dôležitosť tejto otázky sa ombudsmanka domnieva, že Parlament by sa mal zaoberať aj touto otázkou.

B. Odporúčanie ombudsmana

Ombudsman preto predkladá Komisii toto odporúčanie:

Komisia by mala prehodnotiť svoj prístup, pokiaľ ide o vybavovanie sťažnosti sťažovateľov na porušenie právnych predpisov týkajúcich sa viedenského letiska, a riešiť nedostatky, na ktoré upozornil ombudsman. To znamená, že ďalšie kroky Komisie v konaní o nesplnení povinnosti by mali zohľadňovať povinnosť vnútroštátnych orgánov zabezpečiť, aby i) sťažovatelia mali prístup k postupu preskúmania a ii) aby sa podnikli kroky na riešenie zjavného konfliktu záujmov pri uplatňovaní smernice 85/337.

Európsky parlament by mohol zvážiť prijatie príslušného uznesenia.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 14. mája 2012

---

[1] rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Európskeho parlamentu z 18. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 189, 2008, s. 25).

[2] Ú. v. EÚ L 175, s. 40. Táto smernica bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 156, s. 17) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, s. 114).

[3] Pozri bod 90 rozhodnutia ombudsmana o sťažnosti 1532/2008/(WP)GG.

[4] Je zaujímavé poznamenať, že Komisia v tejto súvislosti odkazuje na „nedostatok“. Formulácia použitá Komisiou by mohla naznačovať, že samotná Komisia má pochybnosti o správnosti svojho stanoviska, podľa ktorého sa článok 10a smernice 85/337 neuplatní na posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post.