Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je úradník EÚ pracujúci pre agentúru EÚ, ktorá sa rozvádza so zamestnancom Európskej investičnej banky (EIB). Majú dieťa. Kým prebieha rozvodové konanie, príslušný vnútroštátny súd vydal príkaz, v ktorom sa stanovuje, že dieťa by malo bývať s matkou (sťažovateľom). Uznesením sa neprijali žiadne predbežné opatrenia týkajúce sa finančnej podpory dieťaťa.

2. Manžel sťažovateľa poberá od EIB rodinné prídavky a prídavky na nezaopatrené dieťa. Po rozhodnutí vnútroštátneho súdu o pobyte dieťaťa sťažovateľka požiadala PMO Komisie [2], aby jej priamo vyplatil aspoň 50 % týchto príspevkov. PMO ju informoval, že to nebude možné, pokiaľ jej manžel dostane príspevky od EIB.

3. Sťažovateľka 8. októbra 2013 požiadala EIB, aby prestala vyplácať príspevky svojmu manželovi a aby ich vyplácala priamo jej.

4. EIB vysvetlila, že pokiaľ ide o rodinné prídavky, vo vnútorných pravidlách EIB sa stanovuje, že tieto prídavky sa môžu vyplácať len zamestnancovi EIB. Pokiaľ ide o prídavok na dieťa, EIB sa domnievala, že tento príspevok patrí osobe, ktorá má dieťa v starostlivosti, a poukázala na to, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu určuje len miesto bydliska dieťaťa, zatiaľ čo opatrovnícke právo sa rozdeľuje medzi rodičov až do konečného rozhodnutia o rozvodovom konaní. EIB dospela k záveru, že prídavok na dieťa sa bude vyplácať podľa platných pravidiel, t. j. úradníkovi EÚ s vyšším základným platom, v tomto prípade otcovi. Z týchto dôvodov EIB žiadosť sťažovateľa zamietla.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s týmto výsledkom, sa 25. februára 2014 obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala toto tvrdenie a tvrdenie:

EIB sa nesprávne domnievala, že pojem opatrovníckeho práva k dieťaťu má prednosť pred pojmom bydliska dieťaťa, a preto nedodržala svoje vlastné vykonávacie pravidlá a vykonávacie ustanovenia Európskej komisie týkajúce sa rodinných prídavkov.

EIB by sa mala obrátiť na PMO Komisie a vyplatiť aspoň 50 % týchto príspevkov priamo sťažovateľke, keďže uznala, že sa delila o starostlivosť o dieťa.

7. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko EIB k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na stanovisko EIB. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

Tvrdenie, že EIB nesprávne považovala pojem opatrovnícke právo k dieťaťu za prevažujúci nad pojmom bydlisko dieťaťa

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Sťažovateľ tvrdil, že v pravidlách pre zamestnancov EIB sa výslovne neuvádza opatrovnícke právo k dieťaťu, ale miesto toho sa odkazuje na bydlisko dieťaťa a výživné na dieťa. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa stanovilo, že dieťa bude bývať s ňou a že neexistujú žiadne právne ustanovenia o finančnom výživnom dieťaťa, tvrdila, že príspevky by sa jej mali vyplácať.

9. Ďalej tvrdila, že vzhľadom na to, že EIB uznala spoločnú úschovu, mohla jej vyplatiť aspoň polovicu príspevkov. V tejto súvislosti poukázala na vykonávacie ustanovenia Komisie, ktoré stanovujú, že ak sa starostlivosť o dieťa strieda medzi dvoma osobami a neexistuje súdne rozhodnutie, ktorým by sa stanovila presná pomerná dĺžka starostlivosti, polovica rodinných prídavkov sa vypláca každej osobe.

10. EIB vo svojom stanovisku poskytla prehľad prebiehajúcich súdnych rozvodových konaní, ktoré sú relevantné pre určenie dočasného režimu starostlivosti o dieťa. Hoci sa v tomto konaní potvrdilo, že maloletá osoba mala bydlisko u matky, vnútroštátne súdy tiež uznali, že dieťa strávilo polovicu času s otcom, ktorý dobrovoľne prispieval na finančné výživné a starostlivosť o dieťa. EIB tiež uviedla, že vykonávacie predpisy Komisie sa nevzťahujú na EIB.

11. EIB napokon v odpovedi na žiadosť ombudsmana objasnila svoj výklad pojmu opatrovnícke právo na účely tejto sťažnosti tak, že odkazuje na povinnosť rodičov podporovať každodenné životné náklady dieťaťa.

12. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach poukázala na to, že ako uznala EIB, dieťa strávilo polovicu svojho času s každým rodičom, že obaja rodičia mu zabezpečovali starostlivosť a výživné a že obaja sa delili o opatrovnícke právo. Sťažovateľka preto dospela k záveru, že by bolo pre ňu primerané získať polovicu príspevkov.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu riešenia

13. Podľa služobného poriadku EIB aj príslušnej agentúry EÚ, ak majú dvaja zosobášení úradníci EÚ nárok na určité príspevky, tieto príspevky sa majú vyplatiť tomu, kto má najvyšší základný plat; v tomto prípade manžel sťažovateľa. V tomto prípade ide o i) rodinné prídavky ^[3] a ii) prídavky na deti.

14. Rodinný príspevok sa podľa služobného poriadku EIB poskytuje zamestnancovi, ktorý je zosobášený alebo má nezaopatrené dieťa.[4] Vzhľadom na uvedené pravidlo, pokiaľ je pár stále legálne zosobášený, manžel sťažovateľa má nárok na tento príspevok, a preto ho poberá, keďže je úradníkom s najvyšším základným platom. Pozícia EIB vyplácať manželovi sťažovateľa všetky rodinné prídavky až do ukončenia prebiehajúceho rozvodového konania je preto v súlade s platnými pravidlami. Návrh ombudsmana na priateľské riešenie sa teda týka len prídavku na dieťa.

15. Podľa pravidiel EIB sa prídavok na dieťa poskytuje vtedy, keď rodič skutočne zabezpečuje výživné na dieťa. V tomto zmysle sa výživné považuje za poskytované vtedy, keď dieťa žije buď s rodičom, alebo rodič znáša každodenné životné náklady dieťaťa.[5] EIB uviedla, že ak sa tieto dve podmienky nezhodujú, finančná podpora dieťaťa prevažuje nad otázkou bydliska. Napokon, podľa týchto pravidiel sa v okamihu, keď právne rozhodnutie určuje opatrovnícke právo k dieťaťu, príspevok na dieťa vypláca opatrovníkovi dieťaťa [6].

16. V nadväznosti na žiadosť ombudsmana EIB objasnila svoj výklad pojmu opatrovnícke právo na účely tejto sťažnosti ako „plnenie povinnosti starostlivosti o dieťa ekonomickými prostriedkami“. Ombudsmanka poznamenáva, že toto chápanie pojmu opatrovnícke právo by znamenalo, že ak sa opatrovnícke právo rozdelí, mala by sa rozdeliť aj povinnosť alebo právna povinnosť podporovať každodenné životné náklady dieťaťa. V tomto prípade, ako zdôraznila EIB, s odvolaním sa na niekoľko súdnych rozhodnutí, sa však otec dobrovoľne podieľa na nákladoch na výživné dieťaťa. Inými slovami, zdá sa, že otec nemá zákonnú povinnosť po rozhodnutí súdu podporovať dieťa. Bez ohľadu na to sa EIB domnieva, že úschova v tomto prípade je rozdelená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman nepovažuje výklad pojmu úschova zo strany EIB za úplne presvedčivý.

17. Ombudsmanka však súhlasí s celkovým posúdením EIB, že skutočnosť, že dieťa býva s matkou počas rozvodového konania, neznamená, že sťažovateľ má dieťa v starostlivosti. Túto skutočnosť nespochybnil ani sťažovateľ, ktorý uznáva, že opatrovnícke právo k dieťaťu je v súčasnosti spoločné. Keďže starostlivosť o dieťa je rozdelená, v tomto prípade je relevantné, kto skutočne zabezpečuje výživné pre dieťa.

18. V tejto súvislosti EIB vo svojom stanovisku opakovane zdôraznila, že otec dieťaťa účinne zdieľa so sťažovateľom výživné na dieťa. Vzhľadom na tieto okolnosti sa ombudsman domnieva, že by bolo spravodlivé, aby si rodičia rozdelili aj prídavok na dieťa, kým príslušný súd s konečnou platnosťou nevyrieši otázku opatrovníctva.

19. Hoci pravidlá EIB výslovne nestanovujú rozdelenie príspevku na dieťa, nezdá sa, že by túto možnosť vylučovali. Podľa názoru ombudsmana preto banke nič nebráni v tom, aby v prípadoch, ako je tento (t. j. v prípade spoločnej starostlivosti a spoločného výživného), vyplatila každému rodičovi polovicu príslušného príspevku. Zdá sa, že je to aj v súlade so zásadami spravodlivosti a proporcionality.

20. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana navrhuje riešenie uvedené nižšie.

21. Ombudsmanka by okrem toho chcela vyzvať EIB, aby zmenila svoje pravidlá týkajúce sa prídavkov na deti tak, aby lepšie odrážali súčasnú realitu a postupy v rozvodových konaniach, v ktorých je spoločná starostlivosť normou, a nie výnimkou. V tejto súvislosti by ombudsman chcel upriamiť pozornosť EIB na služobný poriadok Komisie, v ktorom sa výslovne stanovuje rozdelenie príspevkov, „keď sa starostlivosť o to isté dieťa strieda medzi dvoma osobami a neexistuje súdny príkaz alebo príkaz príslušného správneho orgánu, alebo ak takýto príkaz neexistuje, neexistuje stála dohoda medzi dotknutými osobami, v ktorej sa stanovuje presné pomerné trvanie starostlivosti, polovica rodinných prídavkov sa vyplatí každej osobe. Právo na návštevy sa nepovažuje za opatrovnícke právo [7].

22. Vzhľadom na to, že uvedené pravidlo sa zdá byť spravodlivým riešením problému spoločnej starostlivosti v prípadoch, keď ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie súdu v tejto veci, ombudsmanka nabáda EIB, aby sa inšpirovala týmto pravidlom.

Navrhované riešenie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka navrhuje EIB toto riešenie:

Až do konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu o otázke opatrovníckeho práva v prebiehajúcom rozvodovom konaní by EIB mala vyplatiť sťažovateľovi polovicu prídavku na dieťa.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 29. júna 2015

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] PMO je skratka pre Paymaster Office. Je to Úrad Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov zamestnancov. Pozri: http://ec.europa.eu/pmo/accueil_en.htm

[3] Treba poznamenať, že rodinné prídavky EIB zodpovedajú príspevkom na domácnosť podľa Služobného poriadku úradníkov EÚ.

[4] Článok 2.2.1 vykonávacích predpisov EIB.

[5] Článok 2.2.2 tretí odsek vykonávacích predpisov EIB

[6] Článok 2 ods. 2 bod 5 vykonávacích predpisov EIB znie takto: „Lorsque l’enfant à charge est confié en vertu des dispositions légales ou par décision de justice ou de l’autorité administrative compétente à la garde d’une autre personne, les allocations pour enfant à charge et scolaire sont versés directement à celle-ci pour le compte et au nom de l’agent. L’allocation de famille est verse dans tous les cas au membre de staff de la Banque“.

[7] Článok 3 rozhodnutia Komisie o všeobecných vykonávacích ustanoveniach na vykonanie článkov 67 a 68 služobného poriadku a článkov 1, 2 a 3 jeho prílohy VII, K(2004) 1364.