Vyhotovené v súlade s článkom 2 ods. 10 štatútu európskeho ombudsmana [1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Európska komisia 15. decembra 2020 navrhla dva legislatívne akty na modernizáciu pravidiel upravujúcich digitálne služby v EÚ: akt o digitálnych službách [2] a akt o digitálnych trhoch [3] (spolu „balík o digitálnych službách“). Cieľom navrhovaných nariadení je vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor, v ktorom sú chránené základné práva používateľov, a vytvoriť rovnaké podmienky na podporu inovácií, rastu a konkurencieschopnosti.

2. Rada 25. novembra 2021 prijala všeobecné smerovanie [4] k balíku digitálnych služieb a 25. marca 2022 a 23. apríla 2022 dosiahla politickú dohodu s Európskym parlamentom o akte o digitálnych trhoch [5] a akte o digitálnych službách [6]. Oba akty nadobudli účinnosť v novembri 2022.

3. Sťažovateľ, médium, požiadalo v septembri 2021 verejnosť o prístup [7] k výmene informácií o návrhu aktu o digitálnych službách a návrhu aktu o digitálnych trhoch medzi právnym servisom Rady, jeho internými pracovnými skupinami a Európskou komisiou.

4. Rada identifikovala 15 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa: Šesť dokumentov týkajúcich sa aktu o digitálnych službách a deväť dokumentov týkajúcich sa aktu o digitálnych trhoch. Rada zamietla prístup ku všetkým 15 dokumentom v celom rozsahu, pričom tvrdila, že ich zverejnenie by ohrozilo ochranu právneho poradenstva a budúce súdne konania [8], ako aj prebiehajúci rozhodovací proces Rady [9]. Okrem toho sa Rada domnievala, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov.

5. Sťažovateľ v novembri 2021 požiadal Radu, aby preskúmala svoje rozhodnutie (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“). Tvrdila, že Rada dostatočne nevysvetlila, ako by zverejnenie poškodilo chránené záujmy. Okrem toho sa domnievala, že kľúčový význam týchto dvoch legislatívnych aktov a jej úloha „verejného strážcu“ predstavujú prevažujúci verejný záujem, ktorý má prednosť pred chránenými záujmami.

6. Rada odpovedala 20. decembra 2021. Zotrvala na svojom pôvodnom zamietnutí a informovala sťažovateľa, že identifikovala dodatočný dokument (spolu 16 dokumentov), ktorý patrí do rozsahu žiadosti sťažovateľa [10].

7. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s výsledkom preskúmania, sa 8. apríla 2022 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie odmietnutia Rady poskytnúť úplný prístup verejnosti k požadovaným dokumentom.

9. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal sporné dokumenty a stretol sa s úradníkmi Generálneho sekretariátu Rady s cieľom získať vysvetlenia k dôvodom zamietnutia prístupu verejnosti zo strany Rady. Ombudsman potom poskytol sťažovateľovi správu o tomto stretnutí.[11]

Argumenty predložené ombudsmanovi

Tvrdenia sťažovateľa

10. Sťažovateľ tvrdil, že Rada nevysvetlila, ako by zverejnenie dokumentov konkrétne a skutočne poškodilo záujmy chránené výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

11. Sťažovateľ uviedol, že riziko narušenia chráneného záujmu musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. Domnievala sa, že Rada poukázala na neprimerané vonkajšie vplyvy bez toho, aby spresnila, čo presne sú tieto vplyvy alebo ako by k nim prispelo zverejnenie požadovaných dokumentov. Sťažovateľ sa preto domnieval, že toto riziko narušenia chránených záujmov je čisto hypotetické.

12. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov. Domnieva sa, že tieto dva navrhované legislatívne texty majú zásadný význam, pretože budú mať konkrétny vplyv na život občanov EÚ. Zverejnenie stanoviska právneho servisu Rady by teda bolo nevyhnutné pre verejné diskusie. Sťažovateľ okrem toho zastával názor, že odmietnutie zverejnenia dokumentov zasahuje do úlohy sťažovateľa ako „verejného strážcu“ a do zásady „slobody tlače“. Sťažovateľ sa odvolal na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodol, že zhromažďovanie informácií je základným krokom v žurnalistike a ako také je chránené slobodou tlače. Bránenie zberu informácií by sa mohlo stať formou nepriamej cenzúry [12].

Tvrdenia Rady

13. Rada vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí uviedla, že tieto dva legislatívne návrhy majú výnimočne technickú regulačnú povahu a sú mimoriadne citlivé z medzinárodného hľadiska. Požadované dokumenty sú príspevkami právneho servisu Rady na pomoc predsedníctvu a/alebo delegáciám pri prípravných prácach potrebných na rokovania v pracovných skupinách a následne vo Výbore stálych predstaviteľov (Coreper)[13] a v Rade s konečným cieľom prijať pozíciu spoluzákonodarcu v prvom čítaní k týmto dvom legislatívnym návrhom. Rada sa preto domnieva, že patria do rozsahu ochrany právneho poradenstva a prebiehajúceho rozhodovacieho procesu.

14. Rada tvrdila, že hoci sa zvýšená transparentnosť uplatňuje v prípadoch, keď inštitúcie konajú v rámci svojej zákonodarnej právomoci, nezbavuje ich to možnosti odôvodniť odmietnutie na základe potreby chrániť prebiehajúci rozhodovací proces, ak je to potrebné na zachovanie ich schopnosti plniť svoje úlohy.

15. Rada poznamenala, že môže odmietnuť prístup k dokumentom súvisiacim s legislatívnym procesom, ak by ich zverejnenie mohlo konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem a riziko takejto ujmy je primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. Rada uviedla, že stačí poukázať na konkrétne skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že riziko je primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

16. Rada tvrdila, že predmetné dokumenty sú výmenami v rámci príslušných pracovných skupín, ktoré majú technickú a prípravnú povahu. Ich zverejnenie v tejto fáze by mohlo vážne ohroziť prebiehajúci rozhodovací proces Rady oslabením jej pozície v nadchádzajúcich rokovaniach trialógu [14] s Parlamentom. Domnievala sa, že zverejnenie by Parlamentu umožnilo predvídať body, ktoré by sa členovia Rady zdráhali alebo boli ochotní vyriešiť. Rada sa okrem toho domnieva, že zverejnenie by mohlo vystaviť jej členov neprimeranému vonkajšiemu tlaku vzhľadom na citlivú povahu navrhovaných textov, ktorých cieľom je regulovať strážcov prístupu a ktoré môžu mať vplyv na prevádzkovateľov z tretích krajín. Zverejnenie by takisto uľahčilo cielené pokusy tretích strán s hospodárskymi, strategickými a/alebo politickými záujmami ovplyvňovať členské štáty, keďže by odhalilo body (ne)dohody medzi nimi. Zverejnením by sa preto znížila pravdepodobnosť, že rokovania v rámci prípravných orgánov a v rámci Coreperu sa uskutočnia spôsobom, ktorý je „pokojný, účinný a bez neprimeraného vonkajšieho tlaku“.

17. Rada okrem toho tvrdila, že v súlade s judikatúrou Únie môže odmietnuť prístup verejnosti k právnemu stanovisku vydanému v rámci legislatívneho procesu, ktoré je osobitne citlivé. Uviedla, že požadované dokumenty obsahujú právne stanoviská formulované v rámci prípravných diskusií s cieľom pripraviť širšie diskusie. Zverejnenie v tejto fáze by mohlo ovplyvniť spôsob, akým sa vypracúva právne poradenstvo, a oslabilo by možnosť právneho servisu vyjadriť svoje stanovisko bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. Tým by sa znížila jeho schopnosť poskytovať „čestné, úprimné a úplné stanoviská“.

18. Rada tvrdila, že judikatúra EÚ uznáva osobitne citlivú povahu právneho poradenstva poskytovaného právnym servisom inštitúcie, pokiaľ ide o otázky, ktoré sú predmetom súdnych sporov. Rada sa domnieva, že vzhľadom na vplyv navrhovaných textov na online platformy je „veľmi pravdepodobné“, že budú napadnuté na súde. Rada tvrdila, že bolo primerane predvídateľné, že zverejnenie by mohlo ovplyvniť schopnosť právneho servisu účinne obhajovať rozhodnutia prijaté Radou pred súdmi EÚ, čím by sa ovplyvnila integrita týchto budúcich súdnych konaní.

19. Rada sa ďalej domnievala, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov. Domnievala sa, že tvrdenie sťažovateľa, že tieto dva legislatívne texty majú zásadný význam, je príliš všeobecné a ako také nepostačuje na preukázanie toho, že transparentnosť by mala prevážiť nad záujmami ochrany. Naopak, Rada sa domnievala, že citlivosť a význam týchto textov odôvodňujú neposkytnutie prístupu. Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, že nemôže plniť svoju povinnosť „verejného strážcu“ a že odmietnutie zverejnenia by zasahovalo do slobody tlače, Rada tvrdila, že v súlade s judikatúrou EÚ musí byť prevažujúci verejný záujem odlišný od týchto zásad. Rada sa domnieva, že citlivosť a význam týchto textov odôvodňujú neposkytnutie prístupu. Rada uviedla, že už vo svojom verejnom registri dokumentov uverejnila niekoľko dokumentov týkajúcich sa balíka o digitálnych službách [15].

Posúdenie ombudsmana

Povaha požadovaných dokumentov

20. Inšpekcia odhalila, že 16 dokumentov, o ktoré ide v tomto vyšetrovaní, sú e-mailové komunikácie vrátane príloh medzi členmi právneho servisu Rady, jednotlivými delegáciami, predsedníctvom Rady a príslušnými útvarmi Komisie, ktoré sa týkajú návrhu aktu o digitálnych trhoch a návrhu aktu o digitálnych službách. Datujú sa od apríla do októbra 2021.

21. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmana úradníci Generálneho sekretariátu Rady potvrdili, že hoci právny servis Rady neposkytol formálne právne stanovisko ani v jednom z dvoch predmetných legislatívnych postupov, poskytol právne poradenstvo jednotlivým delegáciám, útvarom Komisie alebo predsedníctvu Rady na požiadanie, a to buď ústne, počas zasadnutí príslušnej pracovnej skupiny a prostredníctvom neformálnej videokonferencie/telekonferencie, alebo písomne, napríklad navrhnutím zmien v návrhoch právnych textov. Predmetné e-mailové komunikácie obsahujú takéto právne poradenstvo.

22. Úradníci Generálneho sekretariátu Rady ďalej objasnili, že všetky požadované e-mailové výmeny sa týkajú otázok, o ktorých sa rokovalo na zasadnutiach pracovných skupín, a že všetky členské štáty o nich teda vedeli.

Uplatňovanie výnimiek z prístupu verejnosti

23. Občania EÚ majú právo „zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ založené na zmluve.[16] Preto sa všetky rozhodnutia EÚ musia prijímať „čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom“. [17] To je obzvlášť dôležité, keď inštitúcie EÚ konajú v rámci svojej „legislatívnej právomoci“. [18] Zásada legislatívnej transparentnosti je zakotvená v zmluvách EÚ [19] a odráža sa v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie 1049/2001), v ktorých sa uvádza, že „legislatívne dokumenty“ musia byť priamo prístupné verejnosti, pokiaľ ich zverejnenie neohrozí jeden alebo viacero výslovne chránených verejných alebo súkromných záujmov.[20]

24. Ombudsmanka poznamenáva, že dokumenty, o ktoré ide v tomto vyšetrovaní, sú jednoznačne legislatívnymi dokumentmi, na ktoré sa musia vzťahovať najvyššie normy transparentnosti. Výnimky, na ktoré sa odvoláva Rada pri zamietnutí prístupu verejnosti, sa preto musia uplatňovať o to reštriktívnejšie.[21]

Ochrana prebiehajúceho rozhodovacieho procesu

25. Rada tvrdila, že požadované dokumenty majú technickú a prípravnú povahu a že ich zverejnenie v čase potvrdzujúceho rozhodnutia mohlo vážne narušiť prebiehajúci rozhodovací proces Rady. Rada poznamenala, že zverejnenie mohlo oslabiť jej rokovaciu pozíciu počas nadchádzajúcich trialógov, mohlo vystaviť jej členov neprimeranému vonkajšiemu tlaku a mohlo uľahčiť cielené pokusy tretích strán ovplyvniť členské štáty. Rada uviedla, že mnohé ustanovenia návrhu aktu o digitálnych trhoch a návrhu aktu o digitálnych službách sú veľmi sporné.

26. Ombudsmanka poznamenáva, že v súlade s judikatúrou EÚ [22] predbežná povaha diskusií v pracovných skupinách Rady týkajúcich sa legislatívneho návrhu sama osebe neodôvodňuje uplatnenie výnimky na ochranu prebiehajúceho rozhodovacieho procesu. V tomto ustanovení sa nerozlišuje podľa „stavu alebo pokroku diskusie“. Prípravná povaha rokovaní a skutočnosť, že Rada v čase zverejnenia ešte nedospela ku konečnému stanovisku, teda sama osebe nepreukazujú, že rozhodovací proces Rady bude vážne narušený.

27. Ombudsmanka už v minulosti zistila, že interné dokumenty Rady, v ktorých sa stanovuje rokovacia stratégia Rady (jej „červené čiary“, oblasti, v ktorých by Rada mohla byť flexibilná, alebo záložné možnosti pre Radu) v rámci jej prebiehajúcich rokovaní v rámci trialógu s Európskym parlamentom, by mohli byť chránené, pokiaľ prebiehajú príslušné rokovania [23]. Ombudsmanka sa v tomto predchádzajúcom vyšetrovaní domnievala, že odhalenie rokovacej stratégie Rady predtým, ako ju Rada zavedie a poskytne Parlamentu, by mohlo vážne narušiť rokovaciu pozíciu Rady, a tým aj prebiehajúci rozhodovací proces.

28. Dokumenty, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovania, majú odlišnú povahu. Neobsahujú rokovaciu stratégiu Rady. Obsahujú skôr právne poradenstvo právneho servisu Rady s cieľom pomôcť predsedníctvu Rady a delegáciám členských štátov pri rokovaniach o týchto dvoch legislatívnych návrhoch v rámci príslušných pracovných skupín. Ombudsmanka preto považuje za ťažké pochopiť, ako mohla byť neskoršia rokovacia stratégia Rady počas trialógov (ktoré sa uskutočnili začiatkom roka 2022) odvodená z týchto výmen informácií alebo ako by ich zverejnenie oslabilo rokovaciu pozíciu Rady počas jej rokovaní s Parlamentom. Len ako príklad sa zdá, že informácie vymenené v dokumentoch 6, 13, 14 a 16, ako aj právne poradenstvo poskytnuté vo forme sledovaných zmien v pripojených textoch návrhu nie sú obzvlášť citlivé ani nestanovujú červené čiary Rady, a teda ani jej rokovaciu stratégiu.

29. Rada ďalej tvrdila, že vzhľadom na citlivú povahu navrhovaných legislatívnych textov by zverejnenie mohlo členov Rady a jej právneho servisu vystaviť neprimeranému tlaku alebo inému vonkajšiemu zasahovaniu.

30. Hoci riziko vonkajšieho tlaku môže predstavovať legitímny dôvod na obmedzenie prístupu, existencia takéhoto vonkajšieho tlaku sa musí preukázať s istotou a musia sa predložiť dôkazy, ktoré preukazujú, že existuje rozumne predvídateľné riziko, že rozhodnutie, ktoré sa má prijať, by bolo podstatne ovplyvnené v dôsledku tohto vonkajšieho tlaku [24].

31. V tomto prípade Rada neposkytla žiadne dôkazy, ani v spise nie je nič, čo by naznačovalo, že Rada mohla odôvodnene očakávať, že dôjde k reakcii nad rámec toho, čo by mohol očakávať od verejnosti ktorýkoľvek člen legislatívneho orgánu, ktorý navrhuje zmeny a doplnenia návrhov právnych predpisov.[25] Dokumenty 1, 4, 12 a 15 napríklad obsahujú položené otázky a/alebo právne názory vyjadrené členskými štátmi. Na otázky odpovedal právny servis Rady ústne v telefonických rozhovoroch s delegáciou príslušných členských štátov a neskôr ich poskytol na zasadnutiach pracovnej skupiny so všetkými členskými štátmi. Nezdá sa, že by neposkytnuté informácie boli obzvlášť citlivé, najmä pokiaľ ide o otázky členských štátov týkajúce sa pochopenia legislatívneho návrhu. Nie je teda zrejmé, ako by zverejnenie v čase potvrdzujúceho rozhodnutia vážne narušilo rozhodovací proces. Vzhľadom na uvedené sa ombudsmanka domnieva, že argument Rady nie je podložený.

32. Rada tiež tvrdila, že zverejnenie by odhalilo body (ne)súhlasu medzi jej členmi, a tým by mohlo uľahčiť cielené zásahy tretích strán zamerané na ovplyvňovanie pozície niektorých členských štátov.

33. Ombudsmanka poznamenáva, že lobizmus, či už zo strany verejnosti, spotrebiteľských skupín alebo profesijných skupín s hospodárskym a/alebo politickým záujmom, je očakávanou a dokonca vítanou súčasťou legislatívneho procesu. Ukazuje sa, že tieto záujmové skupiny a verejnosť majú oprávnený záujem sledovať legislatívny proces a zúčastňovať sa na ňom. Aby si však všetky záujmy mohli počas prebiehajúceho legislatívneho procesu vymieňať informované názory, je nevyhnutné, aby v čo najväčšej možnej miere existovali rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k informáciám. Ombudsmanka sa preto domnieva, že zverejnenie by umožnilo verejnosti - vrátane lobistov, ale aj širokej verejnosti a novinárov - účinnejšie a rovnocennejšie sa zúčastňovať na rozhodovacom procese, čím by sa zvýšila kvalita a legitímnosť tohto procesu.

Ochrana právneho poradenstva a súdnych konaní

34. Rada ďalej tvrdila, že sporné dokumenty obsahujú právne poradenstvo a že ich zverejnenie by narušilo schopnosť právneho servisu Rady poskytovať úprimné, úprimné a úplné stanoviská bez vonkajšieho vplyvu. Rada sa tiež domnievala, že je veľmi pravdepodobné, že tieto dva právne texty budú napadnuté na súde a že bolo rozumne predvídateľné, že zverejnenie ovplyvní integritu týchto budúcich súdnych konaní.

35. Ombudsmanka poznamenáva, že v súlade s judikatúrou EÚ [26] závisí otázka, či je stanovisko osobitne citlivé, od toho, či je obsah samotného stanoviska osobitne citlivý, a nie od toho, či legislatívny proces možno považovať za citlivý. Je irelevantné, že nastolené právne otázky môžu byť sporné a môžu byť predmetom sporu.

36. Ombudsman sa po preskúmaní sporných dokumentov domnieva, že informácie obsiahnuté v e-mailovej komunikácii nemožno považovať za citlivé v celom rozsahu (pozri aj príklady uvedené v predchádzajúcej časti).

37. Ombudsman ďalej poznamenáva, že v súlade s judikatúrou EÚ [27] všeobecný odkaz na riziko narušenia schopnosti inštitúcie obhajovať sa v hypotetickom súdnom konaní nepostačuje na odôvodnenie výnimky z otvorenosti požadovanej pre legislatívne dokumenty. Ombudsman sa preto domnieva, že Rada nepreukázala, ako by (čiastočné) zverejnenie ohrozilo jej schopnosť obhajovať sa na súde.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je ombudsmanka presvedčená vysvetleniami Rady, že zverejnenie by ohrozilo záujmy chránené výnimkami stanovenými v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

39. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Rada by mala prehodnotiť svoju pozíciu s cieľom poskytnúť čo najširší prístup verejnosti k požadovaným dokumentom.

Návrh riešenia

Ombudsmanka navrhuje, aby Rada preskúmala svoju pozíciu s prihliadnutím na uvedené pripomienky s cieľom poskytnúť čo najširší prístup verejnosti k požadovaným dokumentom. Ak sa Rada domnieva, že prístup nie je možné poskytnúť, mala by podrobne a s odkazom na jednotlivé dokumenty vysvetliť, ako by zverejnenie týchto dokumentov ohrozilo jeden alebo viacero verejných alebo súkromných záujmov uvedených v článku 4 nariadenia 1049/2001, v prípade potreby v dôvernej prílohe.

Rada sa vyzýva, aby ombudsmanku do 31. marca 2023 informovala o všetkých opatreniach, ktoré prijala v súvislosti s uvedeným návrhom riešenia.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 2. februára 2023

 

[1] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC

[2] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?uri=COM%3A2020%3A825%3AFIN

[3] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?qid=1608116887159&uri=COM%3A2020%3A842%3AFIN

[4] Ďalšie informácie sú k dispozícii na adrese: https://www.consilium.europa.eu/en/policies/digital-services-Package/

[5] Pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_1978.

[6] Pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_2545.

[7] Podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN

[8] Článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[9] Článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001.

[10] Tento dokument bol vytvorený po tom, ako sťažovateľ predložil svoju žiadosť, ale predtým, ako Rada vydala svoje pôvodné rozhodnutie.

[11] Dostupné na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/162077

[12] Rozsudok zo 14. apríla 2009 vo veci Tàrsasàg A Szabadsàgjogokért/Maďarsko, 37374/05; k dispozícii na adrese https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22itemid%22:[%22001-92171%22]}

[13] „Coreper“ je Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri Európskej únii a hlavný prípravný orgán Rady. Coreper pozostáva z dvoch častí: Coreper I, ktorý sa skladá zo zástupcov stálych predstaviteľov každej krajiny a pripravuje prácu šiestich zložení Rady, a Coreper II, ktorý sa skladá zo stálych zástupcov každého členského štátu a pripravuje prácu štyroch ďalších zložení Rady. Viac informácií nájdete tu: https://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/preparatory-bodies/

[14] Trialóg sa týka neformálnych stretnutí medzi Parlamentom, Radou a Komisiou. Cieľom týchto schôdzí je dosiahnuť dohodu o súbore pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú prijateľné pre Parlament a Radu v súvislosti s konkrétnym legislatívnym spisom. Zasadnutia trialógu nie sú verejné.

[15] Rada neposkytla zoznam týchto dokumentov ani odkaz na to, kde sú k dispozícii.

[16] Článok 10 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ); k dispozícii na adrese https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2008:115:0013:0045:en:PDF

[17] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ.

[18] Odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001.

[19] Článok 15 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; k dispozícii na adrese https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:12012E/TXT:en:PDF

[20] Článok 12 ods. 2 a odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001.

[21] Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C-57/16, bod 100.

[22] Pozri rozsudky Všeobecného súdu z 25. januára 2023, De Capitani/Rada, T-163/21, bod 78: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=269684&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6000 a z 22. marca 2011, Access Info Europe/Rada, T-233/09, bod 69, 76: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=T-233/09; a rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 2013, Rada/Access Info Europe, už citovaný, bod 60: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-280/11&language=EN

[23] Pozri návrh ombudsmanky na riešenie vo veci 360/2021/TE, bod 37; https://www.ombudsman.europa.eu/en/solution/en/144725

[24] Pozri rozsudky Všeobecného súdu z 25. januára 2023, De Capitani/Rada, T-163/21, bod 85; a z 22. marca 2018, Emilio de Capitani/Európsky parlament, T-540/15, bod 99: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-540/15

[25] Tamtiež.

[26] Rozsudok Všeobecného súdu z 21. apríla 2021, Pech/Rada, T-252/19, bod 85: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-252/19&language=en

[27] Pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 6. apríla 2017, Francúzska republika/Komisia, T-344/15, bod 76: a rozsudok Všeobecného súdu z 21. apríla 2021, Pech/Rada, T-252/19, bod 89.