Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) riešila opätovné prijatie sťažovateľa po období dovolenky z osobných dôvodov. Sťažovateľka sa domnievala, že EMSA ju neobnovila pri najbližšej možnej príležitosti po tom, ako v roku 2022 požiadala o návrat do práce, a tvrdila, že v dôsledku toho by sa jej počet odpracovaných rokov a platový stupeň mali prepočítať tak, ako keby bola od tohto dátumu obnovená.

Ombudsmanka zistila, že agentúra EMSA posúdila vhodnosť sťažovateľky na všetky relevantné voľné pracovné miesta, ktoré vznikli počas príslušného obdobia, a prednostne ju zvážila podľa platných pravidiel. Ombudsmanka nenašla žiadny dôkaz o zjavnej chybe v posúdení EMSA, podľa ktorého tieto voľné pracovné miesta neboli vhodné pre sťažovateľa, a preto nie je dôvod dospieť k záveru, že jej opätovné prijatie do zamestnania sa neoprávnene oneskorilo. Vyšetrovanie však poukázalo na význam jasných informácií, pravidelných následných opatrení a spoľahlivej dokumentácie v prípadoch, keď sa opätovné prijatie do zamestnania po dovolenke z osobných dôvodov oneskorí.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka zároveň navrhla zlepšenie, aby agentúra EMSA zabezpečila, že zamestnanci žiadajúci o dovolenku z osobných dôvodov presahujúcich šesť mesiacov budú jasne informovaní o potenciálnych rizikách oneskoreného opätovného prijatia do zamestnania a že zamestnanci čakajúci na opätovné prijatie do zamestnania budú pravidelne informovaní o tom, ako sa ich profily posudzujú na základe dostupných voľných pracovných miest.

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) vybavila sťažnosť zamestnanca zamestnaného prostredníctvom externého dodávateľa, v ktorej sa uvádzalo psychické obťažovanie zo strany jeho nadriadeného.

Ombudsmanka zistila, že agentúra EUSPA brala obvinenia vážne, začala administratívne vyšetrovanie, vypočula príslušné osoby a svedkov a po tomto vyšetrovaní dospela k záveru. Agentúra EUSPA sa tak riadila platným procesným rámcom. Ombudsmanka nezistila žiadny náznak zjavne nesprávneho posúdenia, a teda ani nesprávny úradný postup pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa obťažovania agentúrou EUSPA.

Ombudsmanka napriek tomu navrhla agentúre EUSPA, aby vypracovala lepšie metódy komunikácie pre tento typ sťažnosti na obťažovanie s cieľom zabezpečiť, aby osoby, na ktoré sa nevzťahujú procesné záruky uvedené v služobnom poriadku EÚ, dostávali počas celého postupu jasné a konzistentné informácie vrátane riadneho odôvodnenia po ukončení postupu.

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) vybavila sťažnosť zamestnanca zamestnaného prostredníctvom externého dodávateľa, v ktorej sa uvádzalo psychické obťažovanie zo strany jeho nadriadeného.

Ombudsmanka zistila, že agentúra EUSPA brala obvinenia vážne, začala administratívne vyšetrovanie, vypočula príslušné osoby a svedkov a po tomto vyšetrovaní dospela k záveru. Agentúra EUSPA sa tak riadila platným procesným rámcom. Ombudsmanka nezistila žiadny náznak zjavne nesprávneho posúdenia, a teda ani nesprávny úradný postup pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa obťažovania agentúrou EUSPA.

Ombudsmanka napriek tomu navrhla agentúre EUSPA, aby vypracovala lepšie metódy komunikácie pre tento typ sťažnosti na obťažovanie s cieľom zabezpečiť, aby osoby, na ktoré sa nevzťahujú procesné záruky uvedené v služobnom poriadku EÚ, dostávali počas celého postupu jasné a konzistentné informácie vrátane riadneho odôvodnenia po ukončení postupu.

Sťažovateľ je poľská spoločnosť, ktorú Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetruje v súvislosti s možnými podvodmi poškodzujúcimi rozpočet EÚ. Sťažovateľ vyjadril obavy v súvislosti s tým, ako úrad OLAF vykonal „kontrolu na mieste“ v priestoroch sťažovateľa. Sťažovateľ predovšetkým tvrdil, že: jej správna rada nebola o inšpekcii informovaná; jeden z „vyšetrovateľov“ úradu OLAF, ktorý vykonal kontrolu, neposkytol dostatočný dôkaz o svojej totožnosti v kontexte poľského práva; pravosť povolenia úradu OLAF na vykonanie kontroly nebolo možné overiť; a vyšetrovatelia preukázali zaujatosť voči sťažovateľovi.

Ombudsmanka nezistila žiadny nesprávny úradný postup v tom, ako úrad OLAF vykonal kontrolu na mieste.

Vec sa týkala spôsobu, akým Európska komisia riešila sťažnosť na porušenie právnych predpisov v súvislosti s tým, ako Francúzsko odpočítava príspevky na sociálne zabezpečenie od švajčiarskych dôchodkov dôchodcov s bydliskom vo Francúzsku. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia nesprávne vyložila podnet a neriešila nastolené otázky.

Ombudsmanka zistila, že Komisia riadne nevybavila sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov. Zahrnutím sťažnosti sťažovateľa do prebiehajúceho postupu v prípade nesplnenia povinnosti v rámci postupu EU Pilot sa Komisia nezaoberala konkrétnymi otázkami, ktoré sťažovateľ nastolil. Keďže sa však Komisia zaoberala otázkami, na ktoré poukázal sťažovateľ v súvislosti s inou sťažnosťou, ombudsmanka zistila, že v tomto prípade nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

S cieľom zabrániť vzniku takýchto problémov v budúcnosti ombudsmanka navrhla, že ak sa Komisia rozhodne pridať sťažnosť do prebiehajúceho postupu v prípade nesplnenia povinnosti, najmä v súvislosti s postupom EU Pilot, mala by zabezpečiť, aby primerane riešila konkrétne otázky vznesené v tejto sťažnosti.

Sťažovatelia, skupina organizácií občianskej spoločnosti, sa obávali, že Európska komisia neposúdila riziká v oblasti ľudských práv pred poskytnutím podpory africkým krajinám na rozvoj spôsobilostí dohľadu, najmä v kontexte Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku (EUTFA). Sťažovatelia tvrdili, že predtým, ako Komisia súhlasila s podporou projektov s potenciálnymi dôsledkami dohľadu, ako sú biometrické databázy alebo technológie monitorovania mobilných telefónov, mala vykonať predchádzajúce posúdenia rizík a vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby projekty neviedli k porušovaniu ľudských práv (ako je právo na súkromie).

Na základe vyšetrovania ombudsmanka dospela k záveru, že zavedené opatrenia neboli dostatočné na zabezpečenie riadneho posúdenia vplyvu projektov EUFTA na ľudské práva. Na riešenie zistených nedostatkov ombudsmanka navrhla zlepšenie s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade budúcich projektov trustového fondu EÚ vykonalo predchádzajúce posúdenie vplyvu na ľudské práva.

Prípad sa týkal informácií poskytnutých Európskou komisiou o stave dvoch sťažností na porušenie právnych predpisov.

Ombudsmanka zistila, že Komisia mohla poskytnúť komplexnejšie informácie o stave jednej zo sťažností, najmä v súvislosti s prebiehajúcim „postupom podávania viacerých sťažností“, ktorý sa týka niektorých otázok uvedených v tejto sťažnosti. Sťažnosti však riešila primeraným spôsobom.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.