Vec sa týkala skutočnosti, že zamestnanec Úradu Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) omylom zaslal sťažovateľovi e-mail, ktorý považoval za urážlivý.

Ombudsmanka zistila, že obsah predmetného e-mailu bol skutočne nevhodný, ale domnievala sa, že Komisia prijala primerané opatrenia na riešenie tejto záležitosti, najmä ospravedlnením sa sťažovateľovi a prijatím opatrení na zabránenie výskytu takýchto incidentov v budúcnosti, najmä pripomenutím povinnosti zamestnancov zdvorilo komunikovať.

Ombudsmanka uzavrela prípad so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.  

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť zamestnancovi pomoc na pokrytie osobitných vzdelávacích potrieb jeho dieťaťa, čo je možnosť stanovená v služobnom poriadku EÚ. Komisia založila svoje rozhodnutie na interných pravidlách týkajúcich sa pomoci, na ktorých sa dohodli inštitúcie EÚ. V pravidlách sa stanovuje, že deti, ktorých zdravotné postihnutie sa považuje za pod určitou hranicou (20 %), sa nepovažujú za oprávnené. V prípadoch týkajúcich sa školskej dochádzky dieťaťa Komisia takisto vyžaduje, aby žiadateľ predložil osvedčenie z európskych škôl, v ktorom sa uvádza, že škola nedokáže uspokojiť potreby dieťaťa, čo sťažovateľ neurobil. 

Ombudsmanka zistila, že nedošlo k zjavnej chybe v spôsobe, akým Komisia prípad riešila, a uzavrela prípad, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup zo strany Komisie.

Ombudsmanka však zastávala názor, že ustanovenia v pravidlách týkajúce sa 20 % hranice zdravotného postihnutia môžu byť v rozpore so záväzkami Komisie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD). Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia začala proces preskúmania pravidiel s prihliadnutím na zistenia tohto vyšetrovania. Z toho vyplýva rozhodovací proces, do ktorého sú zapojené ostatné inštitúcie EÚ.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť zamestnancovi s dieťaťom so zdravotným postihnutím „dvojitý príspevok na nezaopatrené dieťa“, ktorý je stanovený v služobnom poriadku EÚ na pomoc pri starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím. Komisia založila svoje rozhodnutie na vnútorných pravidlách dohodnutých administratívou EÚ týkajúcich sa príspevku, podľa ktorých sa deti, ktorých zdravotné postihnutie sa považuje za pod určitou hranicou, nepovažujú za oprávnené.

Ombudsmanka zastávala názor, že používanie prahových hodnôt stupňa zdravotného postihnutia na automatické vylúčenie určitých detí so zdravotným postihnutím je v rozpore s príslušným ustanovením služobného poriadku. Tento príspevok je určený na pokrytie prípadov týkajúcich sa „ťažkých výdavkov“ a služobný poriadok neodkazuje na stupeň zdravotného postihnutia. Okrem toho, hoci stanovenie prahových hodnôt pre stupeň zdravotného postihnutia na určenie oprávnenosti na finančnú podporu môže viesť k tomu, že záležitosti budú z administratívneho hľadiska jednoduchšie a predvídateľnejšie, zdá sa, že je v rozpore so záväzkami administratívy EÚ podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD).

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka predložila Komisii návrh riešenia, aby začala proces preskúmania platných pravidiel, do ktorého sa zapoja ostatné inštitúcie EÚ. Naliehavo tiež vyzvala Komisiu, aby prehodnotila žiadosť sťažovateľa o dvojitú dávku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na uvedené zistenie, t. j. nezamietla ju len z dôvodu stupňa zdravotného postihnutia, ktoré sa považuje za zdravotné postihnutie jeho dieťaťa. Keďže proces revízie platných pravidiel môže trvať určitý čas a na zaručenie rovnakého zaobchádzania, ombudsmanka takisto naliehavo vyzvala Komisiu, aby zohľadnila toto vyšetrovanie pri posudzovaní všetkých nevybavených a budúcich žiadostí o dvojitý príspevok na nezaopatrené dieťa. To znamená, že každá žiadosť o príspevok na dvojité nezaopatrené dieťa sa posudzuje individuálne a nevylučujú sa žiadne žiadosti len preto, že zdravotné postihnutie dieťaťa sa považuje za pod určitou hranicou.

V reakcii na návrh riešenia Komisia iniciovala proces preskúmania pravidiel stanovujúcich prístup založený na prahových hodnotách, ktorý by mohol viesť k ich revízii. Ombudsmanka víta, že Komisia konala v súvislosti s týmto aspektom jej návrhu riešenia.

Komisia však takisto uviedla, že pred opätovným posúdením žiadosti sťažovateľa alebo iných žiadostí počká na výsledok tohto procesu. Vzhľadom na to, že to môže trvať určitý čas, a vzhľadom na zistenia tohto vyšetrovania je ombudsman naďalej nespokojný s týmto aspektom prípadu. Opätovne žiada Komisiu, aby v prípade žiadostí odteraz zvážila pružnejšie uplatňovanie pravidiel. Ombudsmanka je naďalej presvedčená, že príslušné pravidlá mali byť revidované oveľa skôr, aby sa splnili záväzky, ku ktorým sa EÚ zaviazala. Ombudsmanka preto žiada Komisiu, aby do troch mesiacov prijala následné opatrenia, a má v úmysle vec opätovne preskúmať, ak výsledok revízie nie je vhodný alebo trvá príliš dlho. Ombudsmanka tiež upozorní ostatné inštitúcie na svoje zistenia.

 

Vyšetrovanie sa týkalo spôsobu, akým Európska komisia monitoruje, či členské štáty využívajú štrukturálne a investičné fondy EÚ (EŠIF) na podporu práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život a začlenenie do komunity (deinštitucionalizácia), a či Komisia uplatňuje sankcie, ak ich neuplatňuje.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala príspevky od národných ombudsmanov a organizácií občianskej spoločnosti.  

Ombudsmanka zistila, že Komisia by mohla poskytnúť jasnejšie usmernenia o potrebe podporovať deinštitucionalizáciu v súvislosti s využívaním EŠIF. Domnieva sa tiež, že Komisia by mohla prijať opatrenia na zlepšenie monitorovania činností financovaných z EŠIF a že by mala zaujať proaktívnejší prístup k presadzovaniu práva, najmä ak sa vyskytnú obavy, že činnosti financované z EŠIF sú v rozpore s povinnosťou podporovať deinštitucionalizáciu. Ombudsmanka poukázala aj na to, že je potrebné byť obzvlášť ostražitý v súvislosti s finančnými prostriedkami použitými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie a predložila desať návrhov zameraných na zlepšenie usmernení vydaných Komisiou a procesu monitorovania. Zdôraznila, že je potrebné, aby Komisia postupovala rýchlo vzhľadom na dodatočné programy financovania vytvorené v reakcii na pandémiu COVID-19, ako aj nedávne zmeny platných pravidiel.

Ombudsmanka zváži návrat k tejto otázke v budúcnosti s cieľom posúdiť pokrok.