Agentúry EÚ zohrávajú ústrednú úlohu pri vykonávaní politík EÚ a poskytovaní technických, vedeckých a právnych odborných znalostí v kľúčových odvetviach. Akýkoľvek dojem, že ich štátni zamestnanci sledujú súkromné záujmy, ktoré sú v rozpore s ich povinnosťami, môže oslabiť dôveru verejnosti v ich prácu. Európsky ombudsman neustále zdôrazňoval riziká javu otáčavých dverí, keď zamestnanci prechádzajú na vonkajšie úlohy, najmä v súkromnom sektore. Dokonca aj malý počet významných prípadov môže spôsobiť verejné znepokojenie a poškodenie dobrého mena, čo sa odráža v nedávnych vyšetrovaniach.

Administratíva EÚ musí zároveň prilákať kvalifikovaných odborníkov, aby riešili priority, ako je udržateľnosť, digitalizácia a bezpečnosť. Opatrenia, ako sú obdobia, počas ktorých sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, a obmedzenia pracovných miest, môžu ovplyvniť flexibilitu kariéry, najmä v oblastiach, ako je právo, financie alebo technológie.

V tejto súvislosti sa pri tomto vyšetrovaní zo systémového hľadiska skúmalo, ako agentúry EÚ riešia prípady javu otáčavých dverí. Cieľom bolo identifikovať osvedčené postupy a možné nedostatky v zavedených politikách a postupoch. Na tento účel ombudsmanka vykonala podrobné preskúmanie politík zavedených 15 agentúrami EÚ a skontrolovala 54 spisov týkajúcich sa jednotlivých prípadov, ktorými sa zaoberalo deväť agentúr EÚ. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol so zástupcami piatich agentúr EÚ s cieľom objasniť nevyriešené záležitosti.

Takmer všetky agentúry EÚ, ktoré ombudsmanovi predložili dokumentáciu, uviedli, že prijali prístup Európskej komisie k vykonávaniu právnych povinností zamestnancov, ktorí prechádzajú na úlohy v súkromnom sektore, či už pri odchode alebo počas neplateného voľna. Ombudsmanka však zistila, že niektoré agentúry EÚ majú podrobnejšie a komplexnejšie usmernenia k vykonávaniu týchto právnych povinností ako iné. Rozdiely, ktoré ombudsmanka identifikovala, sa týkajú toho, ako agentúry riešia oneskorené alebo neúplné oznámenia o činnostiach po skončení služobného pomeru, ako agentúry posudzujú takéto oznámenia, povahy uložených zmierňujúcich opatrení, transparentnosti rozhodnutí o oznámených činnostiach po skončení služobného pomeru a ako sa monitorujú všetky povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, ako aj toho, ako agentúry školia zamestnancov o ich etických povinnostiach.

Ombudsmanka okrem toho zistila, že pravidlá a politiky, ktorými sa riadia činnosti osôb, ktoré nie sú zamestnancami, po skončení mandátu, t. j. členov správnych rád alebo rád orgánov dohľadu agentúr, sa výrazne líšia. Väčšinu členov rady agentúr vymenúvajú vnútroštátne orgány a zastupujú ich príslušné členské štáty, čo znamená, že naďalej podliehajú vnútroštátnym etickým pravidlám, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia. S cieľom riešiť potenciálne konflikty záujmov a poškodenie dobrého mena vyplývajúce z javu otáčavých dverí prijalo len niekoľko riadiacich orgánov z agentúr EÚ preskúmaných v tomto vyšetrovaní politiky upravujúce činnosti (bývalých) členov rady po skončení mandátu.

S cieľom pomôcť agentúram EÚ pri ďalšom posilňovaní ich pravidiel týkajúcich sa pohybu otáčavých dverí ombudsmanka stanovila súbor usmernení o osvedčených postupoch:

• Silný rámec integrity sa začína prevenciou: je nevyhnutné vybaviť zamestnancov a členov rady jasnými usmerneniami, pravidelnou odbornou prípravou a prebiehajúcimi iniciatívami na zvyšovanie informovanosti s cieľom zabezpečiť úplné pochopenie etických povinností.
• Toto je posilnené spoľahlivými štandardnými prevádzkovými postupmi na riešenie situácií javu otáčavých dverí, ktoré poskytujú jasný, postupný prístup k oznámeniam, posúdeniam a dodržiavaniu predpisov.
• Transparentné kritériá na obmedzenie úloh po skončení služobného pomeru alebo po skončení mandátu sa musia stanoviť vopred, aby si jednotlivci boli plne vedomí obmedzení pred vstupom do zamestnania.
• Ak sa naznačí presun do súkromného sektora, agentúry by mali konať rýchlo – vykonávaním dôkladných posúdení rizík, identifikáciou potenciálnych konfliktov záujmov a prijatím okamžitých preventívnych opatrení, ako je zrušenie prístupových práv alebo v prípade potreby prerozdelenie zodpovedností.
• Rozhodovanie by malo byť spravodlivé, transparentné a dobre zdokumentované, čo jednotlivcom umožní vyjadriť sa k navrhovaným obmedzeniam a zároveň zabezpečí účinné riadenie rizík prostredníctvom primeraných opatrení, ako sú lehoty, počas ktorých sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, zákazy lobizmu alebo v prípade potreby priame zákazy.
• V odôvodnených rozhodnutiach sa musia jasne uviesť práva na odvolanie.
• Okrem dôkladného rozhodovania závisí zodpovednosť od dôrazného presadzovania. To zahŕňa uverejňovanie zhrnutí povolených činností, aktívne monitorovanie dodržiavania stanovených podmienok a dodržiavanie povinností týkajúcich sa dôvernosti.
• Ak existuje podozrenie z porušenia, agentúry musia okamžite reagovať - zistiť fakty a v závažných prípadoch začať disciplinárne konanie - s cieľom zachovať dôveru a chrániť inštitucionálnu integritu.

Ombudsmanka dospela k záveru, že agentúry EÚ sa môžu od seba navzájom veľa učiť. Ombudsmanka má v úmysle uplatňovať tieto usmernenia o osvedčených postupoch na prípady, na ktoré môže byť upozornená v budúcnosti.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) riešila presuny dvoch svojich bývalých zamestnancov do Thornu (súkromného subjektu vyvíjajúceho softvérové riešenia založené na umelej inteligencii na odhaľovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí online), zatiaľ čo EÚ zvažovala prijatie pravidiel v tejto oblasti. Sťažovateľ vyjadril obavy z možných konfliktov záujmov v súvislosti s týmito krokmi.

Ombudsmanka zistila, že spôsob, akým Europol riešil presun jedného zamestnanca do súkromného sektora, predstavoval nesprávny úradný postup. V priebehu vyšetrovania však Europol naznačil, že je ochotný zrevidovať svoje existujúce postupy. Ombudsmanka to uvítala a požiadala Europol, aby do šiestich mesiacov podal správu, v ktorej uvedie, ako sa revíziou riešia nedostatky zistené v tomto vyšetrovaní.

Vec sa týkala presťahovania bývalého viceprezidenta (bývalého podpredsedu) Európskej investičnej banky (EIB), ktorý bol zároveň predsedom Európskeho investičného fondu (EIF), aby sa stal generálnym riaditeľom „národnej podpornej banky“ v Taliansku, v jeho členskom štáte pôvodu.

Národné podporné banky pôsobia ako finanční sprostredkovatelia medzi skupinou EIB a malými projektmi, ktoré využívajú investície skupiny EIB. Sťažovateľ sa preto obával, že krok bývalého podpredsedu vyvolal riziká konfliktu záujmov.

Ombudsman sa touto otázkou zaoberal a zistil, že niekoľko týždňov pred vymenovaním bývalého podpredsedu Komisie za generálneho riaditeľa národnej podpornej banky sa podieľal na schvaľovaní dohôd o financovaní medzi EIB a EIF a národnou podpornou bankou v Taliansku. Stalo sa tak napriek tomu, že hlavný pracovník EIB zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi oznámil, že by sa mal zdržať akejkoľvek obchodnej činnosti s národnou podpornou bankou, kým prebieha postup vymenovania do tejto banky. Hlavný pracovník zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi sa odvolal na súvisiace rozhodnutie výboru EIB pre etiku a dodržiavanie súladu (ECC) v roku 2018.

V tejto súvislosti ombudsmanka zastávala názor, že spôsob, akým EIB riešila riziká konfliktu záujmov, bol neprimeraný a predstavoval nesprávny úradný postup. Na riešenie tohto problému ombudsmanka navrhuje, aby EIB posilnila úlohu ECC vo vzťahu k plánovaným činnostiam (bývalých) členov riadiaceho výboru EIB po skončení mandátu, a to aj v prípade, keď činnosti po skončení mandátu vykonáva subjekt vymedzený ako subjekt, ktorý má kapacitu verejnej služby. Európske spotrebiteľské centrum by konkrétne malo mať možnosť ukladať opatrenia na zmiernenie akýchkoľvek zistených rizík konfliktov záujmov. Ombudsmanka tiež navrhla, aby EIB zverejnila rozhodnutia EHMK krátko po ich prijatí s cieľom zlepšiť monitorovanie a presadzovanie dodržiavania podmienok uložených EHMK na činnosti bývalých členov riadiaceho výboru po skončení mandátu. Ombudsmanka je presvedčená, že vďaka týmto zlepšeniam sa EIB môže vyhnúť podobným problémom, ktoré sa vyskytnú v budúcnosti.

Keďže EÚ je čoraz viac poverená väčšími právomocami v oblastiach od obrany po zdravotnú starostlivosť, dôvera verejnosti v administratívu je nevyhnutná. Akýkoľvek dojem, že zamestnanci verejnej správy sledujú súkromné záujmy, ktoré sú v rozpore s ich verejnou prácou, je preto veľmi škodlivý. Európsky ombudsman už dlho označuje jav otáčavých dverí za jav, ktorý môže poškodiť dôveru verejnosti, ak sa nebude primerane riadiť. Dokonca aj malý počet vysokoprofilových pohybov môže vyvolať značné znepokojenie verejnosti a spôsobiť poškodenie dobrého mena. Toto strategické vyšetrovanie sa zameralo na 100 spisov Európskej komisie týkajúcich sa javu otáčavých dverí s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a usmerniť zvyšok administratívy EÚ do budúcnosti.

Vyšetrovaním ombudsmanky sa zistili skutočné zlepšenia, keďže naposledy preskúmala túto otázku vrátane usmernení o tom, ako vykonať dôkladnejšie preskúmanie každého kroku.

V niektorých prípadoch však Komisia schválila žiadosti bývalých vedúcich pracovníkov o začatie činnosti napriek výhradám, pokiaľ ide o to, či podmienky uložené na presuny zmiernia potenciálne riziká (ako sú konflikty záujmov a prístup k poznatkom alebo kontaktom v rámci administratívy). Ombudsmanka sa domnieva, že takéto presuny by sa mali povoliť len vtedy, ak činnosť môže podliehať obmedzeniam, ktoré primerane zmierňujú riziká a ktoré možno dôveryhodne monitorovať a presadzovať.

Ak takéto obmedzenia a presadzovanie nie sú možné, Komisia by mala bývalým zamestnancom dočasne zakázať nastúpiť na plánované pracovné miesta. V opačnom prípade hrozí, že sa časom podhodnotia žieravé účinky toho, že takíto úradníci prinesú svoje znalosti a siete do súvisiacich oblastí v súkromnom sektore, ako aj súvisiace poškodenie dobrého mena EÚ.

Pri schvaľovaní činnosti so zmierňujúcimi opatreniami by Komisia mala preskúmať celú škálu dostupných opatrení. Komisia by napríklad mohla podmieniť schválenie nového pracovného miesta tým, že zamestnanec získa od nového zamestnávateľa záväzok, že obmedzenia uložené Komisiou sa zverejnia na webovom sídle nového zamestnávateľa. Komisia by mala od (bývalého) zamestnanca vyžadovať minimálne predloženie dôkazov o tom, že uložené obmedzenia boli poskytnuté novému zamestnávateľovi.

Ťažkosti, s ktorými sa Komisia stretla pri monitorovaní dodržiavania predpisov, viedli ombudsmanku k tomu, aby zopakovala svoj návrh, aby Komisia včasnejšie zverejňovala informácie o všetkých činnostiach vedúcich bývalých zamestnancov po skončení služobného pomeru, ktoré posudzuje. Zlepšila by sa tým verejná kontrola týchto rozhodnutí, ktorá je nevyhnutná na účely monitorovania.

Európsky ombudsman už dlho označuje jav otáčavých dverí, pri ktorom sa verejní činitelia presúvajú do súkromného sektora, za jav, ktorý môže potenciálne poškodiť dôveru verejnosti, ak sa nebude správne riadiť.

Cieľom tohto vyšetrovania z vlastného podnetu bolo zistiť, ako Európska centrálna banka (ECB) rieši pohyby svojich zamestnancov otáčavými dverami.

Vzhľadom na úlohu ECB pri zabezpečovaní cenovej stability a dohľade nad finančnými a úverovými inštitúciami môžu akékoľvek presuny (bývalých) zamestnancov ECB do súkromných finančných alebo úverových inštitúcií, najmä tých, ktoré patria pod dohľad ECB, predstavovať konflikt záujmov a riziká poškodenia dobrej povesti a spôsobiť znepokojenie verejnosti.

V rámci vyšetrovania ombudsmanky sa posudzoval jeden konkrétny prípad, ktorý vyvolal obavy verejnosti, a takisto sa preskúmalo 26 prípadov žiadostí zamestnancov o začatie pracovných činností, a to buď počas neplateného voľna, alebo po ukončení práce v ECB. Vo všetkých preskúmaných spisoch okrem jedného sa zamestnanci ECB presťahovali do súkromného sektora vrátane subjektov a bánk, ktoré sú pod dohľadom ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že ECB by mala uplatňovať spoľahlivejší prístup vo vzťahu k pohybom otáčavých dverí svojho (bývalého) stredného poradia a vedúcich pracovníkov na pracovné miesta v súkromnom sektore, najmä vo finančnom sektore.

S cieľom riešiť nedostatky, ktoré sa vyskytli v jednotlivých prípadoch a všeobecnejšie v spôsobe, akým ECB rieši túto výzvu, ombudsmanka predložila súbor návrhov, ako môže ECB posilniť svoje pravidlá, a to aj v súvislosti s prebiehajúcou revíziou etického rámca ECB.

ECB by konkrétne mala rozšíriť rozsah pôsobnosti tých zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú prísnejšie požiadavky na oznamovanie a/alebo vyhýbanie sa akýmkoľvek konfliktom záujmov, alebo by sa mala rozhodnúť pre všeobecnú minimálnu požiadavku pre všetkých zamestnancov podobnú ustanoveniam služobného poriadku EÚ týkajúcim sa pracovných činností po skončení služobného pomeru.

ECB by tiež mala predĺžiť zákaz lobovania bývalých vedúcich pracovníkov ECB zo šiestich mesiacov na jeden rok.

ECB by mala ďalej zlepšovať monitorovanie dodržiavania etických povinností a podmienok uložených ECB (bývalými) zamestnancami, napríklad zverejňovaním podmienok povoľovania činností bývalých vedúcich zamestnancov po skončení pracovného pomeru, aby bolo možné upozorniť na údajné porušenia.

Ombudsmanka ďalej navrhla, že ak sa ECB domnieva, že žiadosť zamestnanca o začatie pracovnej činnosti počas neplateného voľna predstavuje riziká, ktoré nemožno primerane zmierniť obmedzeniami, alebo ak obmedzenia nemožno účinne monitorovať alebo presadzovať, nemala by takúto žiadosť schváliť.

 

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej investičnej banky schváliť žiadosť bývalého podpredsedu a člena jej riadiaceho výboru (MC) (ďalej len „bývalý podpredseda“) o to, aby sa stal nevýkonným členom správnej rady španielskej energetickej spoločnosti, ktorá získala úvery od EIB.

Sťažovatelia, dvaja poslanci Európskeho parlamentu, vyjadrili obavy, že tento krok predstavuje riziko konfliktu záujmov. EIB tvrdila, že bývalý podpredseda nebol zapojený do rokovaní a vykonávania dohôd o financovaní medzi EIB a spoločnosťou.

Ombudsmanka konštatovala, že pri schvaľovaní tohto kroku EIB riadne neriadila riziko konfliktu záujmov, ktoré pravdepodobne vyvolala žiadosť bývalého podpredsedu. Vzhľadom na to, že EIB medzičasom zlepšila príslušné etické pravidlá s cieľom riešiť tieto záležitosti, ombudsmanka dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovania nie sú opodstatnené.

Ombudsmanka však predložila návrhy na zlepšenie s cieľom posilniť spôsob, akým EIB posudzuje pohyby „otáčavých dverí“ členov svojho riadiaceho výboru do súkromného sektora a ako zabezpečuje dodržiavanie predpisov v prípadoch, keď jej výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov povoľuje pohyb, ale uplatňuje podmienky na jednotlivca a jeho činnosti.