Vyhľadať vyšetrovania

Keďže je EÚ čím ďalej viac poverovaná väčšími právomocami v oblastiach, ako je napríklad obrana či zdravotná starostlivosť, pri správe je nevyhnutná verejná dôvera. Každý dojem, že verejní činitelia sledujú súkromné záujmy, ktoré sú v rozpore s ich prácou pre verejnosť, je preto veľmi škodlivý. Európska ombudsmanka už dávno identifikovala fenomén tzv. otáčavých dverí ako prvok, ktorý môže naštrbiť verejnú dôveru, ak sa náležite nerieši. Aj malé množstvo presunov na vysokej úrovni môže vyvolať významné znepokojenie verejnosti a poškodiť dobré meno. V rámci tohto strategického vyšetrovania sa skúmalo 100 prípadov javu tzv. otáčavých dverí v rámci Európskej komisie s cieľom určiť oblasti zlepšenia a nasmerovať zvyšnú časť správy EÚ do budúcna.

Vyšetrovaním ombudsmanky sa zistili skutočné zlepšenia odvtedy, ako naposledy skúmala tento problém vrátane usmernenia, ako vykonávať dôkladnejšie skúmania každého presunu.

To znamená, že v niektorých prípadoch Komisia schválila žiadosti od bývalých vedúcich pracovníkov venovať sa činnostiam napriek výhradám, či by uložené podmienky týkajúce sa presunu zmiernili potenciálne riziká (napríklad konflikty záujmov a prístup k vedomostiam alebo zmluvám v rámci správy). Ombudsmanka je presvedčená, že takéto presuny by mali byť schválené, len ak sa môže činnosť vykonávať na základe obmedzení, ktorými sa náležite zmierňujú riziká a ktoré je možné spoľahlivo monitorovať a vymáhať.

V prípade, keď takéto obmedzenia a vymáhanie nie sú možné, by mala Komisia dočasne zakázať bývalým zamestnancom nastúpiť na zamýšľané pracovné miesto. V opačnom prípade riskuje, že sa bude časom podceňovať škodlivý vplyv a súvisiace poškodenie dobrého mena EÚ, keď takíto predstavitelia prinášajú svoje vedomosti a kontakty do súvisiacich oblastí v súkromnom sektore.

Pri schvaľovaní činnosti so zmierňujúcimi opatreniami by mala Komisia preskúmať plný rozsah dostupných opatrení. Komisia by mohla napríklad podmieniť svoje schválenie nového pracovného miesta tým, že zamestnanec získa prísľub od nového zamestnávateľa, že obmedzenia uložené Komisiou budú zverejnené na webovom sídle nového zamestnávateľa. Komisia by mala minimálne požadovať od (bývalého) zamestnanca, aby predložil dôkaz, že uložené obmedzenia boli oznámené novému zamestnávateľovi.

Ťažkosti, s ktorými sa stretáva Komisia pri monitorovaní dodržiavania, viedli ombudsmanku k zopakovaniu návrhu, aby Komisia včasnejšie zverejňovala informácie, ktoré posudzuje, o všetkých činnostiach bývalých vedúcich pracovníkov po skončení výkonu služby. Zlepšila by sa tak verejná kontrola týchto rozhodnutí, čo je nevyhnutné na monitorovanie účelu.

 

Európska ombudsmanka už dávno poukazuje na jav tzv. otáčavých dverí, pri ktorom verejní činitelia prechádzajú do súkromného sektora, ako na skutočnosť, ktorá môže potenciálne poškodiť dôveru verejnosti, pokiaľ sa nebude náležite riešiť.

Cieľom tohto vyšetrovania z vlastného podnetu bolo preskúmať, ako Európska centrálna banka (ECB) rieši presuny svojich zamestnancov do súkromného sektora v rámci javu tzv. otáčavých dverí.

Vzhľadom na úlohu ECB pri zabezpečovaní cenovej stability a pri dohľade nad finančnými a úverovými inštitúciami môžu akékoľvek presuny (bývalých) zamestnancov ECB do súkromných finančných alebo úverových inštitúcií, najmä tých, ktoré spadajú pod dohľad ECB, predstavovať konflikt záujmov a riziko poškodenia dobrej povesti a vyvolávať znepokojenie verejnosti.

Ombudsmanka v rámci svojho vyšetrovania posúdila jeden konkrétny prípad, ktorý vyvolal obavy verejnosti, a preskúmala aj 26 prípadov žiadostí zamestnancov o vykonávanie pracovných činností počas neplateného voľna alebo po skončení pracovného pomeru v ECB. Vo všetkých preverovaných spisoch okrem jedného prešli zamestnanci ECB do súkromného sektora vrátane subjektov a bánk, ktoré sú pod dohľadom ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že by ECB mala uplatňovať prísnejší prístup v súvislosti s problematikou otáčavých dverí, keď jej (bývalí) zamestnanci zo stredného a vyššieho manažmentu odchádzajú na pracovné pozície v súkromnom sektore, najmä vo finančnom sektore.

V záujme odstránenia nedostatkov, ktoré sa vyskytli v tomto konkrétnom prípade, ako aj vo všeobecnosti v spôsobe, akým ECB pristupuje k riešeniu tohto problému, ombudsmanka predložila sériu návrhov, ako môže ECB zlepšiť svoje pravidlá, a to aj v kontexte prebiehajúcej revízie etického rámca ECB.

Konkrétne by ECB mala rozšíriť okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú prísnejšie požiadavky na oznamovanie a/alebo zákaz zamestnania sa na určitých pozíciách počas určitého obdobia po skončení pracovného pomeru (tzv. „cooling-off“), alebo by mala zvoliť všeobecnú minimálnu požiadavku pre všetkých zamestnancov, ktorá by sa podobala ustanoveniam služobného poriadku EÚ týkajúcim sa pracovných činností po skončení pracovného pomeru.

ECB by tiež mala predĺžiť obdobie, počas ktorého pre jej bývalých vedúcich pracovníkov platí zákaz lobovania u ich bývalých kolegov, a to zo šiestich mesiacov na jeden rok.

ECB by mala ďalej zlepšiť monitorovanie dodržiavania uložených etických povinností a podmienok jej (bývalými) zamestnancami (napríklad zverejnením podmienok udeľovania oprávnení na činnosti bývalých vedúcich pracovníkov po skončení pracovného pomeru, aby bolo možné upozorniť na údajné prípady porušenia.

Ombudsmanka ďalej navrhla, aby ECB v prípadoch, keď sa domnieva, že žiadosť zamestnanca o vykonávanie pracovnej činnosti počas neplateného voľna predstavuje riziko, ktoré nemožno primerane zmierniť obmedzeniami, alebo keď obmedzenia nemožno účinne monitorovať alebo presadzovať, takúto žiadosť neschválila.

 

The case concerned the decision of the European Investment Bank to approve a request made by a former vice-president and member of its Management Committee (MC) (the ‘former VP’) to become a non-executive board member of a Spanish energy utility company, which received loans from the EIB.

The complainants, two Members of the European Parliament, raised concerns that the move gave rise to the risk of conflicts of interest. The EIB argued that the former VP had not been involved in the negotiation and implementation of the financing agreements between the EIB and the company.

The Ombudsman found that, in approving the move, the EIB did not properly manage the risk of conflicts of interest to which the former VP’s request arguably gave rise. However, given the EIB has, in the meantime, made improvements to the relevant ethics rules to address these matters, the Ombudsman determined that no further inquiries were justified.

Nonetheless, the Ombudsman made suggestions for improvement with a view to strengthening how the EIB assesses ‘revolving door’ moves by members of its MC to the private sector, and how it ensures compliance where its Ethics and Compliance Committee authorises a move but applies conditions on the individual and their activities.