Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k textovej správe, ktorú prezident Francúzskej republiky zaslal v januári 2024 predsedovi Európskej komisie v súvislosti s obchodnými rokovaniami medzi EÚ a Mercosurom.

V júli 2025 Komisia odpovedala a uviedla, že hoci k takejto výmene skutočne došlo, požadovanú správu nemohla nájsť. Komisia poznamenala, že správa bola prijatá prostredníctvom aplikácie na odosielanie okamžitých správ „Signal“, ktorá mala aktivovanú funkciu „zmiznuté správy“. Komisia preto dospela k záveru, že nemá k dispozícii žiadne dokumenty, ktoré by patrili do rozsahu žiadosti.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa vybavovania žiadosti Komisiou. Jej vyšetrovací tím preskúmal spis Komisie týkajúci sa žiadosti verejnosti o prístup a uskutočnil stretnutie so zástupcami Komisie.

Na základe inšpekcie a stretnutia ombudsmanka nemohla vylúčiť, že správa bola automaticky vymazaná z telefónu predsedu po prijatí žiadosti. Vyšetrovaním sa takisto zistilo, že kabinet predsedu Komisie nevybavil žiadosť sťažovateľa počas 15 mesiacov, zatiaľ čo generálny sekretariát neprijal žiadne následné opatrenia ani neupozornil na to, aby monitoroval jej spracovanie. Ombudsmanka dospela k záveru, že vybavenie tejto žiadosti Komisiou predstavuje nesprávny úradný postup.

S cieľom riešiť tento problém ombudsmanka odporučila, aby Komisia preskúmala a zlepšila vybavovanie žiadostí o prístup verejnosti, ktoré sa týkajú kabinetu predsedu alebo ktoréhokoľvek komisára, a aktívne monitorovala pokrok v súvislosti s takýmito žiadosťami, aby sa predišlo zbytočným prieťahom.

Ombudsmanka okrem toho predložila dva návrhy na zlepšenie. Po prvé, Komisia by mala upraviť svoje vnútorné pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa každý dokument, ktorý je predmetom žiadosti o prístup verejnosti, uchoval hneď po prijatí takejto žiadosti o prístup k tomuto dokumentu a až do ukončenia akéhokoľvek procesu napadnutia zamietnutia prístupu, a to bez ohľadu na to, či dokument spĺňa kritériá Komisie na registráciu dokumentov. Po druhé, Komisia by mala počas primeraného obdobia riadne uchovávať všetky textové a okamžité správy vymieňané medzi hlavami štátov alebo predsedami vlád alebo ministrami a členmi Komisie vrátane tých, ktoré podliehajú automatickému vymazaniu po určitom časovom intervale, vzhľadom na pravdepodobný význam takýchto správ.

 

Sťažovateľ zastupujúci mimovládnu organizáciu požiadal o prístup verejnosti k dokumentom o navrhovanom akte o umelej inteligencii, ktoré zaslala a prijala Európska komisia. Komisia sprístupnila určité dokumenty, ale odmietla (úplný) prístup k štyrom dokumentom s odvolaním sa na výnimky na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy a ochranu súkromia a integrity jednotlivca.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal predmetné dokumenty a stretol sa s príslušnými zástupcami Komisie. Počas stretnutia Komisia informovala vyšetrovací tím ombudsmana, že sa vzhľadom na uplynutie času rozhodla poskytnúť širší prístup k sporným dokumentom.

Ombudsmanka uvítala rozhodnutie Komisie poskytnúť širší prístup a uzavrela vyšetrovanie tak, ako bolo vyriešené.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa Rady EÚ – USA pre obchod a technológie. Sťažovateľ, novinár, požiadal o prístup verejnosti k dokumentom Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž (GR COMP) a od neho, v ktorých sa uvádza TTC medzi EÚ a USA, ako aj k stretnutiam a zápisniciam zástupcov GR COMP vrátane komisára pre hospodársku súťaž.

V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval 50 dokumentov, ktoré Komisia identifikovala ako dokumenty, ktoré patria do rozsahu žiadosti. Na základe inšpekcie ombudsmanka predložila návrh riešenia a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko s cieľom poskytnúť prístup širokej verejnosti k sporným dokumentom. Komisia následne poskytla úplný prístup k deviatim dokumentom a široký prístup k 41 dokumentom s výhradou úprav len na ochranu osobných údajov. Pokiaľ ide o jeden dokument, Komisia trvala na svojom stanovisku, že jeho zverejnenie by mohlo ohroziť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy.

Hoci ombudsmanka uvítala, že Komisia prehodnotila svoje stanovisko a poskytla široký prístup, poznamenala, že sťažovateľ dostal požadované dokumenty po jednom roku čakania. Preto pripomenula Komisii svoje predchádzajúce zistenia, najmä vo svojom vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa systémových oneskorení Komisie pri vybavovaní žiadostí verejnosti o prístup, v ktorom predložila Komisii odporúčanie a návrhy na riešenie týchto systémových oneskorení.