Vyhľadať vyšetrovania

Sťažovateľmi sú dve maloobchodné spoločnosti, IKEA a Decathlon, ktoré tvrdili, že Európska komisia neviedla správne konanie o porušení právnych predpisov proti Nemecku v súvislosti s právnymi predpismi v oblasti územného plánovania a maloobchodných priestorov. Sťažovatelia namietali proti dĺžke konania, keďže pôvodná sťažnosť na porušenie právnych predpisov bola podaná v roku 2008. Taktiež vyjadrili nesúhlas s rozdielnymi vysvetleniami, ktoré v súvislosti s oneskorením Komisia poskytla.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka vydala predbežné zistenia pre Komisiu, najmä v tom zmysle, že počiatočné administratívne fázy konania o porušení trvali Komisii neprimerane dlho (viac ako trinásť rokov). Navrhla, aby Komisia bezodkladne prijala rozhodnutie o ďalšej fáze postupu.

V odpovedi na zistenia ombudsmanky Komisia poskytla vysvetlenia, ktorými sa snažila odôvodniť dĺžku konania, a uviedla, že má v úmysle prijať rozhodnutie začiatkom roka 2023.

Ombudsmanka bola toho názoru, že dĺžku konania nemožno ospravedlniť. Ombudsmanka vyšetrovanie uzavrela s tým, že konštatovala nesprávny úradný postup. Domnievala sa, že vydanie odporúčania by nemalo zmysel, keďže Komisia sa zaviazala prijať rozhodnutie v nadchádzajúcich mesiacoch. Komisia by mala podať správu ombudsmanke do konca marca 2023.

Vec sa týkala zamietnutia Rady Európskej únie poskytnúť úplný prístup k stanovisku jej právneho servisu o povahe dohody o obchode a spolupráci uzatvorenej medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Rada argumentovala tým, že úplné zverejnenie by poškodilo medzinárodné vzťahy EÚ, právne poradenstvo a prebiehajúci rozhodovací proces.

Ombudsmanka konštatovala, že informácie obsiahnuté v stanovisku neboli citlivé a že argumenty Rady neboli presvedčivé. Ombudsmanka preto navrhla riešenie, aby Rada povolila čo najširší prístup k uvedenému stanovisku.

Rada tento návrh riešenia neprijala. Ombudsmanka dospela k názoru, že zamietnutie Rady povoliť široký prístup verejnosti k stanovisku je nesprávnym úradným postupom, a preto vydala príslušné odporúčanie.

Rada odmietla odporúčanie ombudsmanky. Ombudsmanka preto uzatvára vec s tým, že sa potvrdilo jej konštatovanie o nesprávnom úradnom postupe.

Sťažovateľ žiadal o prístup k stanovisku právneho servisu Rady Európskej únie týkajúcemu sa právnej povahy dohody o obchode a spolupráci uzatvorenej medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Rada poskytla k uvedenému stanovisku len veľmi obmedzený prístup s odôvodnením, že úplným zverejnením by došlo k poškodeniu jej medzinárodných vzťahov, právneho poradenstva a prebiehajúceho procesu rozhodovania.

Ombudsmanka sa domnieva, že informácie uvedené v stanovisku nie sú citlivej povahy. Domnieva sa, že Rada nepreukázala, ako by zverejnením informácií konkrétne a skutočne došlo k ohrozeniu verejného záujmu v súvislosti s medzinárodnými vzťahmi. Takisto považovala za nejasné, ako by zverejnením došlo k ohrozeniu schopnosti Rady získavať nezávislé, objektívne a komplexné poradenstvo. Ombudsmanka sa skôr domnieva, že väčšia transparentnosť by posilnila legitimitu tejto dohody.

Ombudsmanka navrhla riešenie, aby Rada povolila čo najširší prístup k uvedenému stanovisku jej právneho servisu. Rada tento návrh riešenia neprijala.

Vzhľadom na to, že Rada argumenty uvedené v návrhu ombudsmanky na riešenie nevyvrátila ani na ne neodpovedala, ombudsmanka trvá na svojom stanovisku. Domnieva sa, že zamietnutie Rady povoliť široký prístup verejnosti k stanovisku je nesprávnym úradným postupom, a preto v záujme jeho vyriešenia vydala príslušné odporúčanie.

 

Vec sa týkala žiadosti o prístup k štyrom dokumentom týkajúcim sa skupiny priateľstva medzi EÚ a Čínou, neoficiálneho zoskupenia poslancov EP.

Predseda Európskeho parlamentu požiadal poradný výbor Parlamentu pre správanie poslancov, aby posúdil, či si predseda skupiny splnil svoju povinnosť priznať akúkoľvek podporu prijatú v súvislosti s činnosťou skupiny. Tieto štyri dokumenty boli súčasťou konania pred týmto výborom.

Parlament odmietol prístup k týmto štyrom dokumentom, pričom v podstate poukázal na dôvernosť konania pred poradným výborom.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal tieto štyri dokumenty a stretol sa s príslušnými zamestnancami Parlamentu, aby získal ďalšie informácie o jeho rozhodnutí zamietnuť prístup. Ombudsmanka dospela k záveru, že rozhodnutie Parlamentu zamietnuť prístup je vzhľadom na príslušnú judikatúru primerané.

Možnosť zverejnenia dokumentov, o aké ide v tomto prípade, by mohla viesť k tomu, že poradný výbor by v rámci svojich vyšetrovaní nezískal potrebné informácie. Okrem toho by zverejnenie v tomto prípade viedlo k tomu, že by sa sprístupnili len minimálne alebo žiadne dodatočné podstatné informácie o tejto záležitosti. Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie s tým, že nezistila nesprávny úradný postup.