Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Vec sa týkala praxe Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), ktorá neumožňuje uchádzačom uchádzať sa o viac ako jedno súbežné výberové konanie na prijímanie úradníkov EÚ, aj keď spĺňajú kritériá. Úrad EPSO odmietol umožniť sťažovateľovi podať prihlášku do dvoch súbežných výberových konaní na nábor prekladateľov pre inštitúcie EÚ a presvedčivo nevysvetlil dôvody uplatnenia tejto praxe.

Ombudsmanka zistila, že tento postup by mohol mať za následok bránenie náboru najkvalifikovanejších osôb a že v dôsledku toho by úrad EPSO mal byť schopný poskytnúť presvedčivé odôvodnenie, prečo uplatňuje tento postup na predmetné výberové konania. Ombudsmanka zistila, že neposkytnutie takéhoto odôvodnenia zo strany úradu EPSO´ sťažovateľovi predstavuje nesprávny úradný postup. Konštatovala tiež, že akékoľvek pokračovanie v praxi by v prípade neexistencie spoľahlivého odôvodnenia nevyhnutne predstavovalo aj nesprávny úradný postup. Ombudsman preto odporúča úradu EPSO, aby okamžite preskúmal svoju politiku v súvislosti s touto praxou na základe príslušného rozsudku Súdu pre verejnú službu.

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V júli 2015 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil oznámenie o verejných výberových konaniach na prijímanie prekladateľov do inštitúcií EÚ ^[2]. Oznámenie obsahovalo podrobné informácie o výberových konaniach v týchto jazykoch: fínčina (EPSO/AD/315/15); maďarčina (EPSO/AD/316/15); lotyština (EPSO/AD/317/15); poľština (EPSO/AD/318/15); portugalčina (EPSO/AD/319/15); a slovenčina (EPSO/AD/320/15). Cieľom všetkých rôznych výberových konaní bolo prijať prekladateľov v rovnakej platovej triede (AD5).

2. V oznámení sa uvádzalo, že uchádzači sa môžu zúčastniť len jedného výberového konania.

3. Sťažovateľka sa chcela zúčastniť na dvoch výberových konaniach (v poľskom jazyku EPSO/AD/318/15 a portugalskom jazyku EPSO/AD/319/15), keďže sa domnievala, že spĺňa požadované kritériá pre obe výberové konania.

4. Požiadala úrad EPSO, aby vysvetlil dôvody, prečo sa uchádzači mohli zúčastniť len jedného výberového konania. Úrad EPSO vo svojej odpovedi uviedol, že „[n]iba z konkrétneho dôvodu sa to jasne uvádza v oznámení o verejnom výberovom konaní, strana 1“. Sťažovateľka následne podala sťažnosť online a požiadala úrad EPSO, aby jej umožnil prihlásiť sa do dvoch výberových konaní. Úrad EPSO odpovedal, že oznámenie je právne záväzný dokument, a preto si sťažovateľ musel vybrať len jedno výberové konanie.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou úradu EPSO, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti, v ktorej sa uvádza, že:

Úrad EPSO nevysvetlil, prečo uchádzači nemohli podať prihlášku do viac ako jedného súbežného výberového konania, ak na to splnili požiadavky .

7. Sťažovateľka chcela, aby jej bolo umožnené prihlásiť sa do výberového konania, z ktorého bola vylúčená. Takisto chcela, aby úrad EPSO zmenil tento postup.

8. Počas vyšetrovania ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby vysvetlil dôvody, prečo sa uchádzači nemohli prihlásiť do viac ako jedného výberového konania v rovnakom čase, keď boli výberové konania uverejnené v jednom oznámení. Táto žiadosť bola podaná na základe predchádzajúceho vyšetrovania ombudsmana v podobnej veci. V rámci tohto predchádzajúceho vyšetrovania sa zistilo [3], že úrad EPSO nesprávne uplatnil túto prax, čo je v rozpore s rozsudkom Súdu pre verejnú službu EÚ z roku 2009 (rozsudok vo veci Di Prospero).

9. Vec Di Prospero sa týkala ustanovenia oznámenia o dvoch súbežných výberových konaniach na prijatie administrátorov v tej istej oblasti, ale v rôznych platových triedach. Požadovaná úroveň praxe a následne platová trieda spojená s pracovným miestom sa líšili. V oznámení sa uchádzačom zakázalo prihlásiť sa do viac ako jedného z dvoch výberových konaní. Napríklad uchádzač, ktorý má 15-ročnú prax a ktorý by sa kvalifikoval v rámci oboch výberových konaní, sa nemohol uchádzať o viac ako jedno výberové konanie (pravidlo súbežného výberového konania „jeden“).

10. Vo veci Di Prospero Súd pre verejnú službu zamietol pravidlo súbežného výberového konania „len jeden“. Argumentácia Súdu pre verejnú službu bola v podstate takáto: Na to, aby bola doložka zakazujúca účasť na viacerých výberových konaniach zákonná, musí byť odôvodnená požiadavkami spojenými s pracovným miestom, ktoré sa má obsadiť, a všeobecnejšie záujmom služby. Ustanovenie musí byť tiež v súlade s cieľom článku 27 prvého odseku služobného poriadku EÚ, ktorým je prijímanie úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti. Okrem toho úvahy čisto praktickej povahy, ktoré vyplývajú z praktických ťažkostí spojených s organizáciou a vedením výberových konaní súčasne, nepatria v danom kontexte do záujmu služby. Takéto úvahy preto nemôžu odôvodniť pravidlo „jediného“ súbežného výberového konania.

12. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď úradu EPSO a následne pripomienky sťažovateľa v reakcii na odpoveď úradu EPSO. Ombudsmanka požiadala úrad EPSO o ďalšie vysvetlenia a dostala ich. V analýze ombudsmanky sa zohľadňujú argumenty a názory predložené stranami. 

Argumenty predložené ombudsmanovi

13. Sťažovateľka tvrdila, že úrad EPSO nepredložil platný argument, prečo jej neumožnil zúčastniť sa na týchto dvoch výberových konaniach. Poznamenala, že ak by sa výberové konania pre prekladateľov organizovali v rôznom čase v tom istom roku alebo v rôznych rokoch, mohla by sa zúčastniť na oboch výberových konaniach, keďže spĺňala všeobecné kritériá oprávnenosti aj osobitné požiadavky, pokiaľ ide o jazyky, kvalifikáciu a pracovné skúsenosti.

14. Podľa názoru sťažovateľa boli praktické alebo organizačné úvahy jediným prijateľným vysvetlením zákazu účasti uchádzačov na viacerých výberových konaniach prekladateľov. Tvrdila, že zákaz viacerých súbežných prihlášok na súbežné výberové konania založený len na praktických úvahách sa zdá byť nezlučiteľný so služobným poriadkom EÚ vzhľadom na rozsudok vo veci Di Prospero [4]. Sťažovateľ navrhol, aby úrad EPSO v budúcnosti organizoval výberové konania pre prekladateľov osobitne pre každý jazyk, čím by uchádzačom spĺňajúcim požiadavky na viac ako jeden jazyk umožnil zúčastniť sa na viac ako jednom výberovom konaní.

15. Úrad EPSO tvrdil, že „zákaz súbežných prihlášok do výberových konaní prekladateľov organizovaných súčasne pre rovnakú platovú triedu, ale v rôznych jazykoch, je záležitosťou politiky výberu zamestnancov, na ktorej sa spoločne dohodli inštitúcie EÚ zastúpené v správnej rade úradu EPSO“. EPSO v podstate uviedol, že jeho správna rada [5] súhlasila s tým, že rozsudok Di Prospero by sa mal vykladať reštriktívne a mal by sa uplatňovať len na výberové konania s presne rovnakými okolnosťami ako výberové konania vo veci Di Prospero, konkrétne „dve výberové konania uverejnené súbežne, ktoré sa týkajú rovnakého profesijného profilu, ale dvoch rôznych platových tried“. Úrad EPSO takisto uviedol, že jeho správna rada sa rozhodla neuplatňovať rozsudok vo veci Di Prospero na „výberové konania uverejnené súčasne pre rovnakú platovú triedu, ale v rôznych odboroch“.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k odporúčaniu

16. Vo veci Di Prospero Súd pre verejnú službu konštatoval, že prax umožňujúca uchádzačom prihlásiť sa len do jedného súbežného výberového konania je v rozpore so služobným poriadkom EÚ. Posúdenie ombudsmana sa musí zakladať na tomto súdnom rozhodnutí.

17. Hoci skutkové okolnosti tejto veci sa líšia od veci Di Prospero, právne odôvodnenie rozsudku Di Prospero je v tejto veci relevantné. Politika zákazu uchádzať sa o viac ako jedno súbežné výberové konanie, na ktoré spĺňajú požiadavky, by mohla mať za následok sťaženie prijímania najlepších uchádzačov do verejnej služby Únie, čo je v rozpore so služobným poriadkom. V tomto prípade by táto prax mohla zabrániť náboru najlepších prekladateľov, ktorí mohli splniť kritériá pre viac ako jedno výberové konanie, napríklad preto, že daná osoba je dvojjazyčná.

18. V tejto súvislosti musí byť EPSO schopný osobitne presvedčivo odôvodniť uplatnenie tejto praxe spočívajúcej v umožnení uchádzačom prihlásiť sa do jedného výberového konania len v prípade uverejnenia viacerých výberových konaní na základe jedného oznámenia. Úrad EPSO takéto odôvodnenie neposkytol. Samotné uvedenie, že táto prax bola schválená inštitúciami zastúpenými v správnej rade EPSO, neodôvodňuje jej uplatnenie. Skutočnosť, že EPSO riadne nevysvetlil dôvody svojho stanoviska, predstavuje nesprávny úradný postup. Ak by sa EPSO rozhodol pokračovať v tejto praxi aj v budúcnosti bez toho, aby najprv uviedol dôvody, ktoré by vyhoveli skúškam uvedeným v rozsudku Di Prospero, nevyhnutne by to tiež predstavovalo nesprávny úradný postup.

19. Ombudsman preto predkladá (nižšie) odporúčanie vyplývajúce z tohto nesprávneho úradného postupu. Hoci ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup úradu EPSO, zdá sa byť neprimerané požiadať úrad EPSO o opätovné zorganizovanie predmetného výberového konania.

Odporúčanie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá úradu EPSO toto odporúčanie:

Úrad EPSO by mal do šiestich mesiacov prehodnotiť svoju politiku spočívajúcu v tom, že uchádzačom neumožní prihlásiť sa naraz do viac ako jedného súbežného výberového konania. Pri tomto preskúmaní by sa mali zohľadniť najmä kritériá uvedené v rozsudku Di Prospero, podľa ktorých možno súčasnú reštriktívnu prax zachovať len na základe požiadaviek súvisiacich s pracovným miestom, ktoré sa má obsadiť, a všeobecnejšie na základe záujmu služby.

Úrad EPSO a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana úrad EPSO zašle podrobné stanovisko do 19. júna 2018.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 19. decembra 2017

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:C2015/249A/01&from=EN

[3] Rozhodnutie vo veci 919/2012/ANA o zákaze Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) uchádzať sa o účasť na súbežných výberových konaniach. Úplné znenie rozhodnutia sa nachádza na adrese https://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/65581/html.bookmark.

[4] Najmä článok 27 služobného poriadku, podľa ktorého je úrad EPSO povinný zabezpečiť prijatie uchádzačov s najvyššou kvalifikáciou a normami do verejnej služby EÚ (pozri poznámku pod čiarou 4 k rozsudku Di Prospero).

[5] Správna rada úradu EPSO sa skladá zo zástupcov rôznych inštitúcií a orgánov EÚ. Prijíma rozhodnutia o všeobecnom riadení, ktoré úrad EPSO vykonáva pri organizovaní výberových konaní a výberových konaní na prijímanie úradníkov EÚ.