Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana [1]

Vec sa týka odmietnutia Európskej investičnej banky (EIB) vyplatiť príspevok na dieťa sťažovateľovi, ktorého manžel je zamestnancom EIB. Sťažovateľka a jej manžel sú odlúčení a prebieha rozvodové konanie. Až do ukončenia rozvodu a rozhodnutia o starostlivosti o dieťa vnútroštátny súd rozhodol, že ich dieťa by malo bývať s matkou, ktorá je v tomto prípade sťažovateľkou. Medzitým majú rodičia spoločné opatrovnícke právo k dieťaťu a podieľajú sa na nákladoch na výživné. Sťažovateľka požiadala EIB, aby jej vyplatila aspoň polovicu prídavku na dieťa, ktorý sa v súčasnosti vypláca v plnej výške jej manželovi. EIB to odmietla z dôvodu, že otec mal naďalej (spoločné) opatrovnícke právo k dieťaťu. V prípade, že matke bude priznané plné opatrovnícke právo k dieťaťu, EIB jej vyplatí prídavok na dieťa.

Európsky ombudsman sa touto otázkou zaoberal a zistil, že spoliehanie sa EIB na skutočnosť, že otec je naďalej vo väzbe, nebolo presvedčivé. Navrhla EIB, aby vyplatila sťažovateľovi polovicu prídavku na dieťa až do konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu o otázke opatrovníckeho práva.

EIB žiaľ návrh ombudsmana neprijala a neposkytla presvedčivé dôvody svojho rozhodnutia. Ombudsmanka teraz vydala odporúčanie pre EIB, v ktorom zopakovala svoj návrh riešenia. Navrhla tiež EIB, aby čo najskôr zrevidovala svoje vnútorné pravidlá týkajúce sa prídavkov na deti s cieľom zabezpečiť, aby sa spravodlivo zaoberali druhmi situácií, ktoré vznikajú v prípadoch rozpadu manželstva.

Pozadie

1. Sťažovateľ je úradník EÚ pracujúci pre agentúru EÚ, ktorá sa rozvádza so zamestnancom Európskej investičnej banky (EIB). Majú dieťa. Kým prebieha rozvodový proces, príslušný vnútroštátny súd nariadil, aby dieťa bývalo s matkou (sťažovateľom). Uznesením sa neprijali žiadne predbežné opatrenia týkajúce sa finančnej podpory dieťaťa.

2. Manžel sťažovateľa poberá od EIB rodinné prídavky a prídavky na nezaopatrené dieťa. Po rozhodnutí vnútroštátneho súdu o pobyte dieťaťa sťažovateľka požiadala PMO [2], aby jej priamo vyplatil aspoň 50 % týchto príspevkov. PMO ju informoval, že to nebude možné, kým jej manžel dostane príspevky od EIB. Sťažovateľovi odporučila, aby sa obrátil priamo na EIB.

3. Sťažovateľka 8. októbra 2013 požiadala EIB, aby prestala vyplácať príspevky svojmu manželovi a aby ich vyplácala priamo jej.

4. EIB vysvetlila, že pokiaľ ide o rodinné prídavky, vo vnútorných pravidlách EIB sa stanovuje, že tieto prídavky sa môžu vyplácať len zamestnancovi EIB. Pokiaľ ide o prídavok na dieťa, EIB sa domnievala, že sa vypláca osobe, ktorá má dieťa v starostlivosti. Poukázal na to, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu sa týkalo len miesta bydliska dieťaťa a že opatrovnícke právo sa rozdelilo medzi rodičov až do konečného rozhodnutia v rozvodovom konaní. EIB dospela k záveru, že prídavok na dieťa sa bude vyplácať v súlade s platnými pravidlami, t. j. úradníkovi EÚ s vyšším základným platom, ktorým je v tomto prípade otec. Z týchto dôvodov EIB žiadosť sťažovateľa zamietla.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s týmto výsledkom, sa 25. februára 2014 obrátil na ombudsmana.

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie tvrdenia sťažovateľa, že EIB sa nesprávne domnievala, že pojem opatrovníckeho práva k dieťaťu má prednosť pred pojmom pobytu dieťaťa, a preto nedodržala svoje vlastné vykonávacie pravidlá a vykonávacie ustanovenia Európskej komisie o rodinných prídavkoch. Vyšetrovanie zahŕňalo aj tvrdenie sťažovateľky, že EIB by sa mala obrátiť na PMO a vyplatiť aspoň 50 % týchto príspevkov priamo sťažovateľke, keďže uznala, že sa delila o starostlivosť o dieťa [3].

Tvrdenie, že EIB sa nesprávne domnievala, že pojem opatrovnícke právo k dieťaťu má prednosť pred pojmom bydlisko dieťaťa

Návrh ombudsmana na riešenie

7. Ombudsmanka preskúmala služobný poriadok EIB aj príslušnej agentúry EÚ. Pokiaľ ide o rodinné prídavky, zistila, že rozhodnutie EIB vyplatiť ich manželovi sťažovateľa až do ukončenia prebiehajúceho rozvodového konania je v súlade s platnými pravidlami.

8. Pokiaľ ide o prídavok na dieťa, ombudsmanka poznamenala, že podľa pravidiel EIB sa prídavok na dieťa poskytuje, ak rodič skutočne zabezpečuje výživné na dieťa, čo v praxi znamená, že dieťa žije buď s rodičom, alebo rodič znáša každodenné životné náklady dieťaťa. EIB uviedla, že ak sa tieto dve kritériá nezhodujú, ako je to v tomto prípade, poskytnutie finančnej podpory dieťaťu má prednosť pred otázkou bydliska. EIB tiež objasnila svoj výklad pojmu opatrovnícke právo ako „plnenie povinnosti starostlivosti o dieťa ekonomickými prostriedkami“.

9. Podľa názoru ombudsmana by tento výklad znamenal, že ak sa opatrovnícke právo rozdelí, mala by sa rozdeliť aj právna povinnosť vyživovať dieťa. Keďže však EIB poukázala na to, že otec dieťaťa dobrovoľne znášal náklady na výživné na dieťa, ombudsman sa domnieval, že by bolo spravodlivé, aby sa aj rodičia podieľali na prídavku na dieťa, kým príslušný vnútroštátny súd s konečnou platnosťou nerozhodne o otázke opatrovníctva.

10. Ombudsmanka preto 29. júna 2015 po zohľadnení argumentov a stanovísk predložených stranami predložila tento návrh riešenia:

„Do konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu o otázke opatrovníckeho práva v prebiehajúcom rozvodovom konaní by EIB mala vyplatiť sťažovateľovi polovicu prídavku na dieťa“.

11. Ombudsmanka okrem toho vyzvala EIB, aby zmenila svoje pravidlá týkajúce sa prídavkov na deti tak, aby lepšie odrážali súčasnú realitu a postupy v rozvodových konaniach. Ombudsmanka navrhla, aby sa EIB riadila pravidlami Európskej komisie v tejto oblasti. V týchto pravidlách sa výslovne stanovuje rozdelenie prídavkov v prípadoch, keď sa opatrovnícke právo k dieťaťu delí medzi dve osoby a keď príslušný správny orgán nevydal žiadny súdny alebo iný príkaz [4].

12. EIB vo svojej odpovedi zo 7. septembra 2015 súhlasila s preskúmaním svojich pravidiel týkajúcich sa prídavkov na deti. Informovala ombudsmana, že hoci tento proces môže trvať určitý čas, dokončí ho čo najskôr. Pokiaľ ide o ombudsmanov návrh riešenia, EIB uviedla, že ak by nedošlo k zmene všeobecných pravidiel uplatniteľných na všetkých zamestnancov EIB, vyplatenie polovice prídavku na dieťa sťažovateľovi, ako navrhuje ombudsman, by bolo výlučne zamerané na sťažovateľa, a preto by predstavovalo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Manžel sťažovateľa, ako aj iní zástupcovia a ich manželia, ktorí by sa nachádzali v podobnej situácii, by to mohli právne napadnúť. V dôsledku toho EIB trvala na svojom stanovisku, že v tejto fáze nemôže vyplatiť sťažovateľovi polovicu prídavku na dieťa.

13. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach k odpovedi EIB uvítala navrhované nadchádzajúce zmeny pravidiel EIB, vyjadrila však nespokojnosť so stanoviskom EIB týkajúcim sa jej konkrétneho prípadu. Poukázala na to, že EIB neuviedla, že nemôže vyplatiť polovicu prídavku na dieťa z dôvodu chýbajúceho právneho základu, ale že tak neurobí z dôvodu pravdepodobného budúceho súdneho konania proti nej, a to ani zo strany manžela sťažovateľa, ani zo strany iných zamestnancov EIB v podobnej situácii. Nesúhlasila ani s názorom EIB, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania, a tvrdila, že EIB ju diskriminovala vo vzťahu k jej manželovi a ostatným zamestnancom EIB.

14. Okrem toho zopakovala argument, že hoci pravidlá EIB výslovne neustanovujú rozdelenie prídavku na dieťa, nič nebráni EIB, aby ako výnimku zo všeobecného pravidla vyplatila polovicu prídavku na dieťa každému rodičovi.

Posúdenie ombudsmana po návrhu riešenia

15. EIB nespochybnila analýzu prípadu, ktorú vykonala ombudsmanka, ani jej záver, že stanovisko, ktoré zaujala EIB, nebolo presvedčivé. Ombudsmanka zastáva názor, že aj v rámci jej súčasných pravidiel je možné rozdeliť vyplácanie prídavkov na deti medzi rodičov. Ombudsmanka sa domnieva, že EIB tým, že odmietla rozdeliť prídavky na deti medzi rodičov, nedodržiava svoje vlastné vykonávacie ustanovenia.

16. Ombudsmanka víta rozhodnutie EIB kladne reagovať na jej návrh, aby zmenila svoje pravidlá týkajúce sa prídavkov na deti tak, aby lepšie odrážali súčasnú realitu a postupy v rozvodovom konaní. Konštatuje však, že rok po jej návrhu tieto pravidlá ešte neboli zmenené. Ombudsmanka preto naliehavo vyzýva EIB, aby čo najskôr dokončila tento proces zmien a aby ju o tom informovala.

17. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB zamietla jej návrh, aby teraz vyplatila sťažovateľke polovicu prídavku na dieťa. Hoci EIB akceptuje potrebu zmeniť a doplniť svoje pravidlá a súhlasila s tým, že tak urobí v súlade s návrhom ombudsmana, v prípade sťažovateľa to naďalej odmieta. Argumenty, ktoré EIB uviedla na podporu svojho názoru, že v tomto štádiu nemôže sťažovateľovi vyplatiť polovicu prídavku na dieťa, nie sú z dôvodov uvedených nižšie ani zďaleka presvedčivé.

18. Po prvé EIB tvrdí, že vyplatenie polovice prídavku na dieťa sťažovateľovi by predstavovalo porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o ostatných agentov EIB a ich manželov/manželky, ktorí by sa nachádzali v podobnej situácii. Ombudsmanka poznamenáva, že EIB nepoukazuje na žiadnu podobnú situáciu. Aj keby sa iní zamestnanci EIB skutočne nachádzali v podobnej situácii, nič by nebránilo EIB v tom, aby s nimi zaobchádzala rovnako ako so sťažovateľom, čím by sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými. Ako už ombudsman poukázal [5], hoci pravidlá EIB výslovne neustanovujú rozdelenie prídavku na dieťa, nevylučujú ani túto možnosť, a preto nič nebráni EIB, aby v prípadoch, ako je tento, vyplatila každému rodičovi polovicu príslušného prídavku. Vzhľadom na záväzok EIB zmeniť a doplniť svoje pravidlá týkajúce sa prídavkov na deti v súlade s návrhom ombudsmana je jasné, že by tak mala urobiť teraz v prípade sťažovateľa.

19. Po druhé, EIB tvrdí, že manžel sťažovateľky by napadol rozhodnutie EIB, ak by sa rozhodla vyplatiť jej polovicu prídavku na dieťa. Je dôležité objasniť, že návrh ombudsmana na riešenie sa týkal len budúcich platieb prídavkov na deti, a nie platieb, ktoré už boli vyplatené manželovi sťažovateľa. Ombudsman ďalej poznamenáva, že príspevok na nezaopatrené dieťa, hoci je súčasťou odmeny zamestnanca, nie je určený na výživu tohto zamestnanca, ale je určený výlučne na výživu jeho dieťaťa/detí [6]. Okrem toho má prídavok na dieťa sociálny cieľ a vypláca sa ako uznanie nákladov spojených s výživou dieťaťa [7]. Vyplácanie príspevkov zamestnancom inštitúcií Európskej únie sa neriadi súkromnoprávnymi úpravami, ale služobným poriadkom EIB. Rozhodovať o sporoch medzi manželom sťažovateľa a EIB, pokiaľ ide o správny výklad ustanovení týkajúcich sa prídavkov na deti, by teda mal Európsky súdny dvor, ako sa stanovuje v článku 41 služobného poriadku, a nie iné súdy.

20. Ombudsman nechápe, prečo by možnosť právneho napadnutia manželom sťažovateľa mala odradiť EIB od prijatia správneho a spravodlivého rozhodnutia.

21. Od EIB ako inštitúcie, ktorá sa zaviazala k dobrej správe vecí verejných, sa očakáva, že bude konať spravodlivo a primerane, zohľadní a vyváži všetky dotknuté záujmy a bude citlivo reagovať na individuálne okolnosti. V tomto prípade prebieha rozvodové konanie a o starostlivosti o dieťa nebolo právne rozhodnuté. Bolo však prijaté formálne rozhodnutie o pobyte dieťaťa a príslušné súdy uznali, že obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa. Náležitá pozornosť sa musí venovať záujmom dieťaťa v spojení so zásadou proporcionality. Zdá sa primerané a rozumné, ako už uviedol ombudsman [8], že polovica príspevku na nezaopatrené dieťa sa vypláca každej osobe, ktorá sa podieľa na starostlivosti o dieťa. V tomto prípade sa však zdá, že EIB, žiaľ, zohľadnila výlučne a neprimerane svoj vlastný záujem vyhnúť sa súdnemu konaniu.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že nie je potrebné, aby preskúmala ostatné argumenty, ktoré sťažovateľka predložila vo svojich pripomienkach k odpovedi EIB. Ombudsmanka konštatuje, že prístup EIB je nesprávny a nespravodlivý a nie je v súlade s jej vlastnými vykonávacími predpismi. To predstavuje nesprávny úradný postup.

23. Ombudsmanka očakáva, že EIB využije príležitosť, ktorú ponúka jej vyšetrovanie, a poskytne sťažovateľovi spravodlivé a primerané riešenie. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana preto predkladá príslušné odporúčanie, v ktorom opakuje svoj návrh riešenia, aby EIB vyplatila sťažovateľovi polovicu prídavku na dieťa.

Odporúčanie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman predkladá Európskej investičnej banke toto odporúčanie:

Až do konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu o otázke opatrovníckeho práva v prebiehajúcom rozvodovom konaní by Európska investičná banka mala odo dňa doručenia tohto odporúčania vyplatiť sťažovateľovi polovicu prídavku na dieťa.

Návrh na zlepšenie

Ombudsman predkladá Európskej investičnej banke aj tento návrh na zlepšenie:

Európska investičná banka by mala čo najskôr zmeniť svoje vnútorné pravidlá týkajúce sa prídavkov na deti s cieľom výslovne stanoviť situácie spoločnej starostlivosti o dieťa a súvisiace situácie.

EIB a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana EIB zašle podrobné stanovisko do 31. októbra 2016.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 18. júla 2016

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] PMO je skratka pre "Paymaster Office". Spravuje, vypočítava a vypláca finančné nároky zamestnancov Európskej komisie a niektorých ďalších inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Pozri: http://ec.europa.eu/pmo/accueil_en.htm

^[3] Ďalšie informácie o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a vyšetrovaní ombudsmana nájdete v úplnom znení návrhu ombudsmana na riešenie, ktorý je k dispozícii na adrese: www.ombudsman.europa.eu/cases/solution.faces/en/69046/html.bookmark

[4] Článok 3 rozhodnutia Komisie o všeobecných vykonávacích ustanoveniach na vykonanie článkov 67 a 68 služobného poriadku a článkov 1, 2 a 3 jeho prílohy VII, K(2004) 1364.

^[5] Pozri bod 19 návrhu riešenia, ktorý predložil ombudsman.

[6] Pozri v tomto zmysle judikatúru súdov EÚ týkajúcu sa rodinných prídavkov uvedených v článku 67 ods. 1 služobného poriadku EÚ (rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. marca 1993, Peroulakis/Komisia, vec T-69/91, bod 34; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. februára 2014, Armani/Komisia, vec F-65/12, bod 33). Hoci EIB má svoj vlastný služobný poriadok, rovnaké úvahy sa uplatňujú aj v prípade, akým je prejednávaný prípad.

[7] Pozri uznesenie Súdu pre verejnú službu z 27. apríla 2015 vo veci F-90/14, Meyer/Komisia, bod 26; pozri aj rozsudok zo 7. mája 1992 vo veci Rada/Brems, C-70/91 P, bod 9.

[8] Pozri bod 18 návrhu riešenia, ktorý predložil ombudsman.