# Návrh odporúčania európskeho ombudsmana v jeho vyšetrovaní sťažnosti 344/2007/WP proti Európskemu parlamentu
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2008-10-15T00:00+02:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/recommendation/sk/541)
---
Späť na Sťažnosť
----------------

1. V čase podania sťažnosti európskemu ombudsmanovi bol sťažovateľ úradníkom Európskeho parlamentu. Bol vyslaný v záujme služby.

2. Podľa článku 37 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok") má dočasne preložený úradník „naďalej*všetky svoje práva za podmienok uvedených v článkoch 38 a 39 (...) ako úradník svojej materskej inštitúcie".* Podľa článku 38 písm. f) to zahŕňa spôsobilosť na povýšenie úradníkov vyslaných v záujme služby.

3. Povýšenie v Parlamente sa uskutočňuje na základe každoročného postupu hodnotenia zamestnancov, v rámci ktorého sa vypracuje hodnotiaca správa a pridelia sa najviac tri body za zásluhy. Predsedníctvo Parlamentu prijalo 6. júla 2005 rozhodnutie o politike povyšovania a plánovania kariéry (ďalej len „rozhodnutie predsedníctva"). Obsahuje tieto ustanovenia:
> „I.1*Zaslúžené zásluhy a kariérny postup*
>
> *Merit je skôr dynamický než statický koncept, ktorý zohľadňuje konzistentné úsilie v priebehu času. Pojem zásluhy zahŕňa napríklad spôsob, akým úradník/služobník vykonáva úlohy, ktoré mu boli zverené, v súlade s opisom pracovného miesta uvedeným v hodnotiacej správe, úroveň výkonnosti, úspešné presuny medzi oddeleniami, úroveň vykonávanej zodpovednosti, dokončenie komplexného projektu alebo štúdie a osobitnej práce, pracovné skúsenosti v danej oblasti a schopnosť prevziať ďalšie povinnosti.*
>
> *Zásluhy úradníka/služobníka určujú mieru jeho/jej kariérneho postupu.*
>
> *I.3 Hodnotenie zásluh*
>
> *I.3.1 Každoročne sa hodnotí zásluha úradníka/služobníčky. Keďže hodnotiaca správa je hlavným faktorom pri posudzovaní zásluh, je samozrejme nevyhnutné, aby ročná úroveň bodov za zásluhy zamestnanca bola v súlade s hodnotením získaným v referenčnom roku.*
>
> *Základnou zásadou je, že každý generálny riaditeľ alebo vedúci autonómnej jednotky získa celkový počet bodov rovnajúci sa dvojnásobku počtu úradníkov/služobníkov (...), ktorí počas referenčného roka odpracovali aspoň tri mesiace v európskej inštitúcii alebo orgáne Spoločenstva, plus dodatočnú kvótu bodov vypočítanú vynásobením jedného bodu 3 % príslušného počtu zamestnancov, pričom celková suma sa zaokrúhli nahor alebo nadol (v prípade potreby). Generálny tajomník má rezervu bodov za zásluhy, prostredníctvom ktorej môže okrem iného napraviť narušenia spôsobené obmedzeným počtom úradníkov/služobníkov v danej platovej triede.*
>
> *Každý úradník/služobník (...), ktorý je vyhodnotený ako „zaslúžený", získa jeden alebo viac bodov za zásluhy v rozsahu od jedného do troch. Nezaslúžený úradník/služobník nedostáva žiadne body."*

Príslušné vykonávacie opatrenia týkajúce sa udeľovania bodov za zásluhy a povýšenia (ďalej len „vykonávacie opatrenia") stanovujú postup, ktorý sa má dodržiavať pri udeľovaní bodov za zásluhy:
> „I.3*Postup udeľovania bodov za zásluhy úradníkom/služobníkom*
>
> *b) Body za zásluhy udeľuje každý vedúci funkčného subjektu na zasadnutí orgánu hodnotiteľov subjektu. Tento orgán hodnotiteľov si môže vypočuť názory nadriadených, ktorí sa podieľali na vypracovaní výročnej hodnotiacej správy úradníkov/služobníkov subjektu. Jeho úlohou je tiež zabezpečiť súlad medzi hodnotením vyplývajúcim z najnovšieho postupu vypracúvania hodnotiacich správ a bodmi za zásluhy.*
>
> *Body sa pridelia podľa platovej triedy v každej kategórii/funkčnej skupine v súlade so služobným poriadkom a na základe porovnávacieho hodnotenia zásluh v súlade s týmto postupom:*
>
> *- (...)*
>
> *- pridelenie všetkých zostávajúcich bodov úradníkom, ktorí si zaslúžia získať tretí bod, na úrovni kategórie/funkčnej skupiny;*
>
> *- pridelenie tretích bodov, ktoré sú k dispozícii z dodatočnej kvóty a ktoré na rozdiel od tých, ktoré sú zo základnej kvóty, nie sú priradené k funkčnej skupine,*
>
> *vypracovanie zoznamu možných žiadostí o body z rezervy generálneho tajomníka.*
>
> c) *Osobitné prípady:*
>
> *- zamestnanci vyslaní v záujme služby alebo pridelení k dispozícii orgánu na plný úväzok v rámci inštitúcie alebo v inej inštitúcii: body za zásluhy udeľuje pôvodný funkčný subjekt po porade s orgánom, do ktorého je úradník vyslaný;*
>
> *- (...)*
>
> *I.4 Oznamovanie úradníkov/služobníkov a odvolania*
>
> *(...) V liste \[* adresovanom hodnotenému zamestnancovi*\] obsahujúcom návrh \[na* počet bodov za zásluhy, ktoré sa majú udeliť*\] sa uvádza počet bodov za referenčný rok a podrobnosti postupu a lehoty na postúpenie veci výboru pre správy, ak hodnotený zamestnanec nesúhlasí s návrhom. Tento postup sa musí dodržať pred podaním akejkoľvek sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. (...)*
>
> *I.6 Konečné rozhodnutie o udelení bodov za zásluhy*
>
> *Konečné rozhodnutie o pridelení bodov prijíma vedúci funkčného subjektu na základe stanoviska výboru pre správy a rozhodnutia generálneho tajomníka o bodoch v jeho rezerve. Každé rozhodnutie, ktoré je v rozpore so stanoviskom výboru pre správy, musí byť odôvodnené."*

4. V roku 2005 sťažovateľ predložil ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa skutočnosti, že mu Parlament udelil len dva body za zásluhy za rok 2003 (sťažnosť 3051/2005/(PB)WP). Okrem iného tvrdil, že Parlament nevykonal riadne porovnávacie posúdenie jeho zásluh.

5. Parlament tvrdil, že postupoval správne a že rozhodnutie udeliť sťažovateľovi dva body za zásluhy bolo opodstatnené. Uviedla, že porovnanie s kolegami z Parlamentu sťažovateľa nebolo potrebné a nebolo by relevantné, pretože takéto porovnanie by bolo nevhodné vzhľadom na vyslanie sťažovateľa.

6. Ombudsmanka poznamenala, že podľa všetkého nič nenasvedčuje tomu, že by boli dočasne preložení úradníci vylúčení z porovnávacieho hodnotenia. Okrem toho sa nezdalo, že by výbor pre správy mal nejaké ťažkosti pri porovnávaní práce sťažovateľa s prácou jeho kolegov v Parlamente. Ombudsmanka preto v návrhu na priateľské riešenie požiadala Parlament, aby zvážil preskúmanie svojho rozhodnutia obnovením postupu vo fáze, v ktorej sa zasiela návrh na udelenie bodov za zásluhy.

7. Parlament vo svojej odpovedi tvrdil, že dodržal svoje vnútorné pravidlá, ale navrhol postúpiť spis sťažovateľa výboru pre správy na porovnávacie posúdenie jeho skutkovej podstaty. Napriek tomu, že výbor pre správy dospel k záveru, že zásluhy sťažovateľa sú porovnateľné s zásluhami jeho kolegov, ktorí získali tretí bod, generálny tajomník Parlamentu sa napokon rozhodol neudeliť mu tretí bod. Sťažovateľ následne informoval ombudsmana, že toto rozhodnutie napadol prostredníctvom internej sťažnosti.

8. Ombudsman zistil, že nie je jasné, či sa zásluhy sťažovateľa porovnali v rámci správnej referenčnej skupiny, a že ak by to tak bolo, nič nenasvedčuje tomu, že sa následne vykonalo starostlivé porovnanie, najmä preto, že Parlament zrejme založil svoje nové rozhodnutie na názore, že na odôvodnenie udelenia tretieho bodu za zásluhy by zásluhy sťažovateľa museli byť *vyššie* a nie „len" *porovnateľné s* zásluhami jeho kolegov, ktorí dostali tretí bod. Ombudsmanka považovala tento prístup za nesprávny. Preto zopakoval svoj návrh priateľského riešenia ako návrh odporúčania.

9. V odpovedi Parlament postúpil svoje rozhodnutie o novej internej sťažnosti sťažovateľa ombudsmanovi, pričom uviedol, že postup udeľovania bodov za zásluhy bol správne ukončený. Týmto rozhodnutím sa potvrdilo, že sťažovateľovi by sa mali udeliť dva body za zásluhy.

10. Ombudsman vyjadril poľutovanie nad tým, že Parlament sa žiadnym spôsobom nevyjadril k obsahu jeho návrhu odporúčania. Zistil tiež, že hoci nie je jasné, či sa zásluhy sťažovateľa porovnali v rámci správnej referenčnej skupiny, zdá sa, že Parlament opäť založil svoje stanovisko na prístupe, ktorý považoval za nesprávny. Ombudsmanka preto prípad uzavrela kritickou poznámkou. Sťažovateľ následne informoval ombudsmana, že vec predložil Súdu pre verejnú službu. Prípad ešte nie je vyriešený.

11. Táto sťažnosť sa týka hodnotenia zamestnancov sťažovateľa za rok 2004. V rámci postupu hodnotenia zamestnancov za daný rok poskytol nadriadený sťažovateľa do júna 2004 túto pripomienku:
> „Vzhľadom*na povahu*úloh \[sťažovateľa\]* a vysokú úroveň jeho výkonu dôrazne odporúčam udeliť mu maximálny počet bodov na povýšenie."*

12. Na schôdzi 14. júla 2005 sa kolégium hodnotiteľov „domovského*generálneho riaditeľstva"* sťažovateľa v Parlamente rozhodlo udeliť mu dva body za zásluhy. Sťažovateľ sa obrátil na výbor pre správy, ktorý dospel k záveru, že udelenie tretieho bodu za zásluhy by bolo odôvodnené, pretože jeho zásluhy boli „rovnocenné*alebo dokonca vyššie"*ako zásluhy aspoň dvoch z troch úradníkov v rovnakej platovej triede, ktorí získali tretí bod. Konečný hodnotiteľ sa však rozhodol udeliť sťažovateľovi dva body za zásluhy.

13. Sťažovateľ podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z 25. októbra 2006.

14. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi napadol toto rozhodnutie. Uviedol tiež, že v nadväznosti na žiadosť o prístup k dokumentom dostal kópiu zápisnice zo stretnutia hodnotiteľov zo 14. júla 2005, ktorá mu bola zaslaná s poznámkou, že tento dokument neobsahuje žiadne údaje, ktoré by sa ho týkali.

8. Sťažovateľ preto predložil túto sťažnosť ombudsmanovi.

Predmet žiadosti
----------------

15. Navrhovateľ v súhrne uviedol tieto tvrdenia:
> (1) rozhodnutie generálneho tajomníka o jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku dostatočne neodôvodnilo zamietnutie jeho sťažnosti;
>
> (2) Rozhodnutie porušilo zásadu rovnosti zaobchádzania,
>
> (3) Kolégium hodnotiteľov jeho generálneho riaditeľstva nevykonalo dôkladné porovnávacie posúdenie jeho zásluh s zásluhami jeho kolegov;
>
> (4) Jeho vyslanie malo pre neho škodlivé dôsledky; a
>
> (5) Rozhodnutie o jeho sťažnosti nesprávne prijal generálny tajomník, a nie predseda Európskeho parlamentu.

16. Sťažovateľ tvrdil, že jeho spis by sa mal opätovne preskúmať a mal by sa postúpiť predsedovi Európskeho parlamentu na rozhodnutie.

17. Sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby sa pokúsil dosiahnuť priateľské riešenie, ktoré by podľa neho mohlo spočívať v opätovnom preskúmaní jeho spisu a jeho predložení predsedovi Európskeho parlamentu na rozhodnutie.

18. Vyšetrovanie ombudsmana sa týkalo všetkých uvedených obvinení a sťažnosti sťažovateľa.

19. Vo svojich pripomienkach sa sťažovateľ vrátil k tvrdeniu, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktoré však ombudsman v sťažnosti, ktorú mu sťažovateľ adresoval, neidentifikoval ako samostatné tvrdenie. Ombudsman sa rozhodol rozšíriť svoje vyšetrovanie tak, aby zahŕňalo toto tvrdenie, ktoré znelo takto:
> (6) Sťažovateľ tvrdí, že jeho prvý hodnotiteľ nekonzultoval so svojím nadriadeným, pre ktorého pracoval od 16. júna 2004.

20. Ombudsman okrem toho objasnil, že prvé tvrdenie sťažovateľa (týkajúce sa údajne nedostatočného odôvodnenia) vyložil ako odkaz nielen na rozhodnutie o jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ale aj na konečné rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy sťažovateľovi (rozhodnutie prijaté konečným hodnotiteľom sťažovateľa 13. januára 2006). Vzhľadom na to, že tento výklad nebol jasný z listu ombudsmana o začatí vyšetrovania, za ktorý sa ospravedlnil, vyzval Parlament, aby sa k tomuto tvrdeniu vyjadril, ak si to želá.

21. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach vyjadril obavy aj v súvislosti s dôvernosťou a úplnosťou niektorých dokumentov, ktoré Parlament pripojil k svojmu stanovisku. V tejto súvislosti ombudsman informoval sťažovateľa, že sa rozhodol ďalej sa týmito obavami nezaoberať v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním, pretože sa nezdajú byť nevyhnutné na to, aby ombudsman posúdil podstatu prípadu. Ombudsman informoval sťažovateľa, že ak si želá vidieť predmetné dokumenty, môže zvážiť možnosť požiadať Parlament o prístup k nim. Ak by sa Parlament touto žiadosťou riadne nezaoberal, mohol by ombudsmanovi predložiť novú sťažnosť. Zdá sa, že sťažovateľ túto možnosť doteraz nevyužil.

22. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach informoval ombudsmana aj o tom, že si už neželá, aby v tomto prípade hľadal priateľské riešenie. Ako dôvod uviedol neuspokojivé skúsenosti, ktoré mal, keď sa snažil nájsť priateľské riešenie v súvislosti so svojou sťažnosťou 3051/2005/(PB)WP.

Požiadavku
----------

23. Ombudsman požiadal Parlament o stanovisko k piatim tvrdeniam sťažovateľa a k jeho žiadosti. Po preskúmaní stanoviska Parlamentu ombudsmanka poznamenala, že sa zdá, že aspoň niektoré prílohy pripojené k tomuto stanovisku obsahujú citlivé alebo dôverné informácie. Vzhľadom na prax úradu postúpiť stanovisko inštitúcie vrátane všetkých príloh sťažovateľovi, aby mohol predložiť pripomienky, ombudsman sa rozhodol vrátiť príslušné prílohy Parlamentu a požiadal ho, aby sprístupnil verziu, ktorá nemá dôverný charakter a ktorá by sa mohla postúpiť sťažovateľovi. Informoval tiež Parlament, že ak bude potrebné, aby videl dokumenty, ktoré sťažovateľovi nemožno sprístupniť, využije možnosť nahliadnuť do spisov, ktorú má k dispozícii. Parlament vyhovel žiadosti ombudsmana. Keďže podľa Parlamentu nebolo možné zatajiť dôverné informácie obsiahnuté v niektorých dotknutých dokumentoch bez toho, aby stratili akúkoľvek dôkaznú hodnotu, Parlament tieto dokumenty nepriložil, ale uviedol, že ombudsman ich môže nahliadnuť.

24. Po preskúmaní stanoviska Parlamentu a pripomienok sťažovateľa k nemu ombudsman usúdil, že potrebuje ďalšie faktické informácie, aby mohol v tomto prípade dospieť k rozhodnutiu. Preto požiadal Parlament o doplňujúce informácie v súvislosti so štyrmi konkrétnymi otázkami. Zároveň ho požiadal aj o doplňujúce stanovisko k šiestemu tvrdeniu sťažovateľa a, ak si to želá, o ďalšie pripomienky k objasnenému prvému tvrdeniu sťažovateľa.

25. Odpoveď Parlamentu na túto žiadosť o ďalšie informácie a doplňujúce stanovisko bola postúpená sťažovateľovi, ktorý sa k nej vyjadril.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery
-----------------------------

**Úvodné poznámky**

26. Ombudsman pripomína, že z ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva vyplýva, že:
> „pri*posudzovaní záujmu služby a kvalifikácie a zásluh uchádzačov, ktoré sa majú zohľadniť pri prijímaní rozhodnutia o povýšení podľa článku 45 služobného poriadku, menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy a v tejto súvislosti sa preskúmanie súdom Spoločenstva musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na rôzne úvahy, ktoré ovplyvnili jej posúdenie, neprekročila primerané hranice a nevyužila svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom. Súd Spoločenstva preto nemôže svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov nahradiť posúdenie menovacieho orgánu"* [(2).](#(2)){#Footnote2}

Ombudsman vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1634/2003/(ADB)GG a vo svojom návrhu odporúčania vo veci 3051/2005/(PB)WP zastával názor, že jeho vlastné preskúmanie by malo byť založené na rovnakom prístupe. V dôsledku toho sa preskúmanie v prejednávanej veci obmedzuje na overenie toho, či Parlament dodržal správne postupy pri prijímaní svojho rozhodnutia a či toto rozhodnutie bolo poznačené zjavnou chybou.

27. Pokiaľ ide o štruktúru tohto rozhodnutia, ombudsman považuje za užitočné preskúmať tvrdenia sťažovateľa v tomto poradí: i) údajné nekonzultovanie prvého hodnotiteľa s nadriadeným sťažovateľa, pre ktorého pracoval od polovice júna 2004 (šieste tvrdenie); ii) údajný nedostatok dostatočných dôvodov v rozhodnutí konečného hodnotiteľa udeliť sťažovateľovi dva body za zásluhy a v rozhodnutí generálneho tajomníka o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 (objasnené prvé tvrdenie); iii) údajný nedostatok riadneho porovnávacieho posúdenia zásluh sťažovateľa kolégiom hodnotiteľov (tretie tvrdenie); iv) údajné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania (druhé a štvrté tvrdenie); a v) právomoc generálneho tajomníka prijať rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku (piate tvrdenie). Ombudsman napokon posúdi tvrdenie sťažovateľa, že jeho spis by sa mal opätovne preskúmať a mal by sa postúpiť predsedovi Parlamentu na rozhodnutie.

28. Pred začatím tohto posúdenia sa ombudsman stručne zaoberá dvoma ďalšími otázkami, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojich pripomienkach a ktoré ombudsman zohľadnil vo svojej žiadosti o ďalšie informácie predloženej Parlamentu.

29. Po prvé, sťažovateľ poznamenal, že verzia jeho hodnotiacej správy, ktorá bola pripojená k stanovisku Parlamentu, nebola jeho konečnou verziou, ale návrhom, ktorý neobsahoval jeho pripomienky a reakciu generálneho riaditeľa na ne. Ombudsman preto požiadal Parlament, aby ho informoval o tom, na akej verzii hodnotiacej správy sťažovateľa založil svoje stanovisko. Parlament odpovedal, že verzia, o ktorej sa rokovalo na schôdzi hodnotiteľov, bola pôvodná a záverečná správa obsahujúca všetky pripomienky, ktoré boli vznesené. Toto bola verzia hodnotiacej správy, ktorá bola zahrnutá do osobného spisu sťažovateľa. Keďže sťažovateľ mal k dispozícii tento dokument a jeho kópiu pripojil k svojej sťažnosti, Parlament pre zjednodušenie pripojil k svojmu stanovisku kópiu správy, ktorá bola vytlačená z jeho databázy. Parlament ubezpečil sťažovateľa, že hodnotitelia boli oboznámení so všetkými podrobnosťami obsiahnutými v jeho správe.

30. Sťažovateľ poukázal na to, že Parlament preto neodpovedal na otázku ombudsmana. Neodporoval jeho názoru, že jeho stanovisko bolo zjavne založené len na návrhu jeho hodnotiacej správy.

31. Ombudsman s poľutovaním konštatuje, že Parlament skutočne neposkytol priamu odpoveď na jeho otázku. S cieľom objasniť túto otázku by preto musel vykonať ďalšie vyšetrovanie. Domnieva sa však, že výsledok týchto dodatočných vyšetrovaní nemôže ovplyvniť jeho závery týkajúce sa podstaty tejto výhrady, ktoré sú uvedené nižšie. Ombudsman preto nepovažuje za potrebné ďalej sa touto otázkou zaoberať.

32. Po druhé, sťažovateľ poznamenal, že Parlament podľa všetkého vymazal časti dokumentu, ktorý pripojil k svojmu stanovisku, konkrétne oznámenie generálneho riaditeľa generálnemu tajomníkovi, ale vo svojom liste ombudsmanovi sa o tom nezmienil. Ombudsmanka požiadala Parlament, aby sa k tejto pripomienke vyjadril. Parlament vysvetlil, že toto oznámenie obsahuje osobné údaje týkajúce sa kolegov sťažovateľa. Preto bola povinná takéto odkazy vymazať predtým, ako mohol byť dokument postúpený sťažovateľovi. Úplná verzia tohto dokumentu však bola k dispozícii ombudsmanovej inšpekcii. Sťažovateľ v tejto súvislosti nepredložil žiadne pripomienky.

33. Ombudsmanka sa domnieva, že by bolo vhodnejšie, keby Parlament spomenul vypustenia v tomto dokumente vo svojom liste ombudsmanke, ako to urobil pri ostatných vypusteniach, aby sa zabránilo akémukoľvek podozreniu zo strany sťažovateľa. Vysvetlenie, ktoré teraz Parlament poskytol v odpovedi na otázku ombudsmana, sa však zdá byť primerané. Ak by mal sťažovateľ napriek tomu pochybnosti, pokiaľ ide o vypustené časti tohto dokumentu, mohol by požiadať Parlament o prístup k nemu a v prípade, že by sa Parlament touto žiadosťou riadne nezaoberal, predložiť ombudsmanovi novú sťažnosť.

**A. Tvrdenie o nekonzultovaní nových nadriadených
<br />
*tvrdení sťažovateľa* predložených ombudsmanovi**

34. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Parlament sa nekonzultoval so svojím novým nadriadeným, pre ktorého pracoval od 16. júna 2004, Parlament po prvé zdôraznil, že sťažovateľ nenapadol svoju hodnotiacu správu pred výborom pre správy v príslušnej lehote. Okrem toho v tejto veci nikdy nepodal sťažnosť. Keďže jeho posúdenie sa tak stalo konečným, prípustnosť nového žalobného dôvodu bola veľmi diskutabilná. Parlament sa však k tejto otázke vyjadril: V súlade s príslušnými pravidlami konzultovala s nadriadeným sťažovateľa, pre ktorého sťažovateľ v roku 2004 pracoval viac ako šesť mesiacov. Tento nadriadený nepovažoval za potrebné konzultovať s následným nadriadeným sťažovateľa. Parlamentu neprináležalo spochybňovať toto rozhodnutie. Okrem toho podľa hodnotiacej správy sťažovateľa pokračoval vo vykonávaní niektorých zo svojich predchádzajúcich povinností až do októbra 2004. Parlament uviedol, že podľa jeho všeobecných vykonávacích ustanovení, ak bol zamestnanec preložený počas roka, nový hodnotiteľ je oprávnený vypracovať hodnotiacu správu len vtedy, ak toto preloženie bolo účinné aspoň šesť mesiacov. Z týchto dôvodov neprináležalo Parlamentu, aby si vyžiadal stanovisko nového nadriadeného sťažovateľa.

35. Sťažovateľ tvrdil, že nie je na jeho bývalom nadriadenom, ale na jeho prvom hodnotiteľovi, aby získal názor svojho nového nadriadeného s cieľom získať úplný obraz o jeho výkone v roku 2004. Ak by sa jeho prvý hodnotiteľ skutočne domnieval, že za získanie tohto stanoviska je zodpovedný jeho bývalý nadriadený, musel by to jasne povedať vo svojom liste so žiadosťou o stanovisko od svojho bývalého nadriadeného, čo neurobil. Okrem toho na rozdiel od vyhlásenia Parlamentu bol jeho presun účinný viac ako šesť mesiacov. Sťažovateľ ako dôkaz priložil kópiu príslušného rozhodnutia generálneho tajomníka Parlamentu z 15. júna 2004, ktoré potvrdilo zmenu stanoviska sťažovateľa od tohto dátumu.

*Hodnotenie ombudsmana*

36. Pokiaľ ide o prípustnosť tohto tvrdenia, ombudsman pripomína, že v súlade s článkom 2 ods. 8 jeho štatútu „\[n\]o*sťažnosti, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, možno ombudsmanovi podať, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku".* Ombudsman vždy vykladal toto pravidlo striktne.

37. Zdá sa, že tvrdenie sťažovateľa sa týka konzultácie o jeho výkonnosti, čo je krok, ktorý predchádzal vypracovaniu hodnotiacej správy jeho prvým hodnotiteľom. Sťažovateľ vyjadril svoje obavy v súvislosti s touto otázkou vo svojich pripomienkach k návrhu hodnotiacej správy, ktoré zaslal svojmu konečnému hodnotiteľovi 12. júla 2005. Zdá sa však, že sťažovateľ následne nepostúpil vec výboru pre správy ani nenapadol svoju hodnotiacu správu podaním sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Za týchto okolností je názor Parlamentu, že hodnotiaca správa sa stala definitívnou, jednoznačne správny.

38. Je pravda, že sťažovateľ nastolil otázku týkajúcu sa konzultácie s jeho nadriadeným v sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorú predložil proti rozhodnutiu udeliť mu len dva body za zásluhy. Avšak vzhľadom na to, že táto otázka sa týkala prípravy hodnotiacej správy sťažovateľa za rok 2004 a že táto správa sa už stala definitívnou, ombudsman sa domnieva, že Parlament mal plné právo zamietnuť príslušný argument vo svojom rozhodnutí o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2.

39. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nespochybnil svoju hodnotiacu správu za rok 2004, hoci sa domnieval, že Parlament sa mal poradiť aj so svojím druhým nadriadeným, ombudsman preto nemôže preskúmať relevantné tvrdenie sťažovateľa v tomto prípade.

**B. Tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení**


<br />


*Argumenty predložené ombudsmanovi*

40. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 kritizoval skutočnosť, že rozhodnutie konečného hodnotiteľa udeliť mu dva body za zásluhy, na rozdiel od stanoviska výboru pre správy, nebolo odôvodnené a že toto opomenutie je v rozpore s bodom I.6 vykonávacích pravidiel. Vo svojom rozhodnutí o tejto sťažnosti, ktoré podpísal generálny tajomník Parlamentu, menovací orgán uznal, že rozhodnutie skutočne nebolo odôvodnené. Uviedol, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy zahŕňa veľkú mieru voľnej úvahy, menovací orgán bol v súlade s judikatúrou súdov Spoločenstva povinný odôvodniť najneskôr zamietnutie sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu[(3).](#(3)){#Footnote3} Menovací orgán ďalej v podstate uviedol, že hodnotiaca správa sťažovateľa, hoci preukazuje vysokú kvalitu jeho úspechov, „nie*je zjavne vyššia" ako* hodnotiace správy 13 úradníkov, ktorým bol udelený tretí bod za zásluhy. Tento záver nebol ovplyvnený stanoviskom výboru pre správy, ktorý nezistil, že zásluhy sťažovateľa boli vyššie ako zásluhy jeho kolegov.

41. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že generálny tajomník nevysvetlil, prečo nesúhlasí so stanoviskom výboru. Dôvody, ktoré boli uvedené, boli len formalistické.

42. Parlament vo svojom stanovisku tvrdil, že rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 bolo dostatočne odôvodnené.

43. Ombudsman vo svojej žiadosti o ďalšie informácie a doplňujúce stanovisko objasnil, že tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa údajne nedostatočného odôvodnenia chápe tak, že sa týka nielen rozhodnutia o jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2, ale aj konečného rozhodnutia o udelení bodov za zásluhy sťažovateľovi z 13. januára 2006. Vyzval Parlament, aby sa k tomuto tvrdeniu vyjadril, ak si to želá.

44. Parlament vo svojom doplňujúcom stanovisku odkázal na judikatúru, ktorú menovací orgán citoval vo svojom rozhodnutí o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2. Tvrdila, že analogickým uplatnením tejto ustálenej judikatúry neodôvodnenie rozhodnutia o udelení bodov za zásluhy nespôsobuje neplatnosť tohto rozhodnutia. Postačovalo odôvodnenie zamietnutia sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie v prípade sťažovateľa bolo úplne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušnej judikatúry.

45. Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach domnieval, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva Parlament, nie je pre jeho prípad relevantná, pretože sa v nej vykladajú len pravidlá obsiahnuté v služobnom poriadku. Prijatím bodu I.6 vykonávacích pravidiel si Parlament uložil dodatočné povinnosti, ktoré idú nad rámec povinností obsiahnutých v služobnom poriadku.

*Hodnotenie ombudsmana*

46. Ombudsman poznamenáva, že ako zdôraznil Parlament, Súd prvého stupňa rozhodol, že „povinnosť*odôvodnenia (...) má za cieľ na jednej strane poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na určenie, či zamietnutie jej kandidatúry bolo dôvodné a či je vhodné obrátiť sa na Súdny dvor, a na druhej strane umožniť Súdnemu dvoru preskúmať zákonnosť zamietnutia"* [(4).](#(4)){#Footnote4} Súdny dvor uviedol, že „keďže*povýšenia a presuny zahŕňajú rozhodnutia, podľa Súdneho dvora stačí, aby sa odôvodnenie zamietnutia sťažnosti zaoberalo existenciou zákonných podmienok stanovených služobným poriadkom na to, aby bolo konanie zákonné"* [(5).](#(5)){#Footnote5} Práve na tomto základe sa Parlament domnieval, že analogicky neodôvodnenie rozhodnutia o pridelení bodov za zásluhy nemá za následok neplatnosť rozhodnutia. Postačovalo odôvodnenie v štádiu zamietnutia sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu.

47. Ombudsman však pochybuje o tom, či sa analógia, na ktorú sa Parlament odvoláva, skutočne vzťahuje na situáciu sťažovateľa. Poznamenáva, že bod I.6 vykonávacích pravidiel stanovuje: „Každé*rozhodnutie, ktoré je v rozpore so stanoviskom výboru pre správy, musí byť odôvodnené."*Ako uviedol sťažovateľ, Parlament sa zaviazal dodržiavať osobitné pravidlá, pokiaľ ide o hodnotenie jeho zamestnancov, ktoré idú nad rámec pravidiel obsiahnutých v služobnom poriadku, na ktorých Súd prvého stupňa založil svoj rozsudok.

48. Je zrejmé, že Parlament v rozhodnutí z 13. januára 2006 nesplnil formálnu požiadavku odôvodnenia svojho rozhodnutia.

49. Je tiež pravda, že rozhodnutie menovacieho orgánu o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 obsahovalo určité dôvody pre rozhodnutie udeliť sťažovateľovi dva body za zásluhy. V podstate uviedol, že jeho zásluhy "nie*sú zjavne vyššie" ako* zásluhy jeho kolegov, ktorí získali tretí bod za zásluhy. Preto aj napriek tomu, že má naďalej pochybnosti, pokiaľ ide o analógiu medzi situáciou sťažovateľa a situáciou, ktorá viedla k rozsudku Súdneho dvora, ombudsman sa domnieva, že ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti z jeho strany by nebolo odôvodnené.

50. Treba však zdôrazniť, že toto konštatovanie sa týka len formálnej požiadavky odôvodnenia rozhodnutia, a nie platnosti alebo koherencie dôvodov uvádzaných Parlamentom. Tieto otázky sa posúdia v nasledujúcej časti.

**C. Tvrdenie, že kolégium hodnotiteľov nevykonalo dôkladné porovnávacie posúdenie zásluh sťažovateľa**


<br />


*Argumenty predložené ombudsmanovi*

51. Sťažovateľ tvrdil, že kolégium hodnotiteľov jeho generálneho riaditeľstva v Parlamente nevykonalo dôkladné porovnávacie posúdenie jeho zásluh s zásluhami jeho kolegov. Podľa zápisnice zo stretnutia hodnotiteľov zo 14. júla 2005, počas ktorého boli prerokované a prijaté návrhy na udelenie bodov za zásluhy, nebolo jeho meno vôbec spomenuté. To znamená, že hodnotitelia ani neuvažovali o tom, že by mu udelili tretí bod. Keďže jeho hodnotiaca správa bola dokončená len deň pred stretnutím, sťažovateľ pochyboval, či o nej účastníci (okrem generálneho riaditeľa a riaditeľa, ktorí boli priamo zapojení do prípravy jeho hodnotiacej správy) vôbec vedeli. Okrem toho jeho prvý hodnotiteľ doplnil do svojej hodnotiacej správy túto pripomienku:
> „\[Prvý nadriadený sťažovateľa*\] vo svojom (...) oznámení uviedol, že \[sťažovateľ* *\] je zaslúžený úradník. Z pohľadu Európskeho parlamentu však vyslanie (...) nie je v bezprostrednom záujme jeho predchádzajúcej služby."*

Sťažovateľ sa domnieval, že jeho prvý hodnotiteľ mal vzhľadom na jeho zjavne vynikajúcu hodnotiacu správu predložiť svoj prípad aspoň na diskusiu na stretnutí hodnotiteľov.

52. Okrem toho menovací orgán vo svojom rozhodnutí o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 dospel k záveru, že po dôkladnom porovnávacom posúdení kolégia hodnotiteľov a spracovaní sťažnosti sťažovateľa jeho hodnotiaca správa, hoci dokazuje vysokú kvalitu jeho výsledkov,*„nie je zjavne lepšia" ako* hodnotiace správy 13 úradníkov, ktorým bol udelený tretí bod za zásluhy. Tento záver nebol ovplyvnený stanoviskom výboru pre správy, v ktorom sa nezistilo, že zásluhy sťažovateľa boli vyššie ako zásluhy jeho kolegov. Menovací orgán dospel k záveru, že Parlament neprekročil svoj veľký priestor na voľné uváženie,*ako sa stanovuje v pravidlách.*

53. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi pripomenul, že výbor pre správy porovnal jeho zásluhy so zásluhami troch ďalších úradníkov jeho platovej triedy na tom istom generálnom riaditeľstve, ktorí boli navrhnutí na udelenie tretieho bodu za zásluhy, a dospel k záveru, že jeho zásluhy sú rovnocenné alebo dokonca vyššie ako zásluhy aspoň dvoch z týchto kolegov. Generálny tajomník Parlamentu vo svojom rozhodnutí o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 nevysvetlil, prečo nesúhlasí so stanoviskom výboru. V skutočnosti proti tomu ani nenamietal. Namiesto toho poukázal len na veľký priestor na voľné uváženie menovacieho orgánu,*„ako sa stanovuje v pravidlách".* Nevysvetlil však, na ktoré pravidlá sa odvoláva.

54. Parlament vo svojom stanovisku trval na tom, že vykonal riadne porovnávacie posúdenie zásluh sťažovateľa. Vyhlásenie prvého hodnotiteľa sťažovateľa vo vzťahu k jeho hodnotiacej správe nepovažoval za relevantné. Hodnotiaca správa, ktorá bola vložená do osobného spisu sťažovateľa, obsahovala prílohu obsahujúcu celé hodnotenie jeho nadriadeného. Parlament tiež zohľadnil toto posúdenie len počas porovnávacieho preskúmania. Vysvetlila, že za rok 2004 i) päť úradníkov kategórie A\* získalo tretie body z kvóty generálneho riaditeľstva sťažovateľa, ii) päť úradníkov kategórie A\*, ako aj dvaja úradníci kategórie B\* a jeden úradník kategórie C\* získali body z dodatočnej kvóty a iii) ďalších päť úradníkov kategórie A\* získalo body z rezervy generálneho tajomníka. Podľa Parlamentu bola hodnotiaca správa sťažovateľa veľmi dobrá. Z porovnania však vyplynulo, že správy troch ďalších úradníkov boli „nesporne*nadradené správam sťažovateľa".* Pokiaľ ide o ďalších dvoch úradníkov, ktorým bol udelený tretí bod, v súvislosti s ktorými výbor pre správy dospel k záveru, že zásluhy sťažovateľa sú „rovnocenné*alebo dokonca vyššie",* Parlament tvrdil, že podľa jeho názoru sú zásluhy sťažovateľa „o*niečo nižšie"*ako ich zásluhy. Pokiaľ ide o úradníkov, ktorí získali tretí bod z dodatočnej kvóty generálneho riaditeľstva, Parlament sa domnieval, že správy piatich úradníkov A\*, ktorým bol udelený takýto tretí bod, boli nadradené správam sťažovateľa. Vzhľadom na rozdiel v kategórii zásluhy sťažovateľa neboli nadradené ani zásluhám ostatných troch úradníkov. Parlament sa preto domnieval, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu príslušnej skutkovej podstaty. Pokiaľ ide o výhradu generálneho tajomníka, Parlament tvrdil, že menovací orgán nebol povinný udeliť tretí bod žiadnemu vyslanému úradníkovi s veľmi dobrou hodnotiacou správou a mal v tejto súvislosti široký priestor na voľné uváženie. V každom prípade generálny riaditeľ sťažovateľa nepožiadal o pridelenie tretieho bodu sťažovateľovi z rezervy generálneho tajomníka.

55. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že Parlament zmenil odôvodnenie svojho rozhodnutia neudeliť mu tretí bod. Zatiaľ čo v rozhodnutí generálneho tajomníka o jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa uvádzalo, že jeho hodnotiaca správa „nie*je zjavne vyššia" ako* hodnotiaca *správa jeho kolegov, v stanovisku sa uvádzalo, že jeho hodnotiaca správa je horšia ako hodnotiaca správa desiatich* jeho kolegov. Takéto vyhlásenie sa v konaní až do tohto okamihu nikdy nevyskytlo. Vyhlásenie Parlamentu, že nepovažoval pripomienku prvého hodnotiteľa sťažovateľa za relevantnú, nezmenilo skutočnosť, že jeho prvý hodnotiteľ bol voči nemu predpojatý. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že nič nepreukazuje, že bol zahrnutý do porovnávacieho hodnotenia týkajúceho sa bodov, ktoré sa majú udeliť z rezervy generálneho tajomníka. Dodal, že rozhodnutie generálneho tajomníka vôbec neodkazovalo na túto rezervu a že porovnávacie hodnotenie Parlamentu podľa jeho názoru nezahŕňa tých piatich kolegov, ktorí dostali tretí bod z rezervy.

56. Ombudsman sa domnieval, že na prijatie rozhodnutia o tomto aspekte sťažnosti potrebuje dodatočné informácie, a preto požiadal Parlament, aby sa vyjadril k pripomienke sťažovateľa, že v zápisnici zo zasadnutia kolégia hodnotiteľov sa neuvádza jeho meno.

57. Parlament odpovedal, že vzhľadom na veľký počet zúčastnených zamestnancov je úplne normálne, že úradníci, ktorým mali byť udelené dva body, neboli uvedení v zápisnici. Udelenie dvoch bodov bolo najčastejším prípadom. Zodpovedala dobrej úrovni zásluh a bola v súlade s priemerným kariérnym rozvojom. Na základe toho návrh na udelenie dvoch bodov neodôvodňoval žiadnu konkrétnu pripomienku. V zápisnici sa uvádzali len tí zamestnanci, ktorým mali byť udelené menej alebo viac ako dva body, pretože bolo dôležité uviesť dôvody, prečo bol ich kariérny rast pomalší alebo rýchlejší ako zvyčajne. Preto skutočnosť, že meno sťažovateľa nebolo uvedené v zápisnici, v žiadnom prípade neodrážala neschopnosť posúdiť jeho zásluhy, ale bola úplne v súlade s praxou, ktorú používajú všetky kolégiá hodnotiteľov v rôznych generálnych riaditeľstvách Parlamentu.

58. Sťažovateľ trval na svojom stanovisku, že jeho prípad nebol prerokovaný z dôvodu negatívnej predsudky jeho prvého hodnotiteľa. Hoci bolo správne, že nebolo potrebné dôkladne preskúmať všetky prípady, v ktorých boli zásluhy úradníkov „dobré", muselo sa zohľadniť, že ako Parlament výslovne uznal vo svojom stanovisku v tejto veci, jeho hodnotiaca správa bola „veľmi*dobrá".* Okrem toho jeho nadriadený dôrazne odporučil udeliť mu maximálny počet bodov za zásluhy. V spravodlivom konaní by tieto okolnosti museli viesť aspoň k diskusii o jeho prípade medzi hodnotiteľmi.

*Hodnotenie ombudsmana*

59. Ombudsman sa domnieva, že povinnosť Parlamentu dodržiavať správne postupy znamená, že v prípade sťažovateľa musel pred rozhodnutím o udelení bodov za zásluhy vykonať dôkladné porovnávacie posúdenie jeho výkonnosti. Ombudsman preto musí posúdiť, či i) kolégium hodnotiteľov preskúmalo prípad sťažovateľa a či ii) v prípade, že to tak bolo, tak urobilo spôsobom, ktorý zaručil riadne porovnanie zásluh sťažovateľa.

60. Pokiaľ ide o otázku, či bol prípad sťažovateľa vôbec preskúmaný, vysvetlenie Parlamentu týkajúce sa obsahu zápisnice zo stretnutia hodnotiteľov a dôvodu, na ktorý sa v tejto súvislosti odvolával vo svojej praxi, sa nezdá byť neprimerané. Vysvetlenie sa zdá byť v súlade s kópiou zápisnice z predmetného stretnutia hodnotiteľov, ktorú sťažovateľ poskytol ombudsmanovi. Zdá sa, že v tomto dokumente sa neuvádzajú žiadni úradníci, v prípade ktorých sa rokovalo o udelení menej alebo viac ako dvoch bodov za zásluhy, ale neboli odsúhlasení. Preto sa zdá, že samotná zápisnica neumožňuje dospieť k záveru, že prípady úradníkov, ktorí nie sú uvedení v tomto dokumente, neboli počas stretnutia prerokované.

61. Sťažovateľ okrem zápisnice poukázal na pripomienky svojho prvého hodnotiteľa k svojej hodnotiacej správe ako na náznak toho, že jeho prípad nebol počas stretnutia prerokovaný. Parlament vo svojom doplňujúcom stanovisku uviedol, že „\[t\]avrhovateľova*hodnotiaca správa, ktorá bola posúdená na stretnutí hodnotiteľov, je pôvodná a záverečná správa obsahujúca všetky predložené pripomienky".* Z tohto vyhlásenia vyplýva, že podľa Parlamentu sa o prípade sťažovateľa diskutovalo na zasadnutí. Sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by mohli toto vyhlásenie spochybniť.

62. Ako však už bolo uvedené, je potrebné preskúmať aj to, či bol prípad sťažovateľa prerokovaný spôsobom, ktorý zaručoval riadne porovnanie jeho skutkovej podstaty. Pokiaľ ide o pripomienky prvého hodnotiteľa k hodnotiacej správe sťažovateľa, Parlament uznal, že sú irelevantné. Ombudsmanka sa domnieva, že boli skutočne založené na kritériách, ktoré sú v postupe hodnotenia zamestnancov irelevantné a neprípustné. Okrem toho má naďalej pochybnosti v súvislosti s tvrdením Parlamentu, že tieto pripomienky nezohľadnil pri porovnávacom hodnotení zásluh sťažovateľa. Parlament vo svojom doplňujúcom stanovisku uviedol, že „\[t\]avrhovateľova*hodnotiaca správa, ktorá bola posúdená na stretnutí hodnotiteľov, je pôvodná a záverečná správa obsahujúca všetky predložené pripomienky".* Ak hodnotitelia videli hodnotiacu správu sťažovateľa „obsahujúcu*všetky pripomienky",* znamená to, že videli aj pripomienky prvého hodnotiteľa sťažovateľa. Za týchto okolností ombudsman nepovažuje za pravdepodobné, že hodnotitelia, ako zrejme tvrdil Parlament, úplne ignorovali pripomienky.

63. Na základe uvedených skutočností má ombudsman pochybnosti o tom, či kolégium hodnotiteľov vykonalo riadne porovnávacie posúdenie zásluh sťažovateľa.

64. Ombudsman však musí preskúmať aj to, či z rozhodnutia menovacieho orgánu o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 a z podaní Parlamentu počas vyšetrovania ombudsmana vyplýva, že sa vykonalo riadne porovnávacie posúdenie zásluh sťažovateľa.

65. Pokiaľ ide o rozhodnutie o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2, ombudsman s poľutovaním konštatuje, že Parlament prijal rovnaké odôvodnenie, ktoré ombudsman považoval za neplatné v súvislosti s predchádzajúcou sťažnosťou sťažovateľa 3051/2005/(PB)WP. Parlament založil svoje rozhodnutie na názore, že na odôvodnenie udelenia tretieho bodu za zásluhy by zásluhy sťažovateľa museli byť *vyššie ako* zásluhy jeho kolegov, ktorí získali tretí bod, a nielen „porovnateľné". Vo veci 3051/2005/(PB)WP tento nesprávny prístup viedol k návrhu odporúčania ombudsmanky, ku ktorému sa Parlament vo svojom podrobnom stanovisku nevyjadril. Odpoveď Parlamentu na sťažnosť sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 preto nevyvracia pochybnosti ombudsmana, pokiaľ ide o porovnávacie posúdenie zásluh sťažovateľa.

66. Pokiaľ ide o stanovisko Parlamentu v tejto veci, ombudsman s potešením konštatuje, že sa zdá, že Parlament túto záležitosť opätovne preskúmal a prehodnotil svoje odôvodnenie. Nové argumenty, na ktorých Parlament zakladá svoje stanovisko, ho však nepresvedčili. Parlament vo svojom stanovisku cituje z hodnotiacej správy sťažovateľa toto:
> „*-- Skúsenosť a úsudok: Vynikajúce. Jeho rady sú vyvážené a vždy užitočné.*
>
> *- Analytické/zhrňujúce zručnosti: preukázal vynikajúcu schopnosť extrahovať základy zo všetkých druhov zložitých textov.*
>
> *--Kresliace zručnosti (...): Vynikajúce. (...)*
>
> *-- Miera práce: Výnimočné. Efektívne sa vyrovnáva so širokou škálou úloh.*
>
> *- Rýchlosť a organizačná efektívnosť: Napríklad model. Zaviedol vynikajúce vyhľadávacie systémy, je schopný zvládnuť aj pri absencii sekretárskeho zálohovania."*

Vzhľadom na toto jednoznačne vynikajúce hodnotenie výkonu sťažovateľa je pre ombudsmana ťažké uveriť, ako uvádza Parlament, že desať úradníkov tej istej kategórie malo zásluhy, ktoré boli nadradené jeho zásluhám.

67. Treba poznamenať najmä odôvodnenie Parlamentu, pokiaľ ide o výkon dvoch úradníkov, v súvislosti s ktorými výbor pre správy dospel k záveru, že zásluhy sťažovateľa boli „rovnocenné*alebo dokonca vyššie".* Parlament teraz uvádza, že hodnotiace správy týchto dvoch úradníkov boli „lepšie*podložené ako hodnotiace správy sťažovateľa. Viac sa v nich odkazuje na konkrétne príklady úspešnej výkonnosti, zatiaľ čo správa sťažovateľa je všeobecnejšia.* Ombudsman nepovažuje tento argument za hodnoverný. Zdá sa, že je založená na faktore, za ktorý je vo veľkej miere zodpovedný samotný Parlament, a to na rozhodnutí o tom, aké podrobné má byť hodnotenie výkonnosti úradníka. Ombudsman preto nie je presvedčený o dôvodoch rozhodnutia Parlamentu odchýliť sa od pozície výboru pre správy.

68. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že Parlament neuvádza žiadne dôvody, prečo sa domnieva, že správy ďalších piatich úradníkov rovnakej kategórie, ktorí dostali tretí bod z dodatočnej kvóty generálneho riaditeľstva, sú nadradené správam sťažovateľa.

69. Pokiaľ ide o porovnanie zásluh sťažovateľa s zásluhami troch kolegov v iných kategóriách, Parlament trval na svojom stanovisku, že zásluhy sťažovateľa*neboli „nadradené"*ich zásluhám. To znamená, že Parlament v tejto súvislosti zachoval rovnaký prístup, ktorý ombudsmanka už kritizovala ako nesprávny.

70. Pokiaľ ide o udeľovanie bodov z rezervy generálneho tajomníka, Parlament neodkazuje na žiadne jednotlivé prípady, ale obmedzuje sa na to, že v tejto súvislosti poukazuje na svoju širokú mieru voľnej úvahy.

71. Na základe uvedených skutočností sa ombudsman domnieva, že ani v rámci interného postupu podávania sťažností, ani v priebehu vyšetrovania ombudsmana Parlament nepreukázal, že vykonal riadne porovnávacie posúdenie zásluh sťažovateľa. Domnieva sa teda, že Parlament nepreukázal, že dodržal správne postupy. To predstavuje nesprávny úradný postup.

**D. Tvrdenie o nerovnakom zaobchádzaní**


<br />


*Argumenty predložené ombudsmanovi*

72. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že Parlament porušil zásadu rovnosti zaobchádzania, sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že podľa logiky uplatňovanej Parlamentom mu mohol byť udelený tretí bod za zásluhy len vtedy, ak jeho zásluhy boli vyššie ako zásluhy jeho kolegov, ktorí získali tretí bod. Okrem toho tvrdil, že pripomienky jeho prvého hodnotiteľa k jeho hodnotiacej správe naznačovali, že nepodstatné kritériá ovplyvnili hodnotenie jeho zásluh.

73. Parlament uviedol, že vyslanie sťažovateľa neviedlo k žiadnemu znevýhodneniu v porovnaní s jeho kolegami v Parlamente.

74. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poznamenal, že Parlament sa vôbec nevyjadril k údajnej predpojatosti jeho prvého hodnotiteľa voči nemu. Jeho vyslanie tiež viedlo k tomu, že s jeho novým nadriadeným sa nekonzultovalo. Okrem toho nič nenasvedčovalo tomu, že by sa generálny riaditeľ, o ktorom sťažovateľ vedel vo svojich pripomienkach k hodnotiacej správe, pokúsil napraviť svoje znevýhodnenie.

*Hodnotenie ombudsmana*

75. Ombudsman pripomína, že zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby sa s osobami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, zaobchádzalo rovnako, pokiaľ neexistuje objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania. Sťažovateľ tvrdil, že sa s ním zaobchádzalo inak ako s jeho kolegami z Parlamentu, ktorí sa nachádzali v rovnakej situácii ako on. Sťažovateľ by tak na účely preukázania svojho tvrdenia musel preukázať, že z dôvodu jeho vyslania sa s ním zaobchádzalo inak.

76. Zistilo sa, že Parlament nepreukázal, že vykonal riadne porovnávacie posúdenie skutkovej podstaty sťažovateľa a že to predstavuje nesprávny úradný postup. Vzhľadom na to, že tvrdenie o nerovnakom zaobchádzaní úzko súvisí s touto otázkou, ombudsman sa domnieva, že toto tvrdenie nemusí ďalej skúmať.

**E. Tvrdenie o nedostatku právomoci prijať rozhodnutie o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2**


<br />


*Argumenty predložené ombudsmanovi*

77. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zastával názor, že generálny tajomník musí ponechať rozhodnutie o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 na predsedu Európskeho parlamentu. Výbor pre správy adresoval svoje stanovisko len sťažovateľovi a generálnemu tajomníkovi a výslovne odkázal na výhradu generálneho tajomníka týkajúcu sa bodov za zásluhy. Preto možno predpokladať, že generálny tajomník sa zaoberal jeho prípadom už predtým, ako sťažovateľ predložil svoju sťažnosť podľa článku 90 ods. 2, a že generálny tajomník sa už rozhodol neriadiť sa odporúčaním výboru, a teda mu neudeliť tretí bod za zásluhy z jeho rezervy. V takom prípade generálny tajomník preskúmal sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré sám prijal alebo na ktorom zohral významnú úlohu. Za takýchto okolností by bolo správne postúpiť sťažnosť predsedovi Európskeho parlamentu na rozhodnutie. Sťažovateľ uviedol, že sa tak stalo v podobnej situácii, pokiaľ ide o hodnotenie zamestnancov v roku 2003.

78. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že generálni riaditelia majú právomoc udeľovať body za zásluhy na základe rozhodnutia Predsedníctva a vykonávacích pravidiel. Na základe tých istých ustanovení mal generálny tajomník právomoc udeľovať body zo svojej rezervy. Parlament uviedol, že v tomto prípade generálny riaditeľ sťažovateľa nepožiadal o pridelenie tretieho bodu z rezervy generálneho tajomníka. Podľa článku 10 rozhodnutia Predsedníctva z 3. mája 2004 o delegovaní právomocí menovacieho orgánu a orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „rozhodnutie Predsedníctva z 3. mája 2004") mal generálny tajomník právomoc posúdiť opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľa, keďže rozhodnutie o bodoch, ktoré sa majú prideliť, prijal generálny riaditeľ sťažovateľa.

79. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že Parlament nepredložil žiadne argumenty, ktoré by mohli vyvrátiť jeho stanovisko. Najmä skutočnosť, že konečné rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy prijal generálny riaditeľ, nemení nič na skutočnosti, že generálny tajomník bol významne zapojený do rozhodnutia neprideliť mu tretí bod.

80. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman upozornil Parlament na skutočnosť, že výbor pre správy zaslal svoje stanovisko k prípadu sťažovateľa sťažovateľovi a generálnemu tajomníkovi, pričom výslovne odkázal na výhradu generálneho tajomníka týkajúcu sa bodov za zásluhy. Požiadal Parlament, aby ho informoval o tom, či a ako generálny tajomník nadviazal na toto stanovisko.

81. Parlament odpovedal, že podľa článku I.3 vykonávacích pravidiel je na generálnych riaditeľoch, a nie na výbore pre správy, aby požiadali o pridelenie tretieho bodu z rezervy generálneho tajomníka. Generálny riaditeľ sťažovateľa vypracoval zoznam úradníkov, v mene ktorých požiadal o pridelenie takéhoto tretieho bodu. Meno sťažovateľa nebolo na tomto zozname uvedené.

82. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že Parlament neodpovedal na otázku ombudsmana.

*Hodnotenie ombudsmana*

83. Ombudsman poznamenáva, že vyjadrenia sťažovateľa týkajúce sa tohto aspektu jeho sťažnosti by sa mohli chápať tak, že naznačujú, že generálny tajomník bol pri prijímaní svojho rozhodnutia zaujatý. Preto sa zdá byť užitočné objasniť, že vyšetrovanie ombudsmana týkajúce sa tohto aspektu sa netýkalo možnej zaujatosti, ale len právomoci generálneho tajomníka prijať príslušné rozhodnutie.

84. Článok 10 rozhodnutia predsedníctva z 3. mája 2004 stanovuje:
> „Za*rozhodnutia o sťažnostiach podaných podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku (...) sú zodpovedné:*
>
> *Predsedníctvo v prípade rozhodnutí prijatých Predsedníctvom alebo predsedom;*
>
> *predseda v prípade rozhodnutí prijatých generálnym tajomníkom;*
>
> *generálny tajomník v prípade rozhodnutí prijatých inými orgánmi."*

Keďže rozhodnutie o pridelení bodov sťažovateľovi prijal generálny riaditeľ sťažovateľa, generálny tajomník mal v zásade právomoc prijať rozhodnutie o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2.

85. Nemožno vylúčiť, že by mohli existovať výnimočné okolnosti, za ktorých by bolo správnou administratívnou praxou, aby generálny tajomník prenechal rozhodnutie predsedovi, aj keď má podľa uvedeného pravidla právomoc, napríklad ak bol priamo zapojený do napadnutého rozhodnutia bez toho, aby ho sám prijal. Ombudsman preto musí preskúmať, či v tomto prípade takéto výnimočné okolnosti existovali.

86. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že v podobnej situácii týkajúcej sa hodnotenia zamestnancov za rok 2003 rozhodnutie o jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 prijal predseda Parlamentu, ombudsman poznamenáva, že v tomto prípade generálny tajomník formálne zaujal stanovisko k prípadu sťažovateľa pred prijatím jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2[(6).](#(6)){#Footnote6} Nezdá sa, že by to tak bolo v prípade konania o posúdení z roku 2004.

87. Ombudsman s poľutovaním konštatuje, že Parlament neodpovedal na jeho otázku, či generálny tajomník nadviazal na list, ktorý mu zaslal výbor pre správy. Vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek dôkazu, ktorý by preukazoval, že generálny tajomník dostal list a konal na jeho základe, však ombudsman dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že generálny tajomník nemal právomoc prijať rozhodnutie o jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2.

**F. Tvrdenie sťažovateľa Argumenty**


<br />


*predložené ombudsmanovi*

88. Sťažovateľ tvrdil, že jeho spis by sa mal opätovne preskúmať a mal by sa predložiť predsedovi Parlamentu na rozhodnutie.

89. Parlament sa domnieval, že rozhodnutie udeliť sťažovateľovi dva body za zásluhy za rok 2004 bolo odôvodnené a že bol dodržaný správny postup. K tvrdeniu sťažovateľa sa nevyjadrila.

*Hodnotenie ombudsmana*

90. Ombudsman sa domnieva, že vzhľadom na uvedené zistenia sa tvrdenie sťažovateľa javí ako opodstatnené. Preto sa ním bude zaoberať vo svojom návrhu odporúčania uvedenom nižšie.

**G. Závery**

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman predkladá Európskemu parlamentu tento návrh odporúčania:

**Návrh odporúčania**
> *Parlament by mal prehodnotiť svoje rozhodnutie o udelení bodov za zásluhy sťažovateľovi za rok 2004 tým, že 1) vykoná riadne porovnávacie posúdenie jeho zásluh a zásluh úradníkov v príslušnej referenčnej skupine v danom roku, pričom zohľadní všetky relevantné skutočnosti, a 2) zašle sťažovateľovi nové a riadne odôvodnené rozhodnutie.*

Európsky parlament a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle Európsky parlament podrobné stanovisko do 31. januára 2009. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 15. októbra 2008

*** ** * ** ***

[(1)](#Footnote1){#(1)} Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[(2)](#Footnote2){#(2)} Vec C-277/01 P, *Parlament/Samper,* Zb. 2003, s. I-3019, bod 35.

[(3)](#Footnote3){#(3)} Menovací orgán sa odvolal na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-52/90, *Volger/Parlament,* Zb. 1992, s. II-121. Bod 36 tohto rozsudku znie takto: „Na*úvod treba uviesť, že v prípade rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry je menovací orgán povinný poskytnúť odôvodnenie prinajmenšom vtedy, keď zamietne sťažnosť týkajúcu sa takéhoto rozhodnutia. To je v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorý vyžaduje, aby menovací orgán v odpovedi na sťažnosť vydal „odôvodnené rozhodnutie". Keďže povýšenia a preloženia zahŕňajú rozhodnutia, podľa Súdneho dvora stačí, aby sa odôvodnenie zamietnutia sťažnosti zaoberalo existenciou zákonných podmienok stanovených služobným poriadkom na to, aby bolo konanie zákonné."*

[(4)](#Footnote4){#(4)} Rozsudok vo veci T-52/90, *Volger/Európsky parlament,* Zb. 1992, s. II-121, bod 40.

[(5)](#Footnote5){#(5)} Bod 36 rozsudku.

[(6)](#Footnote6){#(6)} Generálny tajomník listom z 24. júna 2004 \[príloha 9 k sťažnosti sťažovateľa 3051/2005/(PB)WP\] informoval sťažovateľa o svojom stanovisku v súvislosti s procesnými nezrovnalosťami zistenými výborom pre správy. Následne sa sťažnosťou sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 adresovanou generálnemu tajomníkovi zaoberal predseda Parlamentu.