(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť

V priebehu roka 2004 sťažovateľ (združenie na obranu nemeckého jazyka) napísal holandskej a luxemburskej vláde s cieľom požiadať ich, aby ponúkli internetové prezentácie, ktoré mali poskytnúť počas predsedníctva nielen v angličtine a francúzštine, ale aj v nemčine. Sťažovateľ poukázal na to, že viac občanov EÚ má nemčinu ako svoj materinský jazyk než ktorýkoľvek iný jazyk a že po pristúpení nových členských štátov by sa nemčina umiestnila na druhom mieste, ak by sa pridal počet občanov EÚ, ktorí hovoria jazykom ako svojím materinským jazykom alebo ako cudzím jazykom. Zdôraznila, že okrem angličtiny je nemčina jazykom, ktorému rozumie väčšina občanov EÚ. Sťažovateľ ďalej uviedol, že oznámenia inštitúcií EÚ, ktoré boli určené najmä európskej verejnosti, by mali byť prístupné čo najväčšiemu počtu občanov EÚ. Ak bol počet použitých jazykov obmedzený, podľa názoru sťažovateľa by sa táto voľba mala zakladať na demografickej váhe týchto jazykov. Sťažovateľ sa preto domnieval, že nie je pochopiteľné, prečo predsedníctvo bežne používa na svojich internetových prezentáciách okrem jazyka príslušnej krajiny len angličtinu a francúzštinu. Podľa názoru sťažovateľa jeho tvrdenie, že by sa mala používať aj nemčina, podporila aj potreba demokratickej legitimity v EÚ.

Holandská aj luxemburská vláda zamietli žiadosť sťažovateľa. List sťažovateľa holandskej vláde z 21. apríla 2004 bol zodpovedaný až 6. augusta 2004. Listom z 2. septembra 2004 adresovaným luxemburskej vláde sa zaoberalo až 18. novembra 2004. Holandské orgány okrem toho odpovedali na dva e-maily, ktoré sťažovateľ poslal v angličtine, hoci boli požiadané o odpoveď v nemčine.

Dňa 13. decembra 2004 sťažovateľ podal ombudsmanovi sťažnosť proti Rade Európskej únie (vec 3634/2004/WP). Táto sťažnosť sa týkala 1) výberu jazykov pre internetové prezentácie predsedníctva, 2) spôsobu, akým sa žiadosti adresované holandským a luxemburským orgánom vybavovali; a 3. skutočnosť, že holandské orgány používali v niektorých svojich odpovediach angličtinu.

Dňa 11. januára 2005 ombudsman zamietol túto sťažnosť na základe článku 2 ods. 4 svojho štatútu, v ktorom sa vyžaduje, aby sťažnosti predchádzal primeraný predchádzajúci prístup k príslušnej inštitúcii. Ombudsman poukázal na to, že považuje za vhodné, aby sa sťažovateľ najprv obrátil na samotnú Radu.

Sťažovateľ sa 22. januára 2005 písomne obrátil na Radu so žiadosťou, aby zabezpečila, že internetové prezentácie predsedníctva budú k dispozícii aj v nemčine. Sťažovateľ zaslal Rade kópiu veci 3634/2004/WP a rozhodnutia ombudsmana o tejto sťažnosti.

Rada vo svojej odpovedi zo 4. marca 2005 poukázala na to, že sa bude zaoberať len prvou z troch otázok, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti ombudsmanovi.

Rada potvrdila, že predsedníctvo je funkčne súčasťou Rady. Uviedla však, že to neznamená, že na webovú stránku predsedníctva sa vzťahujú rovnaké podmienky ako na webovú stránku Rady. Členský štát, ktorý vykonáva predsedníctvo, bol výlučne zodpovedný za informácie uverejnené na jeho webovom sídle. Podľa Rady internetové stránky predsedníctva len dopĺňali informácie, ktoré občanom sprístupnili inštitúcie Spoločenstva vo všetkých úradných jazykoch. Rada v tejto súvislosti odkázala na svoju vlastnú internetovú stránku a na počet dokumentov, ktoré sú na nej k dispozícii. Odvolala sa aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2) (ďalej len "nariadenie 1049/2001") a na možnosti, ktoré ponúka.

Rada poznamenala, že ombudsman už mal príležitosť zaoberať sa jazykovou praxou predsedníctva a Komisie. Vec 939/99/ME sa týkala skutočnosti, že kalendár Komisie na internetovej stránke „Europa“ bol k dispozícii len vo francúzštine. Komisia uviedla, že tento dokument je určený len pre tlač. Ombudsman vo svojom rozhodnutí zo 14. júna 2000 rozhodol takto: „Ombudsman konštatuje, že v Európskej únii je 11 úradných jazykov a 12 jazykov zmluvy. Niektoré dokumenty sa preto musia vyhotoviť vo všetkých týchto jazykoch. Komisia však nie je povinná predložiť všetky dokumenty vo viacerých jazykoch, ak sa to na účely dokumentu nezdá potrebné. Ombudsman si nie je vedomý toho, že ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva týkajúce sa používania jazykov by mohli brániť inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva uverejňovať na internetovej stránke dokumenty v jazyku, v ktorom sú vypracované. Hoci je nevyhnutné, aby Komisia informovala občanov o svojej práci vo všetkých jazykoch, prax Komisie v tomto prípade neodhalila žiadne nesplnenie tejto povinnosti Komisiou.“

V roku 2001 sa taliansky občan sťažoval na skutočnosť, že obsah internetovej prezentácie belgického predsedníctva bol dostupný len v holandčine, angličtine, francúzštine a nemčine (vec 1146/2001/IP). Vo svojom rozhodnutí z 10. septembra 2002 ombudsman zastával názor, že pokiaľ je to možné, inštitúcie a orgány Únie by mali občanom poskytovať informácie v ich vlastnom jazyku. Dodal však, že si nie je vedomý žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by im zakazovali uverejňovať informácie na ich webových stránkach v menšom ako plnom počte úradných jazykov.

Rada uviedla, že príslušný právny rámec sa od prijatia týchto rozhodnutí nezmenil, ale že počet úradných jazykov sa zvýšil na 21, čím sa zvýšili logistické problémy, pokiaľ ide o jazykový systém. Dodala, že ona sama, ako aj príslušné predsedníctva robia všetko, čo je v ich silách, aby zabezpečili, že občania dostanú čo najviac informácií a v čo najväčšom počte jazykov. Rada však zdôraznila, že nemá žiadny vplyv na výber jazykov, v ktorých predsedníctvo ponúka svoje vlastné informácie.

Dňa 1. apríla 2005 sťažovateľ opäť napísal ombudsmanovi a požiadal ho, aby pokračoval vo vybavovaní svojej sťažnosti. Tento list bol preto zaevidovaný ako nová sťažnosť (vec 1487/2005/GG). Sťažovateľ vyzval ombudsmana, aby využil všetok svoj vplyv na presvedčenie Spojeného kráľovstva ako vtedajšieho držiteľa predsedníctva o potrebe nemeckej verzie internetovej prezentácie predsedníctva. Ďalej požiadala ombudsmana, aby sa vyjadril v prospech tejto potreby, pokiaľ ide o všetky budúce predsedníctva.

Sťažovateľ doplnil podrobné pripomienky k listu Rady zo 4. marca 2005. V týchto pripomienkach uviedla, že Rada nevypracovala svoje stanovisko, napríklad odkazom na pravidlo v tomto zmysle. Sťažovateľ zdôraznil, že predsedníctvo sa stotožňuje s povinnosťami Rady, ktorej je súčasťou. Poznamenala tiež, že ombudsman vo svojom rozhodnutí vo veci 939/99/ME uviedol ďalšiu poznámku, ktorá znela takto: „V tomto prípade Komisia vysvetlila svoju prax povahou kalendára a jeho obmedzenou cieľovou skupinou. Hoci argument Komisie nie je nerozumný, ombudsman by chcel zdôrazniť, že ako služba občanom a tlači je nevyhnutné, aby dokumenty určené ľuďom mimo Komisie boli dostupné v čo najväčšom počte jazykov. Bolo by užitočné, keby bol takýto materiál dostupný aspoň v troch najpoužívanejších jazykoch nemčina, angličtina a francúzština. Ombudsmanka víta plány Komisie vytvoriť dlhodobejší harmonogram vo viacerých jazykoch.“

Sťažovateľ takisto uviedol, že rozhodnutie ombudsmana vo veci 1146/2001/IP sa nezdá byť relevantné pre tento prípad vzhľadom na to, že sťažovateľ v tejto veci požiadal o používanie všetkých úradných jazykov, zatiaľ čo argument sťažovateľa bol taký, že ak by mal byť počet jazykov obmedzený, nemalo by sa to robiť v neprospech nemčiny. Podľa názoru sťažovateľa by logistické problémy spôsobené rozšírením, na ktoré sa odvolávala Rada, mohli odôvodniť len obmedzenie jazykov používaných pri internetových prezentáciách predsedníctva, ale nie nespravodlivý výber týchto jazykov.

Sťažovateľ tvrdil, že pozícia prijatá Radou nie je v súlade s nariadením č. 1049/2001. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že dokumenty predsedníctva sú dokumentmi Rady v zmysle uvedeného nariadenia a že pojem „dokument“ sa vzťahuje aj na materiály uverejnené na webových sídlach.

Sťažovateľ preto tvrdil, že skutočnosť, že Rada nezabezpečila sprístupnenie internetových prezentácií predsedníctva aj v nemčine, predstavuje nesprávny úradný postup. Tvrdila, že Rada by mala dbať na to, aby sa internetové prezentácie predsedníctva odteraz sprístupňovali aj v nemčine.

Požiadavku

Stanovisko Rady

Rada vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Sťažnosť sa i) týkala nerešpektovania viacjazyčnosti na internetovej stránke predsedníctva Rady a ii) podľa všetkého tiež tvrdila, že vlastná internetová stránka Rady neposkytla dostatočný prístup v nemeckom jazyku.

V článku 203 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že „funkciu predsedu vykonáva striedavo každý členský štát v Rade na obdobie šiestich mesiacov v poradí, o ktorom jednomyseľne rozhodne Rada“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

Webové sídlo predsedníctva zorganizovalo a prevádzkovalo príslušné ministerstvo v dotknutom členskom štáte. Vyplýva to zo samotných webových stránok. Cieľom týchto webových sídiel nebolo nahradiť webové sídlo Rady a register dokumentov, ale ich doplniť. Poskytli praktické informácie o činnostiach, ktoré sú jedinečné pre každé predsedníctvo, ako sú napríklad neformálne zasadnutia, kultúrne podujatia a iné činnosti a iniciatívy predsedníctva.

Je pravda, že dokumenty predsedníctva sa na účely uplatňovania nariadenia č. 1049/2001 považujú za dokumenty Rady. Išlo však o úplne samostatnú záležitosť, čo v žiadnom prípade neznamená, že webová stránka predsedníctva je pod kontrolou Rady.

Sťažovateľ tvrdil, že v rokovacom poriadku Rady nie je nič, čo by odôvodňovalo názor, že za informácie uvedené na jeho webovom sídle nesie výlučnú zodpovednosť predsedníctvo. To však všetko obrátilo naruby: Rada jednoducho nemala právomoc nariadiť členskému štátu, aby konkrétne organizoval svoje webové stránky. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na vecnú otázku, či by internetová stránka predsedníctva mala poskytovať informácie v nemčine (o otázke práva a praxe členských štátov rozhodnú dotknuté vnútroštátne inštitúcie), nemôže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Rady, keďže táto inštitúcia nenesie žiadnu zodpovednosť za internetovú stránku predsedníctva.

Pokiaľ ide o samotnú Radu, jej vlastná internetová stránka bola k dispozícii v nemčine, ako aj vo všetkých ostatných úradných jazykoch. Niektoré dokumenty na tejto webovej stránke, ktoré boli určené pre novinárov, však neboli poskytnuté vo všetkých úradných jazykoch. Ombudsman súhlasil s tým, že inštitúcia nie je povinná predložiť všetky dokumenty vo viacerých jazykoch, ak sa to nezdá potrebné na účely príslušného dokumentu.

Z týchto dôvodov bola sťažnosť nedôvodná.

Pripomienky sťažovateľov

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol tieto pripomienky:

Stanovisko Rady neobsahovalo žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť sťažnosti. Sťažnosť sa teda zachovala v celom rozsahu s odkazom na vec 3634/2004/WP, ako aj na vec 1487/2005/GG.

Stanovisko Rady obsahovalo určité vecné nepresnosti.

Odkaz v stanovisku na „vlastnú internetovú stránku Rady“ bol zavádzajúci. Webová stránka predsedníctva bola webovou stránkou Rady. Vyplýva to zo skutočnosti (ktorú uznala Rada), že predsedníctvo bolo súčasťou Rady. Sťažnosť sa teda týkala nevhodného zaobchádzania s jazykovou problematikou na oboch internetových stránkach Rady.

Predsedníctvo nemohlo byť súčasťou Rady bez toho, aby jej nebolo podriadené.

Obsah internetovej stránky predsedníctva nielen dopĺňal internetovú stránku Rady, ale ďaleko presahoval jej obsah.

Rada uznala, že dokumenty predsedníctva sú dokumentmi Rady v zmysle nariadenia č. 1049/2001. Keďže však obsah webovej stránky predsedníctva predstavoval dokumenty v zmysle článku 3 písm. a) uvedeného nariadenia, a teda dokumentov Rady, by pozícia Rady znamenala, že Rada nemá kontrolu nad svojimi vlastnými dokumentmi. To by bola zjavne absurdná situácia.

Prejednávaná vec sa netýkala členského štátu a „jeho“ (t. j. vnútroštátnych) internetových stránok, ale internetových stránok vytvorených členským štátom v postavení úradujúceho predsedu. Právo a prax členského štátu by mohli byť relevantné len v súvislosti s činnosťami, ktoré nesúvisia s predsedníctvom.

Tvrdenie Rady, že jej vlastná internetová stránka bola dostupná v nemčine, bolo v rozpore s mnohými príkladmi dokumentov, ktoré boli dostupné len v angličtine alebo vo francúzštine (3). Ombudsman by sa mal pokúsiť zabezpečiť, aby sa v súvislosti s touto webovou stránkou s nemeckým jazykom zaobchádzalo rovnako ako s angličtinou a francúzštinou.

Tvrdenie Rady, že nie je schopná ovplyvniť svoje predsedníctvo, teda jeho časť, sa zdalo nezmyselné. Odmietol akúkoľvek rozumnú úvahu, že Rada by nemala byť schopná adresovať napríklad žiadosť alebo odporúčanie svojmu vlastnému predsedníctvu.

V článku 195 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že mandát ombudsmana sa vzťahuje na všetky inštitúcie a orgány Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa. Okrem tejto výnimky by nemala existovať žiadna oblasť, ktorá by nemohla byť predmetom sťažnosti. Muselo byť teda možné podať sťažnosť na predsedníctvo, a to buď prostredníctvom sťažnosti proti Rade, alebo priamo proti predsedníctvu. Vzhľadom na to, že prvá cesta sa zdala byť zablokovaná tvrdohlavým odmietnutím Rady, ombudsmanka by sa teraz mala obrátiť priamo na predsedníctvo.

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie

Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsmanka nebola presvedčená o tom, že Rada na sťažnosť primerane reagovala.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach požiadal ombudsmana, aby preskúmal ďalšie otázky, ktoré presahujú rámec doteraz vedeného vyšetrovania. Ombudsmanka sa domnievala, že to nie je vhodné vzhľadom na to, že rozšírenie rozsahu tohto vyšetrovania by nevyhnutne oddialilo preskúmanie otázky, ktorá sa zdala byť pre sťažovateľa najdôležitejšia (t. j. výber jazykov pre webové stránky predsedníctva). Informoval však sťažovateľa, že má naďalej možnosť podať ombudsmanovi novú sťažnosť týkajúcu sa týchto otázok.

Návrh na priateľské riešenie

V článku 3 ods. 5 štatútu ombudsmana sa ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej miere hľadal riešenie spolu s príslušnou inštitúciou s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a uspokojiť sťažovateľa.

Ombudsmanka preto predložila Rade tento návrh na priateľské riešenie:

Rada by mohla zvážiť žiadosť sťažovateľa, aby sa internetové prezentácie predsedníctiev sprístupnili aj v nemčine.

Tento návrh vychádzal z týchto predbežných záverov:

1 Rada vo svojom liste sťažovateľovi zo 4. marca 2005 uviedla, že je nesporné, že predsedníctvo je funkčnou súčasťou Rady. Ak je však predsedníctvo súčasťou Rady, vyplýva z toho, že sa naň vzťahujú rovnaké povinnosti ako na Radu, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody, prečo by sa tieto povinnosti nemali vzťahovať na predsedníctvo.

2 Ako už ombudsman zdôraznil v predchádzajúcom prípade, je nevyhnutné, aby dokumenty určené osobám mimo inštitúcií Spoločenstva boli dostupné v čo najväčšom počte jazykov. Jedným z najdôležitejších prostriedkov poskytovania informácií verejnosti v modernej dobe je internet. Preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby verejné webové stránky vytvorené inštitúciami a orgánmi Spoločenstva boli prístupné občanom v čo najväčšom počte jazykov.

3 Vzhľadom na to, že predsedníctvo je súčasťou Rady, ombudsmanka sa domnieva, že rovnaké normy by sa mali v zásade uplatňovať na všetky verejné webové stránky spravované predsedníctvom.

4 Členské štáty majú samozrejme voľnosť pri vytváraní akýchkoľvek webových stránok, ktoré si želajú, s výhradou obmedzení, ktoré môžu vyplývať z vnútroštátneho práva. Internetové stránky, ktorých sa týka prejednávaná vec, sú však jasne označené a majú slúžiť ako internetové stránky „predsedníctva“. Tieto webové stránky poskytujú informácie o práci predsedníctva v postavení, ktoré mu priznáva právo Spoločenstva. Podľa názoru ombudsmana preto tieto webové stránky nemožno považovať za "vnútroštátne" webové stránky mimo dosahu práva Spoločenstva. Je dôležité zdôrazniť, že prejednávaná vec sa netýka obsahu týchto webových stránok, t. j. otázky, aké informácie predsedníctvo poskytuje, ale prezentácie týchto informácií, t. j. otázky, či by sa informácie mali sprístupniť v určitých jazykoch.

5 Aj keby sa na webových stránkach predsedníctva uvádzali len doplňujúce informácie k tým, ktoré sú k dispozícii na vlastnej webovej stránke Rady, tieto informácie by napriek tomu boli zaujímavé pre verejnosť, a preto by sa mali sprístupniť čo najširšie a najlepšie.

6 Ombudsmana nepresvedčilo tvrdenie Rady, že nemá právomoc nariadiť členskému štátu, aby zorganizoval svoje webové stránky určitým spôsobom, a že nenesie žiadnu zodpovednosť za tieto webové stránky. Ak členský štát poskytuje webovú stránku ako úradujúci predseda Rady, koná ako súčasť Rady. Ombudsman súhlasí s tým, že je v prvom rade na príslušnom členskom štáte, aby rozhodol o obsahu, ktorý chce poskytnúť na takejto webovej stránke. Ombudsmanka si však nie je vedomá žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by mohli Rade brániť v tom, aby diskutovala o formálnych aspektoch týchto internetových prezentácií a dohodla sa na nich s cieľom čo najviac sprístupniť takto poskytované informácie, napríklad prediskutovaním a určením jazykov, ktoré by sa mali používať pre tieto webové stránky.

7 Ombudsman sa domnieva, že ak sa má obmedziť počet jazykov na prezentáciu webových stránok predsedníctva, výber jazykov, ktoré sa majú použiť, musí byť založený na objektívnych a rozumných úvahách. Sťažovateľ predložil argumenty, ktoré sa zdajú byť závažné, aby preukázal svoj názor, že po rozšírení v roku 2004 sa nemčina stala druhým najpoužívanejším jazykom v EÚ. Podľa názoru sťažovateľa by preto webové stránky predsedníctva mali byť dostupné aj v nemčine. Vzhľadom na tieto argumenty sa ombudsmanka domnieva, že výber jazykov pre webové stránky predsedníctva by sa mal skutočne prehodnotiť.

8 Ombudsman však poznamenáva, že Rada doteraz nezaujala stanovisko k podstate argumentov sťažovateľa.

9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k predbežnému záveru, že skutočnosť, že Rada nepreskúmala podstatu žiadosti sťažovateľa, aby boli webové stránky predsedníctva ponúkané aj v nemčine, by mohla predstavovať nesprávny úradný postup.

Stanovisko Rady

Rada vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Nesprávny úradný postup zo strany Rady by mohol nastať len vtedy, ak by nesprávne uplatnila existujúce pravidlo EÚ. Nemohlo to tak byť v prípade, keď Rada nebola zodpovedná za žalobu, na ktorú bola podaná sťažnosť.

Odôvodnenie ombudsmana bolo nesprávne. V článku 203 Zmluvy o ES sa stanovuje, že členské štáty by mali vykonávať funkciu predsedu striedavo. To samozrejme neznamená, že dotknutý členský štát sa stal súčasťou Rady viac ako ktorýkoľvek iný členský štát. Z toho len vyplývalo, že tento členský štát (ako taký, nie ako člen Rady) bol poverený vedením zasadnutí Rady a činnosťami, ktoré z toho vyplývali.

V posledných desaťročiach sa tradícia vyvíjala tak, že členské štáty, ktoré predsedajú Rade, využili toto obdobie na to, aby sa propagovali a organizovali iné činnosti, ktoré by mohli alebo nemuseli súvisieť s prácou Rady. Ako príklad možno uviesť, že mnohé členské štáty počas predsedníctva organizovali kultúrne aktivity. Za takéto činnosti a informácie, ktoré sa ich týkajú, bol naďalej zodpovedný členský štát ako taký (ktorý vykonáva predsedníctvo). Zjavne ich nemožno považovať za činnosti Rady.

Podobne webové stránky prevádzkované týmto členským štátom a/alebo jeho vnútroštátnymi ministerstvami boli zriadené, financované a spravované v rámci zodpovednosti členského štátu ako takého (ktorý vykonáva predsedníctvo). Rada ich nefinancuje ani neriadi. Ako už Rada poznamenala, jasne to vyplýva z vyhlásení o odmietnutí zodpovednosti, ktoré sa nachádzajú na týchto webových sídlach.

Ombudsman vo svojom návrhu na priateľské riešenie uviedol, že si nie je vedomý žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by mohli Rade brániť v diskusii alebo odsúhlasení formálnych aspektov týchto webových stránok. Nemohlo by ísť o právnu pripomienku, pretože by to zvrátilo základnú zásadu práva EÚ. Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES „každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené touto zmluvou.“ Neexistovalo žiadne pravidlo, ktoré by Rade umožnilo konať v súvislosti s jazykovými režimami uplatňovanými konkrétnym členským štátom. Ani ombudsmanka v skutočnosti žiadnu neidentifikovala. Rokovací poriadok Rady v žiadnom prípade neobsahoval takéto pravidlá.

Stručne povedané, skutočnosť, že tieto webové stránky sa nazývali „webové stránky predsedníctva“, ich žiadnym spôsobom nepodriadila dohľadu Rady. Webové stránky neudržiavalo predsedníctvo, ale v súlade s podmienkami článku 203 Zmluvy o ES členský štát, ktorý vykonáva predsedníctvo. Neexistoval žiadny právny základ, ktorý by Rade umožňoval vyžadovať od členských štátov, aby uplatňovali osobitný jazykový režim.

Rada na záver uviedla, že preto nemôže posúdiť návrh ombudsmana na priateľské riešenie ani zaujať stanovisko k podstate veci, ktorá nepatrí do jej pôsobnosti.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti.

Hodnotenie ombudsmana

Na základe stanoviska Rady a pripomienok sťažovateľa k nemu ombudsmanka dospela k záveru, že nie je možné dosiahnuť žiadne priateľské riešenie.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Táto sťažnosť je reakciou na predchádzajúcu sťažnosť (vec 3634/2004/WP), ktorú ombudsmanka zamietla z dôvodu, že neboli predložené vhodné predchádzajúce návrhy Rade. Vec 3634/2004/WP zahŕňala tri otázky, a to 1) výber jazykov pre internetové prezentácie predsedníctva, 2) spôsob, akým sa vybavovali žiadosti adresované holandským a luxemburským orgánom, a 3) skutočnosť, že holandské orgány používali v niektorých svojich odpovediach angličtinu. Sťažovateľ (združenie na obranu nemeckého jazyka) potom napísal Rade. Rada sa vo svojej odpovedi zaoberala len otázkou týkajúcou sa výberu jazyka pre internetové prezentácie predsedníctva. Sťažovateľ následne obnovil svoju sťažnosť ombudsmanovi, pričom zdôraznil dôvody, prečo sa domnieva, že webové stránky predsedníctva by sa mali ponúkať aj v nemčine.

1.2 Ombudsman preto predpokladal, že nová sťažnosť sa obmedzuje na otázku týkajúcu sa výberu jazyka pre internetové prezentácie predsedníctva. Sťažovateľ, ktorý bol informovaný o rozsahu vyšetrovania, ktoré začal ombudsman, nevzniesol žiadne námietky.

1.3 Rada vo svojom stanovisku vyjadrila názor, že sťažnosť by sa mohla týkať aj jej vlastnej internetovej stránky, a uviedla niekoľko pripomienok k tejto otázke.

1.4 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach namietal proti tvrdeniu Rady, že jej vlastná internetová stránka je v celom rozsahu dostupná v nemčine, a požiadal ombudsmana, aby sa pokúsil zabezpečiť, že pokiaľ ide o túto internetovú stránku, s nemeckým jazykom sa bude zaobchádzať rovnako ako s angličtinou a francúzštinou. Sťažovateľ ďalej informoval ombudsmana, že si želá zachovať svoju sťažnosť v celom rozsahu. Keďže sťažovateľ sa v tejto súvislosti odvolal na vec 3634/2004/WP, zdalo sa, že si želá, aby ombudsman preskúmal aj dve otázky, ktoré boli vznesené v tejto sťažnosti, ale neboli zahrnuté do rozsahu tohto vyšetrovania.

1.5 Ombudsman vo svojom návrhu na priateľské riešenie (pozri bod 2.4 nižšie) zastával názor, že by nebolo vhodné rozšíriť rozsah tohto vyšetrovania tak, aby zahŕňalo ďalšie tvrdenia sťažovateľa, keďže by to nevyhnutne oddialilo preskúmanie otázky, ktorá sa sťažovateľovi javila ako najdôležitejšia (t. j. výber jazykov pre webové stránky predsedníctva). Domnieva sa preto, že tieto ďalšie otázky by sa nemali riešiť v rámci tohto vyšetrovania. Ombudsman informoval sťažovateľa, že zjavne môže ombudsmanovi predložiť novú sťažnosť týkajúcu sa týchto otázok. Sťažovateľ nenamietal proti prístupu ombudsmana.

2 Pokiaľ ide o výber jazykov pre webové stránky predsedníctva

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že skutočnosť, že Rada nezabezpečila, aby boli internetové prezentácie predsedníctva dostupné aj v nemčine, predstavuje nesprávny úradný postup. Tvrdí, že Rada by mala dbať na to, aby sa internetové prezentácie predsedníctva odteraz sprístupňovali aj v nemčine.

2.2 Rada vo svojom stanovisku v podstate tvrdila, že bez ohľadu na vecnú otázku, či by internetová stránka predsedníctva mala poskytovať informácie v nemčine (čo je podľa Rady záležitosťou práva a praxe členských štátov, o ktorých rozhodujú príslušné vnútroštátne inštitúcie), nemôže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Rady, keďže táto inštitúcia nenesie žiadnu zodpovednosť za internetovú stránku predsedníctva.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku zdôraznil, že predsedníctvo je súčasťou Rady a že Rada preto musí byť zodpovedná za Radu. Sťažovateľ dodal, že odmieta akúkoľvek primeranú úvahu, že Rada by nemala byť schopná adresovať napríklad žiadosť alebo odporúčanie svojmu vlastnému predsedníctvu.

2.4 Ombudsman 20. októbra 2005 predložil Rade návrh na priateľské riešenie a vyzval ju, aby zvážila žiadosť sťažovateľa o sprístupnenie internetových prezentácií predsedníctva aj v nemeckom jazyku.

2.5 Rada vo svojej odpovedi uviedla, že nesprávny úradný postup z jej strany by mohol nastať len vtedy, ak by nesprávne uplatnila existujúce pravidlo EÚ. Podľa názoru Rady to tak nebolo, pretože nebola zodpovedná za situáciu, na ktorú sa sťažovala. Rada trvala na tom, aby sa webové stránky spravované členským štátom, ktorý vykonáva predsedníctvo, zriadili, financovali a spravovali v rámci zodpovednosti tohto členského štátu ako takého. Rada ich nefinancuje ani neriadi. Rada poznamenala, že ombudsman uviedol, že si nie je vedomý žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by mohli Rade brániť v diskusii alebo odsúhlasení formálnych aspektov týchto webových stránok. Podľa názoru Rady to však nemôže byť právna pripomienka, pretože by to zvrátilo základnú zásadu práva EÚ. Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES „každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené touto zmluvou.“ Rada uviedla, že neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by jej umožňovalo konať v súvislosti s jazykovými režimami uplatňovanými konkrétnym členským štátom.

2.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti.

2.7 Ombudsman sa domnieva, že vyjadrenia strán v tomto prípade si vyžadujú riešenie troch rôznych otázok, a to: 1) okolností, za ktorých možno zistiť nesprávny úradný postup, 2) toho, či Rada môže byť za akýchkoľvek okolností zodpovedná za webové stránky spravované jej predsedníctvom, a 3) toho, či je výber jazykov týkajúcich sa týchto webových stránok zlučiteľný so zásadami dobrej správy vecí verejných.

2.8 Pokiaľ ide o prvú otázku, ombudsmanka poznamenáva, že Rada tvrdí, že nesprávny úradný postup by sa mohol zistiť len vtedy, ak by nesprávne uplatnila existujúce pravidlo. Tento výklad je však príliš úzky a nezodpovedá pojmu „nesprávny úradný postup“ uvedenému v článku 195 Zmluvy o ES. Ombudsman sa domnieva, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné (4). Toto vymedzenie schválil Európsky parlament (5). Na rozdiel od toho, čo predpokladá Rada, nesprávny úradný postup teda nemožno nájsť len v prípadoch porušenia pravidla.

2.9 Pokiaľ ide o druhú otázku, treba poznamenať, že článok 203 Zmluvy o ES stanovuje, že "funkciu predsedu vykonáva striedavo každý členský štát v Rade na obdobie šiestich mesiacov v poradí, o ktorom jednomyseľne rozhodne Rada". Ako Rada správne poznamenala vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, neznamená to, že členský štát ako taký sa stáva súčasťou Rady. Ak členský štát predsedá Rade, znamená to, že tento členský štát má počas obmedzeného obdobia predsednícku funkciu. V tomto zmysle je však predsedníctvo jednoznačne súčasťou Rady. Ombudsman poznamenáva, že samotná Rada vo svojom liste sťažovateľovi zo 4. marca 2005 uviedla, že je nesporné, že predsedníctvo bolo funkčne súčasťou Rady.

2.10 Ombudsman sa domnieva, že predsedníctvo ako funkčná súčasť Rady by malo podliehať rovnakým povinnostiam ako Rada, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody, prečo by sa tieto povinnosti nemali vzťahovať na predsedníctvo.

2.11 Je zrejmé, že tento záver platí len v rozsahu, v akom dotknutý členský štát koná ako predseda Rady. Ako Rada správne poznamenala vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, skutočnosť, že členský štát, ktorý vykonáva predsedníctvo, organizuje kultúrne činnosti počas svojho predsedníctva, neumožňuje považovať tieto činnosti za činnosti Rady. Za takéto činnosti skutočne naďalej zodpovedá členský štát ako taký.

2.12 Ombudsman sa však domnieva, že je opodstatnený iný záver, pokiaľ ide o webové stránky spravované predsedníctvom.

2.13 Rada tvrdí, že otázka, aké jazyky by sa mali používať na webových stránkach predsedníctva, je vecou práva a praxe členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo. Podľa Rady je za informácie uverejnené na týchto webových stránkach zodpovedné len predsedníctvo.

2.14 Je zrejmé, že členské štáty môžu slobodne vytvárať webové stránky, ktoré si želajú, s výhradou obmedzení, ktoré môžu vyplývať z vnútroštátnych právnych predpisov. Treba však poznamenať, že webové stránky, ktorých sa týka táto vec, sú jasne označené a majú slúžiť ako webové stránky predsedníctva. Tieto webové stránky poskytujú informácie o práci predsedníctva v postavení, ktoré mu priznáva právo Spoločenstva. Podľa názoru ombudsmana preto tieto webové stránky nemožno považovať za "vnútroštátne" webové stránky mimo dosahu práva Spoločenstva. Platí to najmä vzhľadom na význam, ktorý samotná Rada pripisuje práci predsedníctva. Rada na svojej internetovej stránke (http://www.consilium.europa.eu) pod nadpisom „Webové stránky predsedníctva“ vydáva toto vyhlásenie: „Predsedníctvo Rady zohráva dôležitú úlohu pri organizácii práce inštitúcie, najmä ako hnacia sila legislatívneho a politického rozhodovacieho procesu. Musí organizovať a predsedať všetkým stretnutiam a pracovať na kompromisoch, ktoré dokážu vyriešiť ťažkosti.“

2.15 Skutočnosť, že tieto webové stránky spravujú orgány príslušného členského štátu a že obsahujú výslovné odkazy na tento účel, nemá vplyv na uvedený záver. Keďže v článku 203 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že jednotlivé členské štáty zasa vykonávajú predsedníctvo, zdá sa byť prirodzené, že webové stránky predsedníctva spravujú orgány členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo. Ombudsman nepovažuje za relevantné ani to, že náklady na tieto webové sídla podľa všetkého znáša dotknutý členský štát. Táto skutočnosť by nepreukazovala, že príslušnú činnosť nemožno považovať za činnosť predsedníctva konajúceho v rámci Rady. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že tieto náklady musia nevyhnutne znášať jednotlivé členské štáty. Vzhľadom na to, že predsedníctvo je funkčne súčasťou Rady, nezdá sa byť vylúčené tvrdiť, že náklady na príslušné webové stránky by sa mohli účtovať z rozpočtu Spoločenstva.

2.16 Zdá sa, že hlavným argumentom Rady je, že podľa jej názoru nemá právomoc nariadiť členskému štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo, aby organizoval svoje webové stránky určitým spôsobom, a preto nenesie žiadnu zodpovednosť za tieto webové stránky. Rada vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie dokonca tvrdila, že opačný názor by zvrátil základnú zásadu práva EÚ, konkrétne zásadu stanovenú v článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES, podľa ktorej „každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré jej boli zverené touto zmluvou“.

2.17 Ombudsmana tento argument nepresvedčil. Ak členský štát poskytuje webovú stránku ako úradujúci predseda, koná ako súčasť Rady. Vzhľadom na to, že otázka nastolená v tejto sťažnosti sa teda týka vzťahu medzi Radou a jej predsedníctvom, teda súčasťou tej istej Rady, ombudsman nechápe, ako by jeho stanovisko mohlo byť v rozpore so zásadou zakotvenou v článku 7 ods. 1 Zmluvy o ES. Ombudsman súhlasí s tým, že je v prvom rade na členskom štáte, ktorý vykonáva predsedníctvo, aby rozhodol o obsahu, ktorý chce poskytnúť na takejto webovej stránke. Ombudsmanka si však nie je vedomá žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by mohli Rade brániť v tom, aby diskutovala o formálnych aspektoch týchto internetových prezentácií a dohodla sa na nich s cieľom čo najviac sprístupniť takto poskytované informácie, napríklad prediskutovaním a určením jazykov, ktoré by sa mali používať pre tieto webové stránky. Vzhľadom na to, že v článku 203 Zmluvy o ES sa ustanovuje rotujúce predsedníctvo (medzi všetkými členskými štátmi), takéto formálne aspekty by sa netýkali len konkrétneho členského štátu, ale boli by relevantné pre všetky z nich.

2.18 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka naďalej domnieva, že Rada môže byť v zásade zodpovedná za internetové stránky, ktoré spravuje jej predsedníctvo.

2.19 Pokiaľ ide o tretiu z uvedených otázok, treba poznamenať, že ombudsman už mal príležitosť zaoberať sa otázkou výberu jazykov, pokiaľ ide o informácie zverejňované inštitúciami a orgánmi Spoločenstva.

2.20 Vo svojom rozhodnutí zo 14. júna 2000 vo veci 939/99/ME (6) ombudsman zdôraznil, že je nevyhnutné, aby dokumenty určené osobám mimo inštitúcií Spoločenstva boli dostupné v čo najväčšom počte jazykov. Jedným z najdôležitejších prostriedkov poskytovania informácií verejnosti v modernej dobe je internet. Podľa názoru ombudsmana je preto mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby verejné webové stránky vytvorené inštitúciami a orgánmi Spoločenstva boli prístupné občanom v čo najväčšom počte jazykov.

2.21 Rada vo svojom stanovisku uviedla, že cieľom internetových stránok predsedníctva nie je nahradiť internetovú stránku Rady, ktorá je dostupná vo všetkých jazykoch Spoločenstva, a register dokumentov, ale snažiť sa ich doplniť. Zdá sa teda, že Rada chcela naznačiť, že nie je potrebné skúmať vecnú otázku vznesenú sťažovateľom.

2.22 Po návšteve niektorých príslušných internetových stránok sa ombudsman domnieva, že tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého tieto internetové stránky nielen dopĺňajú internetovú stránku Rady, ale idú ďaleko nad rámec jej obsahu, sa nezdá byť bezvýznamné. Samotná Rada vo svojom stanovisku poznamenala, že tieto webové stránky poskytujú praktické informácie o činnostiach, ktoré sú jedinečné pre každé šesťmesačné obdobie predsedníctva, ako sú napríklad neformálne zasadnutia, kultúrne podujatia a iné činnosti a iniciatívy predsedníctva. Takéto informácie nie sú nevyhnutne dostupné na vlastnom webovom sídle Rady. Aj keby však webové stránky predsedníctva poskytovali len dodatočné informácie, tieto informácie by napriek tomu boli zaujímavé pre verejnosť, a preto by sa mali sprístupniť čo najširšie a čo najlepšie.

Vzhľadom na význam úlohy, ktorú zohráva predsedníctvo, sa zdá byť o to dôležitejšie zabezpečiť, aby informácie uverejnené na jeho webových stránkach boli prístupné čo najväčšiemu počtu občanov. Je vhodné opäť zdôrazniť, že prejednávaná vec sa netýka obsahu týchto webových stránok, t. j. otázky, aké informácie predsedníctvo poskytuje, ale prezentácie týchto informácií, t. j. otázky, či by sa informácie mali sprístupniť v určitých jazykoch.

2.23 Vo svojom rozhodnutí z 10. septembra 2002 vo veci 1146/2001/IP (7) ombudsman vyjadril názor, že pokiaľ je to možné, inštitúcie a orgány EÚ by mali občanom poskytovať informácie v ich vlastnom jazyku. Ombudsman však dodal, že si nie je vedomý „žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by im zakazovali uverejňovať informácie na ich webových stránkach v menšom ako plnom počte úradných jazykov“. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že počet úradných jazykov v EÚ sa teraz zvýšil na 20, môžu skutočne existovať legitímne dôvody na obmedzenie počtu jazykov, v ktorých sa webové stránky predsedníctva ponúkajú verejnosti.

2.24 Ombudsman sa však domnieva, že ak sa má obmedziť počet jazykov na prezentáciu webových stránok predsedníctva, výber jazykov, ktoré sa majú použiť, musí byť založený na objektívnych a rozumných úvahách. Je potrebné poznamenať, že Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-361/01 P Kik/ÚHVT (ktorý sa týkal jazykov, ktoré sa majú používať v konaniach pred Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu) poukázal na to, že zatiaľ čo príslušné nariadenie zaobchádza s úradnými jazykmi Spoločenstva rozdielne, voľba Rady "obmedziť jazyky na tie, ktoré sú v Európskom spoločenstve najrozšírenejšie, je vhodná a primeraná."(8) Sťažovateľ predložil to, čo sa javí ako závažné argumenty na preukázanie svojho názoru, že po rozšírení v roku 2004 sa nemčina stala druhým najpoužívanejším jazykom v EÚ. Podľa názoru sťažovateľa by preto webové stránky predsedníctva mali byť dostupné aj v nemčine. Vzhľadom na tieto argumenty sa ombudsmanka domnieva, že výber jazykov pre webové stránky predsedníctva by sa mal skutočne prehodnotiť.

2.25 Ombudsman však poznamenáva, že Rada doteraz nezaujala stanovisko k podstate argumentov sťažovateľa.

2.26 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že skutočnosť, že Rada nepreskúmala podstatu žiadosti sťažovateľa, aby boli internetové stránky predsedníctva ponúkané aj v nemeckom jazyku, predstavuje nesprávny úradný postup.

3 Záver

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman predkladá Rade v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Rada by mala zvážiť žiadosť sťažovateľa, aby sa internetové prezentácie predsedníctiev sprístupnili aj v nemčine.

Rada a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle Rada podrobné stanovisko do 30. júna 2006. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

V Štrasburgu 14. marca 2006

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(3) Sťažovateľ priložil zoznam týchto dokumentov.

(4) Pozri výročnú správu za rok 1997, s. 22.

(5) Pozri výročnú správu za rok 1998, s. 17.

(6) K dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

(7) K dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

(8) Vec C-361/01 P, Kik/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu, Zb. 2003, s. I-8283, bod 94.