# Návrh odporúčania Európskemu parlamentu v sťažnosti 3278/2004/ELB
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2006-08-10T00:00+02:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/recommendation/sk/501)
---
(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana[(1))](#(1)){#Footnote1}
Sťažnosť
--------
Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:
Sťažovateľ je úradníkom kategórie B pracujúcim pre Európsky parlament od 1. septembra 1994.
Dňa 18. februára 2004 sa prihlásila do interného výberového konania A/95 (administrátori) organizovaného Parlamentom. V žiadosti uviedla, že je tehotná a že porodí 17. júna 2004.
Dňa 4. júna 2004 ju výberová komisia pozvala na testy, ktoré sa mali uskutočniť 2. júla 2004. Sťažovateľka 12. júna 2004 napísala Parlamentu, že keďže bude dojčiť svoje dieťa, bude potrebovať určitú flexibilitu počas testov, t. j. opustí miestnosť medzi dvoma testami a začne testy neskôr ako ostatní uchádzači za predpokladu, že testy môže dokončiť neskôr. Dňa 17. júna 2004 jej Parlament oznámil, že jej bude umožnené opustiť miestnosť, ale že jej nebude možné poskytnúť viac času ako ostatným uchádzačom. Sťažovateľ považoval tieto podmienky za neprijateľné a telefonicky kontaktoval Parlament.
Dňa 28. júna 2004 informovala Parlament, že dieťa sa ešte nenarodilo a že plánuje absolvovať testy počas tehotenstva.
Dňa 1. júla 2004 porodila. V ten istý deň informovala Parlament, že sa nebude môcť zúčastniť na testoch, a listom Parlamentu požiadala o ich neskoršiu účasť.
Dňa 2. júla 2004 sa uskutočnili testy.
Dňa 15. júla 2004 Parlament odpovedal na jej žiadosť záporne.
Dňa 31. júla 2004 podala v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu Parlamentu z 15. júla 2004. Tvrdila, že dôvod jej vylúčenia zo súťaže je v rozpore so zásadou nediskriminácie na základe pohlavia a predstavuje nerovnosť pre ženy, pokiaľ ide o ich povýšenie. Rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou práva Spoločenstva. Zásada nediskriminácie je zakotvená v Charte základných práv EÚ a v služobnom poriadku. Podľa sťažovateľa nie je možné, aby sa žena jedného dňa po pôrode zúčastnila na súťaži, zatiaľ čo muž, ktorý sa nedávno stal otcom, sa môže zúčastniť na súťaži. Nevýhoda pre ženy je ešte väčšia, keďže inštitúcie zriedka organizujú interné výberové konania. Sťažovateľ požiadal o povolenie zúčastniť sa na testoch, pričom tvrdil, že aj keď sa výberové konanie koná v rôznom čase, je dodržaná zásada rovnosti medzi uchádzačmi, keďže výberová komisia môže posudzovať uchádzačov podľa rovnakých kritérií a môžu sa zorganizovať testy s porovnateľnými ťažkosťami.
Dňa 14. októbra 2004 Parlament zamietol jej odvolanie z dôvodu, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva by sa skúšky mali uskutočniť v ten istý deň pre všetkých uchádzačov. Pokiaľ ide o tvrdenie, že testy by sa mohli organizovať v rôznom čase, Parlament poznamenal, že hneď ako si uchádzači prečítajú testy, tajomstvo už nie je zachované. Okrem toho by bolo porušené pravidlo anonymity. Uviedol tiež, že výberové konanie nemožno napadnúť z dôvodu neprítomnosti jedného uchádzača, či už zo zdravotných, praktických alebo iných dôvodov.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi trvala na argumentoch, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Uviedla tiež, že menovací orgán nezaujal stanovisko k jej tvrdeniu, že bola diskriminovaná. Nesúhlasila s argumentmi menovacieho orgánu, ktorý kvalifikoval jej tehotenstvo ako zdravotný problém. Domnievala sa, že stav tehotnej ženy je nevyhnutný a dá sa do určitej miery predpovedať. Pred zverejnením súťaže bola tehotná. Výberová komisia si bola vedomá svojho stavu, keď sa 2. júla rozhodla zorganizovať testy. V dôsledku toho si bola vedomá aj rizika ohrozenia jej účasti na výberovom konaní, a teda jej diskriminácie. Aj keby k pôrodu došlo v predpokladaný deň, nezúčastnila by sa výberového konania za rovnakých podmienok ako ostatní uchádzači (z dôvodu únavy po narodení dieťaťa a podmienok dojčenia). Okrem toho preukázala, že o túto súťaž mala záujem a že sa jej nemohla zúčastniť len preto, že porodila. Tvrdila, že nediskriminácia je základnou zásadou práva Spoločenstva a je základom personálnej politiky Parlamentu. Domnievala sa, že je v záujme Parlamentu nájsť riešenie jej prípadu, aby nebola v rozpore so zásadami, ktoré vyhlásila.
Sťažovateľka o svojom prípade informovala oddelenie Parlamentu „Rovnosť príležitostí" a Spoločný výbor pre rovnosť príležitostí[(2)](#(2)){#Footnote2} (ďalej len „COPEC").
Sťažovateľ upozornil na skutočnosť, že výberové konanie stále prebieha, a vyjadril nádej, že v rámci výberového konania sa nájde riešenie.
Sťažovateľka tvrdila, že odmietnutie Parlamentu zorganizovať pre ňu neskôr písomné testy bolo diskriminačné. Tvrdila, že by jej malo byť umožnené absolvovať testy, a ak to nie je možné, že by jej mala byť poskytnutá rovnaká možnosť povýšenia ako vo výberovom konaní A/95 v primeranej lehote. Tvrdila tiež, že budúce výberové konania by mali zohľadňovať osobitnú situáciu tehotných žien.
Dňa 9. februára 2005 sťažovateľka zaslala dva ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre jej sťažnosť.
Prvým dokumentom bol list COPEC adresovaný generálnemu tajomníkovi Parlamentu z 10. januára 2005, v ktorom sa požadovala revízia rozhodnutia týkajúceho sa sťažovateľa. Výbor upozornil na článok 1 písm. d) služobného poriadku, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu[(3),](#(3)){#Footnote3} a na článok 2 ods. 2[bod 4](#(4)){#Footnote4} smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky[(5)](#(5)){#Footnote5} (ďalej len "smernica 2002/73/ES"). Výbor tvrdil, že obe ustanovenia, ktoré boli nedávno prijaté, by mohli zmeniť judikatúru súdov Spoločenstva a že by bolo vhodné ich zohľadniť, aj keby neboli priamo uplatniteľné.
Druhým dokumentom bolo stanovisko profesora na univerzite v Glasgowe a advokáta k právu Únie a služobnému poriadku, pokiaľ ide o zákaz diskriminácie na pracovisku na základe pohlavia, zo 7. februára 2005. V stanovisku sa dospelo k záveru, že rozhodnutím o vylúčení sťažovateľky sa ignorujú osvedčené zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie stanovené v právnych predpisoch EÚ a judikatúre Spoločenstva, a vyjadrila sa nádej, že inštitúcia a sťažovateľka nájdu riešenie schopné poskytnúť sťažovateľke príležitosť na kariérny postup, čo jej bolo nesprávne odopreté.
Požiadavku
----------
**Stanovisko Európskeho parlamentu**
Stanovisko Parlamentu k sťažnosti možno zhrnúť takto:
++Možnosť účasti na písomných testoch výberového konania A/95++
Parlament uviedol, že keď uchádzači prečítajú predmet skúšok, utajenie už neexistuje. Podľa ustálenej judikatúry[(6)](#(6)){#Footnote6} výberová komisia zabezpečí, aby sa počas výberového konania dodržiavala zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá je základnou zásadou práva Spoločenstva. Súdny dvor potvrdil, že zásada rovnosti vyžaduje, aby písomné testy pre všetkých uchádzačov prebehli v ten istý deň[(7).](#(7)){#Footnote7} V záujme zabezpečenia prísnej rovnosti medzi uchádzačmi by písomné testy výberového konania mali byť totožné a mali by sa konať v ten istý deň.
Okrem toho by došlo k porušeniu pravidla anonymity, ak by výberová komisia opravila rôzne písomné testy.
Na záver možno konštatovať, že rozhodnutie Parlamentu zamietnuť žiadosť sťažovateľa bolo opodstatnené.
++O možnosti propagácie podobnej tej, ktorú ponúka súťaž A/95++
Parlament pripomenul, že služobný poriadok priznáva inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o organizáciu výberových konaní. Výkon tejto voľnej úvahy musí byť zlučiteľný s kogentnými požiadavkami článku 27 prvého odseku, podľa ktorého cieľom prijatia do zamestnania je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, ako aj s článkom 29 ods. 1 služobného poriadku. Voľba, ktorá sa má vykonať pri výkone tejto právomoci, sa musí vždy riadiť požiadavkami pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, a všeobecnejšie záujmom služby[(8).](#(8)){#Footnote8}
Ako sa uvádza v článku 2 vnútorných pravidiel týkajúcich sa prijímania úradníkov a ostatných zamestnancov, po porade s výborom zamestnancov sa každý rok stanovuje viacročná prognóza potrieb inštitúcie, ktorá tvorí základ pre organizovanie externých a interných výberových konaní. Menovací orgán v súlade s potrebami útvaru špecifikuje kritériá prijatia v každom oznámení o výberovom konaní.
Ak chce byť sťažovateľka povýšená, má možnosť zúčastniť sa na výberových konaniach, ktoré môžu byť organizované v budúcnosti a ktoré zodpovedajú jej diplomom a odbornej praxi. Mohla by tiež využiť nový certifikačný postup stanovený v článku 45 písm. a) služobného poriadku. Tento postup umožní vymenovať úradníka vo funkčnej skupine AST na pracovné miesto vo funkčnej skupine AD.
++Diskriminácia na základe pohlavia a osobitné podmienky žien++
Parlament uplatňuje politiku rovnakých príležitostí a uprednostňuje žiadosti kvalifikovaných žien a mužov, pričom vylučuje všetky druhy diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, rasy, náboženstva, veku alebo sexuálnej orientácie.
Všetky kroky, ktoré sa považujú za primerané, sa prijímajú s cieľom zabezpečiť, aby sa všetci uchádzači mohli zúčastniť na výberových konaniach za rovnakých podmienok. To je dôvod, prečo by dieťa sťažovateľky v sprievode tretej osoby malo mať prístup do testovacej miestnosti a sťažovateľke by bolo umožnené opustiť miestnosť, aby mohla dojčiť svoje dieťa.
Odmietnutie zorganizovať testy v iný deň pre sťažovateľku nie je založené na jej pohlaví, ale na skutočnosti, že výberové konanie nemožno zrušiť, pretože jeden uchádzač sa nemohol zúčastniť, či už zo zdravotných, praktických alebo iných dôvodov. Judikatúra totiž neumožňuje výberovej komisii zorganizovať testy v iný deň pre jedného uchádzača, keďže takéto rozhodnutie by Všeobecný súd zrušil.
**Pripomienky sťažovateľov**
Sťažovateľka vo svojich pripomienkach stručne uviedla tieto skutočnosti:
Súťaž A/95 je podľa vedomostí sťažovateľky prvým interným výberovým konaním organizovaným v kategórii A, odkedy pracuje pre Parlament.
Sťažovateľ upozornil na niekoľko udalostí. Dňa 20. a 22. júna 2005 sa lekár sťažovateľky pokúsil vyvolať pôrod. V deň narodenia (1. júla 2005) telefonicky informovala Parlament, že nasledujúci deň sa nebude môcť zúčastniť na testoch. Bolo jej odporučené, aby sa zúčastnila, pretože by to bola jej jediná šanca zúčastniť sa súťaže.
Dňa 8. marca 2005 bola sťažovateľke v roku 2005 udelená osobitná zmienka v rámci udeľovania cien COPEC*za rovnosť „za aktívne upozorňovanie inštitúcie na riziko diskriminácie na základe pohlavia v súvislosti s organizáciou výberových konaní a výberových konaní, najmä v prípade materstva. Upozorňuje tiež na nedostatok osobitných pravidiel, ktoré by umožnili nedávnym matkám dojčiť na skúškach a prideliť im dodatočný čas na skúšky.* \[Sťažovateľ\] *naliehavo vyzýva inštitúciu, aby preskúmala súčasné postupy s cieľom zabrániť prípadom rodovej diskriminácie v budúcich výberových konaniach."*
Sťažovateľka tvrdila, že ak by sa správne uplatňovala politika rovnakých príležitostí a zásada nediskriminácie, nebola by vylúčená z výberového konania, pretože porodila. Diskriminácia voči nej bola výsledkom série udalostí:
* ++Parlament neinformoval sťažovateľku, že dátum jej narodenia nebol zohľadnený pri určovaní dátumu testov.++
Pri príležitosti telefonického hovoru s útvarmi Parlamentu jej bolo povedané, že pri stanovovaní dátumu testov nie je možné zohľadniť pôrody. Ak by bola sťažovateľka informovaná, že dátum jej narodenia nebol zohľadnený, mohla reagovať skôr (vo februári alebo marci) kontaktovaním Parlamentu alebo odvolaním sa proti tomuto rozhodnutiu.
* ++Dátum testov++
Skutočnosť, že dátum testov bol dva týždne po predpokladanom dátume pôrodu, pravdepodobne znížila šancu sťažovateľa zúčastniť sa na výberovom konaní. Dátum spadá do obdobia, počas ktorého sa matka zotavuje z pôrodu a stará sa o nové dieťa. Takéto informácie sú všeobecne známe a mohla ich poskytnúť lekárska služba Parlamentu. Okrem toho bolo v rámci tohto výberového konania prijatých len 107 prihlášok, čo znamená, že bolo možné určiť vhodný dátum.
Jediná možnosť, ktorú Parlament poskytol sťažovateľovi, bola účasť na testoch, ktoré trvali jeden deň, hoci to bolo fyzicky nemožné, ako to preukazuje lekárske potvrdenie.
* ++podmienky dojčenia Sťažovateľka++
uviedla, že sa nezúčastnila výberového konania z dôvodu podmienok stanovených Parlamentom. Boli by však veľmi diskriminačné, pokiaľ ide o čas, ktorý jej bol pridelený.
Domnieva sa, že ombudsman by mal zaujať stanovisko k týmto podmienkam a prípadne pomôcť Parlamentu stanoviť vhodné pravidlá pre dojčiace ženy a ich deti.
Potreby dojčiacich žien sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Počas prvých týždňov po pôrode by ženy a ich deti mali mať k dispozícii súkromnú izbu a primeraný čas na dojčenie.
Podmienky, ktoré Parlament stanovil na umožnenie dojčenia počas testov, znamenajú buď to, že matka má menej času ako ostatní kandidáti na testy, pretože počas testov dojčí svoje dieťa, alebo zanechá hladujúce dieťa plakať. Sťažovateľka sa domnievala, že takéto podmienky jej nemohli umožniť rovnocennú účasť na testoch a že tieto podmienky neboli primerané.
* ++Nedostatočná vôľa Parlamentu zvážiť alternatívu k účasti na testoch 2. júla++
Sťažovateľka tvrdila, že Parlament ju nikdy nekontaktoval s cieľom nájsť vhodné podmienky na to, aby mohla absolvovať testy. Mohlo jej byť umožnené vykonať testy vo svojej nemocničnej izbe 2. júla.
* ++odmietnutie stanoviť druhý dátum testov++
Sťažovateľ nesúhlasil s pozíciou Parlamentu. Judikatúra, ktorú spomenul Parlament, predchádzala smernici 2002/73. Tento text pravdepodobne zmení súčasnú judikatúru[(9).](#(9)){#Footnote9}
Podľa sťažovateľa nie je pravidlo anonymity jasné. Ústne testy nie sú anonymné. Okrem toho nejde o anonymitu, ak jeden predmet vyberie len jeden uchádzač alebo ak test v konkrétnom jazyku absolvuje len jeden uchádzač.
* ++odmietnutie ponúknuť alternatívy++
Zmluva o ES poskytuje právny základ pre pozitívne konanie (článok 141 ods. 4[bod 10).](#(10)){#Footnote10} Pozitívne opatrenie je stanovené aj v Zmluve o Ústave pre Európu (článok II-83[ods. 11)](#(11)){#Footnote11} a v služobnom poriadku (článok 1 písm. d)). Na základe toho sa sťažovateľka domnievala, že Parlament by jej mal ponúknuť dodatočnú šancu získať pracovné miesto vo vyššej kategórii alebo privilegované podmienky prijatia k existujúcim šanciam na kompenzáciu nerovnosti v dôsledku jej vylúčenia z výberového konania.
Ak sa Parlament správne domnieva, že sťažovateľka nebola diskriminovaná, jedinými dôvodmi, prečo sa nezúčastnila výberového konania, je jej nedostatok vôle alebo skutočnosť, že porodila, čo je podľa nej jasný prípad nerovnosti.
Sťažovateľ tvrdil, že výberové konanie A/95 by sa malo znovu otvoriť a že by sa mala zorganizovať nová séria testov. Poznamenala, že zoznam obsahuje len 15 mien, zatiaľ čo oznámenie o výberovom konaní odkazovalo na zachovanie maximálne 20 mien. Domnievala sa, že by sa mohlo zorganizovať nové interné výberové konanie s cieľom kompenzovať jej diskrimináciu.
Pokiaľ ide o certifikačný postup, tvrdila, že v pravidlách by sa mohli stanoviť pozitívne opatrenia na nápravu nerovností. V roku 2005 alebo 2006 mohla byť vybraná do prvej skupiny uchádzačov, čo by predstavovalo primeranú lehotu. Ak však ombudsmanka odporučí odškodnenie, je pripravená zvážiť ďalšie možnosti.
Sťažovateľka tvrdila, že Parlament neodpovedal na jej tvrdenie, že v budúcich výberových konaniach a výberových konaniach by sa mali stanoviť osobitné podmienky pre ženy, najmä pokiaľ ide o materstvo.
Na záver sťažovateľka poukázala na to, že urobila všetko pre to, aby sa do súťaže zapojila čo najrýchlejšie. Sťažnosť, ktorú podala ombudsmanovi, by sa mala chápať ako pozitívny prístup k problému, ktorý sa týka tehotných žien a inštitúcie, ktorá nedodržiava svoje vlastné zásady. Uprednostnila konštruktívny prístup pred začatím súdneho konania.
Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie
-----------------------------------------------
Po dôkladnom zvážení stanoviska Parlamentu a pripomienok sťažovateľa sa ombudsman nedomnieval, že Parlament primerane reagoval na tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa. V súlade s článkom 3 ods. 5 svojho štatútu preto napísal predsedovi Parlamentu, aby navrhol priateľské riešenie.
**Návrh na priateľské riešenie**
Ombudsman sa domnieval, že Parlament sa pri riešení prejednávanej veci zrejme opieral výlučne o judikatúru týkajúcu sa výberových konaní, ktorá sa nezaoberá situáciou tehotných žien, a nepripísal žiadnu váhu judikatúre, ktorá za rôznych okolností spresňuje požiadavky zásady rovnosti, pokiaľ ide o osobitnú situáciu tehotných žien(12). Dospel k predbežnému záveru, že Parlament v dobrej viere a bez akéhokoľvek zámeru diskriminovať nenašiel rovnováhu medzi dvoma aspektmi rovnosti relevantnými v prejednávanej veci a že išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.{#Footnote12}
Ombudsmanka poznamenala, že samotný Parlament navrhol, aby sa sťažovateľ mohol zúčastniť na budúcich výberových konaniach a mohol využiť aj nový certifikačný postup stanovený v článku 45 písm. a) služobného poriadku. Ombudsmanka navrhla, aby Parlament zvážil poskytnutie konkrétnych informácií sťažovateľke o týchto možnostiach, keďže sa týkajú jej situácie.
**Odpoveď Európskeho parlamentu na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie**
V odpovedi na návrh ombudsmana Parlament uviedol tieto body:
Parlament súhlasil s návrhom priateľského riešenia.
Príslušné oddelenia sa preto formálne zaviazali informovať sťažovateľa o opatreniach týkajúcich sa certifikačného postupu hneď, ako príslušný orgán prijme príslušný plánovací harmonogram.
Pokiaľ ide o interné výberové konania, na ktorých by sa sťažovateľ mohol zúčastniť, Parlament v tomto štádiu neplánoval zorganizovať žiadne takéto výberové konania.
**Pripomienky sťažovateľa k odpovedi Európskeho parlamentu**
Pripomienky sťažovateľa možno zhrnúť takto:
Dňa 2. decembra 2005 dostal sťažovateľ e-mail od riaditeľa riaditeľstva pre stratégiu ľudských zdrojov, v ktorom ho informoval o blížiacom sa uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu o certifikačný postup a upozornil na krátku lehotu na podanie žiadosti. Nebola uvedená žiadna zmienka o sťažnosti. Až keď bola sťažovateľka informovaná o odpovedi Parlamentu na návrh priateľského riešenia, porozumela jeho e-mailu. Spočiatku verila, že e-mail bol odoslaný všetkým.
Sťažovateľ sa nedomnieval, že Parlament odpovedal na návrh ombudsmana priaznivo. Domnievala sa, že Parlament sa zaviazal poskytnúť jej informácie, ktoré sú vo veľkej miere dostupné a ľahko prístupné všetkým úradníkom. Okrem toho sa tieto informácie týkali certifikačného postupu, ku ktorému by mala prístup bez ohľadu na jej účasť vo výberovom konaní A/95. V odpovedi Parlamentu sa nezohľadnili jej okolnosti, ako sa analyzovalo v návrhu ombudsmanky na priateľské riešenie. Nebola ponúknutá žiadna náhrada škody, ktorú utrpela. Odvolala sa na vec C-284/02, *Land Brandenburg/Sass* [(13).](#(13)){#Footnote13}
Na záver poukázala na to, že odpoveď Parlamentu nie je uspokojivá, a požiadala Parlament, aby predložil vhodný návrh s cieľom dodržať zásadu spravodlivosti.
Vzhľadom na uvedené pripomienky sťažovateľa sa ombudsman domnieva, že v tomto prípade sa nedosiahlo priateľské riešenie.
ROZHODNUTIE
-----------
**1 Úvodná poznámka**
1.1 Ako sa uvádza v liste Európskeho ombudsmana z 22. novembra 2004, vyšetrovanie ombudsmana týkajúce sa tejto sťažnosti sa týka:
i) tvrdenie sťažovateľky, že odmietnutie Európskeho parlamentu zorganizovať pre ňu neskôr písomné testy bolo diskriminačné; a
ii) tvrdenia sťažovateľa, že
a) mala by mať možnosť zúčastniť sa na testoch, a ak to nie je možné, mala by mať v primeranej lehote rovnakú možnosť povýšenia ako výberové konanie A/95; a
b) aby budúce výberové konania zohľadňovali osobitnú situáciu tehotných žien.
Sťažovateľka sa vo svojich pripomienkach k stanovisku Parlamentu k svojej sťažnosti odvolala *okrem iného* ++na otázku podmienok dojčenia .++ Sťažovateľka uviedla, že sa nezúčastnila na výberovom konaní z dôvodu podmienok uložených Parlamentom. Boli by však veľmi diskriminačné, pokiaľ ide o čas, ktorý jej bol pridelený. Domnieva sa, že ombudsman by mal zaujať stanovisko k týmto podmienkam a prípadne pomôcť Parlamentu stanoviť vhodné pravidlá pre dojčiace ženy a ich deti.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedla, že jej argumenty sú podobné argumentom, ktoré predložila vo svojom odvolaní podľa článku 90 ods. 2, v ktorom napadla rozhodnutie Parlamentu z 15. júla 2004 a požiadala o povolenie absolvovať písomné testy výberového konania. Vyzvala ombudsmanku, aby sa odvolala na svoje odvolanie podľa článku 90 ods. 2. Ďalej uviedla, že by chcela doplniť niektoré ďalšie úvahy. Spomedzi týchto úvah spomenula podmienky dojčenia stanovené Parlamentom, ktoré považovala za neprijateľné pre novorodenca. Uviedla, že v prvých dňoch po pôrode nebolo možné predvídať načasovanie a trvanie každého kŕmenia potrebného pre dieťa. Okrem toho, ak dojčenie na začiatku spôsobuje ťažkosti, môže to byť pre matku bolestivé a môže to ohroziť dojčenie. Ombudsmanka sa domnieva, že uvedená otázka je argumentom na podporu tvrdenia sťažovateľky, že jej účasť na výberovom konaní by sa neuskutočnila za rovnakých podmienok ako účasť ostatných uchádzačov.
1.2 Ombudsman však poznamenáva, že uvedené tvrdenie sťažovateľka uviedla po prvýkrát vo svojich pripomienkach. Sťažnosť ombudsmanovi neobsahovala takéto tvrdenie, ktoré preto nespadá do rámca vyšetrovania ombudsmana, ako je uvedené v jeho liste z 22. novembra 2004. Okrem toho sa zdá, že sťažovateľka nevyčerpala všetky možnosti vnútorných správnych opravných prostriedkov, pokiaľ ide o rozhodnutie Parlamentu o podmienkach dojčenia jej dieťaťa, keďže odvolanie sťažovateľky podľa článku 90 ods. 2 nebolo namierené proti tomuto rozhodnutiu. Parlament sa vo svojom rozhodnutí o článku 90 ods. 2 ani vo svojom stanovisku nezaoberal týmto konkrétnym argumentom a len vo svojom stanovisku uviedol, že opatrenia sú primerané. Za týchto okolností a v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 8 štatútu európskeho ombudsmana[(14)](#(14)){#Footnote14} ombudsman nemôže prijať výzvu sťažovateľa na zaujatie stanoviska k tejto otázke. Sťažovateľ však môže zvážiť podanie novej sťažnosti ombudsmanovi v tejto veci po vyčerpaní možností interných administratívnych opravných prostriedkov.
**2 Odmietnutie Európskeho parlamentu zorganizovať nové písomné testy pre sťažovateľa a súvisiace tvrdenia**
2.1 Dňa 18. februára 2004 sa sťažovateľka prihlásila do interného výberového konania A/95 organizovaného Parlamentom, pričom uviedla, že je tehotná. Bola pozvaná na testy, ktoré sa mali uskutočniť 2. júla 2004. Sťažovateľka porodila 1. júla 2004. V ten istý deň informovala Parlament, že sa nebude môcť zúčastniť na testoch, a požiadala, aby sa na nich zúčastnila neskôr. Parlament odmietol zorganizovať testy v iný deň.
Sťažovateľka tvrdila, že nemohla vykonať testy jeden deň po pôrode. Domnievala sa, že by nedošlo k porušeniu zásady rovnosti, ak by sa skúšky organizovali v rôznom čase. Nesúhlasila s tým, aby Parlament klasifikoval jej tehotenstvo ako zdravotný problém.
Stručne povedané, sťažovateľka tvrdila, že odmietnutie Parlamentu zorganizovať pre ňu neskôr písomné testy bolo diskriminačné. Žiadala, aby jej bolo umožnené zúčastniť sa na skúškach, a ak to nie je možné, aby jej bola v primeranej lehote poskytnutá rovnaká možnosť povýšenia ako vo výberovom konaní A/95.
2.2 Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že keď si uchádzači prečítajú predmet skúšok, utajenie už neexistuje. Podľa ustálenej judikatúry[(15)](#(15)){#Footnote15} výberová komisia zabezpečí, aby sa počas výberového konania dodržiavala zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá je základnou zásadou práva Spoločenstva. Súdny dvor tiež potvrdil, že zásada rovnosti vyžaduje, aby sa písomné testy uskutočnili v ten istý deň pre všetkých uchádzačov[(16).](#(16)){#Footnote16} Okrem toho by došlo k porušeniu pravidla anonymity, ak by výberová komisia opravila rôzne písomné testy. Na záver Parlament tvrdil, že jeho rozhodnutie zamietnuť žiadosť sťažovateľa bolo opodstatnené.
Odmietnutie zorganizovať testy v iný deň pre sťažovateľku nebolo založené na jej pohlaví, ale na skutočnosti, že výberové konanie nemožno zrušiť, pretože jeden uchádzač sa nemohol zúčastniť, či už zo zdravotných, praktických alebo iných dôvodov. Judikatúra totiž neumožňuje výberovej komisii zorganizovať testy v iný deň pre jedného uchádzača, keďže takéto rozhodnutie by Všeobecný súd zrušil.
Parlament pripomenul, že služobný poriadok priznáva inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o organizáciu výberových konaní. Výkon tejto voľnej úvahy musí byť zlučiteľný s článkom 27, podľa ktorého cieľom prijatia do zamestnania je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, ako aj s článkom 29 ods. 1. Voľba, ktorá sa má vykonať pri výkone tejto právomoci, sa musí vždy riadiť požiadavkami pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, a všeobecnejšie záujmom služby[(17).](#(17)){#Footnote17}
Parlament tiež poukázal na to, že ak chce byť sťažovateľka povýšená, má možnosť zúčastniť sa na výberových konaniach, ktoré by sa mohli organizovať v budúcnosti a ktoré zodpovedajú jej diplomom a odbornej praxi. Mohla by tiež využiť nový certifikačný postup stanovený v článku 45 písm. a) služobného poriadku[(18).](#(18)){#Footnote18}
2.3 Ombudsman najprv pripomína, že podľa článku 21 Charty základných práv:
„Zakazuje*sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie."*
Súd Spoločenstva výslovne uznal rovnaké zaobchádzanie s oboma pohlaviami ako základné právo zaručené právom Spoločenstva[(19).](#(19)){#Footnote19} To isté platí pre právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života(20), ktoré okrem *iného* zahŕňa slobodu plodenia. Ombudsmanka tiež pripomína, že zásada nediskriminácie si vyžaduje, aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené[(21).](#(21)){#Footnote21} V súvislosti s rodovými klasifikáciami alebo klasifikáciami zahŕňajúcimi zaťaženie základného práva to znamená, že obhajca napadnutej klasifikácie musí preukázať, že klasifikácia slúži legitímnemu cieľu všeobecného záujmu a že použité prostriedky sú úmerné dosiahnutiu tohto cieľa[(22).](#(22)){#Footnote22} V tejto súvislosti treba mať na pamäti aj to, že zásada nediskriminácie na základe pohlavia sa vzťahuje nielen na priamu, ale aj nepriamu alebo *de facto* diskrimináciu, ktorú možno konštatovať najmä vtedy, keď neutrálna (t. j. nie výslovne rodovo založená) klasifikácia nepriaznivo ovplyvňuje len príslušníkov jedného pohlavia, a túto skutočnosť nemožno primerane vysvetliť objektívnymi faktormi, ktoré nesúvisia s pohlavím.{#Footnote20}
Ombudsman okrem toho pripomína, že cieľom povinnosti odôvodnenia uloženej článkom 25 druhým odsekom služobného poriadku a, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté na základe sťažnosti, povinnosti uloženej článkom 90 ods. 2 druhým pododsekom služobného poriadku je na jednej strane poskytnúť dotknutým osobám dostatočné spresnenia, ktoré im umožnia posúdiť, či je rozhodnutie dôvodné a či je vhodné napadnúť ho na súde Spoločenstva alebo u ombudsmana, a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva alebo ombudsmanovi preskúmať toto rozhodnutie.
2.4 V tomto prípade Parlament poznamenal, že jeho odmietnutie zorganizovať testy v iný deň pre sťažovateľku nie je založené na jej pohlaví, ale na skutočnosti, že:
* podľa judikatúry by sa testy mali uskutočniť v rovnaký deň pre všetkých uchádzačov, a preto výberová komisia nemôže organizovať testy v iný deň pre jedného uchádzača;
* výberové konanie nemožno zrušiť ani spochybniť, pretože jeden uchádzač sa nemohol zúčastniť, či už zo zdravotných, praktických alebo iných dôvodov;
* hneď ako si uchádzači prečítajú testy, utajenie už nebude zachované;
* bolo by porušené pravidlo anonymity;
* judikatúra neumožňuje výberovej komisii zorganizovať testy v iný deň pre jedného uchádzača.
2.5 Ombudsman najprv poznamenáva, že Parlament založil svoje namietané odmietnutie na rozlišovaní medzi uchádzačmi, ktorí sa zúčastnili na skúškach, a uchádzačmi, ktorí sa na skúškach nezúčastnili, či*už zo zdravotných, praktických alebo iných dôvodov.* Klasifikácia sa preto na tvári javí ako sexuálne neutrálna. Sporné rozhodnutie však zahŕňa *faktickú* diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle opísanom vyššie, pokiaľ ide o uchádzačov, ktorí sa v deň skúšok nachádzajú v podobnej situácii ako sťažovateľ. Odmietnutie zorganizovať novú sériu testov v iný deň pre uchádzačov, ktorí sa nezúčastnili na skúškach v deň konania výberového konania z dôvodu ich fyzického stavu z dôvodu narodenia dieťaťa, sa môže týkať len príslušníkov ženského pohlavia. Okrem toho túto skutočnosť nemožno vysvetliť inými objektívnymi faktormi, než je pohlavie dotknutých uchádzačov. Okrem toho takéto odmietnutie môže spôsobiť, že výkon základnej slobody plodenia bude pre kandidátky oveľa menej atraktívny, a teda môže predstavovať skutočnú a citeľnú záťaž pre ich právo na rešpektovanie súkromného života. Parlament preto musí preukázať, že predmetné odmietnutie slúži legitímnemu cieľu všeobecného záujmu a je primerané dosiahnutiu tohto cieľa.
2.6 Pokiaľ ide o prvú časť vyšetrovania (cieľ), Parlament v podstate poukázal na zásadu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Ombudsman sa domnieva, že táto zásada, ktorá je súčasťou základných zásad práva Spoločenstva[(23),](#(23)){#Footnote23} predstavuje legitímny cieľ všeobecného záujmu, ktorého dodržiavanie môže, ale samo osebe neodôvodňuje potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Ombudsman berie na vedomie argument Parlamentu, že podľa judikatúry zásada rovnosti vyžaduje, aby sa písomné testy pre všetkých uchádzačov uskutočnili v ten istý deň[(24).](#(24)){#Footnote24} Zdá sa však, že túto požiadavku súdy Spoločenstva nepreskúmali a neuplatnili vo vzťahu k uchádzačom nachádzajúcim sa v situácii porovnateľnej so situáciou sťažovateľa v prejednávanej veci, v ktorej sa musia náležite zohľadniť aj zásady zákazu diskriminácie na základe pohlavia a rešpektovania súkromného a rodinného života. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že tá istá požiadavka nie je absolútna a môže byť vylúčená najmä vtedy, keď uchádzačom bolo protiprávne zabránené zúčastniť sa na skúškach(25). V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že i) záujem uchádzačov nemať stanovený dátum písomných testov, ktorý je pre nich nevhodný, musí byť v rovnováhe s potrebou, aby bol dátum písomných testov rovnaký pre všetkých uchádzačov, a ii) ak uchádzač informuje príslušný menovací orgán, že náboženské dôvody mu znemožňujú určité dátumy, orgán „by*++to mal zohľadniť pri stanovovaní dátumu písomných testov a mal by++ sa snažiť vyhnúť sa takýmto dátumom"* (zvýraznenie doplnené)[(26)](#(26)){#Footnote26}. „Na*druhej strane, ak uchádzač včas neinformuje \[...\] orgán o svojich ťažkostiach, \[...\] orgán by bol oprávnený odmietnuť poskytnúť alternatívny dátum, najmä ak existujú iní uchádzači, ktorí boli zvolaní na skúšku."* [(27)](#(27)){#Footnote27} Vzhľadom na to, že výkon slobody plodenia je tiež základným právom jednotlivca, ombudsman konštatuje, že podobné zásady sa uplatňujú, keď uchádzačka informuje menovací orgán, ktorý organizuje výberové konanie, že dôvody týkajúce sa jej tehotenstva a pôrodu dieťaťa v primerane predvídateľnej budúcnosti prakticky znemožňujú alebo nadmerne sťažujú jej účasť na výberovom konaní v určitých dátumoch. Ombudsman preto v príslušnej časti akceptuje tvrdenie sťažovateľa, že príslušné menovacie orgány by mali v rámci budúcich výberových konaní zohľadniť osobitnú situáciu tehotných uchádzačov.{#Footnote25}
2.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Parlament sa mal zaoberať aj druhou časťou vyšetrovania (proporcionalita), ktorá sa týka dosiahnutia spravodlivej rovnováhy medzi protichodnými zásadami a príslušnými záujmami. Parlament však nepreskúmal otázku, či bola dodržaná zásada proporcionality, a neuviedol dostatočné dôvody, prečo bola dodržaná. Za týchto okolností nie je sporné zamietnutie zo strany Parlamentu potvrdené rozhodnutím Parlamentu o odvolaní podľa článku 90 ods. 2 a stanoviskom Parlamentu k sťažnosti adresovanej ombudsmanovi opodstatnené. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman predloží nižšie uvedený návrh odporúčania.
2.8 Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že sťažovateľka vo svojich pripomienkach k stanovisku Parlamentu k jej sťažnosti poukázala na to, že napadnuté odmietnutie bolo *okrem iného* dôsledkom toho, že Parlament pri určovaní dátumu testov (správne) nezohľadnil pravdepodobný dátum narodenia jej dieťaťa. Ombudsman sa domnieva, že v súvislosti s riadnym vykonávaním jeho návrhu odporúčania by sa mal Parlament primerane zaoberať aj týmto argumentom, pričom by mal zohľadniť pripomienky ombudsmana uvedené na konci bodu 2.6 tohto rozhodnutia.
2.9 Ombudsman napokon poznamenáva, že vzhľadom na povahu vyššie uvedeného nesprávneho úradného postupu a obsah jeho návrhu odporúčania by nebolo vhodné zaoberať sa v kontexte tohto rozhodnutia tvrdením sťažovateľky, že by jej malo byť v primeranej lehote umožnené absolvovať testy, a ak to nie je možné, že by jej mala byť poskytnutá rovnaká možnosť povýšenia ako vo výberovom konaní A/95. Ombudsman sa preto bude touto žiadosťou zaoberať vo svojom konečnom rozhodnutí, ktorým ukončí svoje vyšetrovanie tohto prípadu.
**3 Záver**
3.1 Ombudsman preto predkladá Parlamentu tento návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana.
**Návrh odporúčania**
> Odmietnutie Parlamentu zorganizovať novú sériu testov v iný deň pre uchádzačov, ktorí sa nezúčastnili na skúškach v deň konania výberového konania, z dôvodu ich fyzického stavu z dôvodu narodenia dieťaťa, je *de facto* diskrimináciou na základe pohlavia. Okrem toho takéto odmietnutie môže spôsobiť, že výkon základnej slobody plodenia bude pre kandidátky oveľa menej atraktívny, a teda môže predstavovať skutočnú a citeľnú záťaž pre ich právo na rešpektovanie súkromného života. Parlament preto musí preukázať, že predmetné odmietnutie slúži legitímnemu cieľu všeobecného záujmu a je primerané dosiahnutiu tohto cieľa. Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, na ktorú sa v podstate odvoláva Parlament, predstavuje legitímny cieľ všeobecného záujmu, ktorého uskutočnenie môže, ale samo osebe neodôvodňuje potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Parlament sa mal zaoberať aj otázkou dodržiavania zásady proporcionality, ktorá sa týka spravodlivého vyváženia protichodných zásad a záujmov súvisiacich so sporným odmietnutím. Ak tak Parlament neurobí, znamená to, že napadnuté odmietnutie Parlamentu nie je dôvodné. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. Parlament by preto mal zvážiť opätovné preskúmanie správnosti svojho napadnutého odmietnutia po primeranom preskúmaní otázky, či bola dodržaná zásada proporcionality. V tejto súvislosti by mal Parlament *okrem iného* zvážiť preskúmanie tvrdenia sťažovateľky, že pri určovaní dátumu testov (správne) nezohľadnila pravdepodobný dátum narodenia svojho dieťaťa.
Parlament a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle Parlament podrobné stanovisko do 30. novembra 2006. Ak Parlament opätovne preskúma správnosť svojho napadnutého odmietnutia na základe obsahu tohto návrhu odporúčania, ombudsman sa bude domnievať, že Parlament prijal jeho návrh odporúčania, a ukončí vyšetrovanie tejto sťažnosti. Ak sťažovateľ nie je spokojný s novým rozhodnutím Parlamentu, bude mať možnosť podať novú sťažnosť ombudsmanovi po podaní odvolania v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku.
V Štrasburgu 10. augusta 2006
P. Nikiforos DIAMANDOUROS
*** ** * ** ***
[(1)](#Footnote1){#(1)} Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).
[(2)](#Footnote2){#(2)} Všeobecnými úlohami COPEC je navrhovať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v Európskom parlamente a monitorovať riadne vykonávanie prijatých opatrení.
[(3)](#Footnote3){#(3)} V článku 1 písm. d) sa uvádza: „Pri*uplatňovaní tohto služobného poriadku sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie."*
[(4)](#Footnote4){#(4)} Článok 2 ods. 2 stanovuje: „*(...) Menej priaznivé zaobchádzanie so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou v zmysle smernice 92/85/EHS predstavuje diskrimináciu v zmysle tejto smernice."*
[(5)](#Footnote5){#(5)} Ú. v. ES L 269.2002.
[(6)](#Footnote6){#(6)} Pozri vec T-43/91 *Hoyer/Komisia,* Zb. 1994, VS s. I-A-91 a II-297; Vec T-44/91 *Smets/Komisia,* Zb. 1994, s. I-A-97 a II-319.
[(7)](#Footnote7){#(7)} Pozri vec T-132/89, *Gallone/Rada,* Zb. 1990, s. II-549.
[(8)](#Footnote8){#(8)} Pozri vec T-294/97, *Carrasco Benitez/Komisia,* Zb. VS s. I-A-601 a II-1819.
[(9)](#Footnote9){#(9)} Ombudsman chápe, že sťažovateľ sa odvoláva na článok 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS, v ktorom sa uvádza: „Menej*priaznivé zaobchádzanie so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou v zmysle smernice 92/85/EHS predstavuje diskrimináciu v zmysle tejto smernice".*
[(10)](#Footnote10){#(10)} V článku 141 ods. 4*sa uvádza: „S cieľom zabezpečiť v praxi úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnom živote nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať opatrenia ustanovujúce osobitné výhody, aby sa nedostatočne zastúpenému pohlaviu uľahčil výkon pracovnej činnosti alebo aby sa zabránilo znevýhodneniu v profesijnej kariére alebo aby sa takéto znevýhodnenie kompenzovalo."*
[(11)](#Footnote11){#(11)} V článku II-83 sa uvádza, že "rovnosť*medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. Zásada rovnosti nebráni zachovaniu alebo prijatiu opatrení, ktorými sa ustanovujú osobitné výhody v prospech nedostatočne zastúpeného pohlavia."*
[(12)](#Footnote12){#(12)} Príslušná judikatúra uvedená v návrhu priateľského riešenia sa týkala aj diskriminácie na základe pohlavia v súvislosti s materskou dovolenkou.
[(13)](#Footnote13){#(13)} Vec C-284/02, *Land Brandenburg/Sass,* Zb. 2004, s.
[(14)](#Footnote14){#(14)} *„Ombudsmanovi nemožno podať žiadnu sťažnosť, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku (...)."*
[(15)](#Footnote15){#(15)} Pozri vec T-43/91 *Hoyer/Komisia,* Zb. 1994, s. Vec T-44/91 *Smets/Komisia,* Zb. 1994, s. I-A-97 a II-319.
[(16)](#Footnote16){#(16)} Pozri vec T-132/89, *Gallone/Rada,* Zb. 1990, s. II-549.
[(17)](#Footnote17){#(17)} Pozri vec T-294/97, *Carrasco Benitez/Komisia,* Zb.
[(18)](#Footnote18){#(18)} V článku 45 písm. a) služobného poriadku sa uvádza: "Odchylne*od článku 5 ods. 3 písm. b) a c) môže byť úradník vo funkčnej skupine AST z platovej triedy 5 vymenovaný na pracovné miesto vo funkčnej skupine AD pod podmienkou, že:*
> *a) bol vybraný v súlade s postupom stanoveným v odseku 2 tohto článku, aby sa zúčastnil na programe povinnej odbornej prípravy, ako je stanovené v písmene b) tohto odseku,*
>
> *b) absolvoval program odbornej prípravy vymedzený menovacím orgánom, ktorý obsahuje súbor modulov povinnej odbornej prípravy, a*
>
> c) *je na zozname kandidátov, ktorí zložili ústnu a písomnú skúšku preukazujúcu, že sa úspešne zúčastnili na programe odbornej prípravy uvedenom v písmene b) tohto odseku, zostavenom menovacím orgánom. Obsah tohto preskúmania sa určí v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. c) prílohy III."*
[(19)](#Footnote19){#(19)} Pozri napr. spojené veci 75/82 a 117/82 *Razzouk a Beydoun/Komisia,* Zb. 1984, s. 1509, bod 16.
[(20)](#Footnote20){#(20)} Pozri napr. vec C-404/92 P, *X/Komisia,* Zb. 1994, s. I-4737, bod 17; Vec C-60/00, *Carpenter,* Zb. 2002, s. I-6279, bod 46.
[(21)](#Footnote21){#(21)} Pozri napr. vec C-344/04 *International Air Transport Association,* rozsudok z 10. januára 2006, zatiaľ neuverejnený, bod 95.
[(22)](#Footnote22){#(22)} Pozri rozsudok X/Komisia, už citovaný, bod 18, týkajúci sa obmedzení práva na rešpektovanie súkromného života.
[(23)](#Footnote23){#(23)} Pozri vec T-173/99, *Elkaïm a Mazuel/Komisia,* Zb. 2000, s. Vec T-5/04 *Scano/Komisia,* rozsudok z 13. júla 2005, zatiaľ neuverejnený; Vec T-165/03, *Vonier/Komisia,* rozsudok z 10. novembra 2004, zatiaľ neuverejnený.
[(24)](#Footnote24){#(24)} Pozri vec 130/75 *Prais/Rada,* Zb. 1976, s. 1589, bod 14; Vec T-132/89, *Gallone/Rada,* Zb. 1990, s. II-549, bod 36.
[(25)](#Footnote25){#(25)} Pozri vec T-53/00 *Angioli/Komisia,* Zb. 2003, s. „*force est de constater que la Commission n'a pas violé le principe d'égalité de traitement et de non-discrimination ni en décidant qu'il fallait organizátor une seconde série d'épreuves écrites afin de permettre à des candidats, illégalement empêchés de participer (...) d'y prendre part, ni en décidant que les questions posées lors de la seconde série d'épreuves devaient être différentes de celles formulées lors de la première série d'épreuves écrites (...)".*
[(26)](#Footnote26){#(26)} Pozri vec 130/75 *Prais/Rada,* Zb. 1976, s. 1589, body 14 - 16.
[(27)](#Footnote27){#(27)} Vec 130/75 *Prais/Rada,* už citovaná, bod 17.