(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť

Súvislosti

Dňa 2. októbra 2003 sťažovateľ, nemecký konzultant, požiadal Európsku komisiu o odpoveď na jej výzvu na predkladanie návrhov na roky 2003 - 2004 v rámci programu Leonardo da Vinci. Podľa pravidiel stanovených vo výzve na predkladanie návrhov mali byť projekty predložené do 3. októbra 2003.

Príslušné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady 1999/382/ES z 26. apríla 1999, ktorým sa ustanovuje druhá fáza akčného programu Spoločenstva pre odborné vzdelávanie "Leonardo da Vinci" (Ú. v. ES L 146, s. 33; Mim. vyd. 05/003, s. 3). V prípade návrhov predložených v rámci postupu C (ako je postup sťažovateľa) sa v príslušných pravidlách stanovuje dvojstupňový výberový proces, a to i) výber predbežných návrhov a ii) výber úplných návrhov a zapojenie riadiaceho výboru (ďalej len „výbor Leonardo da Vinci“).

Príslušné kroky, ktoré sa majú prijať, sú v týchto pravidlách opísané takto:

Podľa pravidiel vymedzených vo výzve na predkladanie návrhov majú predkladatelia návrhov predkladať predbežné návrhy Komisii. (...)

ii) Komisia vyhodnotí všetky predbežné návrhy a po vyžiadaní stanoviska [výboru Leonardo da Vinci] uskutoční výber. (...)

iii) Iba predkladatelia úspešných projektov budú vyzvaní, aby predložili Komisii úplný návrh. (...)

iv) Komisia s pomocou nezávislých expertov vykoná nadnárodné hodnotenie prijatých návrhov a zostaví užší zoznam projektov. (...)

v) V súlade s postupom stanoveným v článku 7 rozhodnutia si Komisia vyžiada stanovisko [Výboru Leonardo da Vinci] k tomuto užšiemu zoznamu.

vi) Komisia zostaví konečný zoznam vybraných návrhov a informuje [výbor Leonardo da Vinci]. (...)

vii) (...)

viii) Výber predbežných návrhov sa musí uskutočniť do troch mesiacov po uplynutí lehoty na predloženie návrhov, ako sa uvádza vo výzve na predkladanie návrhov; proces v etapách iii) až vi) by nemal trvať dlhšie ako päť mesiacov.“

Dňa 22. decembra 2003 Komisia informovala sťažovateľa, že jeho projekt nemôže byť vybraný, pretože nedodržal lehotu na predloženie návrhov.

Sťažovateľ sa domnieval, že túto lehotu dodržal, keďže svoj návrh zaslal doporučenou zásielkou 2. októbra 2003.

Sťažovateľ kontaktoval Komisiu telefonicky 29. decembra 2003. V liste zaslanom v ten istý deň požiadal Komisiu, aby do 5. januára 2004 potvrdila, že jeho projekt bol predložený včas, inak sa obráti na súd so žiadosťou o pomoc. Sťažovateľ vo svojom liste Komisii takisto podal sťažnosti („Dienstaufsichtsbeschwerden“) proti osobe zodpovednej za jeho projekt a proti vedúcemu príslušného oddelenia Komisie.

Sťažnosť 33/2004/GG

Sťažovateľ postúpil v ten istý deň kópiu svojho listu Komisii z 29. decembra 2003 ombudsmanovi. Vo svojom sprievodnom liste požiadal ombudsmana, aby vec preskúmal. Tento list preto ombudsman zaevidoval ako sťažnosť (sťažnosť 33/2004/GG).

Vzhľadom na to, že list sťažovateľa Komisii bol zaslaný v ten istý deň ako list ombudsmanovi, bolo jasné, že Komisia ešte nemala dostatok času na posúdenie veci. Sťažnosť bola preto 13. januára 2004 zamietnutá na základe článku 2 ods. 4 štatútu ombudsmana.

Sťažnosť 221/2004/GG

Dňa 15. januára 2004 sťažovateľ písomne informoval ombudsmana, že si želá obnoviť svoju sťažnosť. Tento list bol preto zaevidovaný ako nová sťažnosť (sťažnosť 221/2004/GG). Sťažovateľ nepredložil žiadne obvinenia, ale jednoducho požiadal ombudsmana, aby záležitosť preskúmal. Zdalo sa však, že sa domnieval, že Komisia nevybavila jeho žiadosť riadne.

Podľa jej názoru Komisia pripustila, že došlo k chybe. Podľa Komisie podrobnejšie preskúmanie obálky zaslanej sťažovateľom ukázalo, že existovala ťažko čitateľná poštová pečiatka s dátumom 2. októbra 2003. Komisia poukázala na to, že s cieľom napraviť túto chybu vybrala predbežný návrh projektu sťažovateľa na predloženie úplného návrhu. Sťažovateľ mal pôvodne predložiť tento úplný návrh do 1. marca 2004. Po tom, čo sťažovateľ poukázal na to, že by tak mal menej času na predloženie úplného návrhu ako iní predkladatelia, Komisia súhlasila s tým, že by mu mal byť poskytnutý rovnaký počet dní na prípravu jeho úplného návrhu ako všetkým ostatným kandidátom.

Spolu so svojím stanoviskom Komisia predložila kópiu internej správy z 28. januára 2004, v ktorej vysvetlila prístup, ktorý bol navrhnutý v prejednávanej veci.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k tomuto stanovisku zdôraznil, že nemal prospech z rovnakého množstva informácií ako ostatní žiadatelia, keďže Komisia neposkytla žiadne informácie o tom, ako by sa podľa názoru Komisie mohol projekt uvedený v predbežnom návrhu zlepšiť v úplnom návrhu, čo Komisia urobila v súvislosti so všetkými ostatnými žiadateľmi. Podľa sťažovateľa išlo o závažnú nevýhodu, ktorú by zohľadnil vo svojom konečnom posúdení po ukončení postupu podávania žiadostí a pri rozhodovaní o tom, či budú potrebné ďalšie kroky na ochranu jeho práv. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že Komisia neodpovedala na jeho sťažnosti („Dienstaufsichtsbeschwerden“) proti osobe zodpovednej za jeho projekt a proti vedúcemu príslušného oddelenia Komisie.

Ombudsmanka sa domnievala, že skutočnosť, že Komisia neodpovedala na „Dienstaufsichtsbeschwerden“, sa zdala byť spôsobená nedorozumením zo strany Komisie. Vzhľadom na konštruktívny a rýchly prístup ombudsmanky k tejto veci sa ombudsmanka domnievala, že v tomto vyšetrovaní nie je potrebné zaoberať sa touto otázkou. Sťažovateľ bol však informovaný o možnosti podať novú sťažnosť týkajúcu sa tejto otázky, ak by sa Komisia na rozdiel od očakávania touto záležitosťou nezaoberala.

Pokiaľ ide o podstatu prípadu, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia konala rýchlo a konštruktívne s cieľom napraviť chybu, ku ktorej došlo. Ombudsman poznamenal, že sťažovateľ tvrdil, že na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia, nedostal toľko informácií ako ostatní žiadatelia. Ombudsman sa domnieval, že sťažovateľ preto predložil nové, dodatočné tvrdenie. Podľa názoru ombudsmana nebolo vhodné zaoberať sa týmto novým tvrdením v jeho vyšetrovaní sťažnosti 221/2004/GG aspoň z dvoch dôvodov. Po prvé, nezdá sa, že by sťažovateľ pred predložením tejto záležitosti ombudsmanovi nastolil túto otázku Komisii. Komisia teda ešte nemala možnosť zaoberať sa touto záležitosťou. Po druhé, sťažovateľ mal naďalej možnosť predložiť ombudsmanovi novú sťažnosť v prípade, že údajné neposkytnutie informácií Komisiou by malo mať negatívny vplyv na rozhodnutie Komisie o jeho úplnom návrhu. Ombudsman preto dospel k záveru, že po krokoch podniknutých Komisiou (s výhradou uvedenej podmienky) už nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Prípad preto uzavrel 5. mája 2004.

Ďalší vývoj

Dňa 21. júna 2004 Komisia informovala sťažovateľa, že jeho návrh nebol vybraný.

Sťažovateľ namietal proti tomuto rozhodnutiu listom zaslaným 26. júna 2004. V tomto liste kritizoval skutočnosť, že osoby, proti ktorým podal sťažnosť („Dienstaufsichtsbeschwerden“), sa na rozdiel od jeho opakovaných žiadostí podieľali na posudzovaní jeho návrhu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že zamietnutie jeho návrhu bolo svojvoľné vzhľadom na to, že osoby, ktoré tento návrh vyhodnotili, zrejme nemali potrebné odborné znalosti. Požiadal tiež o prístup k spisu Komisie a poukázal na to, že požiada o náhradu škody z dôvodu zamietnutia jeho návrhu po tom, ako mal prístup k tomuto spisu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že ak by sa s jeho predbežným návrhom riadne zaobchádzalo, nebolo by potrebné, aby predložil úplný návrh s vysokými nákladmi. Ďalej zdôraznil, že ak by bol jeho predbežný návrh vyhodnotený pozitívne, dostal by (ako všetci ostatní žiadatelia) výsledky tohto prvého hodnotenia, ktoré by mu umožnili zohľadniť ďalšie problémy v jeho návrhu, na ktorý bol teraz po prvýkrát upozornený. Sťažovateľ poznamenal, že škoda, ktorá bola spôsobená týmto aspektom vybavovania jeho prípadu Komisiou, už mohla byť presne vyjadrená. Preto požadoval 2 275 eur na náklady spojené s jeho úsilím prinútiť Komisiu, aby zvážila jeho predbežný návrh (30 hodín pracovného času vo výške 75 eur za hodinu plus paušálna suma 25 eur na náklady na odosielanie faxov a uskutočňovanie telefonických hovorov) a 8 752,60 eur z dôvodu (ako sa ukázalo) zbytočného úsilia pripraviť návrh (20 pracovných dní vo výške 409 eur za deň plus paušálna suma 7 % na náklady). Celková suma tak predstavovala 11 027,60 EUR.

Vo svojom liste z 26. júna 2004 sťažovateľ tiež poukázal na to, že už viackrát požiadal o prístup k spisu Komisie, a vyzval Komisiu, aby do troch dní stanovila vhodný dátum na nahliadnutie do tohto spisu v priestoroch Komisie v Bruseli.

Dňa 14. júla 2004 sťažovateľ napísal Komisii, aby jej pripomenul, že jeho žiadosť o prístup ešte nebola vybavená. Navrhovateľ preto túto žiadosť výslovne obnovil. Takisto informoval Komisiu, že chce podať sťažnosti („Dienstaufsichtsbeschwerden“) proti osobe zodpovednej za jeho žiadosť o prístup k dokumentom a proti riaditeľovi príslušného oddelenia Komisie.

Dňa 19. júla 2004 Komisia odpovedala na list sťažovateľa z 26. júna 2004. V tejto odpovedi Komisia poukázala na to, že úplný návrh sťažovateľa posúdili traja nezávislí externí experti. Podľa názoru Komisie bol teda proces objektívny a transparentný a rešpektoval zásadu, že so všetkými žiadateľmi by sa malo zaobchádzať rovnako. Komisia uviedla, že problém, ktorý sa vyskytol v súvislosti s preskúmaním predbežného návrhu navrhovateľa, nemá vplyv na tento záver. Poukázala na to, že prehodnotila svoje rozhodnutie vyhlásiť žiadosť sťažovateľa za neprípustnú. Komisia tiež poznamenala, že s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii v porovnaní s inými žiadateľmi vyzvala sťažovateľa, aby sa obrátil na jej útvary s cieľom prediskutovať ďalšie otázky týkajúce sa jeho žiadosti. Komisia zdôraznila, že navrhovateľ túto možnosť nevyužil. Poznamenala tiež, že sťažovateľovi poskytla dodatočný čas na prípravu jeho návrhu. Pokiaľ ide o prístup k dokumentom, Komisia vyložila žiadosť ako žiadosť o prístup k posúdeniam návrhu sťažovateľa, ktoré vypracovali uvedení odborníci. Táto žiadosť bola zamietnutá na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Pokiaľ ide o „Dienstaufsichtsbeschwerden“, Komisia vysvetlila, že nemá vedomosť o žiadnom právnom základe pre takéto sťažnosti v práve Spoločenstva. Vyzvala preto sťažovateľa, aby poskytol presnejšie informácie o základe takýchto sťažností.

Sťažovateľ podal 30. júla 2004 prostredníctvom faxu generálnemu tajomníkovi Komisie opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.

O tejto výhrade

Dňa 30. júla 2004 sťažovateľ predložil ombudsmanovi ďalšiu sťažnosť, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom 2437/2004/GG.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne presné tvrdenia a tvrdenia. Zdalo sa však, že sťažovateľ chcel tvrdiť, že bol diskriminovaný v porovnaní s inými žiadateľmi. Bolo tiež jasné, že sa domnieval, že Komisia by mala zaplatiť náhradu škody požadovanú v jeho liste z 26. júna 2004 a že by mala odpovedať na „Dienstaufsichtsbeschwerden“.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že ho vyzvala, aby prediskutoval všetky relevantné otázky predtým, ako Komisia predložila jeho návrh, ale že túto možnosť nevyužil, sťažovateľ uviedol, že v tom čase nemal žiadne otázky týkajúce sa podstaty jeho žiadosti, keďže od Komisie nedostal žiadne predbežné hodnotenie. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že je zaužívanou (a rozumnou) praxou Komisie nezapájať sa do takýchto „diskusií s cieľom optimalizovať žiadosti“ počas prebiehajúceho konania. Požiadal preto ombudsmana, aby preskúmal, či sa Komisia v prejednávanej veci skutočne zúčastnila na takýchto diskusiách.

Za týchto okolností ombudsman pochopil sťažovateľa tak, že 1) tvrdí, že bol diskriminovaný v porovnaní s inými žiadateľmi, 2) tvrdí, že Komisia by mala zaplatiť náhradu škody uvedenú v jeho liste z 26. júna 2004 a 3) tvrdí, že Komisia by mala odpovedať na „Dienstaufsichtsbeschwerden“. Komisia bola preto požiadaná, aby poskytla stanovisko k tomuto tvrdeniu a týmto tvrdeniam. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný.

Ombudsman informoval sťažovateľa aj Komisiu, že sa nezdá, že by sa sťažnosť vzťahovala na otázku prístupu k dokumentom v spise.

Fax sťažovateľa z 31. augusta 2004

Vo faxe z 31. augusta 2004 sťažovateľ informoval ombudsmana, že sa chce sťažovať aj na odmietnutie Komisie poskytnúť mu prístup k dokumentom. Dňa 13. septembra 2004 ombudsman zaslal kópiu tohto faxu Komisii a požiadal ju aj o stanovisko k dodatočnému tvrdeniu.

Fax sťažovateľa z 12. septembra 2004

Dňa 12. septembra 2004 sťažovateľ informoval ombudsmana, že dostal list z 2. septembra 2004, v ktorom Komisia poznamenala, že lehota na odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa z 30. júla 2004 (ktorá bola podľa Komisie zaregistrovaná 12. augusta 2004) sa musí predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní (do 23. septembra 2004) z dôvodu, že viacerí úradníci, ktorých odborné znalosti boli potrebné na vybavenie žiadosti, boli na dovolenke. Sťažovateľ zastával názor, že rozhodnutie prijaté Komisiou nebolo správne vzhľadom na to, že Komisia by nemala mať možnosť predĺžiť čas na vybavovanie žiadostí oneskorením registrácie žiadostí a že dôvod uvedený Komisiou by sa mohol použiť na obchádzanie akejkoľvek lehoty. Vyjadril tiež pochybnosti o tom, či list Komisie (o ktorom tvrdil, že ho dostal 11. septembra 2004) bol skutočne zaslaný 2. septembra 2004. Dňa 4. októbra 2004 ombudsman zaslal Komisii kópiu faxu sťažovateľa.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku poskytla chronológiu udalostí. Podľa tohto opisu výberová komisia Komisie na svojom zasadnutí 16. októbra 2003 vyhlásila návrh sťažovateľa za neprípustný, zatiaľ čo list, ktorým o tom sťažovateľa informovala, bol zaslaný 22. decembra 2003. Podľa tejto chronológie bol fax sťažovateľa z 30. júla 2004 doručený Komisii 6. augusta 2004.

Komisia okrem toho predložila tieto pripomienky:

Výber návrhov v rámci programu Leonardo da Vinci pozostával z dvoch krokov. Žalobkyňa najprv predložila predbežný návrh, ktorý Komisia následne vyhodnotila s pomocou nezávislých externých odborníkov. Na základe výsledkov tohto hodnotenia boli žiadatelia s najlepšími predbežnými návrhmi vyzvaní, aby predložili úplný návrh.

Predbežný návrh sťažovateľa bol pôvodne zamietnutý z dôvodu, že sa zdalo, že bol predložený po príslušnej lehote. Toto rozhodnutie bolo zrušené po tom, ako proti nemu sťažovateľ vzniesol námietku vo svojom liste z 29. decembra 2003. Keďže však toto odvolanie bolo doručené po ukončení hodnotenia, predbežný návrh sťažovateľa nebol na rozdiel od iných predbežných návrhov vyhodnotený externými odborníkmi. S cieľom zabrániť znevýhodneniu sťažovateľa v dôsledku pôvodného rozhodnutia Komisie bol sťažovateľ napriek tomu vyzvaný, aby predložil úplný návrh a obrátil sa na útvary Komisie v súvislosti s akoukoľvek otázkou, ktorú by mohol mať v súvislosti so svojím návrhom. S cieľom vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii v porovnaní s inými žiadateľmi sa sťažovateľovi okrem toho poskytlo viac času na predloženie úplného návrhu.

Uznalo sa, že medzi stanoviskom výberovej komisie a listom Komisie informujúcim sťažovateľa o neprípustnosti jeho žiadosti uplynulo určité obdobie. Toto oneskorenie bolo spôsobené tým, že rozhodnutie Komisie o predbežných návrhoch bolo v rámci "postupu C" prijaté po získaní stanoviska výboru Leonardo da Vinci a po uplynutí lehoty stanovenej na výkon práva kontroly Európskeho parlamentu.

To bol dôvod, prečo Komisia zaviedla výnimočný postup s cieľom umožniť sťažovateľovi predložiť úplný návrh. Komisia akceptovala, že nečitateľné poštové pečiatky (na žiadosť sťažovateľa) ju pri skúmaní prípustnosti žiadosti uviedli do omylu, a sťažovateľovi sa za to ospravedlnila. Dozvedela sa však, že táto chyba bola opravená tým, že výnimočne uznala, že sťažovateľ môže predložiť úplný návrh, vyzvala ho, aby sa obrátil na svoje útvary v súvislosti s akoukoľvek otázkou týkajúcou sa predbežného návrhu, a poskytla mu osobitnú lehotu na predloženie úplného návrhu.

Sťažovateľ neutrpel žiadnu škodu z dôvodu, že jeho žiadosť bola pôvodne vyhlásená za neprípustnú. Treba poznamenať, že medzi predložením predbežného návrhu a predložením úplného návrhu si útvary Komisie a sťažovateľ vymenili niekoľko správ. Zdalo sa však, že sťažovateľ nepožiadal o prípadné pripomienky externých odborníkov týkajúce sa jeho predbežného návrhu alebo možností zlepšenia jeho návrhu počas tohto obdobia.

Neexistovala ani priama súvislosť medzi odporúčaniami externých odborníkov na zlepšenie predbežných návrhov a výberom návrhov vzhľadom na to, že miera úspešnosti medzi fázou predbežných návrhov a fázou návrhov dosiahla približne 50 %.

Treba tiež poznamenať, že v práve Spoločenstva neexistovalo „právo“ na dotáciu. Komisia preto neposkytla osobám, ktoré požiadali o dotáciu, náhradu za čas, ktorý strávili prípravou svojich návrhov.

Komisia sa preto nestotožnila s názorom sťažovateľa, že má nárok na náhradu škody.

Po doručení listu sťažovateľa z 29. decembra 2003 Komisia pristúpila k prehodnoteniu prípadu. Komisia primeraným spôsobom zrevidovala svoje stanovisko a dospela k záveru, že zodpovednému úradníkovi ani výberovej komisii, ktorí sa dopustili chyby v „dobrej viere“, nemožno vytýkať žiadne pochybenie. Komisia vyjadrila svoje stanovisko vo svojom liste z 19. júla 2004, v ktorom vysvetlila, že nepozná žiadny právny základ pre "Dienstaufsichtsbeschwerden" v práve Spoločenstva, a vyzvala sťažovateľa, aby poskytol presnejšie informácie, pokiaľ ide o základ takýchto sťažností. Sťažovateľ na túto výzvu neodpovedal.

Pokiaľ ide o prístup k spisu, opakovaná žiadosť z 30. júla 2004 bola zaregistrovaná 12. augusta 2004. Lehota pätnástich pracovných dní na odpoveď teda uplynula 2. septembra 2004. V ten istý deň Komisia zaslala sťažovateľovi list, v ktorom ho informovala, že príslušná lehota bola predĺžená. Dôvod, na ktorý sa odvolávala Komisia, bol úplne legitímny. Po opätovnom preskúmaní žiadosti sa Komisia rozhodla poskytnúť sťažovateľovi hodnotiace formuláre externých odborníkov, ale nezverejnila totožnosť týchto odborníkov. Konečná odpoveď bola zaslaná sťažovateľovi 24. septembra 2004.

Pripomienky sťažovateľov

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol tieto pripomienky:

Komisia uznala, že za nesprávne spracovanie jeho žiadosti z októbra 2003 je v celom rozsahu zodpovedná Komisia. Svoje tvrdenie, že to bolo spôsobené nečitateľnými poštovými pečiatkami na obálke obsahujúcej túto žiadosť, však nepreukázal, napríklad predložením kópie dotknutého dokumentu. K dokumentu ešte nebol udelený prístup. Na základe dostupných dôkazov teda nebolo preukázané, že okolnosť uvádzaná Komisiou viedla k nesprávnemu vybaveniu žiadosti.

Už pred predložením predbežného návrhu upozornil Komisiu na skutočnosť, že určenie 3. októbra 2003 ako konečného termínu by viedlo k odlišnému zaobchádzaniu s nemeckými žiadateľmi, keďže nemecké pošty neboli v tento deň, ktorý bol štátnym sviatkom, otvorené. Komisia však odmietla akceptovať jeho žiadosť o zmenu lehoty.

Žiadosť o prístup k celému spisu bola preto zachovaná.

Ak by Komisia skutočne mala mať pochybnosti o tom, či bola jeho žiadosť zaslaná včas, bola by povinná požiadať ho, aby v lehote 48 hodín predložil dôkazy preukazujúce, že list bol odoslaný včas. Komisia to však neurobila.

Ak by totiž hodnotenie externými odborníkmi nebolo možné, keď sa ukázalo, že predbežný návrh bol prípustný, Komisia by bola povinná z vlastnej iniciatívy a bez toho, aby bola na tento účel potrebná žiadosť, informovať ho o svojom hodnotení predbežného návrhu a o svojich návrhoch na jeho zlepšenie.

Vzhľadom na neexistenciu takéhoto oznámenia zo strany Komisie predpokladal, že Komisia nemala žiadne zásadné námietky, pokiaľ ide o podstatu alebo formu, a že Komisia sa nedomnievala, že predbežný návrh treba zásadne optimalizovať. Na základe tohto očakávania pripravil celý návrh.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

Žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie

Ombudsman preto 17. januára 2005 požiadal Komisiu (1), aby sa vyjadrila k tvrdeniu sťažovateľa, že Komisia sa nezaoberala celým rozsahom jeho žiadosti o prístup k spisu Komisie, (2) aby poskytla kópiu obálky obsahujúcej predbežný návrh sťažovateľa, ktorá bola Komisii zaslaná v októbri 2003 a (3) aby poskytla konkrétnejšie informácie a) o právnych ustanoveniach, ktoré ju nútili konzultovať s výborom Leonardo da Vinci a prípadne s Európskym parlamentom aj v prípade žiadostí, ktoré boli vyhlásené za neprípustné z dôvodu, že boli predložené neskoro, a b) o tom, kedy výbor Leonardo da Vinci poskytol svoje stanovisko a o uplynutí lehoty stanovenej pre právo Európskeho parlamentu na kontrolu.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej odpovedi zaslanej 14. marca 2005 uviedla tieto pripomienky:

Sťažovateľ vo svojom liste z 26. júna 2004 požiadal o prístup k spisu Komisie v rozsahu, v akom spochybnil objektívnosť hodnotenia svojho návrhu spochybňovaním kvality alebo existencie hodnotení externých odborníkov. Komisia sa touto žiadosťou zaoberala listom z 24. septembra 2004. Spolu s týmto listom zaslala sťažovateľovi anonymizované hodnotiace hárky externých odborníkov týkajúce sa jeho návrhu. Sťažovateľ neuviedol konkrétny dokument, ktorý by mu Komisia mala zaslať. Útvary Komisie preto nevedeli, čo mal sťažovateľ na mysli, keď uviedol, že Komisia mu neposkytla úplný prístup k spisu.

Komisia musela konzultovať návrh zoznamu vybraných predbežných návrhov s výborom Leonardo da Vinci. Výbor zaujal kladné stanovisko 17. novembra 2003. Návrh rozhodnutia bol predložený Parlamentu 17. novembra 2003 a lehota na výkon kontrolných práv Parlamentu uplynula 16. decembra 2003.

Kópiu obálky obsahujúcej predbežný návrh sťažovateľa, ktorá bola Komisii zaslaná v októbri 2003, Komisia predložila spolu so svojím listom zo 14. marca 2005.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a uviedol tieto ďalšie pripomienky:

Vzhľadom na to, že požiadal o prístup k celému spisu Komisie, nebolo potrebné, aby určil konkrétne dokumenty.

Jedna z poštových pečiatok na obálke, ktorá obsahovala jeho predbežný návrh, bola datovaná 2. októbra 2003 a bola čitateľná. Bolo preto nepochopiteľné, prečo Komisia zamietla žalobu ako neprípustnú. Vzhľadom na to, že žiadosti museli byť podané doporučeným listom, bolo možné určiť správny dátum. Uplatniac vlastné procesné pravidlá Komisie ho Komisia mala požiadať, aby do 48 hodín od zistenia relevantných okolností preukázal, že list bol odoslaný včas.

Komisia nesprávne vyvolala dojem, že by ho nemohla informovať o tom, že jeho žiadosť bola zamietnutá ako neprípustná z dôvodu jej povinnosti konzultovať s výborom a Európskym parlamentom.

ROZHODNUTIE

1 Relevantné skutočnosti

1.1 Sťažovateľ, nemecký konzultant, požiadal 2. októbra 2003 Európsku komisiu o odpoveď na jej výzvu na predkladanie návrhov v rokoch 2003 - 2004 v rámci programu Leonardo da Vinci.

Príslušné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady 1999/382/ES z 26. apríla 1999, ktorým sa ustanovuje druhá fáza akčného programu Spoločenstva pre odborné vzdelávanie "Leonardo da Vinci" (Ú. v. ES L 146, s. 33; Mim. vyd. 05/003, s. 3). V prípade návrhov predložených v rámci postupu C (ako je postup sťažovateľa) sa v príslušných pravidlách stanovuje dvojstupňový výberový proces, a to i) výber predbežných návrhov a ii) výber úplných návrhov a zapojenie riadiaceho výboru (ďalej len „výbor Leonardo da Vinci“). Komisia najprv vyhodnotí všetky predbežné návrhy, ktoré dostane, a po vyžiadaní stanoviska výboru Leonardo da Vinci uskutoční výber. Zdá sa, že Komisia využíva externých odborníkov už vo fáze výberu predbežných návrhov a že akékoľvek odporúčania na zlepšenie návrhov predložené týmito odborníkmi sa zasielajú žiadateľom.

Na predloženie návrhov sú vyzvaní len žiadatelia, ktorých predbežné návrhy boli vybrané. Komisia potom opäť s pomocou externých odborníkov posúdi prijaté návrhy a zostaví užší zoznam projektov. Po vyžiadaní stanoviska výboru Leonardo da Vinci Komisia zostaví zoznam úspešných projektov, ktoré boli vybrané.

Európsky parlament vykonáva kontrolné právomoci nad týmto postupom.

Zdá sa, že výber predbežných návrhov sa musí uskutočniť do troch mesiacov po uplynutí lehoty na predloženie predbežných návrhov uvedenej vo výzve na predkladanie návrhov, zatiaľ čo zvyšok procesu by nemal trvať dlhšie ako päť mesiacov.

1.2 Podľa pravidiel stanovených vo výzve na predkladanie návrhov v tejto veci mali byť predbežné návrhy predložené do 3. októbra 2003. Výberová komisia Komisie na svojom zasadnutí 16. októbra 2003 vyhlásila predbežný návrh sťažovateľa za neprípustný z dôvodu, že bol predložený príliš neskoro. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný listom z 22. decembra 2003 po tom, ako Komisia vybrala predbežné návrhy, po vypočutí výboru Leonardo da Vinci v súvislosti s týmto výberom a po uplynutí obdobia, počas ktorého mohol Európsky parlament zasiahnuť.

1.3 Vzhľadom na to, že návrh zaslal doporučenou zásielkou 2. októbra 2003, sťažovateľ sa vzhľadom na to, že dodržal túto lehotu, obrátil 29. decembra 2003 na Komisiu a ombudsmana. Vzhľadom na to, že Komisia ešte nemala dostatok času na preskúmanie tejto záležitosti, ombudsman 13. januára 2004 zamietol túto prvú sťažnosť (sťažnosť 33/2004/GG) ako neprípustnú.

1.4 Dňa 15. januára 2004 sťažovateľ predložil ombudsmanovi novú sťažnosť (sťažnosť 221/2004/GG) a ombudsman začal vyšetrovanie. Komisia vo svojom stanovisku uznala, že došlo k chybe a že predbežný návrh sťažovateľa bol skutočne predložený včas. Komisia poznamenala, že s cieľom napraviť túto chybu vybrala predbežný návrh projektu sťažovateľa na predloženie úplného návrhu. Sťažovateľ mal pôvodne predložiť tento úplný návrh do 1. marca 2004. Po tom, čo sťažovateľ poukázal na to, že by tak mal menej času na predloženie úplného návrhu ako ostatní žiadatelia, Komisia súhlasila s tým, že by mu mal byť poskytnutý rovnaký počet dní na prípravu tohto úplného návrhu ako všetkým ostatným kandidátom.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k tomuto stanovisku zdôraznil, že nemal prospech z rovnakého množstva informácií ako ostatní žiadatelia, keďže Komisia neposkytla žiadne informácie o tom, ako by sa podľa názoru Komisie mohol projekt uvedený v predbežnom návrhu zlepšiť v úplnom návrhu, čo Komisia urobila v súvislosti so všetkými ostatnými žiadateľmi. Podľa sťažovateľa išlo o závažnú nevýhodu, ktorú by zohľadnil vo svojom konečnom posúdení po ukončení postupu podávania žiadostí a pri rozhodovaní o tom, či budú potrebné ďalšie kroky na ochranu jeho práv. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že Komisia neodpovedala na jeho sťažnosti („Dienstaufsichtsbeschwerden“) proti osobe zodpovednej za jeho projekt a proti vedúcemu príslušného oddelenia Komisie.

Ombudsmanka sa domnievala, že skutočnosť, že Komisia neodpovedala na „Dienstaufsichtsbeschwerden“, sa zdala byť spôsobená nedorozumením zo strany Komisie. Vzhľadom na konštruktívny a rýchly prístup ombudsmanky k tejto veci sa ombudsmanka domnievala, že v tomto vyšetrovaní nie je potrebné zaoberať sa touto otázkou. Sťažovateľ bol však informovaný o možnosti podať novú sťažnosť týkajúcu sa tejto otázky, ak by sa Komisia na rozdiel od očakávania touto záležitosťou nezaoberala.

Pokiaľ ide o podstatu prípadu, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia konala rýchlo a konštruktívne s cieľom napraviť chybu, ku ktorej došlo. Ombudsman poznamenal, že sťažovateľ tvrdil, že na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia, nedostal toľko informácií ako ostatní žiadatelia. Ombudsman sa domnieval, že sťažovateľ preto predložil nové, dodatočné tvrdenie. Podľa názoru ombudsmana nebolo vhodné zaoberať sa týmto novým tvrdením v jeho vyšetrovaní sťažnosti 221/2004/GG aspoň z dvoch dôvodov. Po prvé, nezdá sa, že by sťažovateľ pred predložením tejto záležitosti ombudsmanovi nastolil túto otázku Komisii. Komisia teda ešte nemala možnosť zaoberať sa touto záležitosťou. Po druhé, sťažovateľ mal naďalej možnosť predložiť ombudsmanovi novú sťažnosť v prípade, že údajné neposkytnutie informácií Komisiou by malo mať negatívny vplyv na rozhodnutie Komisie o jeho úplnom návrhu. Ombudsman preto dospel k záveru, že po krokoch podniknutých Komisiou (s výhradou uvedenej podmienky) už nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Prípad preto uzavrel 5. mája 2004.

1.5 Dňa 21. júna 2004 Komisia informovala sťažovateľa, že jeho návrh nebol vybraný.

1.6 V liste zaslanom 26. júna 2004 sťažovateľ namietal proti tomuto rozhodnutiu a tiež požiadal o prístup k spisu Komisie. Sťažovateľ ďalej uviedol, že sa domnieva, že Komisia by mu mala vyplatiť náhradu vo výške 11 027,60 EUR.

Vo svojej odpovedi z 19. júla 2004 sa Komisia domnievala, že v prejednávanej veci postupovala správne. Pokiaľ ide o prístup k dokumentom, Komisia vyložila žiadosť sťažovateľa ako žiadosť o prístup k posúdeniam návrhu sťažovateľa, ktoré vypracovali odborníci. Táto žiadosť bola zamietnutá na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

Dňa 30. júla 2004 podal sťažovateľ opakovanú žiadosť o prístup podľa nariadenia č. 1049/2001.

1.7 Sťažovateľ predložil 30. júla 2004 ďalšiu sťažnosť ombudsmanovi, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom 2437/2004/GG. Dňa 31. augusta a 12. septembra 2004 sťažovateľ predložil ďalšie informácie a rozšíril rozsah tohto podnetu. Na základe týchto listov ombudsmanka identifikovala tieto obvinenia a tvrdenia: sťažovateľ 1. tvrdil, že bol diskriminovaný v porovnaní s inými žiadateľmi; 2. tvrdil, že Komisia mu neumožnila prístup k jeho spisu v súlade s nariadením č. 1049/2001; 3. tvrdil, že Komisia by mala zaplatiť náhradu škody požadovanú v jeho liste z 26. júna 2004; a 4. tvrdil, že Komisia by mala odpovedať na „Dienstaufsichtsbeschwerden“.

2 O rozsahu tohto vyšetrovania

2.1 Vo svojom liste Komisii z 26. júna 2004, na ktorom je založená táto sťažnosť, sťažovateľ vysvetlil, že suma 11 027,60 EUR, o ktorej tvrdil, že mu patrí, bola odvodená od toho, čo považoval za nesprávne spracovanie jeho predbežného návrhu Komisiou. Sťažovateľ poznamenal, že si vyhradzuje právo požadovať náhradu škody za spôsob, akým bol jeho návrh vyhodnotený.

2.2 Vzhľadom na to, že sťažovateľ v tejto súvislosti nepredložil žiadne ďalšie informácie ani presné číselné údaje, ombudsman sa domnieva, že prípadný nárok sťažovateľa na náhradu škody vyplývajúci z hodnotenia jeho úplného návrhu Komisiou nie je predmetom jeho sťažnosti. Toto vyšetrovanie sa preto bude zaoberať len nárokom sťažovateľa na náhradu škody vyplývajúcej z toho, ako Komisia riešila jeho predbežný návrh vrátane výzvy na predloženie úplného návrhu.

2.3 V liste z 26. júna 2004 sťažovateľ tiež uviedol, že osoby, proti ktorým podal sťažnosť ("Dienstaufsichtsbeschwerden"), sa na rozdiel od jeho opakovaných žiadostí podieľali na posudzovaní jeho návrhu.

2.4 Ombudsman sa domnieval, že toto tvrdenie nie je súčasťou sťažnosti, ktorú mu sťažovateľ v tomto prípade predložil. Preto nepožiadal Komisiu o poskytnutie stanoviska k tejto otázke. Sťažovateľ, ktorý bol informovaný o obvineniach a tvrdeniach, ku ktorým ombudsman požiadal Komisiu o poskytnutie stanoviska, nenamietal proti tomuto prístupu. Za týchto okolností sa toto vyšetrovanie nebude zaoberať touto otázkou.

2.5 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol ombudsmanovi, aby preskúmal, či sa Komisia v priebehu konania zapojila do diskusií s inými žiadateľmi s cieľom umožniť týmto žiadateľom optimalizovať svojich žiadateľov. Zdá sa, že pripomienka sťažovateľa sa týka štádia po predložení úplných návrhov. Vzhľadom na svoje závery o hlavných tvrdeniach a tvrdeniach sťažovateľa (pozri ďalej) sa ombudsman domnieva, že v tomto vyšetrovaní nie je potrebné zaoberať sa touto otázkou.

2.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie v tejto veci uviedol, že upozornil Komisiu na skutočnosť, že určenie 3. októbra 2003 ako konečného termínu by viedlo k odlišnému zaobchádzaniu s nemeckými žiadateľmi, keďže nemecké poštové úrady neboli v tento deň, ktorý bol v Nemecku štátnym sviatkom, otvorené. Sťažovateľ poukázal na to, že Komisia však odmietla akceptovať jeho žiadosť o zmenu lehoty.

2.7 Ombudsman zastáva názor, že vyššie uvedená poznámka sťažovateľa sa zdá byť určená pre jeho informáciu a že nepredstavuje ďalšie tvrdenie. Tento aspekt veci preto nebude predmetom tohto vyšetrovania. Ombudsman považuje za užitočné dodať, že samotná skutočnosť, že koniec lehoty na predkladanie žiadostí pripadá na štátny sviatok v jednom z členských štátov, sa nezdá byť náznakom nesprávneho úradného postupu za predpokladu, že žiadatelia zo všetkých členských štátov mali dostatok času na prípravu a predloženie svojich žiadostí.

3 Údajná diskriminácia

3.1 Sťažovateľ tvrdil, že bol diskriminovaný v porovnaní s inými žiadateľmi. Toto tvrdenie bolo založené na skutočnosti, že Komisia nepreskúmala jeho predbežný návrh predtým, ako bol vyzvaný, aby predložil úplný návrh. Sťažovateľ tvrdil, že ak by sa s jeho predbežným návrhom riadne zaobchádzalo, nebolo by potrebné, aby predložil úplný návrh s vysokými nákladmi. Ďalej zdôraznil, že ak by bol jeho predbežný návrh vyhodnotený pozitívne, dostal by (ako všetci ostatní žiadatelia) výsledky tohto prvého hodnotenia, ktoré by mu umožnili zohľadniť ďalšie aspekty vo svojom návrhu, na ktorý bol teraz po prvýkrát upozornený.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že predbežný návrh sťažovateľa bol pôvodne zamietnutý z dôvodu, že sa zdalo, že bol predložený po uplynutí príslušnej lehoty. Toto rozhodnutie bolo zrušené po tom, ako proti nemu sťažovateľ vzniesol námietku vo svojom liste z 29. decembra 2003. Keďže však toto odvolanie bolo doručené po ukončení hodnotenia, predbežný návrh sťažovateľa nebol na rozdiel od iných predbežných návrhov vyhodnotený externými odborníkmi. S cieľom vyhnúť sa znevýhodneniu sťažovateľa v dôsledku pôvodného rozhodnutia Komisie bol sťažovateľ napriek tomu vyzvaný, aby predložil úplný návrh a obrátil sa na útvary Komisie v súvislosti s akoukoľvek otázkou, ktorú by mohol mať v súvislosti so svojím návrhom. S cieľom vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii v porovnaní s inými žiadateľmi sa sťažovateľovi okrem toho poskytlo viac času na predloženie úplného návrhu.

Komisia uviedla, že sťažovateľ nepožiadal o prípadné pripomienky externých odborníkov týkajúce sa jeho predbežného návrhu alebo možností zlepšenia jeho návrhu počas tohto obdobia. Podľa Komisie neexistovala ani priama súvislosť medzi odporúčaniami externých odborníkov na zlepšenie návrhov a výberom návrhov vzhľadom na to, že miera úspešnosti medzi fázou predbežných návrhov a fázou návrhov dosiahla približne 50 %.

3.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že ak by hodnotenie externými odborníkmi skutočne nebolo možné, keď sa ukázalo, že predbežný návrh bol prípustný, Komisia by bola povinná z vlastnej iniciatívy a bez toho, aby bola na tento účel potrebná žiadosť, informovať ho o svojom hodnotení predbežného návrhu a o svojich návrhoch na jeho zlepšenie.

3.4 Ombudsman poznamenáva, že Komisia akceptovala, že urobila chybu, keď považovala predbežný návrh sťažovateľa za oneskorene predložený, a že sa za túto chybu ospravedlnila. Ďalej poznamenáva, že Komisia konala rýchlo a konštruktívne, keď bola na chybu upozornená. S cieľom napraviť negatívne účinky tejto chyby Komisia ponúkla sťažovateľovi možnosť predložiť úplný návrh, ktorý mal byť predložený do 1. marca 2004, čo je dátum stanovený na predloženie úplných návrhov od tých žiadateľov, ktorých predbežné návrhy boli vybrané. Ombudsman ďalej poznamenáva, že keď sťažovateľ poukázal na to, že by mu to poskytlo menej času na predloženie úplného návrhu ako ostatným navrhovateľom, Komisia akceptovala, že by sa mu mal poskytnúť rovnaký čas a že jeho úplný návrh by sa mal predložiť do 19. marca 2004.

3.5 Podľa názoru ombudsmana je však jasné, že tento spôsob konania nezabezpečil, aby sa so sťažovateľom zaobchádzalo ako so všetkými ostatnými navrhovateľmi, ktorých predbežné návrhy boli vybrané. V priebehu tohto vyšetrovania Komisia potvrdila, že predbežné návrhy preskúmala s pomocou externých odborníkov. Ďalej sa zdá, že pripomienky týchto odborníkov vrátane návrhov na zlepšenie predbežných návrhov zaslala Komisia žiadateľom (2). Títo žiadatelia tak mali možnosť využiť odborné poradenstvo pri rozhodovaní o tom, či a ako predložiť Komisii úplný návrh. Je nesporné, že sťažovateľovi nebolo poskytnuté žiadne takéto poradenstvo. Za týchto okolností Komisia nezaobchádzala so sťažovateľom rovnako ako s ostatnými žiadateľmi, ktorých predbežné návrhy boli vybrané.

3.6 Ombudsman sa však domnieva, že je potrebné zohľadniť okolnosti prejednávanej veci, aby bolo možné určiť, či toto rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené. Zdá sa, že v príslušných pravidlách sa stanovuje, že predbežné návrhy sa musia posúdiť v určitej lehote. Toto obdobie uplynulo, keď sa Komisia dozvedela o chybe, ku ktorej došlo, a Komisia vysvetlila, že z tohto dôvodu externí odborníci neposudzovali predbežný návrh sťažovateľa. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia spolu so svojím stanoviskom k sťažnosti 221/2004/GG predložila kópiu interného oznámenia z 28. januára 2004, v ktorom Komisia vysvetlila prístup, ktorý bol navrhnutý v tomto prípade. Podľa tohto oznámenia bolo v tomto štádiu „vecne nemožné“ vykonať hodnotenie predbežného návrhu sťažovateľa vzhľadom na čas potrebný na uzatvorenie zmluvy s externými odborníkmi a na skutočnosť, že úplný návrh by mal byť Komisii doručený pred ukončením „úplného hodnotenia návrhu“, ktoré sa malo uskutočniť, stále podľa oznámenia, medzi 1. a 26. marcom 2004. Podľa tejto poznámky sa preto rozhodlo vyhlásiť predbežný návrh za vybraný na predloženie úplného návrhu a „prijať primerané opatrenia voči [sťažovateľovi] s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie“.

3.7 Podľa názoru ombudsmana niet pochýb o tom, že v tomto prípade bolo skutočne nemožné, aby predbežný návrh sťažovateľa vyhodnotili externí odborníci. Treba poznamenať, že príslušné pravidlá zrejme nestanovujú záväzné lehoty, pokiaľ ide o posúdenie druhej fázy procesu, t. j. posúdenie úplných návrhov. Vzhľadom na chýbajúce ďalšie informácie o týchto otázkach a so zreteľom na svoje následné závery sa však ombudsman domnieva, že je najlepšie vychádzať z predpokladu, že pre Komisiu bolo skutočne „vecne nemožné“ obrátiť sa na externých odborníkov s cieľom posúdiť predbežný návrh sťažovateľa.

3.8 Na základe toho sa ombudsman domnieva, že riešenie uvedené v oznámení Komisie z 28. januára 2004 bolo za daných okolností skutočne primerané za predpokladu, že Komisia prijala "primerané opatrenia (...) na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania". Podľa názoru ombudsmana však Komisia neurobila všetko, čo bolo za daných okolností potrebné a primerané, aby zabezpečila, že so sťažovateľom sa bude zaobchádzať rovnako ako s ostatnými žiadateľmi. To je určite pravda, pokiaľ ide o čas, ktorý bol poskytnutý žiadateľom. Treba poznamenať, že sťažovateľ mal pôvodne predložiť svoj úplný návrh do 1. marca 2004. Až po tom, ako sťažovateľ proti tomu namietal, mu bol poskytnutý rovnaký počet dní ako ostatným žiadateľom. Hoci Komisia túto vadu rýchlo odstránila, a preto je na tieto účely irelevantná, prístup Komisie vyvoláva pochybnosti o tom, či si bola plne vedomá toho, čo je potrebné na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľmi. Čo je dôležitejšie, vzhľadom na význam, ktorý malo hodnotenie predbežného návrhu pre predloženie úplného návrhu, Komisia si mala byť vedomá skutočnosti, že sťažovateľ bol v nevýhode v porovnaní s ostatnými žiadateľmi, ktorých predbežné návrhy boli vyhodnotené a vybrané. Za týchto okolností by bolo osvedčeným administratívnym postupom, keby sa Komisia snažila zabezpečiť, aby sa táto nevýhoda čo najviac minimalizovala. Ako uviedol sťažovateľ, Komisia ho mohla informovať najmä o svojom hodnotení predbežného návrhu a o svojich návrhoch, ako ho zlepšiť. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci sa ombudsman domnieva, že takýto postup možno skutočne očakávať od administratívy, ktorá chce napraviť dôsledky chyby, ktorej sa dopustila. Zdá sa však, že žiadne takéto kroky neboli prijaté. Je pravda, že Komisia vo svojom liste z 2. februára 2004, ktorým informovala sťažovateľa o rozhodnutí, ktoré prijala, poznamenala, že sa môže obrátiť na jej generálne riaditeľstvo „pre ďalšie informácie“. Podľa názoru ombudsmana však táto pomerne všeobecná ponuka nepostačovala na zabezpečenie toho, aby sa so sťažovateľom zaobchádzalo v podstate rovnako ako s tými žiadateľmi, ktorých predbežné návrhy boli vyhodnotené a vybrané.

3.9 Aby sa predišlo pochybnostiam, treba poznamenať, že ombudsman si je vedomý skutočnosti, že sťažovateľ pristúpil k predloženiu úplného návrhu bez toho, aby trval na svojom predbežnom návrhu alebo ho získal. Podľa názoru ombudsmana však táto okolnosť (hoci je relevantná pre otázku, či má sťažovateľ nárok na náhradu škody) nemá vplyv na jeho záver, že Komisia nezabezpečila, aby sa so sťažovateľom zaobchádzalo rovnako ako s inými žiadateľmi, ktorých predbežné návrhy boli vybrané a ktorí boli vyzvaní, aby predložili úplný návrh. Nezabezpečenie rovnakého zaobchádzania zo strany Komisie preto predstavuje nesprávny úradný postup.

4 Údajné neposkytnutie prístupu k spisu Komisie

4.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia mu neumožnila riadny prístup k jeho spisu. V ďalšom liste ombudsmanovi z 12. septembra 2004 (ktorý ombudsman postúpil Komisii) sťažovateľ informoval ombudsmana, že dostal list z 2. septembra 2004, v ktorom Komisia uviedla, že lehota na odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa z 30. júla 2004 (ktorá bola podľa Komisie zaregistrovaná 12. augusta 2004) sa musí predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní (do 23. septembra 2004) z dôvodu, že viacerí úradníci, ktorých odborné znalosti boli potrebné na vybavenie žiadosti, boli na dovolenke. Sťažovateľ zastával názor, že rozhodnutie prijaté Komisiou nebolo správne vzhľadom na to, že Komisia by nemala mať možnosť predĺžiť čas na vybavovanie žiadostí oneskorením registrácie žiadostí a že dôvod uvedený Komisiou by sa mohol použiť na obchádzanie akejkoľvek lehoty.

4.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že opakovaná žiadosť z 30. júla 2004 bola zaregistrovaná 12. augusta 2004. Lehota pätnástich pracovných dní na odpoveď teda uplynula 2. septembra 2004. V ten istý deň Komisia zaslala sťažovateľovi list, v ktorom ho informovala, že príslušná lehota bola predĺžená. Podľa Komisie dôvod, na ktorý sa odvolávala, bol úplne legitímny. Po opätovnom preskúmaní žiadosti sa Komisia rozhodla poskytnúť sťažovateľovi hodnotiace formuláre externých odborníkov, ale nezverejnila totožnosť týchto odborníkov. Konečná odpoveď bola zaslaná sťažovateľovi 24. septembra 2004.

4.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojom tvrdení.

4.4 V žiadosti o ďalšie informácie zaslanej 17. januára 2005 ombudsman požiadal Komisiu, aby sa vyjadrila k názoru sťažovateľa, že sa nezaoberal celým rozsahom jeho žiadosti o prístup k spisu Komisie.

4.5 Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že sťažovateľ požiadal o prístup k spisu Komisie v rozsahu, v akom spochybnil objektívnosť hodnotenia svojho návrhu tým, že spochybnil kvalitu alebo existenciu hodnotení externých odborníkov. Komisia sa touto žiadosťou zaoberala listom z 24. septembra 2004, ktorým zaslala sťažovateľovi anonymizované hodnotiace hárky externých odborníkov týkajúce sa jeho návrhu. Komisia poukázala na to, že sťažovateľ neuviedol konkrétny dokument, ktorý by mu Komisia mala zaslať. Útvary Komisie preto nevedeli, čo mal sťažovateľ na mysli, keď uviedol, že Komisia mu neposkytla úplný prístup k spisu.

4.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že nebolo potrebné, aby označil konkrétne dokumenty, keďže požiadal o prístup k celému spisu Komisie.

4.7 Ombudsman sa domnieva, že je užitočné rozlišovať medzi procesnými aspektmi tohto tvrdenia a vecnými otázkami, ktoré obsahuje.

4.8 Pokiaľ ide o procedurálne aspekty, ombudsman poznamenáva, že vo svojom liste Komisii z 26. júna 2004, v ktorom požiadal o prístup k dokumentom, sťažovateľ tiež poukázal na to, že už viackrát požiadal o prístup k spisu Komisie. V súvislosti s týmito predchádzajúcimi pokusmi o získanie prístupu k spisu Komisie neboli predložené žiadne ďalšie informácie. Ombudsman však poznamenáva, že argumenty, ktoré mu sťažovateľ predložil, sa týkajú vybavovania jeho žiadosti z 26. júna 2004. Preto sa tu preskúma táto žiadosť o prístup (a následná opakovaná žiadosť).

Keďže sťažovateľ neodpovedal na svoju žiadosť o prístup, predložil Komisii opakovanú žiadosť, ktorá bola zaslaná faxom 30. júla 2004. Podľa informácií, ktoré poskytla Komisia vo svojom stanovisku, bola táto opakovaná žiadosť doručená 6. augusta 2004, t. j. o týždeň neskôr, a zaregistrovaná 12. augusta 2004. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia nepredložila žiadne vysvetlenie týchto oneskorení.

Listom z 2. septembra 2004 Komisia informovala sťažovateľa, že lehota 15 pracovných dní na odpoveď na opakovanú žiadosť (ktorá uplynula v ten deň) sa musí predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní (do 23. septembra 2004) z dôvodu, že viacerí úradníci, ktorých odborné znalosti boli potrebné na vybavenie žiadosti, boli na dovolenke. V článku 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3) sa stanovuje, že lehota na odpoveď na opakované žiadosti sa môže predĺžiť o 15 pracovných dní "vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľmi veľkého počtu dokumentov". Ombudsman sa domnieva, že neprítomnosť zamestnancov na dovolenke nemožno považovať za „výnimočný“ prípad v zmysle tohto ustanovenia, ktorý by odôvodňoval predĺženie času.

V každom prípade Komisia vo svojom liste z 2. septembra 2004 uviedla, že predĺžená lehota bola 23. septembra 2004. Odpoveď Komisie na opakovanú žiadosť však bola zaslaná až 24. septembra 2004.

Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia nevybavila žiadosť sťažovateľa o prístup riadne, pokiaľ ide o procesné aspekty.

4.9 Pokiaľ ide o podstatu tohto tvrdenia, treba poznamenať, že sťažovateľ požiadal o prístup k spisu ("Akteneinsicht") vo svojom liste z 26. júna 2004. Vo svojej opakovanej žiadosti z 30. júla 2004 sťažovateľ jednoznačne uviedol, že jeho žiadosť sa netýka „jednotlivých dokumentov, ale celého spisu“. V prejednávanej veci je zrejmé, že Komisia doteraz poskytla prístup len k (anonymizovaným) hodnotiacim hárkom externých odborníkov týkajúcim sa jeho návrhu. Napriek tomu, že Komisia bola osobitne vyzvaná, aby sa k tejto otázke vyjadrila, stále sa nezaoberala žiadosťou sťažovateľa o prístup v rozsahu, v akom sa týka ostatných dokumentov v jej spise. Komisia uviedla, že sťažovateľ neuviedol dokumenty, ku ktorým chcel mať prístup. Ombudsman nepovažuje tento argument za presvedčivý. Sťažovateľ požiadal o prístup k celému spisu Komisie týkajúcemu sa jeho prípadu. Podľa názoru ombudsmana bola teda žiadosť sťažovateľa dostatočne presná na to, aby umožnila Komisii pochopiť rozsah prístupu, ktorý chcel sťažovateľ získať.

Ombudsmanka preto konštatuje, že Komisia sa stále nezaoberala celým rozsahom žiadosti sťažovateľa o prístup.

4.10 Za týchto okolností ombudsman dospel k záveru, že Komisia sa riadne nezaoberala žiadosťou sťažovateľa o prístup, a to ani pokiaľ ide o procedurálne aspekty, ani pokiaľ ide o vecnú stránku. Ombudsman preto predkladá nižšie uvedený návrh odporúčania.

5 Nárok na náhradu škody

5.1 Sťažovateľ žiadal, aby Komisia zaplatila náhradu škody uvedenú v jeho liste z 26. júna 2004.

5.2 Komisia vo svojom stanovisku uznala, že medzi stanoviskom výberovej komisie a listom Komisie informujúcim sťažovateľa o neprípustnosti jeho žiadosti uplynulo určité obdobie. Podľa Komisie bolo toto oneskorenie spôsobené tým, že rozhodnutie Komisie o predbežných návrhoch bolo prijaté v rámci "postupu C" po získaní stanoviska príslušného výboru a po uplynutí lehoty stanovenej pre právo kontroly Európskeho parlamentu.

Komisia ďalej uviedla, že sťažovateľ neutrpel žiadnu škodu z dôvodu, že jeho žiadosť bola pôvodne vyhlásená za neprípustnú (pozri argumenty už uvedené v bode 2.2). Zdôraznila tiež, že v práve Spoločenstva neexistuje „právo“ na dotáciu. Komisia preto neposkytla osobám, ktoré požiadali o dotáciu, náhradu za čas, ktorý strávili prípravou svojich návrhov.

5.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojom stanovisku.

5.4 Vzhľadom na to, že pôvodné rozhodnutie Komisie vyhlásiť predbežný návrh za neprípustný tvorí pozadie (a pôvod) tejto sťažnosti, ombudsman považuje za potrebné začať preskúmanie tejto žiadosti podrobnejším preskúmaním tejto otázky. Na základe žiadosti ombudsmana Komisia predložila fotokópiu obálky obsahujúcej predbežný návrh sťažovateľa, ktorá bola Komisii zaslaná v októbri 2003. Na základe tejto fotokópie bolo skutočne ťažké určiť, či bol predbežný návrh sťažovateľa predložený včas. Ombudsman však považuje za ťažké pochopiť, prečo sťažovateľ nebol kontaktovaný a vyzvaný, aby predložil dôkazy na stanovenie dátumu, kedy zaslal svoj predbežný návrh Komisii. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli povinní používať doporučenú zásielku, táto otázka mohla byť ľahko objasnená. Ombudsman považuje za ešte ťažšie pochopiť, prečo bol list informujúci sťažovateľa o (predpokladanej) neprípustnosti zaslaný až 22. decembra 2003, viac ako dva mesiace po rozhodnutí výberovej komisie Komisie o tejto otázke 16. októbra 2003. Zdá sa, že Komisia vo svojom stanovisku tvrdila, že najprv sa musí poradiť s výborom Leonardo da Vinci a počkať, kým neuplynie čas, počas ktorého môže Európsky parlament vykonávať svoje kontrolné práva, a až potom môže napísať sťažovateľovi. Ombudsmanka následne požiadala Komisiu, aby poskytla konkrétnejšie informácie o právnych ustanoveniach, na ktorých je tento názor založený. Podľa názoru ombudsmana odpoveď Komisie neposkytuje presvedčivé informácie, ktoré by dokazovali, že by nebola schopná včas informovať sťažovateľa o svojom rozhodnutí zo 16. októbra 2003. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že Komisia musí niesť zodpovednosť za oneskorenie, ku ktorému došlo medzi jej rozhodnutím zo 16. októbra 2003 a dátumom, kedy bolo toto rozhodnutie oznámené sťažovateľovi.

5.5 Ako už bolo uvedené (bod 3.4), Komisia uznáva, že jej pôvodné rozhodnutie (zo 16. októbra 2003) zamietnuť predbežný návrh sťažovateľa ako neprípustný bolo spôsobené chybou. Ombudsman ďalej zistil, že Komisia môže byť braná na zodpovednosť za oneskorenie, ku ktorému došlo medzi jej rozhodnutím zo 16. októbra 2003 a dátumom, kedy bola na toto rozhodnutie upozornená sťažovateľka (pozri bod 5.4). Ombudsmanka napokon dospela k záveru, že Komisia následne nezabezpečila rovnaké zaobchádzanie so sťažovateľom a ostatnými navrhovateľmi, ktorých predbežné návrhy boli vybrané a ktorí boli vyzvaní, aby predložili úplný návrh (bod 3.11). Vzhľadom na tieto okolnosti sa ombudsman domnieva, že nárok na náhradu škody je v zásade opodstatnený.

5.6 Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, sťažovateľ predložil výpočet, v ktorom požadoval 2 275 EUR na náklady spojené s jeho úsilím prinútiť Komisiu, aby zvážila jeho predbežný návrh (30 hodín pracovného času vo výške 75 EUR za hodinu plus paušálna suma 25 EUR na náklady na odosielanie faxov a uskutočňovanie telefonických hovorov) a 8 752,60 EUR z dôvodu (ako sa ukázalo) zbytočného úsilia pripraviť návrh (20 pracovných dní vo výške 409 EUR za deň plus paušálna suma 7 % na náklady).

5.7 Pokiaľ ide o prvý z týchto bodov, ombudsman sa domnieva, že nemožno vylúčiť, že občan môže požiadať administratívu o náhradu konkrétnych nákladov, ktoré mu vznikli pri uplatňovaní jeho práv. Je však ťažké pochopiť, prečo mal sťažovateľ v tejto veci stráviť 30 pracovných hodín. List sťažovateľa Komisii z 29. decembra 2003 má menej ako 2 strany a jeho príprava si nemohla vyžadovať neprimerané množstvo času a práce. To isté platí pre dve sťažnosti, ktoré sťažovateľ podal ombudsmanovi (sťažnosť 33/2004/GG a sťažnosť 221/2004/GG). Podľa názoru ombudsmana sťažovateľ nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali, že úsilie, ktoré musel vynaložiť, aby Komisia uznala, že jeho predbežný návrh bol predložený včas, prekročilo rámec toho, čo možno odôvodnene očakávať od občana, ktorý sa obráti na inštitúciu EÚ s cieľom získať dotáciu.

5.8 Ombudsman sa domnieva, že by sa mali zohľadniť rôzne aspekty, pokiaľ ide o náklady na prípravu úplného návrhu. Ako sťažovateľ správne tvrdí, je možné, že mohol pripraviť lepší návrh alebo sa rozhodnúť, že ho vôbec nepredloží, ak by dostal hodnotenie svojho predbežného návrhu.

Ombudsmanka sa však domnieva, že by sa mali zvážiť aj tieto aspekty:

- Aj keby Komisia poskytla poradenstvo, o ktorom sťažovateľ tvrdí, že mu malo byť poskytnuté, nič nenasvedčuje tomu, že by sa sťažovateľ zdržal predloženia úplného návrhu. Predloženie úplného návrhu však nezaručilo úspech, keďže sa zdá, že len 50 % navrhovateľov, ktorí boli vyzvaní, aby predložili návrh, bolo nakoniec vybraných.

- Vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie sťažovateľ uviedol, že predpokladal, že Komisia nemá žiadne zásadné námietky, pokiaľ ide o podstatu alebo formu, a že Komisia sa nedomnievala, že predbežný návrh treba zásadne optimalizovať. Na základe tohto očakávania pripravil celý návrh. Je však potrebné poznamenať, že v liste Komisie z 2. februára 2004, v ktorom bol sťažovateľ vyzvaný, aby predložil úplný návrh, sa jednoznačne uvádza, že neexistuje žiadna záruka, že sa vyplatí dotácia.

- Ako uviedla Komisia, v práve Spoločenstva neexistuje "právo" na dotáciu. Osoby, ktoré žiadajú o dotáciu, môžu len dúfať, že získajú požadovanú sumu bez akejkoľvek záruky úspechu. Uchádzači tak riskujú, že čas, ktorý strávili prípravou svojich návrhov, bol márny.

- V tomto prípade sťažovateľ súhlasil s predložením úplného návrhu napriek tomu, že nebol vyhodnotený jeho predbežný návrh. Preto sa musí predpokladať, že sťažovateľ prijal časť rizika, že jeho návrh by za daných okolností nebol úspešný.

5.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že by bolo osvedčeným administratívnym postupom, keby Komisia ponúkla sťažovateľovi spravodlivú náhradu škody v súvislosti s nepriaznivými dôsledkami nesprávneho úradného postupu, ku ktorému došlo. Ombudsman preto predkladá nižšie uvedený návrh odporúčania. Podľa názoru ombudsmana je však suma, ktorú by bolo možné považovať za spravodlivú za okolností tohto prípadu, určite oveľa nižšia ako suma požadovaná sťažovateľom.

6 Žiadosť o odpoveď na "Dienstaufsichtsbeschwerden"

6.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala odpovedať na jeho "Dienstaufsichtsbeschwerden" (sťažnosti proti jednotlivým zamestnancom Komisie).

6.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že po doručení listu sťažovateľa z 29. decembra 2003 pristúpila k prehodnoteniu prípadu. Podľa Komisie toto preskúmanie viedlo k záveru, že zodpovednému úradníkovi ani výberovej komisii, ktorí sa dopustili chyby v „dobrej viere“, nemožno vytýkať žiadnu chybu. Komisia poznamenala, že vo svojom liste z 19. júla 2004 vyjadrila svoje stanovisko, v ktorom vysvetlila, že nepozná žiadny právny základ pre „Dienstaufsichtsbeschwerden“ v práve Spoločenstva, a vyzvala sťažovateľa, aby poskytol presnejšie informácie, pokiaľ ide o základ takýchto sťažností. Podľa Komisie sťažovateľ na túto výzvu neodpovedal.

6.3 Ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ sa podaním "Dienstaufsichtbeschwerden" chcel sťažovať na správanie jednotlivých dotknutých úradníkov, a nie na správanie inštitúcie ako takej. Ombudsman sa však domnieva, že nič nenasvedčuje tomu, že títo úradníci nekonali v „dobrej viere“. Podľa názoru ombudsmana sa teda stanovisko Komisie javí ako primerané.

6.4 V súvislosti s týmto aspektom prípadu teda nemožno konštatovať nesprávny úradný postup.

7 Záver

V článku 3 ods. 5 jeho štatútu sa ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej možnej miere hľadal priateľské riešenie s cieľom uspokojiť sťažovateľa. Komisia vo svojom stanovisku zastávala názor, že sťažovateľ nemá nárok na žiadnu náhradu škody. Sťažovateľ však tvrdí, že by mal dostať náhradu škody vo výške viac ako 10 000 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že príslušné stanoviská sťažovateľa a Komisie sú ďaleko od seba, ombudsman sa domnieva, že je nepravdepodobné, že návrh na priateľské riešenie by bol v tomto prípade úspešný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ombudsman v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana predkladá Komisii tieto návrhy odporúčaní:

Návrhy odporúčaní

(1) Komisia by sa mala zaoberať celým rozsahom žiadosti sťažovateľa o prístup k dokumentom.

(2) Komisia by mala sťažovateľovi ponúknuť spravodlivú kompenzáciu, pokiaľ ide o nepriaznivé dôsledky, ktoré pre neho vyplývajú z toho, že Komisia mu neposkytla rovnaké zaobchádzanie ako ostatným žiadateľom, ktorých predbežné návrhy boli vybrané a ktorí boli vyzvaní, aby predložili úplný návrh.

Komisia a sťažovateľ budú o týchto návrhoch odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 31. decembra 2005. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčaní.

V Štrasburgu 27. septembra 2005

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Ombudsman predpokladá, že tento druh informácií bol poskytnutý len tým navrhovateľom, ktorých predbežné návrhy boli vybrané, a až po prijatí rozhodnutia o tomto výbere.

(3) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.