(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana.(1))

Sťažnosť

V máji 2002 sa pani L. vo vlastnom mene a v mene približne 50 ďalších rodičov detí v európskych školách v Bruseli sťažovala na pridelenie miest v školách na akademický rok 2002 – 2013, následné podané odvolania a mechanizmy koordinácie medzi školami.

Sťažovatelia v súhrne uviedli tieto skutočnosti:

Miesta dostupné v novej základnej sekcii v Ixelles boli pridelené žiakom, ktorí v súčasnosti navštevujú dve existujúce základné sekcie, na základe dvoch rôznych súborov kritérií, ktoré jednostranne a netransparentne určila a uplatňovala škola pôvodu. Bolo podaných viac ako 200 odvolaní, z ktorých niektoré v čase podania sťažnosti ešte neboli vyriešené.

Mechanizmy koordinácie medzi bruselskými školami sú dosť nedostatočné aj na základné úlohy, ako je harmonizácia dovoleniek a dní voľna medzi tromi školami.

Konanie škôl v tejto veci je v rozpore so základnými zásadami dobrej správnej praxe, a preto je v rozpore s článkom 41 Charty základných práv. Porušuje sa aj článok 24 ods. 2 charty, v ktorom sa uvádza, že „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“. Prvým kritériom rozdeľovania detí medzi školy bola kapacita troch škôl, ktorá bola stanovená vopred bez ohľadu na potreby detí alebo želania ich rodičov.

Sťažovatelia sa obrátili na Komisiu, ktorá je členom Rady guvernérov a ktorá má povinnosť chrániť práva a záujmy svojich zamestnancov. Sťažovatelia nikdy nedostali úplnú odpoveď alebo vysvetlenie od vedenia európskych škôl, Najvyššej rady alebo Európskej komisie.

Sťažovatelia sa obávajú ďalšieho chaosu, keď sa v budúcnosti zriadi štvrtá európska škola v Bruseli.

Stručne povedané, sťažovatelia tvrdia, že činnosť európskych škôl je v rozpore s článkom 24 ods. 2 a článkom 41 Charty základných práv a že mechanizmy koordinácie medzi školami sú nedostatočné.

Sťažovatelia žiadajú ombudsmana, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečil, že:

• urýchlene sa nájde riešenie, ktoré bude rešpektovať najlepšie záujmy dotknutých detí;
• záležitosť sa v plnej miere vyšetruje na najvyššej úrovni;
• existuje komplexné preskúmanie správy európskych škôl s cieľom zabezpečiť, aby v budúcnosti fungovali podľa rovnakých noriem dobrej správy vecí verejných a osvedčených administratívnych postupov, aké sa uplatňujú na ostatné inštitúcie EÚ, a aby v súlade s článkom 24 ods. 2 charty boli pri všetkých opatreniach, ktoré sa ich týkajú, v prvom rade zohľadnené najlepšie záujmy detí;
• všetky odvolania sa akceptujú, aj keby si toto riešenie vyžadovalo rozdelenie niektorých tried do dvoch;
• prehodnocuje sa rozdelenie zdrojov medzi školami;
• zavádza sa jasný a transparentný systém rozdeľovania detí medzi školy s cieľom zabrániť budúcemu presunu detí v podobných podmienkach.

Požiadavku

Ombudsman sústavne zastáva názor, že európske školy nie sú inštitúciou ani orgánom Spoločenstva. Ombudsman preto informoval sťažovateľa, že sa nemôže obrátiť priamo na európske školy v súvislosti so sťažnosťou.

Ombudsman sa však tiež domnieva, že Komisia má určitú zodpovednosť za prevádzku európskych škôl, pretože je zastúpená v Najvyššej rade a vo veľkej miere prispieva k ich financovaniu. Ombudsman sa domnieva, že zodpovednosť Komisie sa nevzťahuje na otázky týkajúce sa vnútorného riadenia škôl.

Na základe toho ombudsmanka požiadala Komisiu o stanovisko k sťažnosti.

Stanovisko Komisie

Stručne povedané, v stanovisku Komisie sa uvádzajú tieto body:

Prerozdelenie určitého počtu žiakov medzi európske školy v Bruseli bolo nevyhnutným dôsledkom dvoch faktorov. Na jednej strane rozhodnutie Najvyššej rady otvoriť tretiu školu v Ixelles s cieľom odbremeniť školy Uccle a Woluwe, ktoré boli v tom čase mimoriadne nadhodnotené, a na druhej strane potreba dočasne premiestniť niekoľko žiakov zo školy Uccle do školy Woluwe v dôsledku veľkých opráv a rekonštrukčných prác.

Pri rozhodovaní o prerozdelení jazykových sekcií medzi tri školy sa Najvyššia rada snažila zabezpečiť dodržiavanie dvojitej zásady geografickej rovnováhy a racionálneho využívania zdrojov. Rozhodnutie riaditeľov si nikdy nevyžadovalo prerozdelenie žiakov počas funkčného obdobia.

S cieľom lepšie riadiť tieto pohyby zriadil zástupca Najvyššej rady koordinovanú riadiacu skupinu pre tri bruselské školy, v ktorej boli zastúpení riaditelia, pedagogickí zamestnanci a združenia rodičov.

Podľa informácií poskytnutých Komisii bola uprednostnená voľba rodičov, ale obmedzenia vyplývajúce zo štruktúry školskej organizácie a potreby optimálneho využitia dostupných zdrojov znemožnili splniť očakávania a požiadavky všetkých rodín. Podľa školy by bolo ťažké odôvodniť rozdelenie sekcií alebo tried na jednu školu, ak by príslušné sekcie a triedy v inej škole boli prakticky prázdne.

Školy tvrdia, že pri posudzovaní jednotlivých prípadov uplatnili kritériá prítomnosti súrodencov, geografickej blízkosti k rodinnému domu a vytvorenia vyvážených tried v troch školách. Rozhodnutia riaditeľov o tom, kam umiestniť žiakov, boli založené na informáciách, ktoré poskytli rodičia škole a ktoré sa týkali školskej dochádzky súrodencov a umiestnenia rodinného domu.

Komisia si je vedomá, že bol predložený značný počet sťažností. Tieto sťažnosti riešili individuálne výbory v rámci každej školy, ktoré sa skladajú z členov správnej rady a zástupcov rodičov. Veľkému počtu sťažností sa vyhovelo.

V reakcii na žiadosti sťažovateľov Komisia uviedla tieto body:

1 Použitý postup a kritériá použité školami na preloženie žiakov spolu s možnosťou odvolania naznačujú, že najlepší záujem žiakov bol prvoradým hľadiskom, ktoré sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnilo.

2 Najvyššia rada na svojom zasadnutí 21. - 23. mája 2002 preskúmala správu, ktorú vypracoval jej zástupca o "rozdelení žiakov predškolského, základného a stredoškolského cyklu medzi školy v Bruseli I, II a III". Komisia nebola informovaná o žiadnych nezrovnalostiach v tejto súvislosti.

3 Zásady stanovené v Charte základných práv, a najmä v jej článku 24 ods. 2 a článku 41, sa v plnom rozsahu vzťahujú na európske školy a sú pre ne záväzné. Tieto zásady sa vzťahujú aj na budúcu reformu škôl.

4 Podľa informácií poskytnutých Komisii školy vynaložili všetko úsilie na to, aby v prvom rade zohľadnili rozhodnutia rodičov. V skutočnosti sa vynaložilo úsilie na úpravu rozdelenia tried od septembra 2002 s následným presunom pracovných miest, ako aj na odchýlenie sa od pravidiel upravujúcich zoskupovanie základných tried počas roka 2002/2003 pre určité sekcie. Napriek tomuto úsiliu nebolo možné ignorovať určité obmedzenia vyplývajúce zo štruktúry školskej organizácie a potrebu optimálneho využívania dostupných zdrojov. Rozdelenie sekcií alebo tried do jednej školy, keď boli príslušné sekcie a triedy v inej škole prakticky prázdne, by nebolo osvedčeným administratívnym postupom.

5 Iba Najvyššia rada má právomoc rozhodovať o rozdelení zdrojov medzi jednotlivé európske školy. Musí sa riadiť zásadami geografickej rovnováhy a optimálneho využívania dostupných zdrojov.

6 Účasť združení rodičov, najprv v koordinovanej riadiacej skupine troch bruselských škôl, ktorá bola zriadená s cieľom lepšie riadiť premiestňovanie žiakov, a následne vo výboroch poverených preskúmaním sťažností, je dôkazom transparentnosti systému. Táto transparentnosť sa musí zachovať pri všetkých budúcich presunoch žiakov.

Pripomienky sťažovateľa

Pani L. v súhrne predložila pripomienky, v ktorých uviedla tieto skutočnosti:

Sťažovatelia poskytli Komisii informácie a požiadali ju, aby zasiahla v Najvyššej rade v mene detí a ich rodín. Zástupca Komisie si preto mal byť vedomý situácie, keď sa Rada guvernérov zišla 21. – 23. mája 2002. Rozdelenie zdrojov medzi školy bez dôkladného posúdenia potrieb detí je príkladom najhoršej administratívnej praxe.

Komisia sa domnieva, že iba Najvyššia rada má právomoc rozhodovať o rozdelení zdrojov medzi školy. Z toho vyplýva, že Komisia sa nepoučila a odmieta svoju zodpovednosť. Komisia poskytuje väčšinu finančných prostriedkov školám a mala by uprednostniť potreby a záujmy detí.

ROZHODNUTIE

1 Prideľovanie miest v európskych školách
Prípad sťažovateľa

1.1 V máji 2002 sa pani L. vo vlastnom mene a v mene približne 50 ďalších rodičov detí v európskych školách v Bruseli sťažovala na pridelenie miest na školský rok 2002 - 2013, následné odvolania, ktoré boli podané, a mechanizmy koordinácie medzi školami. Sťažovatelia sa obrátili na Komisiu, ktorá je členom Rady guvernérov a ktorá má povinnosť chrániť práva a záujmy svojich zamestnancov.

Stručne povedané, sťažovatelia tvrdia, že činnosť európskych škôl je v rozpore s článkom 24 ods. 2 a článkom 41 Charty základných práv a že mechanizmy koordinácie medzi školami sú nedostatočné. Žiadajú ombudsmana, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečil, že:

• urýchlene sa nájde riešenie, ktoré bude rešpektovať najlepšie záujmy dotknutých detí;
• záležitosť sa v plnej miere vyšetruje na najvyššej úrovni;
• existuje komplexné preskúmanie správy európskych škôl s cieľom zabezpečiť, aby v budúcnosti fungovali podľa rovnakých noriem dobrej správy vecí verejných a osvedčených administratívnych postupov, aké sa uplatňujú na ostatné inštitúcie EÚ, a aby v súlade s článkom 24 ods. 2 charty boli pri všetkých opatreniach, ktoré sa ich týkajú, v prvom rade zohľadnené najlepšie záujmy detí;
• všetky odvolania sa akceptujú, aj keby si toto riešenie vyžadovalo rozdelenie niektorých tried do dvoch;
• prehodnocuje sa rozdelenie zdrojov medzi školami;
• zavádza sa jasný a transparentný systém rozdeľovania detí medzi školy s cieľom zabrániť budúcemu presunu detí v podobných podmienkach.

Argumentácia Komisie

1.2 Komisia uviedla, že si je vedomá značného počtu sťažností. Tieto otázky boli riešené individuálne a veľký počet z nich bol potvrdený. Postup a kritériá používané školami pri presune žiakov spolu s možnosťou odvolania naznačujú, že najlepší záujem žiakov bol prvoradým hľadiskom, ktoré sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnilo.

Len Najvyššia rada má právomoc rozhodovať o rozdelení zdrojov medzi jednotlivé školy. Musí sa riadiť zásadami geografickej rovnováhy a optimálneho využívania dostupných zdrojov. Rada guvernérov preskúmala správu o tejto záležitosti a Komisia si nie je vedomá žiadnych nezrovnalostí v tejto súvislosti.

Školy vynaložili všetko úsilie na to, aby v prvom rade brali do úvahy rozhodnutia rodičov. Vynaložilo sa úsilie na úpravu rozdelenia tried, ale rozdelenie sekcií alebo tried do jednej školy, keď boli príslušné sekcie a triedy v inej škole prakticky prázdne, by nebolo dobrou administratívnou praxou.

Zásady stanovené v Charte základných práv, a najmä v jej článku 24 ods. 2 a článku 41, sa v plnej miere uplatňujú na európske školy a sú pre ne záväzné. Tieto zásady sa vzťahujú aj na budúcu reformu škôl.

Účasť združení rodičov, najprv v koordinovanej riadiacej skupine troch bruselských škôl, ktorá bola zriadená s cieľom lepšie riadiť premiestňovanie žiakov, a následne vo výboroch zodpovedných za preskúmanie sťažností, je dôkazom transparentnosti systému. Táto transparentnosť sa musí zachovať pri všetkých budúcich presunoch žiakov.

Zistenia ombudsmana

1.3 Ombudsman poznamenáva, že európske školy boli pôvodne vytvorené členskými štátmi, ktoré v roku 1957 podpísali štatút európskej školy. V roku 1994 členské štáty a Európske spoločenstvá podpísali dohovor, ktorým sa ruší a nahrádza štatút z roku 1957. Tento dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2002.

1.4 Ombudsman sústavne zastáva názor, že európske školy nie sú inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ale že Komisia má určitú zodpovednosť za ich fungovanie, pretože je zastúpená v správnej rade a vo veľkej miere prispieva k ich financovaniu. Ombudsman sa domnieva, že zodpovednosť Komisie sa nevzťahuje na otázky týkajúce sa vnútorného riadenia škôl.

O odvolaniach

1.5 Pokiaľ ide o odvolania týkajúce sa rozdelenia detí medzi školy, ombudsman sa domnieva, že rozhodnutia o jednotlivých odvolaniach nie sú v zodpovednosti Komisie, a preto sú mimo rámca vyšetrovania ombudsmana. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia uviedla, že veľkému počtu odvolaní sa vyhovelo.

Charta základných práv

1.6 Pokiaľ ide o údajné porušovanie Charty základných práv, ombudsmanka víta uznanie Komisie, že právo na dobrú správu vecí verejných (článok 41) a práva dieťaťa (najmä článok 24 ods. 2 a 2) sú pre európske školy záväzné a vzťahujú sa aj na ich budúcu reformu. Vo všeobecnosti sa ombudsman domnieva, že dodržiavanie týchto práv je v súlade aj so zohľadnením efektívnosti pri rozdeľovaní zdrojov medzi školy. V tomto prípade sa ombudsman nedomnieva, že jeho vyšetrovanie prinieslo dôkazy o porušení práv detí zaručených článkom 24 ods. 2 charty, najmä vzhľadom na to, že pôvodné rozdelenie detí medzi školy sa podľa všetkého zmenilo veľkým počtom úspešných odvolaní.

Právo na dobrú správu vecí verejných sa posudzuje ďalej v texte.

Koordinácia a dobrá správa
vecí verejných

1.7 Pokiaľ ide o tvrdenie, že mechanizmy koordinácie medzi školami sú nedostatočné, ombudsman pripomína, že bolo podaných mnoho odvolaní a že podľa Komisie sa mnohým z nich vyhovelo. Ombudsman to považuje za dôkaz toho, že existuje účinný a pohotový systém na riešenie sťažností.

1.8 Ombudsman zároveň poukazuje na to, že ak určitá oblasť správy vyvolá nezvyčajne veľký počet odvolaní alebo sťažností, je osvedčeným postupom preskúmať, či existuje základný problém, a ak áno, prijať opatrenia na jeho riešenie do budúcnosti. Platí to najmä vtedy, keď sa ukáže, že veľká časť odvolaní alebo sťažností je odôvodnená.

1.9 Ombudsman tiež poukazuje na to, že Komisia je zástupcom Európskych spoločenstiev, ktoré vo veľkej miere financujú európske školy a ktoré sú signatármi Dohovoru o štatúte škôl z roku 1994. Ombudsmanka zastáva názor, že zodpovednosť Komisie v tejto úlohe zahŕňa podporu dobrej správy vecí verejných európskymi školami. Ombudsmanka sa domnieva, že odpoveď Komisie na udalosti, ktoré viedli k tejto sťažnosti, nepreukazuje, že Komisia plne uznáva túto zodpovednosť. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

2 Záver

2.1 Z uvedených dôvodov sa ombudsman domnieva, že odpoveď Komisie na udalosti, ktoré viedli k tejto sťažnosti, nepreukazuje, že plne uznáva svoju zodpovednosť za podporu dobrej správy európskych škôl.

2.2 Uvedené zistenia vyvolávajú otázku všeobecného významu, ktorá nie je náchylná na priateľské riešenie. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Komisia by mala uznať svoju zodpovednosť za podporu dobrej správy európskych škôl a načrtnúť konkrétne opatrenia, ktoré prijme na splnenie tejto zodpovednosti v budúcnosti.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 31. marca 2003. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania ombudsmanky a opisu spôsobu jeho vykonávania.

V Štrasburgu 10. decembra 2002

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES 1994 L 113/5.

Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.