(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť

V júli a auguste 2001 sa pán H. sťažoval na Komisiu v mene Corporate Observatory Europe, mimovládnej organizácie so sídlom v Holandsku. Sťažnosť smeruje proti odmietnutiu Komisie poskytnúť prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa rokovaní Komisie v rámci Transatlantického obchodného dialógu (TABD). Sťažovateľ požiadal o dokumenty podľa rozhodnutia Komisie 94/90.

Predmetnými dokumentmi sú informačné poznámky delegácií Európskej komisie k polročnému stretnutiu TABD, ktoré sa konalo 10. mája 1999 vo Washingtone, a ku konferencii TABD, ktorá sa konala 28. – 29. októbra 1999 v Berlíne.

Sťažovateľ tvrdí, že Komisia neprikladala dostatočnú váhu verejnému záujmu na zverejnení dokumentov. Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že TABD, a najmä jeho výročná konferencia, je fórom, na ktorom sa navrhujú a prerokúvajú politiky EÚ, ktoré majú neskôr ďalekosiahly vplyv na všetkých európskych občanov. Podľa sťažovateľa by Komisia nemala uchovávať základné dokumenty týkajúce sa jeho účasti na fóre v tajnosti. Návrhy vlády USA a súkromného sektora a odpovede Komisie sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacieho procesu Komisie. O týchto návrhoch sa podrobne diskutuje so zástupcami podnikateľského sektora, a preto nie je legitímne popierať transparentnosť členom občianskej spoločnosti.

Sťažovateľ požaduje prístup k dokumentom a tiež uvádza, že judikatúra súdov Spoločenstva vyžaduje, aby inštitúcie poskytli čiastočný prístup, ak dokument obsahuje dôverné aj nedôverné informácie.

Požiadavku

Ombudsman postúpil sťažnosť Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Ombudsmanka požiadala, aby sa v stanovisku Komisie zohľadnilo obdobie, ktoré uplynulo od uskutočnenia príslušných zasadnutí TABD.

Stanovisko Komisie

Stručne povedané, stanovisko Komisie bolo nasledovné.

Predmetné brífingy pozostávajú z dvoch blokov, ktoré obsahujú niekoľko prvkov, ako sú orientačné poznámky, navrhované body prejavu, navrhované návrhy komuniké, brífingové poznámky na sprievodné stretnutia s ministrami vlády USA, ako aj odporúčania TABD Komisii a pripomienky a odpovede útvarov Komisie na tieto odporúčania.

Komisia poskytla sťažovateľovi prístup k pripomienkam a odpovediam Komisie na odporúčania TABD. Na orientačné poznámky, brífingy na stretnutia so zástupcami vlády USA, ďalšie pripomienky zamestnancov Komisie a odporúčania komisárovi sa však vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany dôvernosti konaní Komisie.

Po zvážení záujmu sťažovateľa na získaní týchto dokumentov a záujmu Komisie na zachovaní dôvernosti jej konania sa usúdilo, že tento záujem prevažuje nad záujmom Komisie na zachovaní dôvernosti jej konania. V závislosti od všeobecného kontextu diskusií a primeranej politickej diskrečnej právomoci nemusí stanovisko prijaté komisárom vždy úplne zodpovedať poradenstvu a navrhovaným bodom vystúpenia. Poskytnutie prístupu k týmto dokumentom by preto bolo pre verejnosť nevhodné a zavádzajúce. Okrem toho by zverejnenie ohrozilo alebo skomplikovalo vzťahy s USA.

Tvrdenie sťažovateľa, že základné dokumenty týkajúce sa zapojenia Komisie do TABD sú tajné, je nesprávne. Sťažovateľovi bol v skutočnosti poskytnutý prístup ku všetkým odporúčaniam TABD pre Komisiu a ku všetkým stanoviskám Komisie k týmto odporúčaniam a k odpovediam na ne.

Návrhy vlády USA sa nepredkladajú písomne a Komisia nemá v súvislosti s týmito návrhmi žiadne dokumenty.

Záležitosti prediskutované medzi Komisiou a podnikateľským sektorom sú zahrnuté v odpovediach Komisie na odporúčania TABD, ku ktorým sťažovateľ získal prístup. Keďže tieto dokumenty boli súčasťou brífingov, sťažovateľ v skutočnosti získal čiastočný prístup.

Skutočnosť, že uplynuli dva roky, neumožňuje Komisii sprístupniť dokumenty, keďže otázky a stanoviská, ktoré sú v nich obsiahnuté, sú stále platné.

Pripomienky sťažovateľa

Stručne povedané, pripomienky sťažovateľa obsahovali nasledujúce body.

Sťažovateľ sa nesnaží získať prístup k návrhom vlády USA, ale ku všetkým dokumentom, ktoré odrážajú reakcie Komisie na odporúčania TABD.

Zo stanoviska Komisie vyplýva, že brífingy pripravené na berlínske stretnutie majú iný obsah ako oficiálne písomné odpovede Komisie na TABD, ktorých kópie boli zaslané sťažovateľovi. To je v rozpore s tvrdením Komisie, že zverejnenie oficiálnych dokumentov s odpoveďami v skutočnosti poskytlo sťažovateľovi čiastočný prístup.

Tieto brífingy sú nevyhnutné na pochopenie vzťahu Komisie s TABD a úlohy tohto orgánu v rozhodovacom procese ES. Boli pripravené na prezentáciu na konferencii súkromného sektora a mali by sa sprístupniť aj iným častiam občianskej spoločnosti.

Tvrdenie Komisie, podľa ktorého dokumenty nemusia nevyhnutne predstavovať konečné stanovisko Komisie, nie je relevantné. Tieto brífingy sú podkladom rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú všetkých občanov. Vyzvať na zverejnenie týchto dokumentov, ktoré sú nevhodné alebo zavádzajúce pre verejnosť, je len povýšenecké.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby odpovedala na pripomienky sťažovateľa uvedené v jeho pripomienkach.

Druhé stanovisko Komisie

Druhé stanovisko Komisie obsahovalo v skratke nasledujúce body.

Komisia zverejnila všetky dokumenty požadované sťažovateľom okrem orientačných poznámok, rád, stanovísk a iných pripomienok od zamestnancov Komisie.

Dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, obsahujú len stanoviská a odporúčania zamestnancov, ktorí by neváhali poskytnúť osobné hodnotenie politických záležitostí, ak by ich názory boli sprístupnené verejnosti. Takáto situácia by vážne narušila rozhodovaciu schopnosť Komisie. Okrem toho tieto dokumenty neobjasňujú postoje, ktoré Komisia zaujala vo vzťahu k návrhom TABD. Neexistuje žiadny skutočný verejný záujem na zverejnení a prevažuje záujem uchovávať takéto dokumenty interne.

Čas, ktorý uplynul od udalostí, na ktoré boli brífingy pripravené, neumožňuje Komisii sprístupniť dokumenty, keďže stanoviská a odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté, by mohli byť v budúcich rokovaniach stále platné.

Ak by sa dokumenty dostali do verejnej sféry, osobné názory zamestnancov by sa mohli mylne považovať za názory odrážajúce názory Komisie. Zverejnenie dokumentov by preto poškodilo vzťahy s USA. Prístup verejnosti sa musí zamietnuť, ak by sa zverejnením dotknutého dokumentu porušila ochrana medzinárodných vzťahov.

Dokumenty, ku ktorým bol sťažovateľovi zamietnutý prístup, neboli sprístupnené zástupcom podnikateľského sektora. Sú určené výlučne na interné použitie v Komisii, a preto neexistuje dôvod na žiadosť o ich sprístupnenie iným častiam občianskej spoločnosti.

V súvislosti s obchodnými odporúčaniami a stanoviskom Komisie k týmto odporúčaniam neexistuje žiadne tajomstvo. Sťažovateľ má prístup k návrhom TABD vládam, ktoré sú verejne dostupné na internete, a odpovede Komisie boli sťažovateľovi oznámené.

Pripomienky sťažovateľa

Stručne povedané, pripomienky sťažovateľa boli nasledovné.

Informačné poznámky sú jediným spôsobom, ako účinne objasniť povahu vzťahu medzi Komisiou a TABD. Ak by odhalili, že TABD vykonáva neprimeranú právomoc nad rozhodovacím procesom, je nevyhnutné, aby boli sprístupnené verejnosti.

Informačné poznámky nie sú len osobnými názormi zamestnancov Komisie. Sťažovateľ v minulosti získal informačné poznámky Komisie z mnohostrannej dohody o investičných rokovaniach v OECD. Obsahujú oficiálne stanoviská Komisie a poskytujú oveľa viac informácií o tom, ako sa tento proces uskutočnil, než dokumenty dostupné širokej verejnosti.

Je prekvapujúce, že sa zdá, že Komisia považuje konferencie TABD za rokovania, keďže ich organizuje lobistická skupina súkromného sektora a podľa zmlúv nezohrávajú žiadnu úlohu v rozhodovacom procese EÚ. V dôsledku toho je potreba transparentnosti naliehavejšia a posilňuje sa právo na prístup k dokumentom.

Informačné poznámky sú základnými dokumentmi na pochopenie procesu tvorby politiky. Názor Komisie, že neexistuje skutočný verejný záujem na ich zverejnení, svedčí o nedostatočnom pochopení demokratickej priepasti, ktorú občania EÚ tak silno pociťujú.

ROZHODNUTIE

1 Právny rámec

1.1 Sťažnosť spochybňuje odmietnutie prístupu k niektorým dokumentom zo strany Komisie. Žiadosť o prístup bola podaná v decembri 1999 a opakovaná žiadosť sťažovateľa bola zamietnutá v máji 2000. Preskúmanie ombudsmana, či odmietnutie prístupu Komisiou je prípadom nesprávneho úradného postupu, bude preto založené na rozhodnutí 94/90 (2), ktoré bolo v tom čase platným právnym rámcom.

1.2 Od 3. decembra 2001 sa prístup k dokumentom Komisie riadi nariadením č. 1049/2001 (3) a podrobnými pravidlami pripojenými k rokovaciemu poriadku Komisie jej rozhodnutím z 5. decembra 2001 (4), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie 94/90. Ombudsmanka sa preto domnieva, že opätovné posúdenie žiadosti sťažovateľa Komisiou musí byť založené na nariadení č. 1049/2001.

2 Argumenty predložené sťažovateľom a Komisiou

2.1 Sťažovateľ spochybňuje odmietnutie Komisie poskytnúť prístup ku všetkým informačným poznámkam delegácií Komisie na polročnom stretnutí Transatlantického obchodného dialógu (TABD), ktoré sa konalo 10. mája 1999 vo Washingtone, a na konferencii TABD, ktorá sa konala 28. - 29. októbra 1999 v Berlíne.

2.2 Sťažovateľ tvrdí, že odmietnutie Komisie neprikladá dostatočný význam verejnému záujmu na zverejnení. Podľa sťažovateľa je TABD a najmä jeho výročná konferencia fórom, na ktorom sa navrhujú a prerokúvajú politiky EÚ, ktoré majú neskôr ďalekosiahly vplyv na všetkých európskych občanov. Informačné poznámky sú nevyhnutné na pochopenie vzťahu Komisie s TABD a úlohy tohto orgánu v rozhodovacom procese EÚ. Poznámky boli pripravené na prezentáciu na konferencii súkromného sektora a mali by sa sprístupniť aj iným častiam občianskej spoločnosti.

2.3 Sťažovateľ požaduje prístup k dokumentom a uvádza, že v judikatúre sa vyžaduje, aby inštitúcie poskytli čiastočný prístup, ak dokument obsahuje dôverné aj nedôverné informácie.

2.4 Podľa Komisie sa predmetné dokumenty skladajú z dvoch spojovacích materiálov, ktoré obsahujú orientačné poznámky, navrhované rečnícke body, návrhy komuniké, informačné poznámky na sprievodné stretnutia s ministrami vlády USA, ako aj odporúčania TABD Komisii a pripomienky a odpovede útvarov Komisie na tieto odporúčania. Komisia zverejnila všetky požadované dokumenty okrem orientačných poznámok, rád, stanovísk a iných pripomienok od zamestnancov Komisie.

Komisia tvrdí, že dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, obsahujú len stanoviská a odporúčania zamestnancov, ktorí by v prípade sprístupnenia svojich stanovísk verejnosti neváhali poskytnúť osobné hodnotenie politických otázok. To by vážne narušilo rozhodovaciu schopnosť Komisie. Okrem toho tieto dokumenty neobjasňujú postoje, ktoré Komisia zaujala vo vzťahu k návrhom TABD. Neexistuje žiadny skutočný verejný záujem na zverejnení a prevažuje záujem na zachovaní takýchto dokumentov vo vnútri.

Okrem toho, ak by sa dokumenty dostali do verejnej sféry, osobné názory zamestnancov by sa mohli mylne považovať za názory odrážajúce názory Komisie. Zverejnenie dokumentov by preto poškodilo vzťahy s USA. Prístup verejnosti sa musí zamietnuť, ak by sa zverejnením dotknutého dokumentu porušila ochrana medzinárodných vzťahov.

Komisia takisto tvrdí, že návrhy TABD adresované vládam sú verejne dostupné na internete a odpovede Komisie boli oznámené sťažovateľovi. Dokumenty, ku ktorým bol sťažovateľovi zamietnutý prístup, neboli sprístupnené ani zástupcom podnikateľského sektora. Sú určené výlučne na interné použitie v Komisii, a preto neexistuje dôvod na žiadosť o ich sprístupnenie iným častiam občianskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o čiastočný prístup, Komisia tvrdí, že záležitosti prediskutované medzi Komisiou a podnikateľským sektorom sú zahrnuté v odpovediach Komisie na odporúčania TABD, ku ktorým sťažovateľ získal prístup. Keďže tieto dokumenty boli súčasťou brífingov, sťažovateľ v skutočnosti získal čiastočný prístup.

Komisia napokon tvrdí, že čas, ktorý uplynul od udalostí, na ktoré boli brífingy pripravené, neumožňuje Komisii sprístupniť dokumenty, keďže stanoviská a odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté, by mohli byť stále platné v budúcich rokovaniach.

2.5 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že informačné poznámky nie sú len osobnými názormi zamestnancov Komisie. Iné takéto brífingy obsahujú oficiálne stanoviská Komisie a poskytujú viac informácií o tom, ako sa príslušný proces uskutočnil, než dokumenty dostupné širokej verejnosti.

Sťažovateľ vyjadril prekvapenie nad tým, že sa zdá, že Komisia považuje konferencie TABD za rokovania, keďže ich organizuje lobistická skupina súkromného sektora a nezohrávajú žiadnu úlohu v rozhodovacom procese EÚ podľa zmlúv. V dôsledku toho je potreba transparentnosti naliehavejšia a posilňuje sa právo na prístup k dokumentom.

Podľa sťažovateľa názor Komisie, že neexistuje skutočný verejný záujem na zverejnení brífingových správ, svedčí o nedostatočnom pochopení demokratickej priepasti, ktorú občania EÚ tak silno pociťujú.

3 Zistenia ombudsmanky

3.1 Rozhodnutie Komisie 94/90 stanovuje dve kategórie výnimiek z práva verejnosti na prístup k dokumentom Komisie. Prvá kategória je povinná a týka sa ochrany verejného záujmu. Komisia sa odvolala na túto výnimku, keď tvrdila, že zverejnenie príslušných dokumentov by poškodilo verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. Podľa Komisie by zverejnenie poškodilo vzťahy s USA, pretože osobné názory zamestnancov Komisie by sa mohli mylne považovať za názory odrážajúce názory Komisie.

3.2 Ombudsman poukazuje na to, že nie je jasné, prečo by americké orgány urobili takúto chybu, a Komisia neposkytuje žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali akúkoľvek pravdepodobnosť, že by tak urobili.

3.3 Ombudsman sa preto domnieva, že dôvod, ktorý uviedla Komisia, nepreukazuje, že Komisia skutočne zvážila, či vzhľadom na informácie, ktoré má k dispozícii, môže zverejnenie skutočne ohroziť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

3.4 Komisia sa tiež odvolala na druhú kategóriu výnimiek podľa rozhodnutia 94/90, ktorá má chrániť jej záujem na dôvernosti jej konaní. Podľa ustálenej judikatúry musí inštitúcia pri uplatňovaní tejto výnimky nájsť skutočnú rovnováhu medzi záujmom občana na získaní prístupu k dokumentom a akýmkoľvek vlastným záujmom na zachovaní dôvernosti svojich rokovaní.

3.5 Ombudsman považuje za opodstatnený argument Komisie, že dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, obsahujú stanoviská a odporúčania zamestnancov, ktorí by neváhali poskytnúť osobné hodnotenie politických otázok, ak by ich názory boli zverejnené, a že by to vážne narušilo rozhodovaciu schopnosť Komisie.

3.6 Ombudsman sa však nedomnieva, že argument Komisie, že neexistuje skutočný verejný záujem na zverejnení, je prijateľný. V tejto súvislosti ombudsmanka v prvom rade pripomína, že cieľom zásady otvorenosti je zabezpečiť významnejšiu úlohu občanov v rozhodovacom procese a zabezpečiť, aby administratíva v demokratickom systéme konala voči občanom primeranejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie (5). Okrem toho čo najširší prístup k dokumentom, ktorý má zabezpečiť rozhodnutie Komisie 94/90, umožňuje občanom vykonávať skutočnú a účinnú kontrolu výkonu právomocí zverených inštitúciám Spoločenstva (6).

3.7 Ombudsman poznamenáva, že podľa informácií dostupných na internetovej stránke Komisie TABD sleduje svoj pôvod v roku 1995, keď vtedajší minister obchodu USA a komisári BRITTAN a BANGEMANN zorganizovali v Seville konferenciu pre generálnych riaditeľov spoločností z oboch strán Atlantiku. Na vlastnom webovom sídle TABD sa TABD opisuje ako „neformálny proces, v rámci ktorého európske a americké spoločnosti a podnikateľské združenia vypracúvajú spoločné odporúčania obchodnej politiky EÚ a USA v spolupráci s Európskou komisiou a vládou USA“.

3.8 Ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ je oprávnený odvolávať sa na verejný záujem na zverejnení dokumentov týkajúcich sa vzťahu Komisie s TABD. Komisii tiež neprináleží uvádzať, ktoré dokumenty môžu alebo nemusia byť užitočné pre občanov pri monitorovaní výkonu právomocí Komisie.

3.9 Ombudsman preto konštatuje, že Komisia pri uplatňovaní diskrečnej výnimky rozhodnutia 94/90 nepreukázala, že dosiahla skutočnú rovnováhu medzi záujmom občanov na získaní prístupu k dokumentom a vlastným opodstatneným záujmom na dôvernosti. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

3.10 Pokiaľ ide o otázku čiastočného prístupu, ombudsmanka poukazuje na to, že Komisia by pri prehodnocovaní žiadosti sťažovateľa mala zvážiť čiastočný prístup v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

4 Záver

4.1 Z uvedených dôvodov sa ombudsman domnieva, že odôvodnenie zamietnutia žiadosti sťažovateľa o prístup k informačným poznámkam delegácií Európskej komisie na polročnom stretnutí TABD, ktoré sa konalo 10. mája 1999 vo Washingtone, a na konferencii TABD, ktorá sa konala 28. - 29. októbra 1999 v Berlíne, zo strany Komisie je nedostatočné. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

4.2 Ombudsman preto predkladá Komisii v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Komisia by mala prehodnotiť žiadosť sťažovateľa a poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom, pokiaľ sa neuplatňuje jedna alebo viacero výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia 1049/2001. Prehodnotenie by malo zahŕňať možnosť čiastočného prístupu v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana zašle Rada podrobné stanovisko do 31. októbra 2002. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania ombudsmanky a opisu spôsobu jeho vykonávania.

V Štrasburgu 27. júna 2002

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

(2) Rozhodnutie Komisie 94/90 z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie (Ú. v. ES L 46, 1994, s. 58; Mim. vyd. 01/001, s. 288).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145/43, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(4) 2001 Ú. v. ES L 345/94.

(5) Vec T-211/00, Aldo Kuijer/Rada, rozsudok Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 7. februára 2002, bod 52.

(6) Vec T-92/98, Interporc Im- und Export GmbH/Komisia („Interporc II“), Zb. 1999, s. II-3521, bod 39.