# Odporúčanie o odmietnutí Európskej komisie poskytnúť verejnosti prístup k správe o posúdení rizika, ktorú vypracovala veľká spoločnosť pôsobiaca v oblasti sociálnych médií a ktorá sa týka jej súladu s aktom o digitálnych službách (vec 1746/2024/MIG)
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2025-11-03T00:00+01:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/recommendation/sk/214486)
---
> Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k správe o posúdení rizika za rok 2023 veľkej platformy sociálnych médií, pokiaľ ide o jej súlad s ustanoveniami aktu o digitálnych službách. Podávanie výročných správ je súčasťou povinností „veľmi veľkých online platforiem" podľa aktu o digitálnych službách. Komisia zamietla prístup k správe s odkazom na výnimku podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie 1049/2001). Komisia konkrétne tvrdila, že možno predpokladať, že zverejnenie správy by ohrozilo obchodné záujmy platformy, ako aj jej prebiehajúce vyšetrovanie dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách. Komisia preto správu neposúdila individuálne vzhľadom na jej možné zverejnenie.
> 
> Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal predmetnú správu. Na základe inšpekcie ombudsmanka poskytla Komisii svoje predbežné stanovisko, že je neprimerané uplatňovať všeobecnú domnienku nezverejnenia na správu o posúdení rizika vypracovanú podľa aktu o digitálnych službách. Ombudsmanka sa domnievala, že okolnosti, za ktorých súdy EÚ uznali možnosť použiť všeobecnú domnienku, sa veľmi líšia od pravidiel, ktoré sa uplatňujú na správy o posúdení rizika. Vzhľadom na to ombudsmanka predbežne zastávala názor, že odvolávanie sa Komisie na všeobecnú domnienku predstavuje nesprávny úradný postup.
> 
> V odpovedi ombudsmanke Komisia trvala na svojom stanovisku a dodala, že použitie všeobecnej domnienky bolo odôvodnené aj vzhľadom na potrebu chrániť účel nezávislého auditu dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách, ktorý prebiehal v čase jej rozhodnutia o žiadosti o prístup.
> 
> Ombudsmanka nebola presvedčená, že potreba chrániť účel auditu bola taká, aby odôvodňovala uplatňovanie všeobecnej domnienky nezverejnenia Komisiou. Hoci zákonodarca prepojil harmonogram proaktívneho uverejňovania správy o posúdení rizika s dokončením nezávislého auditu, neznamená to, že žiadosti o prístup verejnosti podľa nariadenia č. 1049/2001 musia byť pred týmto dátumom zamietnuté. Naopak, ak príslušná platforma ešte iniciatívne nezverejnila správu o posúdení rizika v prípade žiadosti verejnosti o prístup k nej, Komisia by to mala zohľadniť vo svojom posúdení podľa nariadenia č. 1049/2001. Ak nie je jasné, či možno poskytnúť prístup verejnosti, Komisia by sa mala poradiť s platformou, aby získala jej názory na to, či sa môže uplatniť niektorá z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.
> 
> Ombudsmanka tak konštatovala, že uplatnenie všeobecnej domnienky nezverejnenia spornej správy o posúdení rizík Komisiou predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia vykonala individuálne posúdenie dokumentu s cieľom poskytnúť čo najširší prístup v súlade s nariadením č. 1049/2001.
> 
vydané v súlade s článkom 4 ods. 1 štatútu európskeho ombudsmana[^\[1\]^](#_ftn1){#_ftnref1}

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti
----------------------------------

**1.** Podľa aktu o digitálnych službách[\[2\]](#_ftn2){#_ftnref2} by poskytovatelia „veľmi veľkých online platforiem" a „veľmi veľkých internetových vyhľadávačov"[\[3\]](#_ftn3){#_ftnref3} mali raz ročne dôsledne identifikovať a posúdiť systémové riziká vyplývajúce z ich služieb. Toto posúdenie by malo zahŕňať riziká, ako je šírenie nezákonného obsahu a dezinformácií, ako aj negatívne účinky na uplatňovanie základných práv, volebné procesy alebo v súvislosti s rodovo motivovaným násilím a ochranou maloletých[\[4\].](#_ftn4){#_ftnref4}

**2.** Okrem toho sa má aspoň raz ročne vykonať nezávislý audit s cieľom posúdiť, či poskytovatelia určených online platforiem a vyhľadávačov dodržiavajú svoje povinnosti podľa aktu o digitálnych službách[\[5\].](#_ftn5){#_ftnref5}

**3.** Správa o posúdení rizika určenej platformy a audítorská správa nezávislého audítora sa majú zverejniť[\[6\].](#_ftn6){#_ftnref6}

**4.**Ak sa zistia riziká, dotknutý poskytovateľ určenej platformy (a/alebo vyhľadávača) musí zaviesť zmierňujúce opatrenia na riešenie týchto rizík.

**5.**Európska komisia monitoruje a presadzuje dodržiavanie povinností veľmi veľkých online platforiem podľa aktu o digitálnych službách.

**6.** V apríli 2023 Komisia označila „X" (predtým „Twitter") za „veľmi veľkú online platformu". V dôsledku toho musel poskytovateľ platformy do štyroch mesiacov zabezpečiť, aby si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych službách[\[7\].](#_ftn7){#_ftnref7} To zahŕňalo povinnosť vykonať ročné posúdenie rizika a podať o ňom správu Komisii.

**7. Komisii bola**14. septembra 2023 doručená správa o prvom ročnom posúdení rizika X podľa aktu o digitálnych službách.

**8.** Sťažovateľ, novinár, podal 26. septembra 2023 Komisii žiadosť[\[8\]](#_ftn8){#_ftnref8} o prístup verejnosti k dokumentom, v ktorej požiadal o zverejnenie správy X o posúdení rizika.

**9. Komisia** 8. novembra 2023 odmietla poskytnúť prístup verejnosti, pričom vychádzala z potreby chrániť obchodné záujmy dotknutej platformy[\[9\].](#_ftn9){#_ftnref9}

**10.**Sťažovateľ potom požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu verejnosti (podal „opakovanú žiadosť").

**11.** V decembri 2023 Komisia na základe svojho posúdenia správy platformy o posúdení rizika (a ďalších prvkov) začala formálne vyšetrovanie[\[10\]](#_ftn10){#_ftnref10} týkajúce sa dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách. Komisia sa konkrétne domnievala, že platforma dôsledne neposúdila určité systémové riziká v EÚ vyplývajúce z návrhu a fungovania jej systémov a využívania jej služieb.

**12.**V júni 2024 Komisia prijala potvrdzujúce rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prístup, pričom tvrdila, že správu o posúdení rizika nebolo možné zverejniť. Komisia sa pritom odvolávala aj na potrebu chrániť svoje prebiehajúce vyšetrovanie podľa aktu o digitálnych službách, pričom tvrdila, že sa uplatňuje všeobecná domnienka nezverejnenia a že dve výnimky na ochranu obchodných záujmov a na ochranu účelu vyšetrovania sú úzko prepojené.

**13.** V júli 2024 Komisia vydala predbežné zistenia o nesúlade v súvislosti so svojím vyšetrovaním aktu o digitálnych službách, v ktorých identifikovala tri sťažnosti[\[11\].](#_ftn11){#_ftnref11}

**14.**V septembri 2024 sa sťažovateľ nespokojný s odmietnutím Komisie poskytnúť prístup verejnosti obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie
------------

**15.** Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s rozhodnutím Komisie odmietnuť prístup verejnosti k predmetnej správe o posúdení rizika podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001[\[12\]).](#_ftn12){#_ftnref12}

**16.**Počas vyšetrovania dostala ombudsmanka odpoveď Komisie na sťažnosť. Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal aj predmetnú správu o posúdení rizika.

### Predložené argumenty

**17. **Komisia****vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí tvrdila, že zverejnenie správy o posúdení rizika by ohrozilo účel jej vyšetrovania podľa aktu o digitálnych službách, konkrétne zabezpečenie súťažeschopných a spravodlivých trhov v digitálnom sektore v celej EÚ, na ktorých strážcovia prístupu ponúkajú určené služby v prospech komerčných a koncových používateľov.

**18. Konkrétnejšie, Komisia uviedla,**že poskytovateľ dotknutej platformy ešte nezverejnil správu o posúdení rizika a že platforma má oprávnený záujem na tom, aby Komisia použila informácie, ktoré s ňou zdieľa, len na účel určený aktom o digitálnych službách.

**19.** Komisia poznamenala, že jej prešetrovanie podľa aktu o digitálnych službách stále prebieha. Vzhľadom na to Komisia tvrdila, že tento prípad *„zahŕňa \[druh\] situácie",* na základe ktorej súdy EÚ uznali možnosť uplatniť všeobecnú domnienku nezverejnenia[\[13\].](#_ftn13){#_ftnref13}

**20.**Po prvé Komisia tvrdila, že sporná správa o posúdení rizika je súčasťou kategórie podobných dokumentov (jej vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa aktu o digitálnych službách), na ktoré sa zjavne vzťahujú výnimky na ochranu účelu vyšetrovania a obchodných záujmov.

**21.**Po druhé, táto kategória dokumentov patrí do rozsahu pôsobnosti odvetvového právneho rámca, ktorý obsahuje osobitné pravidlá prístupnosti (podobné pravidlám v oblasti antitrustových pravidiel, štátnej pomoci a kontroly fúzií). Najmä pri prešetrovaniach aktu o digitálnych službách musí byť rozhodnutie Komisie založené na komplexnom posúdení skutočností zhromaždených počas prešetrovania. Na tento účel má Komisia podobné vyšetrovacie právomoci ako v oblasti práva hospodárskej súťaže a dotknuté podniky majú podobné obchodné záujmy, ktoré sú v týchto konaniach chránené. V tejto súvislosti Komisia odkázala na tieto ustanovenia:

článok 79 ods. 4 aktu o digitálnych službách, v ktorom sa stanovuje právo „dotknutých strán" na prístup k spisu Komisie, čo znamená, že nezúčastnené tretie strany nemajú žiadne právo na prístup, a

Článok 84 aktu o digitálnych službách, v ktorom sa vyžaduje služobné tajomstvo informácií získaných v súvislosti s vyšetrovaním, čo znamená, že dotknuté platformy majú legitímne právo očakávať, že informácie, ktoré poskytujú Komisii, sa nebudú ďalej šíriť.

**22. Komisia dospela k záveru, že** zverejnenie by narušilo tieto pravidlá privilegovaného prístupu \[14\].{#_ftnref14}

**23.** Po tretie, Komisia sa domnievala, že zverejnenie by narušilo riadne fungovanie prešetrovania aktu o digitálnych službách, a teda jeho cieľ, čo by znamenalo, že by viedlo k neprimeraným zásahom tretích strán[\[15\].](#_ftn15){#_ftnref15}

**24.**Po štvrté, Komisia uviedla, že v rámci vyšetrovania podľa aktu o digitálnych službách pravdepodobne zhromaždí citlivé obchodné informácie. To môže zahŕňať informácie týkajúce sa vnútornej organizácie, fungovania, obchodných postupov a správania platformy a činností a stratégií v súvislosti s potenciálnymi rizikami. Tento bod ilustruje skutočnosť, že akt o digitálnych službách ukladá podnikom povinnosť uverejniť svoje správy o posúdení rizika a zároveň im umožňuje upraviť „dôverné informácie" vo verejnej verzii správy.

**25.**Komisia dospela k záveru, že zverejnenie správy o posúdení rizika by narušilo vzájomnú dôveru medzi Komisiou a dotknutými určenými platformami, ako aj potenciálnymi informátormi, keďže tieto strany by sa zdráhali spolupracovať. V konečnom dôsledku by táto strata dôvery oslabila schopnosť Komisie účinne presadzovať akt o digitálnych službách. Dve výnimky týkajúce sa ochrany obchodných záujmov a účelu vyšetrovania sú teda v prejednávanej veci úzko spojené.

**26. Komisia**napokon zastávala názor, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení a že verejný záujem je lepšie uspokojený tým, že sa zabezpečí úplný pokojný záver jej vyšetrovania týkajúceho sa aktu o digitálnych službách.

**27.** **Navrhovateľ** považoval použitie všeobecnej domnienky Komisiou za neopodstatnené a v rozpore so zásadami otvorenosti a transparentnosti. Tvrdil, že existuje zásadný rozdiel medzi typom informácií zhromaždených v prípadoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a vo vyšetrovaniach podľa aktu o digitálnych službách a že jedinečná povaha vyšetrovaní v rámci aktu o digitálnych službách, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, demokratickej účasti a uplatňovania základných práv, si vyžaduje zvýšenú úroveň transparentnosti a verejnej kontroly.

**28.**Sťažovateľ takisto tvrdil, že skutočnosť, že Komisia začala vyšetrovanie, zvyšuje potrebu transparentnosti, keďže nezverejnenie bráni verejnosti prijímať informované rozhodnutia o bezpečnosti využívania služieb platformy.

**29.**Vo všeobecnosti sťažovateľ uviedol, že sa zdá, že Komisia uplatňuje všeobecnú domnienku aj v prípadoch, keď nezačala formálne vyšetrovanie aktu o digitálnych službách, pričom odkázal na dve ďalšie podobné žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom, ktoré Komisia zamietla.

**30.** Navrhovateľ dospel k záveru, že použitie všeobecného predpokladu by znamenalo,*„že takmer akákoľvek interakcia, ktorú mala Komisia s najväčšími technologickými spoločnosťami v posledných rokoch, by mohla* *zmiznúť za závojom nezverejňovania".* To by sťažilo prácu novinárov, a to aj v ich úlohe *„sociálnych strážcov",* ako to uznal Európsky súd pre ľudské práva.

**31.**Pokiaľ ide o potrebu chrániť obchodné záujmy príslušnej platformy, sťažovateľ považoval argumenty Komisie za nedostatočne konkrétne. Tvrdil tiež, že pravidlá týkajúce sa uverejňovania správ o posúdení rizík nezakladajú bezpodmienečnú dôvernosť akýchkoľvek informácií, ktoré podniky poskytujú Komisii na základe aktu o digitálnych službách.

**32.**Navrhovateľ napokon tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, pretože by to pomohlo verejnosti orientovať sa v rizikách súvisiacich s využívaním služieb príslušnej platformy. V tejto súvislosti poznamenal, že verejné inštitúcie v celej Európe uvažovali o ukončení využívania služieb platformy z dôvodu obáv z dezinformácií a že niektoré tak urobili. Zverejnenie by teda tiež pomohlo verejným orgánom rozhodnúť, či je platforma vhodným miestom pre verejné oznámenia.

**33.** Keď **Komisia v októbri 2024 odpovedala na** sťažnosť, poskytla aktuálne informácie o aktu o digitálnych službách. Uviedla, že uskutočnila niekoľko výmen s poskytovateľom dotknutej platformy a že vydala predbežné zistenia. Tieto predbežné zistenia sa však týkali len niektorých zistených problémov, takže vyšetrovanie aktu o digitálnych službách stále v plnej miere prebiehalo.

**34.**Komisia takisto informovala ombudsmanku, že správa o nezávislom audite bola prijatá v auguste 2024 a že platforma bude musieť uverejniť svoju správu o posúdení rizika do 27. novembra 2024. Komisia zastávala názor, že zverejnenie správy platformy o posúdení rizika podľa nariadenia č. 1049/2001 pred uplynutím tohto harmonogramu by ohrozilo obchodné záujmy platformy.

### Predbežné stanoviská ombudsmana

**35. **Ombudsmanka**** 15. novembra 2024 poskytla Komisii svoje **predbežné stanovisko** [\[16\],](#_ftn16){#_ftnref16} že je neprimerané uplatňovať všeobecnú domnienku nezverejnenia na správu o posúdení rizika podľa aktu o digitálnych službách na základe potreby chrániť účel vyšetrovania dodržiavania aktu o digitálnych službách platformou a potreby chrániť obchodné záujmy.

**36. Ombudsmanka sa**konkrétne domnievala, že pravidlá, ktoré sa vzťahujú na správy o posúdení rizika, sa výrazne odchyľujú od okolností, za ktorých súdy EÚ stanovili možnosť využiť všeobecnú domnienku. V akte o digitálnych službách sa predovšetkým nestanovujú pravidlá privilegovaného prístupu k správam o posúdení rizík, ale od platforiem sa vyžaduje, aby tieto správy uverejňovali bez ohľadu na to, či prebieha vyšetrovanie aktu o digitálnych službách zo strany Komisie.

**37. Ombudsmanka** sa okrem toho domnievala, že hoci akt o digitálnych službách skutočne umožňuje[\[17\]](#_ftn17){#_ftnref17} neposkytnutie určitých informácií, keď platforma uverejňuje svoju správu o posúdení rizika, nie je rozumné z tohto ustanovenia -- a vzhľadom na povinnosť uverejniť správu -- vyvodiť záver, že správy o posúdení rizika obsahujú citlivé obchodné informácie *v celom rozsahu.*

**38.**Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby odpovedala na súbor otázok, ktoré vyvoláva právny rámec aktu o digitálnych službách.

**39.** Dňa 27. novembra 2024, t. j. ku dňu uplynutia stanovenej lehoty, **dotknutá platforma uverejnila upravenú verziu spornej správy o posúdení rizík** \[18\].{#_ftnref18}

**40.** **Sťažovateľ** sa vyjadril k uverejneniu správy o posúdení rizika, pričom zastával názor, že *„kľúčové časti"* správy boli upravené.

**41.** V marci 2025 **Komisia** **odpovedala** [\[19\]](#_ftn19){#_ftnref19} na predbežné stanoviská ombudsmanky a zopakovala svoje stanovisko, že predmetná správa o posúdení rizika je súčasťou jej vyšetrovacieho spisu aktu o digitálnych službách, a teda že sa uplatňuje všeobecná domnienka nezverejnenia na základe potreby chrániť obchodné záujmy dotknutej platformy, ako aj účel prebiehajúceho vyšetrovania aktu o digitálnych službách.

**42. Komisia**okrem toho uviedla, že akt o digitálnych službách a nariadenie č. 1049/2001 majú konzistentné ciele. Konkrétnejšie, akt o digitálnych službách obsahuje niekoľko ustanovení o transparentnosti, ktoré sú rozhodujúce pre umožnenie zvýšenej verejnej kontroly a zodpovednosti, čo zase prispieva k širšiemu cieľu aktu o digitálnych službách, konkrétne k zaisteniu bezpečného, predvídateľného a dôveryhodného online prostredia, v ktorom sú chránené základné práva. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že uverejnenie správy o posúdení rizika a audítorskej správy je kľúčom k pochopeniu toho, ako poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem identifikujú, analyzujú a zmierňujú systémové riziká vyplývajúce z ich služieb.

**43.** Hoci Komisia uznáva *„významný verejný záujem",* ktorý sa odráža v ustanoveniach aktu o digitálnych službách, poznamenala, že tieto pravidlá chránia aj určité informácie, ktoré určené platformy môžu odstrániť z verejnej verzie svojich správ o posúdení rizika. Z toho vyplýva, že správy o posúdení rizika môžu obsahovať citlivé obchodné informácie.

**44.** Komisia takisto tvrdila, že dôvernosť správ o posúdení rizika sa musí zabezpečiť počas celého postupu: po prijatí správy Komisiou s cieľom chrániť jej rozhodovanie o tom, či je začatie vyšetrovania opodstatnené, a po začatí vyšetrovania podľa aktu o digitálnych službách s cieľom zabezpečiť nestranný a účinný postup a riadnu spoluprácu s platformou. Komisia takisto zastávala názor, že to zahŕňa čas *po* uverejnení správy o posúdení rizika príslušnou platformou.

**45. Komisia** celkovo tvrdila, že zverejnenie správy by v ktorejkoľvek fáze i) obišlo systém podávania správ o transparentnosti stanovený v akte o digitálnych službách, ii) ohrozilo účel jej vyšetrovaní v rámci aktu o digitálnych službách a iii) obišlo osobitný prístup k spisu a pravidlá dôvernosti stanovené v akte o digitálnych službách. Komisia takisto poznamenala, že podľa odôvodnenia 85 aktu o digitálnych službách *„sa očakáva, že následné posúdenia rizík budú na sebe stavať a ukážu vývoj identifikovaných rizík".*

**46. Komisia** okrem toho tvrdila, že zverejnenie správy o posúdení rizika by ohrozilo účel auditu podľa článku 37 aktu o digitálnych službách vrátane následných opatrení. Tvrdila, že *„verejné reakcie na správy o posúdení rizika môžu spôsobiť zásahy do práce audítorov, ktorí ich musia analyzovať v rámci svojho auditu, ako aj do možnosti poskytovateľov vykonať odporúčania auditu alebo alternatívne opatrenia na riešenie potenciálneho nesúladu",* ako sa uvádza v audítorskej správe.

**47.** Komisia napokon uviedla, že v jej pravidlách[\[20\]](#_ftn20){#_ftnref20} o tom, ako vykonáva nariadenie č. 1049/2001, sa „uznáva", že na dokumenty, ktoré sú súčasťou postupov aktu o digitálnych službách, sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia.

**48.**Pokiaľ ide o súbor otázok, s ktorými sa stotožňuje ombudsmanka, Komisia uviedla, že vo všeobecnosti monitoruje včasné uverejňovanie správ o posúdení rizík poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a posudzuje úpravy, ktoré vykonávajú, a „odôvodnenie", v ktorom musia odôvodniť prípadné úpravy. Komisia sa takisto domnievala, že úpravy, ktoré platformy môžu urobiť vo verejnej verzii svojich správ o posúdení rizika podľa aktu o digitálnych službách, by odzrkadľovali výnimky z transparentnosti stanovené v článku 4 nariadenia 1049/2001.

**49.**V nadväznosti na odpoveď Komisie ombudsmanka poskytla sťažovateľovi možnosť predložiť pripomienky vrátane jej predbežných stanovísk.

**50.** Sťažovateľ v odpovedi uviedol, že Komisia výslovne uznala mimoriadne významný verejný záujem na tom, aby vedela, ako poskytovatelia identifikujú a zmierňujú systémové riziká, a že by sa to malo považovať za *prevažujúci*verejný záujem na zverejnení.

**51.**Sťažovateľ takisto zopakoval svoje stanovisko, že akt o digitálnych službách sa odlišuje od pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, a uviedol, že uplatnenie všeobecnej domnienky nezverejnenia by znamenalo, že správy o posúdení rizika by sa verejnosti sprístupnili len so značným oneskorením.

**52.**Sťažovateľ ďalej tvrdil, že sa zdá, že Komisia uplatňuje akt o digitálnych službách bez toho, aby uplatnila právo na prístup k dokumentom EÚ podľa nariadenia č. 1049/2001.

**53.**Sťažovateľ napokon uviedol, že sa zdá, že Komisia je ochotná posúdiť úpravy vykonané poskytovateľmi veľkých online platforiem až po tom, ako uverejnia svoju správu o posúdení rizika. Podľa názoru sťažovateľa by to na účely transparentnosti nepostačovalo.

### Posúdenie ombudsmana po odpovedi Komisie na predbežné stanoviská

**54.**V akte o digitálnych službách sa stanovuje osobitný režim transparentnosti pre posúdenia rizík, ktoré majú každoročne vykonávať veľmi veľké online platformy.

**55.** V akte o digitálnych službách sa konkrétne vyžaduje, aby určené platformy uverejnili svoju správu o posúdení rizika najneskôr tri mesiace po ukončení každoročného nezávislého auditu dodržiavania povinností príslušnej platformy podľa aktu o digitálnych službách[\[21\].](#_ftn21){#_ftnref21} Tieto ustanovenia o proaktívnej transparentnosti v akte o digitálnych službách sa musia zosúladiť s reaktívnym režimom transparentnosti stanoveným v nariadení č. 1049/2001, ktorý sa uplatňuje, keď Komisia dostane žiadosť o prístup verejnosti k správam o posúdení rizika vypracovaným podľa aktu o digitálnych službách. Ani jeden z týchto dvoch právnych rámcov nemá prednosť pred druhým.

**56.** Podľa nariadenia č. 1049/2001 musia inštitúcie EÚ v zásade vykonať konkrétne a individuálne posúdenie obsahu každého požadovaného dokumentu s cieľom rozhodnúť, či sa verejnosti môže udeliť prístup, či už úplný alebo čiastočný \[22\]. {#_ftnref22}

**57.**Ako výnimku z tohto pravidla súdy EÚ uznali, že inštitúcie EÚ môžu uplatniť všeobecnú domnienku nezverejnenia na určité kategórie dokumentov, na ktoré sa zjavne vzťahujú podobné úvahy o tom, prečo ich nemožno zverejniť. V takom prípade dotknutá inštitúcia nemusí skúmať konkrétny obsah požadovaných dokumentov.

**58.** Táto judikatúra zahŕňa napríklad dokumenty v administratívnom spise Komisie o preskúmaní štátnej pomoci[\[23\],](#_ftn23){#_ftnref23} dokumenty vymieňané medzi Komisiou a oznamujúcimi stranami alebo tretími stranami v súvislosti s postupmi kontroly koncentrácií[\[24\],](#_ftn24){#_ftnref24} dokumenty týkajúce sa prebiehajúcej fázy konania o porušení povinnosti pred podaním žaloby[\[25\]](#_ftn25){#_ftnref25} a dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[\[26\]](#_ftn26){#_ftnref26}.

**59.**Tieto postupy majú spoločné to, že sektorové pravidlá, ktorými sa riadia, nestanovujú právo tretích strán na prístup k príslušnému administratívnemu spisu Komisie. Okrem toho je Komisia viazaná mlčanlivosťou. Príslušné odvetvové právne rámce sa preto v prvom rade zameriavajú na zabezpečenie dodržiavania služobného tajomstva v príslušných postupoch. Ich cieľ sa teda veľmi líši od cieľa nariadenia č. 1049/2001, ktorým je zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť, okrem iného, rozhodovania administratívy Únie. Súdy sa preto domnievali, že ak by verejnosť mala prístup k správnemu spisu Komisie v týchto veciach (na základe nariadenia č. 1049/2001), spochybnilo by to systém zavedený týmito pravidlami, a teda by to ohrozilo samotný účel týchto vyšetrovaní (a v niektorých prípadoch aj obchodné záujmy).

**60.** Komisia tvrdila, že režim transparentnosti zavedený aktom o digitálnych službách má rovnako reštriktívny charakter, a preto sa judikatúra týkajúca sa všeobecných domnienok nezverejňovania analogicky uplatňuje na správy o posúdení rizika vypracované podľa aktu o digitálnych službách. Komisia konkrétne tvrdila, že skutočnosť, že podľa aktu o digitálnych službách majú „dotknuté strany" právo[\[27\]](#_ftn27){#_ftnref27} na prístup k vyšetrovaciemu spisu, znamená, že širšia verejnosť je z takéhoto prístupu vylúčená. Okrem toho na základe požiadavky služobného tajomstva[\[28\]](#_ftn28){#_ftnref28} poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem oprávnene očakávajú, že Komisia nezverejní *žiadne* informácie, ktoré s ňou zdieľajú. Komisia tiež poukázala na možnosť, že platformy môžu pred uverejnením svojich správ o posúdení rizika upraviť[\[29\]](#_ftn29){#_ftnref29} určité informácie.

**61.**Ombudsmanka trvá na svojom stanovisku, že pravidlá, ktoré sa vzťahujú na správy o posúdení rizika vypracované podľa aktu o digitálnych službách veľmi veľkými online platformami, sa výrazne odchyľujú od okolností, za ktorých súdy EÚ uznali možnosť využiť všeobecnú domnienku nezverejnenia.

**62.** Vo všeobecnosti na rozdiel od odvetvových právnych rámcov, v súvislosti s ktorými súdy EÚ uznali, že možno uplatniť všeobecnú domnienku, akt o digitálnych službách zdôrazňuje význam transparentnosti a zodpovednosti online služieb. Pokiaľ ide o veľmi veľké online platformy, v akte o digitálnych službách sa uznáva, že vzhľadom na ich osobitnú úlohu a dosah je potrebná zvýšená úroveň transparentnosti a verejnej kontroly.[\[30\]](#_ftn30){#_ftnref30} Na dosiahnutie týchto cieľov musia špecializované platformy zverejniť značné množstvo informácií vrátane informácií, ktoré by sa mohli považovať za citlivé z obchodného hľadiska, ako je počet ich mesačných príjemcov v každom členskom štáte.[\[31\]](#_ftn31){#_ftnref31}

**63.** V rovnakom duchu musia určené online platformy uverejniť svoju výročnú správu o posúdení rizika a musia tak urobiť najneskôr tri mesiace po ukončení nezávislého auditu.[\[32\]](#_ftn32){#_ftnref32} Uverejnenie sa má uskutočniť najmä *bez ohľadu na to,* či Komisia začala vyšetrovanie dodržiavania povinností dotknutej platformy podľa aktu o digitálnych službách, či takéto vyšetrovanie prebieha alebo či Komisia ešte neprijala rozhodnutie o možnom začatí vyšetrovania.

**64.** Ako ilustruje tento prípad, nie je nepravdepodobné, že predpísaná lehota na uverejnenie správy o posúdení rizika uplynie *skôr, ako* Komisia môže ukončiť svoje prešetrovanie. V skutočnosti sa zdá, že vo väčšine prípadov, keď sa Komisia rozhodne začať vyšetrovanie, (upravené znenie) správa o posúdení rizika sa zverejní pred začatím vyšetrovania alebo kým vyšetrovanie stále prebieha. Inými slovami, zdá sa, že zákonodarca sa domnieval, že ochranou úsilia Komisie v oblasti presadzovania práva nie je dotknutá transparentnosť a verejná kontrola správ o posúdení rizika.

**65.** Ombudsmanka uznáva, že akt o digitálnych službách umožňuje neposkytnutie určitých informácií, keď určená platforma uverejní svoju správu o posúdení rizika vrátane citlivých obchodných informácií. Vzhľadom na to, že správa sa musí v určitom okamihu zverejniť, je však nerozumné domnievať sa, že správy o posúdení rizika by v *celom rozsahu* obsahovali citlivé obchodné informácie. V znení príslušných ustanovení aktu o digitálnych službách nie je nič, čo by mohlo podporiť takýto výklad. Z toho istého dôvodu platformy nemôžu legitímne očakávať, že na ich správy o posúdení rizika sa bude v celom rozsahu vzťahovať zásada služobného tajomstva.

**66.**Ombudsmanka preto trvá na svojom názore, že je neprimerané uplatňovať všeobecnú domnienku nezverejnenia na správy o posúdení rizika vypracované podľa aktu o digitálnych službách na základe potreby chrániť účel vyšetrovania aktu o digitálnych službách a/alebo potreby chrániť obchodné záujmy.

**67.**V odpovedi na predbežné stanoviská ombudsmanky Komisia okrem toho tvrdila, že zverejnenie spornej správy o posúdení rizika v čase potvrdzujúceho rozhodnutia by narušilo vtedajší prebiehajúci nezávislý audit dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách.

**68.**Audítorská správa bola v tomto prípade dokončená v auguste 2024. Preto keď Komisia v júni 2024 prijala potvrdzujúce rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prístup, audit stále prebiehal.

**69. Podľa článku 42 ods. 4 aktu o digitálnych službách sa** však veľmi veľké online platformy môžu rozhodnúť uverejniť svoju správu o posúdení rizika *pred* dokončením nezávislého auditu. V príslušnom ustanovení sa vyžaduje, aby sa správa o posúdení rizika uverejnila *najneskôr* tri mesiace po ukončení auditu. Nezakazuje skoršie uverejnenie správy.

**70.**Hoci zákonodarca takto prepojil harmonogram proaktívneho uverejnenia správy o posúdení rizika s ukončením nezávislého auditu, neznamená to, že žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001 musia byť nevyhnutne zamietnuté pred týmto dátumom, čo vedie k uplatneniu všeobecnej domnienky nezverejnenia. Naopak, ak príslušná platforma ešte iniciatívne nezverejnila správu o posúdení rizika, Komisia by to mala zohľadniť vo svojom posúdení dokumentu podľa nariadenia č. 1049/2001 a ak nie je jasné, či možno poskytnúť prístup verejnosti, Komisia by sa mala poradiť s platformou, aby získala jej názory na to, či sa môže uplatniť niektorá z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Platforma tak bude mať aj možnosť reagovať na žiadosť o prístup a, ak si to želá, uverejniť svoju správu o posúdení rizika skôr, ako mohla plánovať.

**71.**Tento názor je podporený nasledujúcimi pripomienkami.

**72.** Po prvé, ako už bolo uvedené, článok 42 ods. 4 aktu o digitálnych službách neobsahuje nič, čo by platformám bránilo uverejniť ich správy o posúdení rizika *pred* ukončením nezávislého auditu. V skutočnosti sa zdá, že za posledné obdobie už niekoľko určených platforiem/vyhľadávačov uverejnilo svoje správy o posúdení rizika, hoci druhý nezávislý audit ešte nebol dokončený.

**73.** Po druhé, ombudsmanka poznamenáva, že v tomto prípade Komisia uverejnila[\[33\]](#_ftn33){#_ftnref33} podrobné informácie o svojom vyšetrovaní dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách vrátane konkrétnych otázok, ktoré posudzuje, a o svojich predbežných zisteniach nesúladu *pred ukončením* auditu. V tejto súvislosti je ťažké pochopiť, ako by (čiastočné) zverejnenie správy platformy o posúdení rizika mohlo narušiť vtedajší prebiehajúci nezávislý audit.

**74. Ombudsmanka**napokon poznamenáva, že odteraz budú musieť určené platformy každoročne vykonávať posúdenie rizika. Vzhľadom na čas, ktorý môže trvať postup pred Komisiou a nezávislým auditom, sa správy o posúdení rizika jednej platformy môžu každý rok vzťahovať na podobné témy. Použitie všeobecnej domnienky by teda mohlo viesť k situácii, keď Komisia neposudzuje správu o posúdení rizika podľa nariadenia č. 1049/2001 počas značného časového obdobia, hoci rozsah vyšetrovania aktu o digitálnych službách, ktorého účel má Komisia v úmysle chrániť, je oveľa obmedzenejší ako rozsah správy o posúdení rizika. Uplatňovanie všeobecnej domnienky nezverejňovania informácií by preto mohlo zabrániť transparentnosti a verejnej kontrole veľmi veľkých online platforiem, ktoré zákonodarca považoval za nevyhnutné. Inými slovami, použitie všeobecnej domnienky môže ohroziť jeden z kľúčových cieľov aktu o digitálnych službách, a to transparentnosť.

**75.** Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že je neprimerané uplatňovať všeobecnú domnienku nezverejnenia na správy o posúdení rizika podľa aktu o digitálnych službách a že Komisia mala vykonať individuálne posúdenie spornej správy v čase, keď posudzovala opakovanú žiadosť sťažovateľa. Ombudsmanka preto potvrdzuje svoj predbežný názor, že použitie všeobecnej domnienky nezverejnenia Komisiou predstavuje **nesprávny úradný postup .**

**76.**Ombudsmanka poznamenáva, že dotknutá platforma medzitým zverejnila upravenú verziu správy o posúdení rizika, ktorá je predmetom tohto vyšetrovania, v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 42 ods. 4 aktu o digitálnych službách. Možno preto predpokladať, že Komisia už posúdila úpravy vykonané platformou vzhľadom na výnimky stanovené v článku 42 ods. 5 aktu o digitálnych službách. V tejto súvislosti sa ombudsmanka vyzýva, aby sa oboznámila s názorom Komisie, že úpravy, ktoré môžu vykonať určené platformy podľa aktu o digitálnych službách, by mali odzrkadľovať výnimky z prístupu verejnosti v článku 4 nariadenia 1049/2001. Zdá sa, že to znamená, že predmetná správa o posúdení rizika bola medzičasom sprístupnená verejnosti v rozsahu, v akom sa Komisia domnieva, že prístup by sa mohol poskytnúť podľa nariadenia č. 1049/2001. Posúdenie Komisie v tejto súvislosti však nebolo zdieľané, a preto ho nebolo možné preskúmať.

**77.** Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ spochybnil úpravy vykonané príslušnou platformou a tvrdil, že sa javia ako neprimerané. Aktívne uverejnenie upravenej verzie spornej správy o posúdení rizík dotknutou platformou teda nevyriešilo sťažnosť. Vzhľadom na to ombudsmanka považuje za potrebné pokračovať vo vyšetrovaní a predložiť Komisii toto odporúčanie:**Komisia** **by mala vykonať konkrétne a individuálne posúdenie predmetnej správy o posúdení rizika s cieľom poskytnúť čo najširší prístup verejnosti, a to aj k tým častiam správy, ktoré boli upravené vo verzii uverejnenej dotknutou platformou. Ak Komisia dospeje k záveru, že nie je možné poskytnúť prístup k určitým častiam správy, mala by vysvetliť, prečo konkrétne a skutočne bráni ich zverejneniu vzhľadom na výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.**

**78. Ombudsman** napokon poznamenáva, že nové podrobné pravidlá Komisie[\[34\]](#_ftn34){#_ftnref34} na uplatňovanie nariadenia 1049/2001, ktoré boli prijaté po opakovanom rozhodnutí v tejto veci, sú v súčasnosti napadnuté na Všeobecnom súde[\[35\].](#_ftn35){#_ftnref35} V podrobných pravidlách sa stanovuje možnosť uplatniť všeobecnú domnienku nezverejnenia na *„dokumenty, ktoré sú súčasťou postupov podľa aktu o digitálnych službách".* Pokiaľ a kým Súdny dvor nevydá rozsudok o zákonnosti týchto pravidiel, ombudsman nezaujme stanovisko k podrobným pravidlám ako takým. Keďže podrobné pravidlá musia v každom prípade zostať v súlade s nariadením č. 1049/2001[\[36\],](#_ftn36){#_ftnref36} ombudsmanka bude naďalej posudzovať súlad jednotlivých potvrdzujúcich rozhodnutí prijatých Komisiou, na ktoré bola upozornená, s nariadením č. 1049/2001, ako ho vykladajú súdy EÚ, a so zásadami dobrej správy vecí verejných.

Odporúčanie
-----------

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá Komisii toto odporúčanie:

**Európska** **komisia by mala vykonať konkrétne a individuálne posúdenie predmetnej správy o posúdení rizika s cieľom poskytnúť čo najširší prístup verejnosti, a to aj k tým častiam správy, ktoré boli upravené vo verzii uverejnenej dotknutou platformou. Ak Komisia dospeje k záveru, že nie je možné poskytnúť prístup k určitým častiam správy, mala by vysvetliť, prečo konkrétne a skutočne bráni ich zverejneniu vzhľadom na výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.**

Komisia a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 4 ods. 2 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 3. februára 2026.

Teresa Anjinho


európska ombudsmanka


<br />


Štrasburg 3. novembra 2025

[\[1\]](#_ftnref1){#_ftn1} K dispozícii na adrese: [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG\&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC.](https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC)

[\[2\]](#_ftnref2){#_ftn2} Nariadenie 2022/2065 o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách): [http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj.](http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj)

[\[3\]](#_ftnref3){#_ftn3} Online platformy a internetové vyhľadávače sa považujú za „veľmi veľké", ak priemerný mesačný počet aktívnych používateľov ich služieb v rámci Európskej únie je 45 miliónov alebo viac, článok 33 aktu o digitálnych službách.

[\[4\]](#_ftnref4){#_ftn4} Pozri článok 34 aktu o digitálnych službách.

[\[5\]](#_ftnref5){#_ftn5} Pozri článok 37 aktu o digitálnych službách.

[\[6\]](#_ftnref6){#_ftn6} Pozri článok 42 ods. 4 a 5 aktu o digitálnych službách.

[\[7\]](#_ftnref7){#_ftn7} Podľa článku 34 ods. 1 a článku 33 ods. 6 druhého pododseku aktu o digitálnych službách.

[\[8\]](#_ftnref8){#_ftn8} Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Komisie a Rady: <http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj>.

[\[9\]](#_ftnref9){#_ftn9} V súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001.

[\[10\]](#_ftnref10){#_ftn10} V súlade s článkom 66 ods. 1 aktu o digitálnych službách. Číslo súboru je DSA.100.100.

[\[11\]](#_ftnref11){#_ftn11} <https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/commission-sends-preliminary-findings-x-breach-digital-services-act>.

[\[12\]](#_ftnref12){#_ftn12} Pozri poznámku pod čiarou 8.

[\[13\]](#_ftnref13){#_ftn13} Komisia sa okrem iného odvolala na rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 29. júna 2010, *Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau,* C-139/07 P, bod 54: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=84749\&pageIndex=0\&doclang=EN\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=1621734](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=84749&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1621734).

[\[14\]](#_ftnref14){#_ftn14} Komisia sa okrem iného odvolala na rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014, *Komisia/EnBW,* C-365/12 P, body 81 a nasl.: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=148392\&pageIndex=0\&doclang=EN\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=1621734](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=148392&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1621734).

[\[15\]](#_ftnref15){#_ftn15} Komisia okrem iného odkázala na rozsudok Všeobecného súdu z 26. mája 2016, *International Management Group/Komisia,* T-110/15, bod 32: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=178781\&pageIndex=0\&doclang=EN\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=1645716](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=178781&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1645716).

[\[16\]](#_ftnref16){#_ftn16} Úplné znenie predbežných stanovísk ombudsmana je k dispozícii na adrese: <https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/199731>.

[\[17\]](#_ftnref17){#_ftn17} Článok 42 ods. 5 aktu o digitálnych službách.

[\[18\]](#_ftnref18){#_ftn18} Pozri: <https://transparency.x.com/en/reports/dsa-risk-assessment-report>.

[\[19\]](#_ftnref19){#_ftn19} Úplné znenie odpovede Komisie na predbežné stanoviská ombudsmana je k dispozícii na adrese:

<https://www.ombudsman.europa.eu/doc/correspondence/214482>.

[\[20\]](#_ftnref20){#_ftn20} Pozri podrobné pravidlá Komisie na uplatňovanie nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:L_202403080#anx_1:\~:text=p.%C2%A060).-,ANNEX,Rada%20týkajúce sa%20public%20access%20to%20European%20Parliament%2C%20Rada%20a%20Komisia%20dokumenty,-keďže%3A](https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:L_202403080#anx_1:~:text=p.%C2%A060).-,ANNEX,Council%20regarding%20public%20access%20to%20European%20Parliament%2C%20Council%20and%20Commission%20documents,-Whereas%3A)

[\[21\]](#_ftnref21){#_ftn21} Článok 42 ods. 4 aktu o digitálnych službách.

[\[22\]](#_ftnref22){#_ftn22} Pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. apríla 2005, *Verein für Konsumenteninformation/Komisia,* T-2/03, body 69 a nasl.: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=60314\&pageIndex=0\&doclang=EN\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=59073](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=60314&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=59073).

[\[23\]](#_ftnref23){#_ftn23} Rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, *Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau,* C‑139/07 P: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=84749\&pageIndex=0\&doclang=en\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=267909](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=84749&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=267909).

[\[24\]](#_ftnref24){#_ftn24} Rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2012, *Komisia/Agrofert,* C-477/10 P: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=124461\&pageIndex=0\&doclang=en\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=267626](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=124461&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=267626).

[\[25\]](#_ftnref25){#_ftn25} Rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 2013, *LPN/Komisia,* C-514/11 P a C-605/11 P: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=144492\&pageIndex=0\&doclang=EN\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=8482072](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=144492&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=8482072).

[\[26\]](#_ftnref26){#_ftn26} Rozsudok Všeobecného súdu z 1. septembra 2021, *Homoki/Komisia,* T-517/19: [https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=245503\&pageIndex=0\&doclang=FR\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=6145602](https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=245503&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6145602).

[\[27\]](#_ftnref27){#_ftn27} Článok 79 ods. 4 aktu o digitálnych službách.

[\[28\]](#_ftnref28){#_ftn28} Článok 84 aktu o digitálnych službách.

[\[29\]](#_ftnref29){#_ftn29} Článok 42 ods. 5 aktu o digitálnych službách.

[\[30\]](#_ftnref30){#_ftn30} Pozri napríklad odôvodnenia 65 a 100 aktu o digitálnych službách.

[\[31\]](#_ftnref31){#_ftn31} Pozri článok 42 ods. 3 aktu o digitálnych službách.

[\[32\]](#_ftnref32){#_ftn32} Článok 42 ods. 4 aktu o digitálnych službách.

[\[33\]](#_ftnref33){#_ftn33} Komisia 18. decembra 2023 informovala verejnosť o začatí prešetrovania, pozri: <https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_23_6709>. Komisia 12. júla 2024 zverejnila svoje prvé predbežné zistenia, pozri: [https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_3761.](https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_3761)

[\[34\]](#_ftnref34){#_ftn34} Pozri poznámku pod čiarou č. 20.

[\[35\]](#_ftnref35){#_ftn35} Vec T-146/25, *De Capitani a iní/Komisia:* [https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?lgrec=fr\&td=;ALL\&language=en\&num=T-146/25\&jur=T](https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?lgrec=fr&td=;ALL&language=en&num=T-146/25&jur=T) a vec T-641/25, *ClientEarth/Komisia:* [https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?lgrec=fr\&td=;ALL\&language=en\&num=T-641/25\&jur=T.](https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?lgrec=fr&td=;ALL&language=en&num=T-641/25&jur=T)

[\[36\]](#_ftnref36){#_ftn36} V súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa vyžaduje, aby každá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra „vypracovala*vo svojom rokovacom poriadku osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k svojim dokumentom v súlade s nariadeniami uvedenými v druhom pododseku".* Všeobecný súd rozhodol, že rokovací poriadok prijatý Komisiou (v spojených veciach T-371/20 a T-554/20, *Pollinis/Komisia,* bod 93) alebo závery prijaté Radou (vo veci T-255/24, *Nouwen/Rada,* bod 103) musia zostať v súlade s nariadením č. 1049/2001. V tejto poslednej uvedenej veci Súdny dvor rozhodol, že „rozsah*povinností, ktoré inštitúcii Únie vyplývajú z nariadenia č. 1049/2001, ako ich vykladá súd Únie, nemôže závisieť od obsahu aktov, akými sú závery Rady, prijatých samotnou dotknutou inštitúciou".*