▪ A. Prípady hviezd

OI/9/2014/MHZ: Zlepšenie dodržiavania základných práv navrátilcov počas spoločných návratových operácií koordinovaných agentúrou Frontex

Migračná politika EÚ zahŕňa dobrovoľný alebo nútený návrat neregulárnych migrantov z tretích krajín (zamietnutí žiadatelia o azyl a osoby bez platného povolenia na pobyt) do ich krajín pôvodu. Operácie núteného návratu majú zo svojej podstaty potenciál zahŕňať závažné porušovanie základných práv. Cieľom tohto vyšetrovania z vlastného podnetu bolo objasniť, ako agentúra Frontex ako koordinátor spoločných operácií návratu zabezpečuje dodržiavanie základných práv a ľudskej dôstojnosti vrátených osôb.

Ombudsmanka získala názory agentúry Frontex a jej pracovníka pre základné práva, skontrolovala spisy agentúry Frontex a dostala príspevky od členov Európskej siete ombudsmanov, Agentúry Európskej únie pre základné práva, Agentúry OSN pre utečencov a niekoľkých mimovládnych organizácií. Zistila, že hoci sa dosiahol značný pokrok, agentúra Frontex musí dosiahnuť ďalšie zlepšenia: zvýšenie transparentnosti svojej práce v rámci SRO; zmeniť svoj kódex správania v oblastiach, ako sú lekárske prehliadky a použitie sily; a intenzívnejšia spolupráca s členskými štátmi. Agentúra Frontex musí takisto urobiť všetko, čo je v jej silách, aby podporila nezávislé a účinné monitorovanie spoločných operácií na riešenie krízových situácií.

Ombudsmanka uzavrela svoje vyšetrovanie sériou návrhov pre agentúru Frontex o tom, ako by mohla ďalej zlepšovať svoje operácie v tejto oblasti. Agentúra Frontex vo svojej odpovedi v plnej miere akceptovala prevažnú väčšinu návrhov ombudsmanky.

Pokiaľ ide o návrhy zahŕňajúce prekrývajúce sa právomoci agentúry Frontex a členských štátov, agentúra Frontex preukázala veľkú iniciatívu tým, že už o týchto otázkach konzultovala s členskými štátmi. Príkladom je vypracovanie formulára sťažnosti. Je chvályhodné, že agentúra Frontex zaujala proaktívny prístup k povzbudzovaniu členských štátov, aby prijali postupy pevnejšie zakotvené v rámci základných práv.

Agentúra Frontex preukázala, že je aktívna aj v iných oblastiach. Do svojho revidovaného plánu vykonávania spoločných návratových operácií a svojich revidovaných najlepších postupov pre spoločné návratové operácie zahrnula požiadavku, aby rodiny s tehotnými ženami a/alebo deťmi nastupovali do lietadla oddelene a sedeli oddelene od ostatných navrátilcov. Agentúra Frontex takisto naznačila svoj zámer overiť, či nezávislé monitorovacie orgány kontrolujú dodržiavanie príslušných právnych povinností vnútroštátnymi sprievodmi v súvislosti s nútenými návratmi. Ombudsman srdečne víta túto iniciatívu.

Ochota agentúry Frontex spolupracovať s členskými štátmi viedla aj k zlepšeniam, pokiaľ ide o prítomnosť pozorovateľov na letoch JRO, ktorá sa zvýšila zo 60 % v roku 2014 na 78 % v roku 2015. Ombudsmanka víta toto zvýšenie a nabáda agentúru Frontex, aby naďalej zdôrazňovala členským štátom význam pozorovateľov na palube všetkých spoločných operačných operácií.

Ďalším príkladom spolupráce agentúry Frontex s členskými štátmi je jej rozhodnutie usporiadať v prvom polroku 2016 seminár pre pozorovateľov, na ktorom sa s pozorovateľmi diskutovalo o otázkach súvisiacich s podávaním správ. Ďalším príkladom je zber údajov agentúrou Frontex od členských štátov, ktoré sa týkajú schválených prostriedkov obmedzenia. Ombudsmanka vyjadruje agentúre Frontex uznanie za všetko toto úsilie.

S cieľom riešiť obavy týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti agentúra Frontex uviedla, že zvažuje uverejnenie ďalších informácií o spoločných operáciách na svojom webovom sídle alebo na webovom informačnom portáli pre registrovaných používateľov (FOSS). Následne oznámila, že reviduje svoje webové sídlo s cieľom zohľadniť nové nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži [1] Revidované znenie opisujúce nový, širší mandát agentúry Frontex v oblasti nútených návratov bude čoskoro sprístupnené na webovom sídle agentúry Frontex. Agentúra Frontex takisto uviedla, že od januára 2016 FOSS zahŕňa súbor vnútroštátnych predpisov v členských štátoch o používaní obmedzení a donucovacích opatrení uplatniteľných počas návratových operácií a zoznam obmedzení povolených v členských štátoch. Ombudsmanka oceňuje úsilie agentúry Frontex o zvýšenie transparentnosti jej práce v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o využívanie zhromažďovania spoločných návratových operácií, agentúra Frontex uviedla, že pri uzatváraní pracovných dohôd s tretími krajinami a pri rozhodovaní o tom, ktoré krajiny sú pre tieto druhy operácií vhodné, venuje veľkú pozornosť. Agentúra Frontex takisto zmenila text o spoločných návratových operáciách na svojom webovom sídle tak, aby zahŕňal informácie o letoch v rámci zhromažďovania spoločných návratových operácií. Ombudsmanka víta úsilie agentúry Frontex o ďalšie objasnenie a vysvetlenie právneho rámca pre zhromažďovanie spoločných návratových operácií a nabáda agentúru Frontex, aby pokračovala v zvažovaní základných práv v kontexte zhromažďovania spoločných návratových operácií.

Pokiaľ ide o zmeny kódexu správania pre SRO, agentúra Frontex akceptovala väčšinu návrhov ombudsmanky. Agentúra Frontex zlepšila najmä zaobchádzanie so zdravotnými údajmi: informácie zhromaždené lekárom, ktorý vykonáva vyšetrenie navrátilca, sa teraz poskytujú lekárovi na palube letu. Agentúra Frontex uviedla, že poskytne usmernenia o tom, aké zdravotnícke vybavenie by malo byť na palube lietadla FOSS. Agentúra Frontex tiež uviedla, že objasní, že s informáciami o zdravotnom stave navrátilca môže nahliadnuť iná osoba ako zdravotnícky personál len v núdzovej situácii alebo ak s tým navrátilec súhlasí. Od júna 2016 je príručka pre spoločné návratové operácie koordinované agentúrou Frontex uverejnená na FOSS a na webovom sídle agentúry Frontex a v prílohe obsahuje zoznam odporúčaného zdravotníckeho vybavenia a liekov pre lekárov, ktorí sa zúčastňujú na spoločných návratových operáciách. Ombudsmanka víta úsilie agentúry Frontex o zlepšenie zaobchádzania so zdravotnými údajmi navrátilcov.

Pokiaľ ide o načasovanie lekárskych prehliadok, agentúra Frontex uviedla, že nie je proti tomu, aby k tomu došlo bližšie k dátumu spiatočného letu. V konečnom dôsledku je však načasovanie týchto preskúmaní v rukách členských štátov. Agentúra Frontex uskutočnila prieskum v členských štátoch a väčšina odpovedala, že všetci navrátilci vstupujúci do zariadení určených na zaistenie sú podrobení lekárskemu vyšetreniu. Len v niekoľkých prípadoch nie sú lekárske prehliadky povinné, ale lekári sú vždy k dispozícii v prípade, že migranti požiadajú o lekársku pomoc. Ak sa lekárske vyšetrenie vykonáva pred odsunom, zvyčajne sa vykonáva 24 hodín pred odletom. Ombudsmanka víta kroky, ktoré agentúra Frontex prijala v súvislosti s načasovaním lekárskych prehliadok, a nabáda ju, aby o tejto otázke ďalej konzultovala s členskými štátmi.

Pokiaľ ide o zmeny kódexu správania týkajúce sa použitia sily, agentúra Frontex uviedla, že zdôrazní, že použitie sily musí zohľadňovať individuálne okolnosti každej osoby, ako je jej zraniteľnosť. Takúto zmenu vypracovala v pláne vykonávania SRO, ako aj v revidovaných najlepších postupoch pre SRO krátko po doručení návrhov ombudsmanky. Ombudsmanka vyjadruje agentúre Frontex uznanie za jej rýchle kroky v tejto veci. Ombudsmanka tiež víta záväzok agentúry Frontex jasne odkazovať v kódexe správania spoločných operácií na článok 19 všeobecného kódexu správania agentúry Frontex, v ktorom sa vymedzuje použitie sily a okolnosti, za ktorých sa takáto sila môže použiť. Ombudsmanka víta jasnosť, ktorú toto opatrenie prinesie.

Ombudsmanka napokon oceňuje pozitívny a proaktívny prístup agentúry Frontex v jej reakcii a jej záverečné vyhlásenie, že je odhodlaná zachovať vysoké normy v spoločných operáciách na riešenie krízových situácií a zlepšiť tieto normy tam, kde je to možné.

OI/8/2014/AN: Dodržiavanie Charty základných práv pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ

Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu sa týkalo spôsobu, akým Komisia zabezpečuje dodržiavanie práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ členskými štátmi. Vyšetrovanie sa začalo, keď Únia začala nové sedemročné obdobie financovania na roky 2014 – 2020 podľa nového právneho rámca.

Cieľom politiky súdržnosti EÚ je znížiť rozdiely v úrovni rozvoja medzi rôznymi regiónmi v EÚ. Vzhľadom na viditeľnosť Únie v projektoch, ktoré sú financované prostredníctvom politiky súdržnosti – od zlepšenia pohotovostných služieb v Rumunsku až po čistenie pozemných baní v Chorvátsku – sa ombudsmanka domnieva, že Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila dodržiavanie základných práv pri vynakladaní finančných prostriedkov. Skutočnosť, že Komisia nie je priamo zodpovedná za riadenie finančných prostriedkov, by sa nemala používať ako dôvod na nečinnosť, ak boli základné práva porušené alebo hrozí, že budú porušené. Ombudsmanka predložila konkrétne návrhy, ako by Komisia mala zaručiť dodržiavanie základných práv pri udeľovaní a vykonávaní programov financovaných z európskych sociálnych a investičných fondov (EŠIF).

Komisia vo svojej replike poukázala na to, že prijala niekoľko opatrení. Napísala členským štátom, aby im pripomenula ich povinnosti v súvislosti s chartou a vykonávaním práva EÚ. Pracovala aj na usmerneniach pre všetkých príslušných aktérov, ako sú miestne orgány a subjekty zapojené do vykonávania Kohézneho fondu, a na školeniach o uplatňovaní charty v tejto oblasti práva. Komisia takisto vysvetlila, že v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 [2] (ďalej len „nariadenie“), v ktorom sa stanovujú podmienky vzťahujúce sa na rôzne fondy EÚ, sa vyžaduje, aby programy, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, boli v súlade s pravidlami EÚ v oblasti základných práv.

Komisia takisto stanovila dôsledky pre členský štát, ktorý nedodržiava základné práva pri vykonávaní práva EÚ v oblasti politiky súdržnosti. Tie siahajú od pozastavenia platieb až po možné konania vo veci porušenia právnych predpisov. Komisia tiež informovala ombudsmanku, že začala zber údajov s cieľom zistiť, aké systémy má každý členský štát na vybavovanie sťažností, a to v záujme podpory najlepších postupov medzi členskými štátmi.

Komisia napokon uviedla, že občianska spoločnosť má k dispozícii niekoľko metód na nahlasovanie porušení pri vykonávaní Kohézneho fondu. Patrilo medzi ne priame podávanie správ Komisii o porušeniach zo strany členského štátu, ako aj možné sťažnosti prostredníctvom systémov SOLVIT a FIN-NET na vybavovanie sťažností. Výročná správa o vykonávaní charty okrem toho obsahuje aj informácie relevantné pre mimovládne organizácie a občanov EÚ, ktorí chcú podať sťažnosť, ak sa domnievajú, že došlo k porušeniu práva EÚ. Komisia tiež uviedla, že zriadila expertné skupiny pre „štruktúrovaný dialóg“ pozostávajúce z regionálnych, miestnych, mestských a iných verejných orgánov, sociálno-ekonomických partnerov a organizácií občianskej spoločnosti s cieľom umožniť „otvorený dialóg o otázkach týkajúcich sa vykonávania EŠIF“.

Ombudsmanka chváli Komisiu za jej úsilie o zabezpečenie dodržiavania základných práv v náročnej situácii zdieľaného riadenia EŠIF.

OI/10/2014/RA: Transparentnosť a účasť verejnosti v súvislosti s rokovaniami o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

Komisia v súčasnosti rokuje v mene Európskej únie o rozsiahlej dohode o obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – TTIP). Rokovania vzbudili bezprecedentný záujem verejnosti vzhľadom na potenciálny hospodársky, sociálny a politický vplyv, ktorý môže mať TTIP.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť mohla sledovať pokrok týchto rozhovorov a prispieť k formovaniu ich výsledku. Ombudsmanka vo svojom úvodnom liste Komisii predstavila počiatočný súbor návrhov, ktoré majú prispieť k väčšej transparentnosti a prístupnosti rokovaní. Ombudsmanka počas svojho vyšetrovania zhromaždila aj názory verejnosti. V reakcii na obavy vyjadrené okrem iného Parlamentom a občianskou spoločnosťou Komisia v priebehu vyšetrovania načrtla celý rad ambicióznych opatrení v oblasti transparentnosti.

Ombudsmanka vo svojom rozhodnutí predložila Komisii desať ďalších návrhov v súvislosti s aktívnejším zverejňovaním dokumentov o TTIP, spoločnými rokovacími textami a zvýšenou transparentnosťou zasadnutí o TTIP. Ombudsmanka sa domnievala, že na základe týchto návrhov by Komisia zabezpečila väčšiu legitimitu a dôveru verejnosti v proces rokovaní o TTIP. Komisia vo svojej následnej reakcii potvrdila, že vychádza zo svojho proaktívnejšieho prístupu k zverejňovaniu dokumentov o TTIP, a načrtla celý rad opatrení, ktoré prijala na zvýšenie transparentnosti rokovaní.

Ombudsmanka víta skutočnosť, že Komisia s ňou pozitívne spolupracovala v tejto oblasti, ktorá má pre občanov kľúčový význam. Oceňuje skutočnosť, že Komisia ide príkladom, a je presvedčená, že ambiciózny program transparentnosti, ktorý stanovila pre TTIP, je dobrým príkladom transparentnosti budúcich obchodných a investičných rokovaní.

Ombudsmanka od začiatku tohto vyšetrovania zdôrazňovala najmä význam proaktívneho uverejňovania dokumentov TTIP. Komisia medzitým zintenzívnila svoju proaktívnu politiku transparentnosti, najmä v nadväznosti na svoje oznámenie z 25. novembra 2014 o transparentnosti v rokovaniach o TTIP. Komisia po prvýkrát uverejnila konkrétne právne návrhy počas rokovaní o dvojstrannej obchodnej dohode. Podľa vlastných slov Komisie „z praktického hľadiska budú najdôležitejšie rokovacie dokumenty o TTIP verejne dostupné krátko po ich predložení v rámci rokovaní“.

Hoci je možné urobiť viac na zvýšenie informovanosti verejnosti o obsahu a dôsledkoch TTIP – najmä keď sa konsolidované znenia pozícií EÚ a USA blížia k finalizácii – ombudsmanka je spokojná so spôsobom, akým Komisia ďalej rozvíjala už zavedené opatrenia v oblasti transparentnosti. Ombudsmanka ďalej vyjadruje uznanie Parlamentu a skupinám občianskej spoločnosti, ktoré presadzovali väčšiu transparentnosť. Poukazuje na to, že demokratická zodpovednosť teraz spočíva na volených zástupcoch, ktorí kontrolujú rokovania v mene svojich voličov a komunikujú s európskymi občanmi.

V rámci tohto vyšetrovania ombudsmanka predložila Komisii aj niekoľko návrhov týkajúcich sa transparentnosti stretnutí a kontaktov so zástupcami záujmových skupín. Hoci sa počas vyšetrovania dosiahol významný pokrok, najmä v rámci dvoch rozhodnutí Komisie prijatých 25. novembra 2014, stále existuje priestor na zlepšenie. Ombudsman bude naďalej pozorne sledovať vývoj. Osobitne víta napríklad nedávny pokrok, pokiaľ ide o zverejňovanie mien osôb, ktoré sa stretávajú so zástupcami Komisie, v nadväznosti na predchádzajúcu neochotu Komisie v tejto súvislosti.

Ombudsmanka uvítala konštruktívnu angažovanosť Komisie počas celého vyšetrovania a je s výsledkom spokojná.

OI/8/2013/OV: Stanovenie postupov preskúmania prípustnosti a hodnotenia pri udeľovaní grantov Výkonnou agentúrou pre malé a stredné podniky (EASME)

Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu sa týkalo skutočnosti, že EASME neposkytla postup preskúmania pre žiadateľov o grant na programy, za ktoré je EASME zodpovedná: rámcový program pre výskum a inováciu Horizont 2020, COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky), LIFE (program EÚ pre životné prostredie a ochranu klímy) a ENRF (Európsky námorný a rybársky fond). Ombudsmanka vydala dve odporúčania a požiadala agentúru EASME, aby: 1) zaviesť postup preskúmania hodnotenia pre žiadateľov, ktorí reagujú na výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont 2020; a 2) zaviesť podobný postup preskúmania, pokiaľ ide o ostatné programy EÚ. Ombudsmanka odporučila, aby sa postup preskúmania vzťahoval na prípady, keď žiadatelia predložia tvrdenia o i) procesných chybách, ii) vecných chybách alebo iii) zjavne nesprávnom posúdení.

Agentúra EASME prijala a vykonala obe odporúčania. Ombudsmanka pochválila agentúru za jej rýchlu a užitočnú reakciu a uviedla dve ďalšie poznámky, v ktorých navrhla, aby agentúra EASME mohla: 1) zriadiť „výbor pre preskúmanie prípustnosti a oprávnenosti“ pre programy COSME, LIFE a EFRH; a 2) objasniť žiadateľom, že preskúmanie údajných „procesných nedostatkov“ sa môže vzťahovať aj na zjavne nesprávne posúdenie.

Agentúra EASME vo svojej odpovedi prijala ďalšie pripomienky ombudsmana a informovala ho, že: 1) zriadiť výbor pre preskúmanie prípustnosti a oprávnenosti programov COSME, LIFE a ENRF podobný výboru, ktorý už bol zriadený pre program Horizont 2020; a 2) zmenila a doplnila svoju príručku postupov a dokumentáciu určenú pre žiadateľov s cieľom objasniť, že procesné aspekty preskúmania hodnotenia sa môžu vzťahovať aj na zjavne nesprávne posúdenie.

Ombudsmanka víta konštruktívne nadviazanie agentúry EASME na obe poznámky.

▪ B. Akceptované riešenia

▪ 1. Európska komisia

Veci 2527/2011/PMC a 17/2012/PMC: Vypovedanie dohody o grante Komisiou

Tieto prípady sa týkali údajného nezákonného a nespravodlivého rozhodnutia delegácie EÚ v Arménsku vypovedať zmluvu o grante týkajúcu sa projektu realizovaného v Arménsku a Jordánsku. Ukončenie bolo v neprospech sťažovateľa, talianskej mimovládnej organizácie pôsobiacej v oblasti rozvojovej spolupráce. Po dôkladnom posúdení všetkých skutočností a argumentov ombudsmanka dospela k záveru, že vysvetlenie delegácie týkajúce sa ukončenia zmluvy bolo neúplné. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia v rámci svojej úlohy dohľadu nad delegáciami EÚ poskytla sťažovateľovi komplexnejšie vysvetlenie dôvodov ukončenia projektu.

V odpovedi na návrh ombudsmana Komisia vyhlásila, že delegácia pri rozhodovaní o ukončení zmluvy zohľadnila všetky relevantné faktory. Uznala však, že vysvetlenie ukončenia grantu nemuselo byť dostatočne komplexné. Komisia preto zaslala sťažovateľovi list, v ktorom vysvetlila všetky faktory, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení.

Bez ohľadu na skutočnosť, že sťažovateľ vyjadril nespokojnosť s odpoveďou Komisie na jej návrh riešenia, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie tejto záležitosti a uzavrela oba prípady.

Vec 1731/2012/PL: Vymáhanie súm Komisiou na základe prevádzkovej dohody

Prípad sa týkal rozhodnutia Komisie vymáhať finančné prostriedky EÚ, ktoré poskytla neziskovej organizácii v rokoch 2005 až 2009. Komisia usúdila, že účel, na ktorý sa finančné prostriedky použili, a to investícia do sociálnej rezervy organizácie [3], nebol oprávnený. Keďže rezerva bola pôvodne vytvorená s podporou a spoluprácou Komisie, organizácia podala sťažnosť ombudsmanovi. Ombudsmanka po preskúmaní sťažnosti predložila Komisii návrh riešenia, v ktorom ju vyzvala, aby prehodnotila svoje rozhodnutie o vymáhaní finančných prostriedkov. Komisia vo svojej replike uviedla niekoľko opatrení, ktoré prijala s cieľom pomôcť zabezpečiť budúcnosť organizácie a riešiť otázku vymáhania finančných prostriedkov zo sociálnej rezervy. Ombudsmanka považovala tieto opatrenia za uspokojivé a prípad uzavrela.

Prípad 181/2013/AN: Odmietnutie Komisie poskytnúť prístup k dokumentom obsahujúcim informácie o životnom prostredí

Prípad sa týkal odmietnutia Komisie poskytnúť sťažovateľovi, írskej MVO, úplný prístup k dotazníkom predloženým v rámci verejnej konzultácie týkajúcej sa energetických projektov. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala, a to aj prostredníctvom kontroly príslušných dokumentov. Zistila, že Komisia nepreukázala, ako by zverejnenie odsekov upravených v týchto dokumentoch mohlo ohroziť obchodné tajomstvo príslušných spoločností. Ombudsmanka navrhla riešenie, ktorým by Komisia poskytla úplný prístup k dotazníkom zverejnením upravených odsekov. Komisia v odpovedi zverejnila väčšinu upravených informácií a vysvetlila, prečo nemohla zverejniť zvyšné informácie. Ombudsmanka bola s odpoveďou Komisie spokojná. Vzhľadom na tento priaznivý výsledok a spoluprácu Komisie ombudsmanka prípad uzavrela.

Prípad 1109/2013/DR: Vylúčenie zo siete expertov Komisie [4]

Vec sa týkala vybavovania sťažnosti Komisiou na odborníka, ktorý bol následne vylúčený zo siete odborníkov Komisie z dôvodu jeho údajne nevhodného správania. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že celková odpoveď Komisie na obvinenia vznesené proti odborníkovi bola neprimeraná. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia: (1) ospravedlniť sa sťažovateľovi za vybavovanie sťažnosti podanej proti nemu a prehodnotiť jeho rozhodnutie; a 2. poskytnúť príslušným odborníkom primerané usmernenia a zaviesť opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o problémoch obťažovania v rámci príslušnej siete.

Komisia vo svojej odpovedi zamietla prvý bod návrhu ombudsmanky na riešenie a zopakovala svoje predtým vyjadrené názory. Komisia však prijala druhý bod návrhu riešenia, ktorý predložila ombudsmanka. Ombudsman uzavrel prípad a kritizoval Komisiu za to, že nevypočula sťažovateľa a nevykonala dostatočne dôkladné posúdenie prípadu pred rozhodnutím prestať s ním spolupracovať.

▪ 2. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Prípady 26/2 01 1/DK a 1 3 07/2012/D K: Prepustenie zamestnanca v rámci služobnej cesty ESVČ

Prípad sa týkal prepustenia sťažovateľa ako zamestnanca policajnej misie Európskej únie a jeho následnej žiadosti o prístup k dokumentom obsiahnutým v jeho osobnom spise.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že odvolanie sťažovateľa bolo zákonné. Zistila však aj to, že misia mala pred prepustením sťažovateľa počkať na dokončenie procesu vnútorného preskúmania, ktorý sa v skutočnosti zaoberal situáciou sťažovateľa. Ombudsmanka preto navrhla, aby ESVČ ponúkla sťažovateľovi náhradu škody ako uznanie chýb, ktorých sa misia dopustila. ESVČ návrh prijala a sťažovateľovi ponúkla náhradu vo výške 2 000 EUR, ktorý ponuku neprijal. Ombudsmanka sa domnievala, že suma, ktorú ponúkla ESVČ, bola primeraná, a preto neexistovali dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu prípadu. Pokiaľ ide o prístup sťažovateľa k jeho osobnému spisu, ombudsman zistil, že zo strany ESVČ nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka v priebehu tohto vyšetrovania poznamenala, že ESVČ nemá žiadne pravidlá týkajúce sa ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, na základe ktorých by sa sťažovateľ mohol odvolávať ako zamestnanec policajnej misie Európskej únie v Bosne a Herzegovi na. Preto uzavrela prípad s ďalšou poznámkou v tomto zmysle.

▪ 3. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

Vec 1770/2013/JF: Neuznanie protiprávneho konania v súvislosti s preradením zamestnanca zo strany EHSV [5]

Vec sa týkala preradenia úradníka EHSV z jeho miesta vedúceho oddelenia na miesto administrátora. Po podaní sťažnosti ombudsman vec vyšetril a dospel k záveru, že preradenie bolo skrytou disciplinárnou sankciou. Keďže nedošlo k žiadnemu disciplinárnemu konaniu, preradenie bolo zneužitím právomoci. Keďže úradník nemal možnosť obhajovať sa, táto žaloba bola tiež v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie. Ombudsmanka predložila niekoľko návrhov na riešenie sťažnosti.

EHSV súhlasil s tým, že úradníka raz preradí na pracovné miesto podobné jeho bývalému pracovnému miestu, a ak sa stane spôsobilým na prácu (úradník následne čerpal dovolenku zo zdravotných dôvodov). Súhlasil tiež s tým, že mu nahradí príspevok na správu, o ktorý prišiel v dôsledku preradenia. Ombudsmanka to uvítala. EHSV však odmietol uznať, že jeho rozhodnutie o preradení sťažovateľa bolo nesprávne. Odmietol tiež zrušiť rozhodnutie o preradení a ospravedlniť sa sťažovateľovi. Ombudsmanka nepovažovala vysvetlenia EHSV za presvedčivé a v súvislosti s týmto aspektom prípadu vzniesla kritickú pripomienku.

▪ 4. Výbor regiónov

Vec 122/2014/PMC: Výbor súhlasí so zverejnením dokumentov

Vec sa týkala vybavovania žiadosti o prístup k dokumentom výborom. Ombudsmanka zistila, že je pravdepodobné, že existuje viac dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti. Navrhla výboru, aby skontroloval, či by sa mohli zverejniť ďalšie dokumenty. Výbor prijal návrh ombudsmana a zverejnil ďalšie dokumenty, čím prípad vyriešil.

▪ 5. Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)

Vec 1719/2013/CK: Údajné nezrovnalosti týkajúce sa "prehľadu talentov" použitého vo výberovom konaní

Vec sa týkala údajných nezrovnalostí týkajúcich sa otázky „Talent Screener“ a formulára odpovede vo výberovom konaní organizovanom úradom EPSO. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Vzhľadom na judikatúru Súdu pre verejnú službu a dve nedávne rozhodnutia ombudsmana, ktoré spochybnili spôsob, akým úrad EPSO používa „prehľad schopností“, vyzvala úrad EPSO, aby požiadal výberovú komisiu o preskúmanie odpovedí sťažovateľa. V prípade, že sťažovateľ dosiahol požadovaný minimálny počet bodov, mal by byť prijatý do ďalšej fázy výberového konania. Úrad EPSO prijal návrh ombudsmana na riešenie, ktoré bolo tiež k spokojnosti sťažovateľa. Ombudsman preto prípad uzavrel.

▪ 6. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)

Vec 2114/2011/KM: Údajné nespravodlivé prepustenie zamestnanca EASA na konci skúšobnej doby [6]

Sťažovateľ je bývalý zamestnanec EASA, ktorého zmluva bola ukončená na konci šesťmesačnej skúšobnej lehoty z dôvodu nedostatočnej schopnosti tímovej práce, ktorú EASA považovala za nedostatočnú. Sťažovateľ tvrdil, že k rozhodnutiu viedli spory týkajúce sa predchádzajúcej dohody o jeho účasti na prednáškových činnostiach mimo jeho práce. Namietal proti vyhláseniu v správe o skúšobnej dobe, že v práci prijal "megalomanský prístup". Okrem toho sa sťažoval, že sa s ním zaobchádzalo nespravodlivo, keďže EASA mu neupozornila na jeho výkon.

V nadväznosti na svoje predbežné vyšetrovanie ombudsmanka navrhla agentúre EASA, aby sa ospravedlnila za používanie pojmu „megalomaniac“ a spochybnila používanie pojmu „tvrdohlavý a nevyhovujúci“ agentúrou EASA na opis sťažovateľa. Ombudsmanka tiež spochybnila, či EASA poskytla sťažovateľovi príležitosť zlepšiť svoju výkonnosť počas skúšobnej lehoty.

EASA súhlasila s vypustením pojmu „megalomaniacký prístup“ zo správy o skúšobnej dobe a ospravedlnila sa za jeho použitie. Obhajovala však používanie výrazov „tvrdohlavý a neústretový“ a trvala na tom, že sťažovateľ si bol počas skúšobnej doby vedomý toho, že jeho kolegovia a nadriadení nie sú spokojní s jeho výkonom. Tvrdila tiež, že konala správne, pokiaľ ide o naliehanie sťažovateľa, aby mu bolo umožnené prednášať mimo EASA.

Ombudsmanka sa domnievala, že odpoveď agentúry EASA bola vo všeobecnosti primeraná. Nebola však presvedčená tvrdením EASA, že konala správne, pokiaľ ide o naliehanie sťažovateľa, aby mu bolo umožnené prednášať mimo EASA. Prípad uzavrela kritickou pripomienkou, pokiaľ ide o túto otázku, a ďalšou pripomienkou, že agentúra EASA by mala zvážiť preskúmanie svojich postupov prijímania zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby všetky záväzky prijaté voči prichádzajúcim zamestnancom vychádzali z jasného hodnotenia potenciálneho vplyvu takýchto prísľubov na fungovanie agentúry EASA.

▪ Prípad 272/2014/OV: Sprístupnenie audítorských správ o organizáciách vykonávajúcich údržbu lietadiel

Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k „správam EASA o odporúčaniach na schválenie“ týkajúcim sa zahraničných organizácií údržby lietadiel, v ktorých sa zistil nesúlad s určitými požiadavkami na personál. EASA zamietla prístup na základe potreby chrániť svoju nepretržitú činnosť dohľadu a obchodné záujmy príslušných organizácií.

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že EASA neoprávnene zamietla prístup. Ombudsmanka zastávala názor, že EASA by mala v zásade umožniť prístup k upraveným verziám „správ o odporúčaniach na schválenie“. Vzhľadom na to, že v žiadosti sťažovateľa o prístup sa neuvádzalo určité obdobie, ombudsmanka navrhla, aby sa EASA so sťažovateľom poradila s cieľom nájsť spravodlivé riešenie na udelenie čiastočného prístupu aspoň k niektorým správam o odporúčaniach na schválenie. EASA prijala návrh ombudsmanky na riešenie a informovala ju, že po prekonzultovaní so sťažovateľom súhlasila s posúdením trojročného obdobia predchádzajúceho žiadosti sťažovateľa s cieľom poskytnúť čiastočný prístup k príslušným dokumentom. Sťažovateľ bol s týmto výsledkom spokojný a ombudsman prípad uzavrel.

▪ 7. Európska chemická agentúra (ECHA)

Prípad 1606/2013/AN: Európska chemická agentúra (ECHA) podniká kroky na obmedzenie testovania na zvieratách, ak je to možné.

Sťažnosť podala Európska koalícia na ukončenie pokusov na zvieratách a sústredila sa na stanovisko agentúry ECHA, pokiaľ ide o obmedzenie testovania na zvieratách. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom agentúry ECHA, že nemôže zamietnuť návrhy na testovanie látok, ktoré sa týkajú zvierat, tvrdením, že údaje by sa mohli získať alternatívnou metódou, ktorá nezahŕňa testy na zvieratách. Tieto návrhy sa predkladajú agentúre ECHA v súlade s nariadením REACH.

V rámci vyšetrovania ombudsmanky sa dospelo k záveru, že ECHA vykladá svoju úlohu príliš prísne a nezohľadňuje skutočnosť, že vyhýbanie sa testovaniu na zvieratách je jednou z hlavných zásad nariadenia spolu s ochranou ľudského zdravia a životného prostredia. Ombudsmanka preto navrhla agentúre ECHA, aby i) vyžadovala od všetkých registrujúcich, aby preukázali, že sa snažili vyhnúť testovaniu na zvieratách, a ii) aby registrujúcim poskytla všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré by im umožnili vyhnúť sa testovaniu na zvieratách.

Agentúra ECHA prijala oba návrhy. Uviedla však aj to, že musí viesť ďalšie diskusie s Komisiou a príslušnými orgánmi v členských štátoch, pokiaľ ide o praktické dôsledky prijatia prvého návrhu. Hoci sťažovateľka vyjadrila pochybnosti, ombudsmanka sa domnievala, že ECHA záležitosť vyriešila, ale požiadala ju, aby do šiestich mesiacov od dátumu rozhodnutia podala správu o tom, ako vykonala svoj prvý návrh. Ombudsmanka tiež vyzvala sťažovateľa, aby monitoroval výsledok tohto prípadu.

Agentúra ECHA riadne informovala ombudsmanku o vykonávaní svojho návrhu. Uviedla, že od ukončenia vyšetrovania ombudsmana napísala 12 zaregistrovaným subjektom, ktoré vo svojich návrhoch navrhli testovanie na zvieratách. Agentúra ECHA im poskytla formulár na vyplnenie, v ktorom sa od nich vyžadovalo, aby poskytli odôvodnenia týkajúce sa používania testovania na zvieratách a vysvetlili, či uvažovali o vhodných alternatívach. Z týchto 12 sa jeden rozhodol stiahnuť návrh na testovanie s tým výsledkom, že ECHA ukončila proces návrhu na testovanie tejto látky.

Agentúra ECHA uviedla, že pracuje na ďalších usmerneniach pre registrujúcich s cieľom zvýšiť kvalitu vysvetlení, ktoré poskytujú, pokiaľ ide o to, ako zvažovali alternatívy k testovaniu na zvieratách. Takisto uviedla, že pracuje na novom formulári, v ktorom by sa od registrujúceho vyžadovalo, aby pri predkladaní alebo aktualizácii súboru s návrhom na testovanie na stavovcoch zohľadnil alternatívy. Ak to zaregistrované subjekty na začiatku neurobia, dostanú ďalšiu príležitosť aktualizovať informácie. Ak tak neurobia, ich žiadosť bude zamietnutá.

ECHA tiež uviedla, že návrh na testovanie zamietne, ak z informácií, ktoré má k dispozícii, vyplýva, že testovanie na zvieratách nie je pre predmetný koncový bod potrebné. Ďalej však uviedol, že ak nemá k dispozícii dostatočné informácie o alternatívach, aby mohol dospieť k záveru, že je možné vyhnúť sa testovaniu na zvieratách, bude vyžadovať vykonanie testov na zvieratách. To agentúre ECHA umožní zabezpečiť dodržiavanie hlavného cieľa nariadenia REACH, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj cieľ zabrániť testovaniu na zvieratách.

S cieľom zvýšiť transparentnosť procesu predkladania návrhu agentúra ECHA teraz uverejní odpovede registrujúcich online. To umožní tretím stranám vyjadriť sa k informáciám, ktoré poskytli registrujúci, pokiaľ ide o používanie testovania na zvieratách v ich návrhoch. Agentúra ECHA takisto uviedla, že tieto pripomienky zohľadní pri hodnotení toho, či návrhy na testovanie na zvieratách zamietne alebo nie. Agentúra ECHA podnikla kroky na informovanie potenciálnych registrujúcich a verejnosti o nových postupoch. Stretla sa aj s Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami, aby ich informovala o nových postupoch. Komisia potvrdila, že opatrenia prijaté agentúrou ECHA na vykonanie návrhu ombudsmanky by sa mohli vykonať bez zmeny nariadenia REACH. ECHA sa napokon v tomto prípade stretla so sťažovateľom, aby prediskutovala jeho úlohu pri predchádzaní zbytočnému testovaniu na zvieratách.

Ombudsmanka víta podrobnú odpoveď agentúry ECHA, ale naďalej monitoruje, ako sa jej návrhy vykonávajú.

▪ 8. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)

Vec 684/2012/JF: Vyplácanie prídavkov na nezaopatrené dieťa bývalému zamestnancovi

Ombudsmanka vyšetrovala sťažnosť týkajúcu sa odmietnutia EFSA poskytnúť príspevok na nezaopatrené dieťa bývalému zamestnancovi. Ombudsmanka navrhla, aby EFSA sťažovateľovi vysvetlil, ktoré dokumenty chýbajú, a aby po doručení týchto dokumentov preskúmal svoje rozhodnutie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal návrh ombudsmana.

Po prijatí ďalších dokumentov od sťažovateľa úrad EFSA so spätnou účinnosťou priznal svojmu bývalému zamestnancovi príspevok na nezaopatrené dieťa vo výške viac ako 11 000 EUR. Zaviazala sa tiež pokračovať v diskusiách so sťažovateľom s cieľom identifikovať ďalšie dokumenty, ktoré by mohli odôvodniť dodatočné platby.

▪ 9. Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA)

Vec 1462/2014/ANA: Vybavovanie žiadostí o financovanie projektov družobných partnerstiev miest

Prípad sa týkal financovania projektu družobných partnerstiev miest v rámci programu Európa pre občanov. Sťažnosť ombudsmanovi podala írska nezisková organizácia, ktorá už 25 rokov realizuje twinningové projekty s francúzskym partnerom. Organizácia nedodržala lehotu na podanie žiadosti o financovanie v roku 2015 z dôvodu zmien, ktoré agentúra EACEA vykonala v lehote na podanie žiadosti o financovanie v rámci programu. Tvrdila, že EACEA pri vykonávaní týchto zmien konala nesprávne.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a predložila agentúre EACEA návrh riešenia spolu s ďalšími návrhmi na zlepšenie riadenia systému. V dôsledku toho agentúra EACEA poskytla sťažovateľovi dodatočné objasnenia z dôvodov zmien lehôt a súhlasila s tým, že twinningový projekt získa finančné prostriedky na rok 2016. Ombudsmanka dospela k záveru, že EACEA prijala primerané opatrenia na urovnanie prípadu k spokojnosti sťažovateľa.

▪ C. Akceptované odporúčania

▪ 1. Európsky parlament

Vec 2132/2012/OV: Odvolanie asistenta poslanca EP zo strany Parlamentu

Prípad sa týkal prepustenia asistenta poslanca zo strany Parlamentu na základe žiadosti poslanca, pre ktorého asistent pracoval. Ombudsmanka dospela k záveru, že skutočnosť, že Parlament nezahrnul žiadosť poslanca EP do osobného spisu sťažovateľa, spolu s tým, že nevypočul sťažovateľa pred prepustením, predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Parlament vyplatil náhradu škody. Ombudsmanka tiež odporučila, aby Parlament systematicky začleňoval kópie žiadostí poslancov EP o ukončenie zmlúv do osobných spisov asistentov poslancov. Parlament prijal obe odporúčania a navrhol vyplatiť sťažovateľovi náhradu vo výške 1 500 EUR. Ombudsmanka považovala sťažnosť za vyriešenú a vyšetrovanie uzavrela.

Vec 118/2013/AN: Pracovná mobilita úradníka

Prípad sa týkal rozhodnutia Parlamentu nezohľadniť výnimku z jeho politiky mobility (ktorou sú úradníci preradení na nové pracovné miesta po maximálne siedmich rokoch), ktorú udelil úradníkovi. Úradníčke bola udelená výnimka z dôvodu ťažkého a nezvratného zdravotného postihnutia jej dcéry. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Parlament nemôže zákonne zrušiť svoju výnimku. V tejto súvislosti predložila Parlamentu návrh, ktorý Parlament zamietol. Ombudsmanka preto vydala odporúčanie, v ktorom požiadala Parlament, aby povolil, aby sa výnimka naďalej uplatňovala na sťažovateľa, pokiaľ si situácia jej dcéry vyžaduje prítomnosť matky, aj keď to znamená na neurčito. Hoci Parlament trval na tom, že jeho stanovisko je odôvodnené, akceptoval odporúčanie ombudsmana a prípad bol uzavretý.

▪ 2. Európska komisia

Vec 995/2011/KM: T on Co mm ission pri riešení porušenia  m en t complai nt týkajúceho sa Germ any’s impl em en tat ion of t heP riv acy Directive [7]

Vec sa týkala sťažnosti na porušenie právnych predpisov predloženej Komisii v súvislosti s údajným nedostatočným vykonávaním určitých ustanovení smernice o súkromí a elektronických komunikáciách zo strany Nemecka. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že Komisia riadne nevysvetlila dôvody nezačatia vyšetrovania. Po prešetrení tejto záležitosti ombudsman vydal odporúčanie. Komisia následne poskytla primerané vysvetlenie v súvislosti s niektorými otázkami, na ktoré poukázal navrhovateľ. Pokiaľ ide o otázky, v súvislosti s ktorými Komisia neposkytla primerané vysvetlenie, ombudsmanka prípad uzavrela kritickou poznámkou.

Vec 2093/2012/EIS: Vybavovanie sťažnosti Komisie týkajúcej sa porušenia právnych predpisov v súvislosti s právami cestujúcich v leteckej doprave [8]

Prípad sa týkal vybavovania sťažnosti Komisie na porušenie právnych predpisov v súvislosti s právami cestujúcich v leteckej doprave. Sťažovateľov let z Londýna do Sofie bol zrušený pre silné sneženie a presmerovaný cez Mníchov. Jeho let však meškal do Mníchova a zmeškal prípojný let. Sťažovateľ tam teda musel stráviť noc, ale jeho dopravca neponúkol nocľah. Po kontaktoch s orgánmi v Spojenom kráľovstve a Nemecku podal Komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov, v ktorej tvrdil, že orgány Spojeného kráľovstva konali v rozpore s príslušnými pravidlami EÚ o právach cestujúcich v leteckej doprave. Komisia tvrdila, že problémy boli spôsobené "mimoriadnymi okolnosťami", čo znamenalo, že sťažovateľ nemal nárok na náhradu škody podľa platného nariadenia EÚ. Následne ukončila korešpondenciu so sťažovateľom.

Ombudsman akceptoval stanovisko Komisie, že sťažovateľ nemal nárok na náhradu škody z dôvodu existencie "mimoriadnych okolností". Ombudsman sa však domnieval, že príslušné pravidlá nenechávajú žiadne pochybnosti o tom, že je na dopravcovi, aby prevzal iniciatívu a ponúkol hotelové ubytovanie a súvisiace služby cestujúcim v prípade značného meškania. Ombudsmanka odporučila Komisii, aby pri vybavovaní takýchto sťažností na porušenie predpisov v budúcnosti náležite zohľadnila povinnosť dopravcu starať sa o cestujúcich v leteckej doprave. Pokiaľ ide o rozhodnutie ukončiť korešpondenciu so sťažovateľom, ombudsman nesúhlasil s názorom Komisie, že jeho korešpondencia bola „nesprávna“, a v tejto súvislosti predložil Komisii ďalšie odporúčanie.

Komisia v zásade prijala druhé odporúčanie ombudsmanky. Hoci Komisia neodmietla prvé odporúčanie ombudsmana, z jej odpovede je jasné, že nesúhlasí s názorom ombudsmana, pokiaľ ide o rozsah povinnosti dopravcu starať sa o cestujúceho. Ombudsmanka sa tým na záver svojho vyšetrovania zaoberala kritickou poznámkou. Svoje rozhodnutie postúpila pre informáciu aj príslušným výborom Parlamentu a národným ombudsmanom.

Prípad OI/1/2013/FOR: Prijímanie zamestnancov v oblasti rozvojovej spolupráce

Toto vyšetrovanie sa týkalo výberu zamestnancov, ktorí budú pracovať pre Komisiu v oblasti rozvojovej spolupráce. Konkrétne išlo o požiadavku, aby náboroví pracovníci získali minimálne štvorročnú odbornú prax v práci na projekte alebo programe v rozvojovej krajine. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že znenie oznámenia o výberovom konaní, ktoré vypracovala Komisia, je nejasné a nejednoznačné. Predložila Komisii odporúčanie, ktoré bolo prijaté.

Vec 298/2013/CK: Výberové konanie Spoločného výskumného centra (JRC) na prijímanie držiteľov grantov

Prípad sa týkal viacerých údajných nezrovnalostí týkajúcich sa výberového konania na pozíciu držiteľa grantu v Spoločnom výskumnom centre (JRC). Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila nezrovnalosti i) pri stanovovaní a uplatňovaní rôznych výberových kritérií a ii) pri úlohách, ktoré vykonáva oddelenie pre prijímanie zamestnancov a odbornú prípravu. Predložila odporúčanie Spoločnému výskumnému centru a požiadala ho, aby uznalo tieto nezrovnalosti, ospravedlnilo sa za ne a prijalo opatrenia na zlepšenie situácie. JRC vo svojej odpovedi uznalo nedostatky vo výberovom konaní, pokiaľ ide o výberové kritériá, a ospravedlnilo sa sťažovateľovi. Informovala tiež ombudsmanku, že prijala niekoľko iniciatív na zlepšenie svojich výberových konaní a zabránenie podobným problémom v budúcnosti. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia prijala jej odporúčanie a prípad uzavrela.

Vec 1848/2013/PL: Údajná diskriminácia v postupe prijímania zamestnancov na projekt spolufinancovaný Komisiou

Táto vec sa týkala postupu prijímania zamestnancov na projekt spolufinancovaný Komisiou, ktorý údajne porušuje zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a predložila Komisii odporúčanie, v ktorom ju požiadala, aby zabezpečila, že pri výberových konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré spolufinancuje, sa bude dodržiavať zásada nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Komisia toto odporúčanie prijala a prijala rôzne opatrenia na zabezpečenie jeho vykonávania. Ombudsmanka prípad uzavrela.

Prípad 2004/2013/PMC: Vybavovanie žiadosti Komisie o prístup k dokumentom týkajúcim sa sledovania internetu [9]

Prípad sa týkal odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa sledovania internetu spravodajskými službami Spojeného kráľovstva. Ombudsmanka odporučila i) aby Komisia poskytla prístup k jednému konkrétnemu dokumentu (list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vtedajšiemu podpredsedovi Komisie) a ii) v prípade ostatných požadovaných dokumentov, aby ich Komisia buď zverejnila, alebo riadne odôvodnila, prečo podľa jej názoru muselo byť zverejnenie zamietnuté.

Komisia sa rozhodla zverejniť list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, čím prijala prvú časť odporúčania ombudsmana. Zotrvala však na svojom stanovisku nezverejniť ostatné dokumenty. Toto stanovisko odôvodnila tým, že stále skúma otázku, či programy hromadného sledovania Spojeného kráľovstva porušujú právo EÚ, najmä pokiaľ ide o právo jednotlivca na ochranu údajov. Komisia tvrdila, že kým sa jej prešetrovanie s konečnou platnosťou neuzavrie, včasné zverejnenie zvyšných dotknutých dokumentov by negatívne ovplyvnilo dialóg medzi orgánmi Spojeného kráľovstva a Komisiou. Všeobecnejšie tvrdila, že jej schopnosť účinne viesť vyšetrovanie a rozhodnúť o vhodnej reakcii by mala byť chránená pred rizikom vonkajšieho tlaku. Komisia sa napokon nedomnievala, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Ombudsmanka nebola presvedčená, že Komisia primerane odôvodnila svoje rozhodnutie odmietnuť prístup verejnosti k zostávajúcim nezverejneným dokumentom. Keďže Komisia tieto dokumenty nezverejnila ani neposkytla primerané dôvody na zamietnutie prístupu verejnosti k nim, je jasné, že Komisia zamietla odporúčanie ombudsmana v súvislosti s týmito dokumentmi. Ombudsmanka okrem toho poznamenala, že sa zdá, že Komisia v súvislosti so svojím vyšetrovaním od roku 2013 neprijala žiadne opatrenia. Ombudsmanka preto zistila, že opatrenia Komisie v tomto prípade predstavovali nesprávny úradný postup a v skutočnosti závažný nesprávny úradný postup vzhľadom na význam tejto konkrétnej otázky pre občanov EÚ.

Vec 1021/2014/PD: O správaní Komisie v rámci protimonopolného vyšetrovania údajného kartelu

V rokoch 2012 a 2014 vtedajší komisár zodpovedný za hospodársku súťaž vydal verejné vyhlásenia týkajúce sa prebiehajúceho vyšetrovania možného kartelu. Jedna z vyšetrovaných spoločností sa sťažovala ombudsmanovi, že vyhlásenia sú v rozpore so zásadou nestrannosti, keďže tieto vyhlásenia vzbudzovali dojem, že komisár už rozhodol, aký bude konečný výsledok vyšetrovania. Ombudsmanka uviedla, že niektoré verejné vyhlásenia komisára možno odôvodnene vnímať tak, že naznačujú, že Komisia alebo komisár už rozhodli o výsledku vyšetrovania a že ide o nesprávny úradný postup. Ombudsmanka vydala odporúčanie, ktoré Komisia vo veľkej miere akceptovala. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením nesprávneho úradného postupu vyplývajúceho z verejných vyhlásení bývalého komisára z rokov 2012 a 2014.

▪ 3. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)

Vec 1171/2013/TN: Zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o členov „skupín EASA na tvorbu pravidiel“

Sťažnosť, ktorú predložilo združenie British Airline Pilots' Association, sa týkala pravidiel EÚ o obmedzení času letu a času v službe a požiadaviek na odpočinok pre komerčné letecké spoločnosti. Konkrétnejšie sa týkala spôsobu, akým EASA vykonávala svoj proces aktualizácie týchto pravidiel. Sťažovateľ tvrdil, i) že vedecké poradenstvo malo zohrávať významnejšiu úlohu v procese tvorby predpisov; ii) EASA neposkytla dôkazy o kvalifikácii členov „skupiny pre tvorbu pravidiel“ (skupiny odborníkov, ktorá pomáha agentúre EASA pri vypracúvaní pravidiel); a iii) že EASA sa primerane nezaoberala otázkami konfliktu záujmov.

Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup EASA, pokiaľ ide o úlohu vedeckého poradenstva v procese tvorby predpisov. Pokiaľ ide o to, ako EASA riadi možné konflikty záujmov v skupinách pre tvorbu pravidiel, ombudsmanka zistila, že zrevidovala svoju politiku zmierňovania takýchto konfliktov v súlade s podobnou revíziou politiky, ktorá sa vzťahuje na jej zamestnancov. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že nie je potrebné ďalej sa touto otázkou zaoberať. Agentúra EASA napokon prijala odporúčanie ombudsmanky poskytnúť sťažovateľovi anonymizované informácie o členoch skupiny pre tvorbu pravidiel. Ombudsmanka preto prípad uzavrela a vyzvala agentúru EASA, aby zaujala proaktívnejší prístup k zverejňovaniu informácií, ktoré má k dispozícii, o kvalifikácii a odborných znalostiach členov „skupiny pre tvorbu pravidiel“. Uviedla tiež, že zvažuje preskúmanie otázok súvisiacich s prácou, ktorú vykonali externí experti pre určité agentúry EÚ.

▪ 4. Európska chemická agentúra (ECHA)

Prípad 2186/2012/FOR: Odmietnutie ECHA poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom

V právnych predpisoch EÚ sa vyžaduje, aby spoločnosti, ktoré vyrábajú alebo dovážajú chemikálie, zhromažďovali informácie o vlastnostiach a použitiach týchto chemikálií a posudzovali, či predstavujú riziko pre ľudí alebo životné prostredie. Spoločnosti musia tieto informácie predložiť agentúre ECHA, ktorá ich vyhodnotí. Agentúra ECHA môže od takýchto spoločností požadovať ďalšie informácie, ktoré môžu zahŕňať vykonanie ďalších testov vrátane testov s použitím zvierat.

Sťažovateľ, aktivista v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, požiadal ECHA, aby mu poskytla prístup k určitým dokumentom týkajúcim sa rozhodovania ECHA o tom, či sú určité testy na zvieratách skutočne potrebné. ECHA to odmietla. Odmietnutie prístupu k dokumentom založila na skutočnosti, že uverejnenie dokumentov by bránilo vedeckej diskusii v rámci ECHA. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že predmetný rozhodovací proces už bol ukončený. Tvrdenie, že tento proces by mohol byť sťažený uverejnením dokumentov, sa preto zdalo byť neprimerané. Ombudsmanka odporučila, aby sa dokumenty sprístupnili. ECHA súhlasila so zverejnením požadovaných dokumentov a v dôsledku toho ombudsmanka uzavrela svoje vyšetrovanie.

▪ 5. Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME)

Pozri vec OI/8/2013/OV v časti „Hviezdne prípady“.

▪ D. Nadviazanie na kritické a ďalšie poznámky inštitúcie

▪ 1. Európska komisia

Prípad 9 95/2 011/KM: T on Co mm ission pri riešení porušenia  m en t complai nt týkajúceho sa Germ any’s impl em en tat ion of t heP riv acy Directive

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté odporúčania“, tento prípad sa týkal sťažnosti na porušenie právnych predpisov predloženej Komisii v súvislosti s údajným nedostatočným vykonávaním určitých ustanovení smernice EÚ o súkromí a elektronických komunikáciách zo strany Nemecka. Ombudsmanka zistila, že neposkytnutie komplexného a dôkladného vysvetlenia, prečo Komisia neprijala opatrenia v súvislosti s určitými aspektmi sťažnosti týkajúcej sa porušenia právnych predpisov, predstavovalo nesprávny úradný postup.

Komisia vo svojej odpovedi na kritickú pripomienku ombudsmana súhlasila s tým, že v rámci svojich prebiehajúcich činností mon itoringu a preskúmania zváži vplyv rozsudku Súdneho dvora vo veci Digital Ri ghts Ireland a n d Seitlin ger a nd Othe rs, ako aj všeobecný vplyv pravidiel označovania e-mailov na smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách a jej uplatňovanie vo vnútroštátnych právnych systémoch.

Ombudsmanka sa domnieva, že tento záväzok predstavuje primeranú odpoveď.

Vec 1661/2011/LP: Komisia nemá právomoc jednostranne vymáhať finančné prostriedky od európskych škôl

Združenie rodičov európskych škôl sa sťažovalo na rozhodnutie Komisie vydať príkaz na vymáhanie finančných prostriedkov od jednej zo škôl.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že štatút európskych škôl neoprávňuje Komisiu konať jednostranne. Ombudsmanka predložila návrh riešenia, ktorý Komisia zamietla. Ombudsmanka vydala následné odporúčanie, ktoré Komisia takisto neprijala. Ombudsmanka prípad uzavrela kritickou poznámkou, že jednostranné opatrenia Komisie na vymáhanie finančných prostriedkov od európskych škôl predstavovali nesprávny úradný postup.

Komisia kritickú poznámku ombudsmana zamietla. Zopakovala, že jednostranné vymáhanie finančných prostriedkov od jednej z európskych škôl vyplýva z jej povinností podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách ^[10] a z jej zodpovednosti, pokiaľ ide o príspevok EÚ do rozpočtu európskych škôl. Rovnako sa domnievala, že žiadne ustanovenie Dohovoru o štatúte európskych škôl ^[11] nezakazuje takéto jednostranné vymáhanie. Ďalej tvrdila, že vynaložila všetko primerané úsilie na vyriešenie tejto otázky v rámci systému riadenia európskych škôl a že neexistujú žiadne procesné prostriedky na predloženie veci Súdnemu dvoru. Komisia napokon zopakovala svoj záväzok vopred informovať radu guvernérov, ak má v prípade nezhody v úmysle prijať jednostranné opatrenia na vymáhanie finančných prostriedkov.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia len zopakovala tie isté nepresvedčivé argumenty, ktoré predložila v priebehu svojho vyšetrovania.

Vec 503/2012/DK: Údajná chyba pri uzavretí sťažnosti na porušenie právnych predpisov

Vec sa týkala vybavovania sťažnosti Komisie týkajúcej sa írskeho práva upravujúceho právo pracovať ako architekt. Ombudsman uzavrel prípad kritickou poznámkou a uviedol, že Komisia sa dopustila pochybenia tým, že uzavrela sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov bez toho, aby v plnej miere preskúmala, či sú § 21 až 22 írskeho zákona o kontrole budov z roku 2007 diskriminačné.

Komisia vo svojej odpovedi jednoducho uviedla, že nesúhlasí s právnou analýzou ombudsmana týkajúcou sa okolností sťažovateľa, a preto trvala na svojom stanovisku, že i) úplne preskúmala sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa porušenia právnych predpisov a že ii) príslušné časti predmetného írskeho aktu nie sú diskriminačné.

Ombudsmanka berie na vedomie nesúhlas Komisie s ňou v tomto prípade.

Prípad 8 09/2 012/JF: Vymáhanie súm zaplatených omylom v prípade bývalého  úradníka EÚ, ktorý bol schopný t o m age his a ff airs due t o inva lidi ty

V dôsledku softvérového problému Komisia vyplatila bývalým štátnym zamestnancom EÚ prídavky na nezaopatrené dieťa, na ktoré už nemal nárok. Keď Komisia zistila svoju chybu, začala vymáhať preplatok.

Manželka bývalého štátneho zamestnanca napadla vymáhanie a tvrdila, že ani ona, ani jej manžel si nemohli všimnúť chybu. Nemohla si to všimnúť, pretože nikdy nebola úradníkom EÚ, a preto systém nepoznala. Jej manžel si to nemohol všimnúť, pretože utrpel ťažkú mozgovú príhodu, v dôsledku ktorej nebol schopný riadiť svoje záležitosti. Komisia tvrdila, že podľa služobného poriadku je povinná vymáhať nesprávne vyplatené príspevky.

Ombudsmanka počas svojho vyšetrovania Komisii opakovane poukazovala na to, že zdravotný stav bývalého úradníka mu bránil v tom, aby si všimol chybu, a že bolo nespravodlivé vyžadovať od jeho manželky, aby si bola vedomá preplatku, ktorý možno požadovať podľa služobného poriadku od bývalého úradníka Únie. Manželka bývalého štátneho zamestnanca nebola zákonným zástupcom svojho manžela a nikdy nepracovala pre EÚ.

Okrem toho informovala inštitúcie EÚ o akýchkoľvek zmenách v rodinnej situácii, napríklad o tom, či deti chodia do školy alebo nie. Ombudsmanka preto odporučila Komisii, aby zrušila svoje rozhodnutie o vymáhaní preplatku.

Komisia zamietla odporúčanie ombudsmanky a trvala na tom, že vymáhanie bolo založené na správnom výklade služobného poriadku a príslušnej judikatúry. Ombudsman nesúhlasil s tým, že služobný poriadok a súvisiaca judikatúra sa uplatňujú na manželku bývalého úradníka. Ombudsmanka bola sklamaná, že napriek tomu, že uznala, že obnova vytvorila zložitú situáciu pre rodinu, Komisia nevyužila príležitosť na minimalizáciu negatívneho vplyvu svojej chyby. Ombudsmanka zistila, že vymáhanie bolo nespravodlivé a neprimerané a že Komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Prípad uzavrela kritickou poznámkou.

Komisia vo svojej odpovedi na kritickú pripomienku trvala na svojom stanovisku, že podmienky na vymáhanie boli v tomto prípade splnené.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nielen nad tým, že Komisia spochybňuje zistenie nesprávneho úradného postupu, ale aj nad tým, že v jej odpovedi nie je nič, čo by naznačovalo, že riziko výskytu podobného prípadu v budúcnosti sa znížilo.

Vec 2093/2012 EIS: Komisia predkladá alternatívne návrhy v nadväznosti na kritickú poznámku v prípade týkajúcom sa práv cestujúcich v leteckej doprave

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté odporúčania“, tento prípad sa týkal vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov v súvislosti s právami cestujúcich v leteckej doprave zo strany Komisie. Komisia tvrdila, že problémy, ktoré sťažovateľ utrpel v tomto prípade, boli spôsobené „mimoriadnymi okolnosťami“, čo znamenalo, že sťažovateľ nemal nárok na peňažnú náhradu podľa platného nariadenia EÚ. Následne tiež ukončila korešpondenciu so sťažovateľom. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Ombudsman akceptoval stanovisko Komisie, pokiaľ ide o existenciu "mimoriadnych okolností" (ktoré súviseli so snežením), v dôsledku čoho sťažovateľ nemal nárok na náhradu škody. Ombudsman sa však domnieval, že príslušné pravidlá nenechávajú žiadne pochybnosti o tom, že je na dopravcovi, aby prevzal iniciatívu a ponúkol hotelové ubytovanie a súvisiace služby cestujúcim v prípade značného meškania.

Ombudsmanka odporučila Komisii, aby pri vybavovaní takýchto sťažností na porušenie predpisov v budúcnosti náležite zohľadnila povinnosť dopravcu starať sa o cestujúcich v leteckej doprave. Pokiaľ ide o rozhodnutie ukončiť korešpondenciu so sťažovateľom, ombudsman nesúhlasil s názorom Komisie, že jeho korešpondencia bola „nesprávna“, a v tejto súvislosti predložil Komisii ďalšie odporúčanie.

Komisia v zásade prijala druhé odporúčanie ombudsmanky. Hoci Komisia neodmietla prvé odporúčanie ombudsmana, z jej odpovede bolo jasné, že nesúhlasí s názorom ombudsmana, pokiaľ ide o rozsah povinnosti dopravcu starať sa o cestujúceho. Ombudsmanka sa tým na záver svojho vyšetrovania zaoberala kritickou poznámkou. Svoje rozhodnutie postúpila pre informáciu aj príslušným výborom Parlamentu a národným ombudsmanom.

Komisia vo svojej odpovedi na kritickú pripomienku ombudsmana zastávala názor, že príslušné nariadenie EÚ neobsahovalo vysvetlenie, ako alebo či by sa mala poskytnúť náhrada, keď sa rôzni cestujúci ocitli v rôznych situáciách. Podľa názoru Komisie existuje rozdiel medzi právom na finančnú náhradu podľa článku 7 nariadenia a právom na starostlivosť podľa článku 9. Komisia uviedla, že mimo článku 7 nariadenie neposkytuje žiadny základ pre žiadnu inú formu finančnej náhrady. Komisia však navrhla, že sťažovateľ môže mať nárok na náhradu škody podľa vnútroštátneho práva prostredníctvom žaloby o náhradu škody za porušenie článku 9 leteckým dopravcom. Uviedol tiež, že Montrealský dohovor sa môže ukázať ako užitočný pre poskytnutie právneho základu pre takúto žalobu.

Komisia navrhla, že riešením situácie, keď cestujúci v leteckej doprave môžu byť nútení prenocovať na letisku z dôvodu „mimoriadnych okolností“, by mohlo byť zlepšenie presadzovania nariadenia vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva. Zaviazala sa, že túto otázku bude riešiť s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva.

Hoci ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia naďalej uplatňuje reštriktívny prístup k svojmu výkladu nariadenia, víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala riešiť túto záležitosť s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva.

Prípad 2400/2012/ANA: Postup Komisie pri verejnom obstarávaní

Vec sa týkala postupu verejného obstarávania Komisie na poskytovanie riadenia IT a súvisiacich služieb.

Sťažovateľ, konzorcium, ktorého ponuka na predmetnú zákazku nebola úspešná, tvrdil, že Komisia zadala zákazku uchádzačovi, ktorý ponúkol riešenie, ktoré bolo nižšie ako to, čo sa vyžadovalo v zákazke.

Ombudsmanka zistila, že Komisia sa tým, že sa domnievala, že víťazná ponuka bola v súlade so súťažnými podkladmi, dopustila nesprávneho úradného postupu. Odporučila, aby Komisia a) uznala spáchaný nesprávny úradný postup a b) riešila žiadosť sťažovateľa o náhradu škody.

Vzhľadom na odmietnutie Komisie prijať odporúčania ombudsmanky a poskytnúť presvedčivé dôvody tohto odmietnutia ombudsmanka prípad uzavrela tým, že Komisii adresovala dve kritické pripomienky. V prvej kritickej poznámke ombudsmanka zdôraznila, že verejní obstarávatelia by mali zabezpečiť, aby ponuky predložené v rámci postupov verejného obstarávania financovaných z rozpočtu Únie boli prijaté a vyhodnotené len vtedy, ak spĺňajú všetky kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v špecifikáciách obstarávania. V tomto prípade Komisia tým, že sa domnievala, že víťazná ponuka bola v súlade so súťažnými podkladmi, hoci ponúkla iné riešenie, než bolo uvedené, túto požiadavku nesplnila.

V druhej kritickej poznámke ombudsmanka pripomenula Komisii, že povinnosť nahradiť akúkoľvek spôsobenú škodu je súčasťou práva na dobrú správu vecí verejných. V dôsledku toho kritizovala Komisiu za to, že odmietla preskúmať a následne nahradiť straty, ktoré vznikli sťažovateľovi v dôsledku toho, že Komisia nedodržala špecifikácie stanovené v jej verejnom obstarávaní.

V odpovedi na prvú kritickú poznámku Komisia tvrdila, že sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a teda že sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Komisia vo svojej odpovedi na druhú kritickú poznámku tvrdila, že preskúmala žiadosť sťažovateľa o náhradu škody. Keďže však naďalej zastávala názor, že sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, považovala tvrdenie sťažovateľa za neopodstatnené a neprimerané.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že v postupe verejného obstarávania, ktorý zahŕňa veľké sumy verejných prostriedkov, Komisia trvá na stanovisku, ktoré je v rozpore so špecifikáciami výzvy na predkladanie ponúk a jej odpoveďami na otázky uchádzačov.

Prípad OI/9/2013/TN: Komisia súhlasí s ďalším zlepšením postupu európskej iniciatívy občanov (EIO).

Európska iniciatíva občanov od svojho zavedenia v apríli 2012 umožňuje skupine aspoň jedného milióna občanov EÚ vyzvať Komisiu, aby navrhla nové právne predpisy EÚ. Po prijatí viacerých sťažností sa ombudsmanka rozhodla vyšetriť, či postup európskej iniciatívy občanov riadne fungoval, ako aj úlohu a zodpovednosť Komisie v tejto súvislosti.

V nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanky, ktoré zahŕňalo príspevky od organizátorov európskej iniciatívy občanov, organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných osôb, ombudsmanka adresovala Komisii 11 usmernení na ďalšie zlepšenie. Hoci ombudsmanka poznamenala, že Komisia urobila veľa pre vykonávanie európskej iniciatívy občanov spôsobom ústretovým voči občanom, domnievala sa, že by sa mohlo urobiť viac. Usmernenia ombudsmanky sa týkali otázok, ako sú: poradenstvo poskytované organizátorom v súvislosti s právomocami EÚ; dôvody uvedené pri zamietnutí európskej iniciatívy občanov; verejnú diskusiu vyplývajúcu z európskej iniciatívy občanov vrátane verejného vypočutia v Európskom parlamente; a zlepšenia online systému zberu podpisov a predkladania európskych iniciatív občanov s prihliadnutím na potreby osôb so zdravotným postihnutím a požiadavky na údaje o vyhláseniach o podpore.

V reakcii na usmernenia Komisia uznala problémy, ktorým čelia organizátori európskej iniciatívy občanov, pričom tvrdila, že postup európskej iniciatívy občanov ako celok funguje. Komisia sa zaviazala vykonať ďalšie zlepšenia v medziach existujúceho právneho rámca a zohľadniť ďalšie obavy pri diskusii o možnej revízii nariadenia o európskej iniciatíve občanov.

Ombudsmanka víta ochotu Komisie zlepšiť fungovanie postupu európskej iniciatívy občanov, ako aj jej veľmi konkrétne návrhy na zlepšenie v niektorých oblastiach. V súvislosti s nedostatkami v iných oblastiach však uviedla len vágne vyhlásenia. Ombudsmanka vyzýva Komisiu, aby splnila svoje záväzky. Povzbudzuje tiež každého občana, ktorý sa naďalej stretáva s problémami s postupom európskej iniciatívy občanov v otázkach, v ktorých sa Komisia zaviazala vykonať zlepšenia, aby sa na ňu obrátil. Bude sa snažiť pomôcť v rámci svojho mandátu.

Prípad 44/2013/ANA: Zaobchádzanie Komisie s cestovnými službami pre zástupcov mimovládnych organizácií z radov tureckých Cyperčanov

Vec sa týkala vybavovania oficiálnej návštevy členov mimovládnych organizácií tureckých Cyperčanov v Bruseli zo strany Komisie a vyplynula zo sťažnosti, ktorú predložil bývalý cyperský poslanec EP. Ombudsmanka v rámci svojho rozhodnutia poznamenala, že Komisia v tomto prípade neposkytla presné informácie o skutočnostiach. Zdôraznila, že je dôležité poskytovať ombudsmanke presné informácie, a vyzvala Komisiu, aby sa do budúcnosti poučila.

Komisia vo svojej odpovedi informovala ombudsmanku, že zlepšila svoje postupy tým, že zabezpečila, aby účastníci návštev v Bruseli z Cypru mohli jasne vyjadriť svoje preferencie týkajúce sa ich cestovných služieb. Komisia poskytla prílohu s dôkazmi o svojej novej praxi a uviedla, že zabezpečí, aby sa rovnaká prax uplatňovala na všetky budúce oficiálne návštevy cyperských občanov v Bruseli.

Ombudsmanka víta záväzok Komisie zlepšiť svoj postup a ospravedlnenie sťažovateľovi. Zdôrazňuje význam svojej „ďalšej poznámky“, pokiaľ ide o poskytovanie presných informácií ombudsmanovi.

Prípad 1109/2013/DR: Vylúčenie zo siete expertov Komisie

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté riešenia“, táto vec sa týkala vybavovania sťažnosti Komisiou na odborníka, ktorý bol následne vylúčený zo siete odborníkov Komisie z dôvodu jeho údajne nevhodného správania. Ombudsman uzavrel prípad a kritizoval Komisiu za to, že nevypočula sťažovateľa a nevykonala dostatočne dôkladné posúdenie prípadu pred rozhodnutím prestať s ním spolupracovať.

Komisia vo svojej odpovedi na kritickú poznámku uznala, že v nadväznosti na sťažnosť týkajúcu sa správania znalca konala rýchlo, ale trvala na svojom názore, že tak urobila s cieľom chrániť dobrú povesť Komisie. Podľa jej názoru konala v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na členstvo v tejto sieti odborníkov. Komisia tiež uviedla, že jej rozhodnutie prestať pracovať s odborníkom nepoškodilo jeho dobrú povesť a nemalo na neho žiadny nepriaznivý finančný vplyv.

Následná reakcia Komisie je sklamaním.

Prípad 1205/2013/JF: Audit projektu financovaného EÚ

Sťažovateľ, švédska spoločnosť, nesúhlasil so závermi, ku ktorým Komisia dospela po audite projektu, na ktorý dostával finančné prostriedky EÚ, a obrátil sa na ombudsmana so žiadosťou o pomoc. Ombudsmanka začala vyšetrovanie údajného nedostatku objektivity a údajného nedodržania platných pravidiel zo strany Komisie.

Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup Komisie, keďže svoje závery založila na informáciách, ktoré mala v tom čase k dispozícii. Poznamenala však, že sťažovateľ mal k dispozícii dôkazy, o ktorých Komisia nevedela. Navrhla, aby Komisia zvážila posúdenie príslušného daňového priznania a bankových výpisov, ktoré jej sťažovateľ včas predloží.

Komisia súhlasila s posúdením daňového priznania a bankových výpisov za predpokladu, že sťažovateľ predloží aj príslušné podporné dokumenty.

Komisia súhlasila s tým, že nadviaže na návrh ombudsmanky.

Vec 1756/2013/ZA: Uznávanie národných diplomov

Vec sa týkala odmietnutia Komisie zamestnať uchádzača na rezervnom zozname zmluvných zamestnancov v delegáciách EÚ, pretože sa domnievala, že konkrétny diplom, ktorý získal (od inštitútu ďalšieho vzdelávania a sociálneho rozvoja vo Valónsko-Bruselskej federácii v Belgicku), nepredstavoval postsekundárny diplom.

Ombudsmanka poukázala na to, že podľa práva EÚ musí Komisia rešpektovať povahu diplomov, o ktorých rozhodli vnútroštátne orgány, ktoré ich vydávajú. Malo by sa preto vyhnúť porovnávaniu hodín, predmetov a skúšok z jedného typu vnútroštátneho zariadenia s iným, pretože by to spochybnilo rozhodnutie vnútroštátneho orgánu o povahe diplomu.

Ombudsman tiež poukázal na to, že jedinou požiadavkou stanovenou vo výzve na vyjadrenie záujmu je, že diplom uchádzača musí byť postsekundárny, čo belgické orgány v prejednávanej veci potvrdili. Okrem toho výzva na vyjadrenie záujmu neobsahovala žiadne osobitné ustanovenie ani opis, pokiaľ ide o druh požadovaného postsekundárneho diplomu.

Komisia trvala na svojom pôvodnom stanovisku. Tvrdila, že jej prax nepovažovať diplom inštitútu ďalšieho vzdelávania a sociálneho rozvoja za diplom na postsekundárnej úrovni sa uplatnila na všetky podobné predchádzajúce veci. Poznamenal tiež, že hoci táto prax bola spochybnená sťažnosťami podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, nikdy nebola spochybnená pred Súdnym dvorom. Napokon poznamenala, že porovnávacia analýza a hodnotenie diplomov uchádzačov zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi, čo je dôležité vzhľadom na obrovskú rozmanitosť vzdelávacích systémov 28 členských štátov.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia len odkázala na svoje existujúce postupy namiesto toho, aby využila príležitosť na ich preskúmanie na základe analýzy ombudsmanky.

Prípad 2004/2013/PMC: O vybavovaní žiadosti Komisie o prístup k dokumentom týkajúcim sa sledovania internetu spravodajskými službami Spojeného kráľovstva

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté odporúčania“, tento prípad sa týkal odmietnutia Komisie poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa sledovania internetu spravodajskými službami Spojeného kráľovstva. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia umožnila prístup k listu ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vtedajšiemu podpredsedovi Komisie. Ďalej odporučila, aby Komisia poskytla orgánom Spojeného kráľovstva dva listy, ako aj súvisiace sťažnosti občanov, alebo riadne odôvodnila, prečo sa podľa jej názoru muselo poskytnutie zamietnuť.

Komisia sa rozhodla zverejniť list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, čím prijala prvú časť odporúčania ombudsmana. Zotrvala však na svojom stanovisku nezverejniť ostatné dokumenty a tvrdila, že stále vyšetruje otázku, či programy hromadného sledovania Spojeného kráľovstva porušujú právo EÚ, najmä pokiaľ ide o právo jednotlivca na ochranu údajov. Komisia tvrdila, že kým sa jej prešetrovanie definitívne neuzavrie, včasné zverejnenie zvyšných dokumentov by negatívne ovplyvnilo dialóg medzi orgánmi Spojeného kráľovstva a Komisiou. Všeobecnejšie tvrdila, že jej schopnosť účinne viesť vyšetrovanie a rozhodnúť o vhodnej reakcii by mala byť chránená pred rizikom vonkajšieho tlaku. Komisia sa nedomnievala, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Ombudsmanka nebola presvedčená o tom, že Komisia primerane odôvodnila svoje rozhodnutie zachovať odmietnutie poskytnúť verejnosti prístup k ostatným dokumentom. Vzhľadom na to, že sa zdá, že Komisia od roku 2013 neprijala žiadne opatrenia v súvislosti so svojím vyšetrovaním, ombudsmanka zistila, že odmietnutie Komisie udeliť prístup predstavovalo závažný nesprávny úradný postup vzhľadom na význam tejto otázky pre občanov EÚ. Svoj prípad uzavrel kritickou poznámkou.

Komisia odpovedala, že medzičasom a vzhľadom na prevládajúce skutkové a právne okolnosti prehodnotila predmetné dokumenty a rozhodla sa udeliť prístup k dvom listom Komisie, ako aj k sťažnostiam občanov s výhradou redigovania osobných údajov.

Ombudsmanka víta rozhodnutie Komisie poskytnúť prístup k príslušným dokumentom, čo by malo viesť k informovaniu verejnosti o jej opatreniach, pokiaľ ide o sledovanie internetu spravodajskými službami Spojeného kráľovstva.

Vec 2266/2013/JN: Vedenie primeraného písomného záznamu zo zasadnutí Komisie, ktoré sa konali v rámci verejných konzultácií

Vyšetrovanie sa týkalo žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa projektov reformy odvetvia vodného hospodárstva v Egypte financovaných EÚ. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia viedla písomné záznamy o svojich stretnutiach, ktoré sa konali v rámci verejných konzultácií, s cieľom zvýšiť transparentnosť.

Komisia informovala ombudsmanku, že identifikovala interné usmerňovacie dokumenty, ktoré zmení a doplní s cieľom vykonať jej návrh. Konkrétne programové pokyny nástroja predvstupovej pomoci (IPA) II teraz obsahujú usmernenia o tom, ako správne zaznamenávať konzultačný proces. Okrem toho spoločná príručka postupov generálneho riaditeľstva, ktorá nadobudne účinnosť v januári 2017, takisto poučí zamestnancov o tom, ako správne zaznamenávať konzultácie so zainteresovanými stranami.

Odpoveď Komisie je uspokojivá.

Prípad 2432/2013/NF: Lepšie poskytovanie informácií Komisiou pri vydávaní oznámení o dlhu v rámci zmlúv o dodávkach skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov

Vec sa týkala vydania oznámení o dlhu Komisiou v rámci viacerých zmlúv o dodávkach, ktoré sťažovateľ uzavrel so sekretariátom skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „sekretariát AKT“) s cieľom realizovať program financovaný EÚ. Sťažovateľ nedodržal niekoľko dodacích lehôt a sekretariát AKT ako verejný obstarávateľ uložil sankcie. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana v súvislosti s tým, že Komisia vydala oznámenia o dlhu týkajúce sa sankcií. Ombudsmanka zistila, že pri vydávaní oznámení o dlhu Komisia konala ako platobný orgán v mene sekretariátu AKT a že Komisia v tejto súvislosti nemala žiadnu diskrečnú právomoc. Ombudsmanka teda nezistila nesprávny úradný postup Komisie. Ombudsmanka však vydala ďalšiu pripomienku, v ktorej požiadala Komisiu, aby v budúcnosti vysvetlila externým dodávateľom, že pri vydávaní oznámení o dlhu podľa dohody o financovaní v rámci dohody o spolupráci EÚ koná v mene verejného obstarávateľa, ktorý je treťou stranou.

V reakcii na to Komisia informovala ombudsmanku, že prijala konkrétne opatrenia na zabránenie nedorozumeniam v budúcnosti. „Predchádzajúci informačný list“ Komisie, ktorý sa zasiela dlžníkovi pred vydaním príkazu na vymáhanie, bude odteraz poskytovať lepšie informácie. V podobných situáciách ako v tomto prípade bude Komisia výslovne informovať dlžníka o príslušných úlohách platobného orgánu a verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o vydávanie oznámení o dlhu. Komisia zahrnula príslušné pokyny aj do svojho interného usmerňovacieho dokumentu pre finančné a zmluvné postupy, ktorý uverejňuje jej Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO).

Ombudsmanka víta pozitívne a konštruktívne opatrenia Komisie v nadväznosti na jej ďalšiu pripomienku.

OI/5/2014/MDC: Ukončenie dohody o grante

Tento prípad sa týkal rozhodnutia Komisie vypovedať zmluvu o grante s islandskou mimovládnou organizáciou z dôvodu, že Island pozastavil svoje prístupové rokovania s EÚ, a preto nebola opodstatnená žiadna ďalšia finančná pomoc tejto krajine. Island medzitým svoju kandidatúru stiahol.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nesúhlasila s postojom Komisie. Navrhla Komisii riešenie, ktoré Komisia zamietla. Vzhľadom na to, že Komisia nepredložila žiadne nové argumenty, ktoré by mohli zmeniť hodnotenie ombudsmanky, a vzhľadom na to, že odporúčanie bolo nereálne vzhľadom na jasné rozhodnutie Komisie neprehodnotiť svoje stanovisko, ombudsmanka uzavrela toto vyšetrovanie kritickou poznámkou. Ombudsmanka kritizovala najmä skutočnosť, že Komisia vo svojich rokovaniach s mimovládnou organizáciou z tretej krajiny nedokázala uviesť príklad týchto noriem, ktorých dosiahnutie EÚ očakáva od pristupujúcich štátov. V tomto prípade konanie Komisie malo za následok narušenie nielen jej vlastnej povesti, ale aj povesti EÚ vo všeobecnosti.

Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že vzala na vedomie závery ombudsmana a že po preskúmaní prípadu sa rozhodla zachovať svoje predchádzajúce stanovisko, že podmienky na ukončenie zmluvy boli v súlade so zákonom splnené. Komisia na záver uviedla, že sa k tejto veci nebude ďalej vyjadrovať, keďže v novembri 2015 dostala oznámenie, že príjemca začal súdne konanie proti Komisii v Belgicku.

Ombudsmanka poznamenáva, že táto otázka sa teraz rieši na príslušnom súde, a preto v súlade so štatútom ombudsmanky nemôže v súvislosti s prípadom prijať žiadne ďalšie opatrenia.

OI/7/2014/NF: Zloženie skupín pre občiansky dialóg združených Generálnym riaditeľstvom Komisie pre poľnohospodárstvo

Generálne riaditeľstvo Komisie pre poľnohospodárstvo sa od 60. rokov 20. storočia spolieha na poradné skupiny, pokiaľ ide o odborné znalosti týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky. V roku 2013 po poslednej reforme SPP zo strany EÚ Komisia zrevidovala svoj systém poradných skupín a zaviedla nový právny rámec pre to, čo sa v súčasnosti nazýva skupiny pre občiansky dialóg (CDG). CDG umožňujú Komisii prijímať poradenstvo a udržiavať pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou. V právnom rámci, rozhodnutí Komisie 2013/767/EÚ, sa teraz vyžaduje vyvážené zastúpenie záujmov v skupinách.

V roku 2014 Komisia prijala formálne rozhodnutie o členstve a celkovom zložení 13 CDG. Ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu zamerané na preskúmanie výberového procesu a konečného zloženia skupín. Cieľom preskúmania bolo posilniť dôveru občanov vo výberový proces a vo všeobecnú prácu skupín, ktoré sú zapojené do vysoko citlivej oblasti politiky, ktorá predstavuje významný podiel rozpočtu EÚ. Vzhľadom na schopnosť skupín ovplyvňovať záležitosti týkajúce sa SPP ombudsmanka zdôraznila, že Komisia by mala vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie vyváženého zastúpenia záujmov pri rozhodovaní o zložení skupín.

Vyšetrovanie ukázalo, že Komisia čelí zložitej a náročnej úlohe. Ombudsmanka vo svojom rozhodnutí konštatovala, že Komisia vypracovala a uplatnila jasný postup výberu členov CDG. Takisto vynaložila značné úsilie na zlepšenie rovnováhy v skupinách v porovnaní s minulosťou. Skupiny boli prepracované tak, aby odrážali súčasnú SPP: ich celková veľkosť sa zmenšila; viac ako 40 zo 68 vymenovaných členských organizácií je v systéme nových; sa znížila sila najsilnejších hospodárskych zainteresovaných strán; a celkový podiel nehospodárskych záujmov v skupinách sa zlepšil, aj keď len okrajovo.

Ombudsmanka však zistila, že nie je jasné, čo predstavuje „vyvážené zastúpenie“ rôznych záujmov. Ombudsmanka zistila, že v dokumentoch Komisie, ktoré mali špecifikovať účel a zloženie CDG, chýbali podrobnosti, pokiaľ ide o to, čo Komisia chcela dosiahnuť z hľadiska vyváženého zastúpenia v skupinách a ako to zamýšľala dosiahnuť. Ombudsmanka sa okrem toho domnievala, že verejnosť nemohla pochopiť proces výberu CDG z dôvodu nedostatku verejne dostupných informácií, čo obmedzilo rozsah externého preskúmania zloženia CDG.

Ombudsmanka predložila Komisii desať návrhov s cieľom pomôcť zlepšiť celkový proces CDG. Šesť z návrhov sa týkalo procesu, ktorým sa zriadilo 13 skupín. Cieľom týchto návrhov bolo zabezpečiť väčšiu transparentnosť výberových konaní a konečných rozhodnutí o členstve v skupine. Ďalšie štyri návrhy sa týkali zriadenia CDG v budúcnosti. Tieto návrhy sa zamerali na potrebu lepšieho predbežného opisu toho, čo by predstavovalo vyvážené zastúpenie záujmov a želané zloženie skupín.

Komisia vo svojej následnej odpovedi vo veľkej miere akceptovala návrhy ombudsmanky týkajúce sa existujúcich skupín alebo poskytla primerané vysvetlenia, prečo by neboli potrebné alebo vhodné žiadne ďalšie opatrenia. V reakcii na návrhy týkajúce sa budúcich CDG (ktoré sa majú zriadiť po roku 2020) Komisia vyjadrila ochotu zohľadniť návrhy ombudsmanky. Dva návrhy týkajúce sa vyváženého zastúpenia skupín boli následne zahrnuté do všeobecnejšieho vyšetrovania ombudsmanky z vlastného podnetu OI/6/2014/NF týkajúceho sa transparentnosti a zloženia expertných skupín Komisie.

Ombudsman sa domnieva, že následné opatrenia Komisie sú uspokojivé [12].

Pozri vec OI/8/2014/AN v časti „Hviezdne prípady“.

Pozri vec OI/10/2014/RA v časti „Hviezdne prípady“.

Prípad 240/2014/FOR: Údajný nedostatok verejných konzultácií zo strany Komisie o zozname projektov energetickej infraštruktúry

V tomto prípade ombudsmanka zistila, že platné pravidlá si vyžadujú rozsiahlu verejnú konzultáciu o vplyve jednotlivých projektov, ktorú majú vykonať vnútroštátne orgány. Poukázala na to, že verejná konzultácia zahŕňala poskytovanie podrobných informácií verejnosti o jednotlivých projektoch a organizovanie verejných stretnutí o jednotlivých projektoch na miestnej úrovni. Ombudsmanka sa domnievala, že verejná konzultácia Komisie o vytvorení zoznamu projektov energetickej infraštruktúry, ktoré má Komisia prioritne financovať, by nemala opakovať tento konzultačný proces na vnútroštátnej úrovni. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia správne uplatnila celoeurópske zameranie na konzultácie, ktoré uskutočnila.

Ombudsmanka však vzniesla kritickú pripomienku, pokiaľ ide o skutočnosť, že Komisia počas konzultačného obdobia nesprístupnila verejnosti príslušný dokument (zoznam projektov) v iných jazykoch ako v angličtine. Ďalej poznamenala, že Komisia by sa mala snažiť využívať dynamickejšie prostriedky na informovanie verejnosti o svojich verejných konzultáciách.

Komisia vo svojej následnej odpovedi uviedla, že vyčleňuje značné zdroje na svoje verejné konzultácie s cieľom rozšíriť účasť občanov, združení a iných zainteresovaných strán na rozhodovacom procese EÚ. Komisia uznala, že viacjazyčnosť je kľúčom k tomu, aby občania mohli uplatňovať svoje právo zúčastňovať sa na demokratickom živote EÚ, aj keď dodržiavanie viacjazyčnosti niekedy podlieha časovým obmedzeniam a dostupným zdrojom. Komisia uviedla, že v prípade projektov v rámci programu transeurópskych energetických sietí (TEN-E) sa už riadi návrhom uvedeným v zisteniach ombudsmanky a že proces verejných konzultácií bol v tejto súvislosti aktualizovaný a posilnený.

Komisia poznamenala, že nedávno uskutočnila verejnú konzultáciu o navrhovanom druhom zozname projektov spoločného záujmu. Príslušné oznámenie o verejnej konzultácii bolo uverejnené v 23 úradných jazykoch EÚ na webových sídlach „Váš hlas v Európe“ a „GR pre energetiku“. Komisia osobitne požiadala predkladateľov projektov, aby vo svojich odpovediach poskytli informácie v angličtine aj v národných jazykoch, aby sa občania mohli v plnej miere zúčastniť na verejnej konzultácii. V rámci konzultácie bolo predložených viac ako 600 odpovedí v rôznych úradných jazykoch EÚ ^[13].

Pokiaľ ide o ďalšiu pripomienku ombudsmanky, Komisia uviedla, že už vyvinula tri komunikačné nástroje s cieľom zvýšiť transparentnosť a účasť verejnosti na rozhodovacom procese EÚ.

Prvým nástrojom „PCI Map Viewer“[14] je interaktívna mapa, ktorá poskytuje informácie o projektoch spoločného záujmu, ako sú plány vykonávania, pridelené finančné prostriedky a špecifikácie špecifické pre jednotlivé projekty.

Druhým nástrojom je webová služba, ktorú poskytuje Komisia na vytvorenie spoločných pracovných priestorov [15]. Je rozdelený do kategórií a záujmových skupín, čo umožňuje členom skupiny zdieľať informácie a zdroje.

Tretím nástrojom je súbor nástrojov pre infraštruktúru sietí ^[16], ktorý bol vypracovaný po diskusiách s rôznymi zainteresovanými stranami a cielenom výskume [17]. Súbor nástrojov poskytuje používateľom základné komponenty pre úspešnú a inkluzívnu komunikáciu o projekte a integráciu zainteresovaných strán.

Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia primerane reagovala na jej zistenia.

Prípad 400/2014/DK: Oznámenie Komisie vo veci štátnej pomoci

Prípad sa týkal údajného neinformovania sťažovateľa Komisiou o „prioritnom statuse“ sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci, ktorú predložil v auguste 2013. Počas vyšetrovania ombudsmanka zistila, že Komisia medzitým informovala sťažovateľa, že jeho sťažnosť sa nebude považovať za prioritný prípad. Konštatovala však aj to, že Komisia nevysvetlila dôvody svojho rozhodnutia.

Ombudsman uzavrel prípad kritickou poznámkou, že Komisia neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote o tom, či jeho sťažnosť týkajúca sa štátnej pomoci bola prioritným prípadom alebo či nepredstavovala nesprávny úradný postup.

Komisia vo svojej odpovedi akceptovala zistenia ombudsmana a uviedla, že sa snaží zabezpečiť pravidelnú a efektívnu komunikáciu s občanmi, ktorí predkladajú informácie o trhu alebo formálne sťažnosti v konaniach o štátnej pomoci. Komisia sa zaviazala pokračovať v posilňovaní tejto zásady prostredníctvom internej odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby všetci príslušní zamestnanci boli oboznámení s požiadavkami, ktoré sú stanovené v „Kódexe najlepších postupov“.

Odpoveď Komisie je uspokojivá.

Vec 402/2014/PMC: Lehota na zber podpisov európskej iniciatívy občanov

Podľa pravidiel, ktorými sa riadia európske iniciatívy občanov [18], majú organizátori dvanásť mesiacov na zozbieranie podpisov a vyhlásení o podpore. Skupina občanov, ktorí stoja za konkrétnou európskou iniciatívou občanov (ďalej len „EIO“), vyjadrila obavy, že online systém na zber podpisov a vyhlásení poskytuje organizátorom menej ako dvanásť celých mesiacov, najmä ak sa rozhodnú používať vlastný softvér, a nie softvér, ktorý poskytuje Komisia. Dvanásťmesačná lehota začína plynúť odo dňa registrácie, čo je predpokladom úplného prístupu k online systému Komisie na zber vyhlásení. Online zber podpisov a vyhlásení sa však môže začať až vtedy, keď príslušný vnútroštátny orgán osvedčí elektronický systém zberu, čo môže trvať až mesiac.

Komisia zastávala názor, že nariadenie o európskej iniciatíve občanov nezaručuje organizátorom dvanásť celých mesiacov na zber podpisov online. Informovala však ombudsmana, že vynakladá úsilie na uľahčenie tohto procesu.

Ombudsmanka zistila, že na základe súčasných právnych predpisov bolo stanovisko Komisie primerané, a dospela k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhla však, aby Komisia informovala organizátorov európskej iniciatívy občanov, ktorí majú v úmysle používať pre svoj online systém zberu iný softvér, ako poskytuje Komisia, o svojom predbežnom posúdení prípustnosti ich navrhovaných iniciatív. Organizátori európskej iniciatívy občanov, ktorí používajú softvér a hostingové služby poskytované Komisiou, sú informovaní o predbežnom závere Komisie, že európska iniciatíva občanov spĺňa kritériá registrácie, keď sa im zašle dohoda o hosťovaní. Je dôležité zabezpečiť, aby sa s organizátormi európskej iniciatívy občanov, ktorí chcú využívať svoje vlastné hostingové služby, zaobchádzalo rovnako ako s organizátormi, ktorí chcú používať softvér poskytovaný Komisiou. Poskytnutie predbežného posúdenia by pomohlo zabezpečiť, aby zbytočne neplytvali finančným a organizačným úsilím.

Komisia odpovedala, že nemôže informovať organizátorov pred prijatím formálneho rozhodnutia o prípustnosti iniciatív, keďže dovtedy môže byť rozhodnutie zmenené. Komisia však takisto uviedla, že si je vedomá toho, že existujú problémy s načasovaním procesu európskej iniciatívy občanov a že má v úmysle ďalej sa touto záležitosťou zaoberať.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nie je ochotná vykonať jej ďalšiu poznámku, ktorej cieľom bolo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s tými, ktorí používajú vlastný softvér, a tými, ktorí používajú softvér a hostingové služby poskytované Komisiou. Dúfa však, že Komisia využije príležitosť na riešenie časových otázok v súvislosti s revíziou nariadenia o európskej iniciatíve občanov.

Prípad 659/2014/JF: Jasná komunikácia s dodávateľmi

Sťažovateľ bol na žiadosť Komisie nahradený z pozície odborníka v konzorciu v rámci žiadosti konzorcia o „zmluvu o poskytovaní služieb“ financovanú z prostriedkov EÚ. Ombudsmanka zistila nedostatky v spôsobe, akým Komisia komunikovala s konzorciom, a vzniesla kritickú poznámku.

Komisia vo svojej odpovedi vyjadrila poľutovanie nad tým, že sťažovateľ dostal nepresné a zavádzajúce informácie, a ubezpečila ombudsmana, že poverí svojich zamestnancov, aby venovali osobitnú pozornosť komunikácii jasným a jednoznačným spôsobom pri jednaní s dodávateľmi.

Komisia podnikla kroky na zabránenie nejasnej komunikácii s dodávateľmi v budúcnosti.

Prípad 685/2014/MHZ: Komisia odmieta poskytnúť prístup k dokumentom

Sťažovateľ predložil žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom na účely korešpondencie medzi Komisiou a poľskými orgánmi, pokiaľ ide o náklady na podanie právnych nárokov v konaniach verejného obstarávania v Poľsku. Komisia sa odvolala na výnimku z práva na prístup verejnosti a zadržala požadované dokumenty, pričom tvrdila, že je to potrebné na ochranu prebiehajúceho vyšetrovania tejto veci. Neakceptovala tvrdenie sťažovateľa, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, keďže mnohé sťažnosti v tejto veci boli predložené poľskému ústavnému súdu (ďalej len "PCT").

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania zistila, že Komisia neposkytla riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia. Keďže PCT medzičasom zrušila príslušné vnútroštátne právne predpisy a vyšetrovanie Komisie sa tak stalo nadbytočným, ombudsmanka navrhla, aby Komisia mohla sťažovateľovi proaktívne zaslať požadované dokumenty bez toho, aby bola potrebná nová žiadosť o prístup k dokumentom, ale Komisia trvala na tom, aby sa v každom prípade dodržal správny administratívny postup. Sťažovateľovi bol následne umožnený prístup po podaní novej žiadosti. Ombudsmanka sa rozhodla prípad uzavrieť dvoma kritickými poznámkami.

Komisia vo svojej odpovedi zamietla zistenia ombudsmana týkajúce sa nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o poznámku ombudsmana, že Komisia nepreukázala, že riadne posúdila možnú existenciu prevažujúceho verejného záujmu, Komisia zopakovala svoje predchádzajúce stanovisko, najmä právne odôvodnenie uvedené v jej odpovedi na „opakovanú žiadosť“. Dospela k záveru, že jej posúdenie prevažujúceho verejného záujmu bolo vykonané správne a výnimka spočívajúca v neposkytnutí dokumentov bola správne uplatnená.

Pokiaľ ide o to, že trvá na tom, že je potrebné, aby sťažovateľ podal novú žiadosť o prístup k dokumentom, Komisia vysvetlila, že ide o najspravodlivejší a najúčinnejší administratívny postup, ktorý zabezpečuje aj právnu istotu.

Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia neprijala proaktívny prístup k zverejňovaniu dokumentov v tomto dôležitom prípade, a to ani po skončení vyšetrovania. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že v odpovedi Komisie nie je nič, čo by naznačovalo, že riziko výskytu podobného nesprávneho úradného postupu v budúcnosti sa znížilo.

Vec 904/2014/OV: Väčšia transparentnosť pravidiel, ktorými sa riadia verejné konzultácie Komisie

Sťažnosť sa týkala údajného neuskutočnenia primeranej verejnej konzultácie Komisiou pred vypracovaním jej návrhu nariadenia o jednotnom európskom trhu s elektronickými komunikáciami a prepojenom kontinente. Tento návrh sa okrem iného zaoberal postupným rušením roamingových poplatkov.

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nesprávne použila výzvu na naliehavosť v záveroch Európskej rady z jari 2013 ako odôvodnenie urýchlenia konzultačného procesu. Okrem toho tvrdila, že Komisia i) neidentifikovala rôzne typy zainteresovaných strán, s ktorými sa má konzultovať, ii) neriešila body, na ktoré upozornil výbor pre posudzovanie vplyvu, iii) neuskutočnila riadnu konzultáciu medzi útvarmi a iv) úmyselne sa pokúsila zatajiť absenciu verejnej konzultácie.

Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup v súvislosti so žiadnou z nastolených otázok. Pokiaľ ide o obmedzenú verejnú konzultáciu Komisie, ombudsmanka sa domnievala, že spoliehanie sa Komisie na vlastné právo stanovovať politické priority a prijímať politické rozhodnutia bolo v konkrétnom kontexte legislatívneho návrhu primerané. Ďalej však poznamenala, že Komisia by mala zmeniť a doplniť svoje oznámenie z roku 2002 [19], v ktorom sa stanovujú pravidlá verejnej konzultácie v súvislosti s legislatívnymi návrhmi. Podľa názoru ombudsmanky by tieto pravidlá mali poskytovať konkrétnejšie usmernenia týkajúce sa obmedzených okolností, za ktorých výnimočne nie je potrebné uskutočniť štandardnú minimálnu úroveň verejnej konzultácie.

Komisia prijala ďalšiu pripomienku ombudsmanky a informovala ju, že vydala nové usmernenia o konzultáciách so zainteresovanými stranami [20], v ktorých sa stanovuje, že pre každú novú legislatívnu iniciatívu, hodnotenie alebo kontrolu vhodnosti a zelenú knihu by sa mala stanoviť konzultačná stratégia. Táto konzultačná stratégia by mala obsahovať ciele konzultácií, cielené zainteresované strany, plánované nástroje a prostriedky a v prípade potreby vysvetlenie, prečo by sa výnimočne neplánovala žiadna alebo len obmedzená verejná konzultácia. Táto konzultačná stratégia by sa mala stanoviť v pláne alebo „úvodnom posúdení vplyvu“, v ktorom sa opisujú plánované iniciatívy Komisie a ktorý je uverejnený na webovom sídle Komisie. Konzultačná stratégia by sa mala na konci procesu uverejniť aj na konzultačnom webovom sídle prepojenom s konkrétnou iniciatívou spolu so súhrnnou správou, v ktorej sa uvedú celkové výsledky konzultačnej práce a spätná väzba.

Ombudsmanka víta konštruktívne nadviazanie Komisie na jej ďalšiu pripomienku.

Prípad 943/2014/MHZ: Komisia podniká kroky na zlepšenie postupu vybavovania žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom

Sťažovateľ, poľský poľnohospodár, predložil Komisii žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa dvoch prípadov v rámci projektu EU Pilot proti Poľsku. Po neuspokojivej odpovedi Komisie sa obrátil na ombudsmana, ktorý zistil, že vybavenie žiadosti Komisiou nespĺňa požiadavky dobrej správy vecí verejných. Komisia následne umožnila prístup k predmetným dokumentom a prisľúbila vykonať zmeny vo svojich postupoch s cieľom minimalizovať riziko výskytu podobných chýb v budúcnosti.

Ombudsmanka prípad uzavrela, ale v ďalšej poznámke poznamenala, že sú potrebné zlepšenia s cieľom zabezpečiť, aby bol postup vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom viac orientovaný na občanov a používateľsky ústretový.

Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že boli prijaté potrebné kroky na revíziu jej štandardných vzorových listov a návrhov. Komisia takisto objasnila, že lehota na predloženie opakovanej žiadosti začína plynúť odo dňa, keď žiadateľ dostane odpoveď na pôvodnú žiadosť v jazyku svojej žiadosti.

Komisia takisto objasnila interný schvaľovací postup, pokiaľ ide o vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom. Pokiaľ ide o jednotné uplatňovanie lehôt, Komisia vysvetlila, že vnútorné mechanizmy v rámci príslušného generálneho riaditeľstva (GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) sa zlepšili, aby sa zabezpečilo hladké a včasné doručenie požadovaných dokumentov. Aj v tejto súvislosti obsahuje jeho interná príručka, v ktorej sa stanovujú usmernenia týkajúce sa žiadostí o prístup k dokumentom, ustanovenie, ktoré umožňuje predĺženie lehôt o 15 dní len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri riešení zdĺhavých spisov z dôvodu veľkého počtu požadovaných dokumentov alebo ak je potrebné konzultovať s treťou stranou. Vnútorná príručka bola rozoslaná všetkým zamestnancom, ktorým bola pripomenutá potreba rýchlej spolupráce pri vybavovaní žiadostí.

Hoci ombudsmanka nesúhlasí s odkazom Komisie na konzultáciu s treťou stranou ako výnimočnú okolnosť, oceňuje celkovú konštruktívnu reakciu Komisie na jej ďalšiu pripomienku a víta záväzok Komisie zlepšiť príslušné postupy.

Vec 1381/2014/PL: Zabezpečenie plynulej a pravidelnej komunikácie so sťažovateľmi v prípade sťažností týkajúcich sa štátnej pomoci

Sťažovateľ, španielsky poslanec Európskeho parlamentu, podal ombudsmanovi sťažnosť, v ktorej tvrdil, že Komisia v primeranej lehote nerozhodla, či by mala začať formálne vyšetrovanie sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci. Sťažnosť predložená v decembri 2012 sa týkala údajnej štátnej pomoci poskytnutej Holandskom v odvetví stavby lodí.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup zo strany Komisie. Ombudsmanka predovšetkým poznamenala, že sťažovatelia predložili Komisii ďalšie informácie v decembri 2013. V dôsledku toho boli na dokončenie posúdenia Komisie potrebné ďalšie objasnenia zo strany holandských orgánov. Komisia jasne uviedla, že formálne vyšetrovanie štátnej pomoci začne len vtedy, ak má na základe informácií a dôkazov, ktoré má k dispozícii, vážne pochybnosti o zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom. Toto posúdenie sa môže vykonať len vtedy, keď sú informácie úplné.

Po predložení nových informácií Komisia 29. apríla 2014 získala stanoviská holandských orgánov. Vo februári 2015 Komisia dospela k záveru, že neexistujú dôvody na začatie formálneho vyšetrovania štátnej pomoci. Ombudsmanka vo svojom rozhodnutí uviedla, že Komisia sa touto sťažnosťou zaoberala do 12 mesiacov od doručenia všetkých relevantných informácií.

Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť so zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Poznamenala však, že Komisia nie vždy včas informovala sťažovateľa o krokoch, ktoré podnikla v rámci svojho prebiehajúceho predbežného vyšetrovania. Predniesla Komisii túto ďalšiu pripomienku: „Komisia by mala mať na pamäti význam plynulej a pravidelnej komunikácie so sťažovateľmi v súvislosti so sťažnosťami týkajúcimi sa štátnej pomoci.“

Komisia vo svojej odpovedi v plnej miere súhlasila s ombudsmankou, pokiaľ ide o význam plynulej a pravidelnej komunikácie so sťažovateľmi v súvislosti so sťažnosťami týkajúcimi sa štátnej pomoci, a uviedla, že túto zásadu bude naďalej zdôrazňovať na interných školeniach.

Ombudsmanka víta pozitívne opatrenia Komisie v nadväznosti na jej ďalšiu pripomienku.

Vec 121/2015/NF: Zmluvný spor

Hoci Komisia v tomto prípade pozitívne reagovala na kritické a ďalšie pripomienky ombudsmanky, nebolo možné zverejniť podrobnosti zo strachu, že by sa zhoršil zmluvný spor medzi sťažovateľom a Komisiou.

Vec 174/2015/FOR: Údajný zásah do záujmov člena vedeckého výboru, ktorý hodnotí riziká odstránenia prsníkových implantátov PIP

Ombudsman sa zaoberal otázkou údajného konfliktu záujmov a zistil, že príslušný odborník pôvodne neoznámil všetky svoje záujmy. Keď ho však Komisia požiadala, aby predložil relevantné informácie preukazujúce, že sa nenachádzal v konflikte záujmov, urobil tak. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia po preskúmaní týchto novo predložených informácií správne dospela k záveru, že odborník sa nenachádza v situácii konfliktu záujmov.

Ombudsmanka však zistila, že sťažovateľ mal pravdu, keď zistila, že Komisia spočiatku nemala potrebné informácie na to, aby sa mohla vyjadriť k nezávislosti znalca. Ombudsmanka preto predložila návrhy na zlepšenie, pokiaľ ide o spôsob, akým Komisia zhromažďuje a analyzuje takéto informácie. Z odpovede Komisie vyplýva, že Komisia si je vedomá potreby veľkej ostražitosti v tejto oblasti a že je ochotná prijať potrebné kroky na riešenie tejto záležitosti.

Ombudsmanka víta kroky, ktoré Komisia prijala na posilnenie spôsobu monitorovania možných konfliktov záujmov vypracovaním usmernení, ktoré sa budú uplatňovať vo všetkých útvaroch Komisie vrátane vyhlásení o záujmoch.

Vec 258/2015/EIS: Komisia súhlasí so zlepšením postupov na vybavovanie žiadostí o tlmočenie do posunkovej reči na podujatiach

Sťažovateľom je nepočujúca osoba a používateľ posunkovej reči. Zaregistrovala sa na „Erasmus+ Sport Infoday“, ktorý organizuje Komisia a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). Sťažovateľka pri predkladaní svojej žiadosti o účasť na podujatí požiadala o poskytnutie tlmočenia do medzinárodnej posunkovej reči. Na podujatí sa chcela zúčastniť spolu so zástupcom Európskej organizácie športu nepočujúcich (EDSO).

Organizátori následne informovali sťažovateľa, že nie sú k dispozícii medzinárodní tlmočníci posunkovej reči. Sťažovateľ odpovedal, že zástupca spoločnosti EDSO si už kúpil letenku, pretože sa domnieval, že budú k dispozícii tlmočníci. Keďže nebola potvrdená alternatívna forma tlmočenia, sťažovateľ sa na podujatí nezúčastnil.

Sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi. Sťažovala sa najmä na to, že Komisia neposkytla tlmočenie do medzinárodnej posunkovej reči, ktoré by jej umožnilo zúčastniť sa na predmetnom podujatí. Uviedla tiež, že by chcela, aby organizátori podujatia našli riešenie problému, napríklad poskytnutím informácií, ktoré zmeškala, inými prostriedkami, ako je poskytnutie prepisu dňa a/alebo poskytnutie videa z podujatia s tlmočením do posunkovej reči. Uviedla tiež, že zástupca EDSO cestoval do Bruselu márne, a preto by mal dostať náhradu svojich cestovných nákladov.

Agentúra EACEA sa vo svojich odpovediach ombudsmanovi sťažovateľovi ospravedlnila a uviedla, že ak mal sťažovateľ v minulosti podobné skúsenosti, bolo to preto, že počas fázy registrácie neboli podané žiadne oficiálne žiadosti o tlmočenie do posunkovej reči. EACEA uviedla, že bola v kontakte so zástupcom EDSO s cieľom nahradiť jeho cestovné výdavky. Pokiaľ ide o budúce podujatia, agentúra EACEA by týmto žiadostiam naďalej venovala veľkú pozornosť, aby mohla túto službu na požiadanie ponúknuť.

Ombudsmanka prípad uzavrela a navrhla, že by bolo vhodné, aby EACEA preskúmala svoje existujúce opatrenia týkajúce sa poskytovania tlmočenia do posunkovej reči. Ak zistí, že tieto opatrenia nie sú dostatočne rozvinuté na zabezpečenie tlmočenia do posunkovej reči (z vlastnej iniciatívy alebo v prípade osobitných potrieb podpory, keď sa poskytne primerané oznámenie), mala by prijať opatrenia na revíziu svojich opatrení s cieľom zlepšiť svoju schopnosť uspokojiť potreby podpory osôb so zdravotným postihnutím.

V prípade verejných podujatí, ktoré nie sú osobitne zamerané na osoby so zdravotným postihnutím, by bolo takisto dôležité zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa chcú na takýchto podujatiach zúčastniť, tak mohli ľahko urobiť. Tieto pripomienky sa netýkajú len agentúry EACEA, ale aj Komisie a všetkých inštitúcií a agentúr EÚ.

Komisia odpovedala, že zlepší komunikačné kanály medzi oddeleniami pri organizovaní poskytovania tlmočenia do posunkovej reči a bude naďalej viesť zoznam možných tlmočníkov. Uviedla tiež, že EACEA sprístupnila videá z podujatia online a oznámila ich sťažovateľovi. Zástupca EDSO bol kontaktovaný v súvislosti s náhradou jeho cestovných výdavkov. Komisia napokon uviedla, že účastníkom podobného nadchádzajúceho podujatia, ktorí požiadali o tlmočenie do posunkovej reči, bolo povedané, aby neprijímali finančné záväzky, kým nedostanú potvrdenie o prítomnosti tlmočníkov.

Ombudsmanka s potešením konštatuje, že Komisia venovala tejto záležitosti náležitú pozornosť a zaviedla postupy s cieľom zabezpečiť, aby bola v budúcnosti v lepšej pozícii na riešenie takýchto žiadostí.

▪ 2. Európsky dvor audítorov (EDA)

Vec 1043/2015/PMC: Neposkytnutie odpovede v správnom nemeckom jazyku

Sťažovateľ sa sťažoval na jazykovú kvalitu odpovede EDA na jeho žiadosť o informácie. Zatiaľ čo jeho žiadosť bola napísaná v nemčine, EDA odpovedal v angličtine a pripojil k nej to, čo sťažovateľ tvrdil, že ide o preklad do chybnej nemčiny. Podľa názoru sťažovateľa bolo toto konanie v rozpore s jeho základným právom napísať inštitúciám EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

V priebehu vyšetrovania ombudsmana Dvor audítorov i) uznal, že existujú problémy s jeho prekladom, a čo je dôležitejšie, ii) urýchlene poskytol riadny preklad svojej odpovede na žiadosť sťažovateľa o informácie do nemčiny. Sťažovateľ bol spokojný s kvalitou poskytnutého prekladu. Vzhľadom na to, že nebolo úplne jasné, či sa konanie Dvora audítorov obmedzilo na daný prípad alebo či predstavovalo systémový nedostatok, ombudsmanka požiadala EDA, aby sa uistil, že zistený problém nemá systémový charakter.

EDA vo svojej odpovedi uviedol, že odpovede vypracované v inom jazyku, ako je jazyk žiadosti, sa budú odteraz systematicky zasielať jeho internému prekladateľskému oddeleniu s cieľom overiť kvalitu prekladov.

Ombudsmanka sa domnieva, že kategorickou kontrolou kvality odpovedí, ktoré sa musia preložiť, Dvor audítorov reagoval na jej ďalšiu pripomienku uspokojivým spôsobom (a s chvályhodnou rýchlosťou).

▪ 3. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Prípady 26/2 01 1/DK a 1 3 07/2012/D K: Ochrana oznamovateľov v podmienkach, za ktoré zodpovedá ESVČ

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté riešenia“, ombudsmanka v tomto prípade zistila, že ESVČ nemá žiadne pravidlá týkajúce sa ochrany oznamovateľov, na ktoré by sa sťažovateľ mohol spoľahnúť ako zamestnanec policajnej misie Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Preto vo svojom rozhodnutí o uzavretí sťažnosti ďalej poznamenala, že EEA S by mal zaviesť postupy a odbornú prípravu zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby sa chyby, ku ktorým došlo vo veci, neopakovali. Ombudsmanka tiež navrhla, aby ESVČ vypracovala vhodné pravidlá na ochranu oznamovateľov.

ESVČ vo svojej odpovedi uviedla, že sa už rozhodla zorganizovať odbornú prípravu zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby sa chyby, ku ktorým došlo v prípade sťažovateľa, neopakovali, a že nariadila všetkým civilným misiám spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, aby zaviedli štandardné operačné postupy na ochranu oznamovateľov.

Ombudsmanka s uspokojením konštatuje, že ESVČ sa plne stotožnila so svojimi návrhmi uvedenými v ďalšej poznámke. Následné opatrenia ESVČ sú preto primerané a uspokojivé.

▪ 4. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

Vec 1770/2013/JF: Neuznanie protiprávneho konania v súvislosti s preradením zamestnanca zo strany EHSV

Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti s názvom „Prijaté riešenia“, ombudsman vyšetroval prípad týkajúci sa preradenia zamestnanca EHSV z jeho pozície vedúceho oddelenia na pozíciu administrátora. Ombudsmanka považovala preradenie za skrytú disciplinárnu sankciu bez akéhokoľvek disciplinárneho konania. Keďže zamestnanec nemal príležitosť brániť sa, sankcia bola zneužitím právomoci a porušením Charty základných práv EÚ. Ombudsmanka predložila niekoľko návrhov na zmierlivé urovnanie prípadu vrátane toho, aby EHSV zrušil svoje rozhodnutie o preradení zamestnanca.

EHSV odmietol zrušiť svoje rozhodnutie o preradení bez toho, aby uviedol presvedčivé dôvody. Ombudsmanka preto prípad uzavrela, pričom kritizovala, že EHSV neuznal svoje vlastné protiprávne konanie.

Vo svojej odpovedi na kritickú pripomienku ombudsmanky sa EHSV stotožnil so svojím rozhodnutím o preradení bez toho, aby poskytol akékoľvek ďalšie vysvetlenia.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že EHSV odmieta uznať svoje protiprávne konanie napriek tomu, že na to dostal mnoho príležitostí. Zamestnanci EHSV majú oprávnené očakávanie, že EHSV bude konať v súlade s príslušnými pravidlami uplatniteľnými na pracovné vzťahy medzi inštitúciami EÚ a ich zamestnancami, ako ich vykladá Súdny dvor EÚ. Správanie EHSV v tomto prípade oslabuje dôveru, že jeho zamestnanci majú právo na rešpektovanie svojich individuálnych práv. Tento prípad je o to závažnejší, že EHSV porušil Chartu základných práv.

▪ 5. Európska investičná banka (EIB)

Prípad 349/2014/OV: Prístup verejnosti k vyšetrovacej správe EIB o obvineniach z daňových únikov pri ťažobnom projekte v Zambii

Sťažnosť sa týkala odmietnutia EIB poskytnúť sťažovateľovi, mimovládnej organizácii, ktorá bojuje proti daňovým únikom v rozvojových krajinách, prístup k vyšetrovacej správe generálneho inšpektorátu EIB o obvineniach z daňových únikov zo strany spoločnosti, ktorej EIB poskytla úver na ťažobný projekt v Zambii.

Vzhľadom na to, že príslušné vyšetrovanie bolo ukončené v roku 2011, ombudsmanka odporučila EIB, aby prehodnotila svoje zamietnutie a buď poskytla prístup k upravenej verzii správy, alebo, ak to nie je možné, poskytla sťažovateľovi zmysluplné zhrnutie hlavných zistení správy. EIB vo svojej odpovedi sťažovateľovi zverejnila zhrnutie a uverejnila ho na svojom webovom sídle.

Keďže zhrnutie neobsahovalo žiadne ďalšie informácie o hlavných zisteniach, ombudsmanka dospela k záveru, že zhrnutie nemožno považovať za zmysluplný doplnok k informáciám, ktoré sú už k dispozícii. Ombudsmanka okrem toho poznamenala, že EIB vo svojom rozhodnutí v tejto veci nedodržala pravidlá svojej vlastnej „politiky transparentnosti“. Vyšetrovanie uzavrela dvoma kritickými poznámkami.

EIB vo svojej odpovedi poznamenala, že preskúmala svoju politiku transparentnosti, v ktorej sa teraz výslovne stanovuje domnienka dôvernosti dokumentov a informácií týkajúcich sa jej (uzavretých) vyšetrovaní, ale stanovuje sa aj možnosť zverejniť zhrnutie uzavretých vyšetrovaní. EIB sa domnievala, že preto našla vyvážené riešenie, pričom zohľadnila všetky dotknuté záujmy. Okrem toho trvala na svojom stanovisku, že zhrnutie, ktoré poskytla sťažovateľovi a ktoré uverejnila na svojej webovej stránke, je v súlade s odporúčaním ombudsmana.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB spochybňuje jej zistenie v tomto prípade v súvislosti so zhrnutím, ktoré bolo sprístupnené.

Ombudsmanka okrem toho konštatuje, že EIB medzičasom uverejnila svoju zmenenú a doplnenú politiku transparentnosti skupiny EIB. Tým, že EIB stanovuje domnienku dôvernosti aj po ukončení vyšetrovaní, sťažuje prístup verejnosti k svojim vyšetrovacím správam. Ombudsman sa teraz zaoberá sťažnosťou v súvislosti s politikou transparentnosti.[21]

▪ 6. Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)

Vec 827/2014/PL: Oznamovanie informácií uchádzačom úradom EPSO

Vec sa týkala výberového konania CAST/S/1/2011 pre prekladateľov. Úrad EPSO odmietol poskytnúť sťažovateľovi i) mená členov výberovej komisie a ii) kópiu textu, ktorý musel byť počas testu preložený. Ombudsmanka začala vyšetrovanie, na základe ktorého sa úrad EPSO rozhodol zverejniť mená členov výberovej komisie v postupoch CAST v budúcnosti. Úrad EPSO poskytol sťažovateľovi aj kópiu požadovaného dokumentu.

Ombudsmanka ďalej poznamenala, že úrad EPSO by mal v budúcich výberových konaniach na preklad zvážiť proaktívne poskytnutie pôvodného textu, keď sa poskytne neoznačený text. Vzhľadom na ďalšiu pripomienku ombudsmana úrad EPSO stanovil nové všeobecné pravidlá platné pre verejné výberové konania, podľa ktorých úrad EPSO automaticky uverejní na svojom webovom sídle zdroj textov použitých vo výberových konaniach po stanovení výsledkov a ich oznámení uchádzačom.

Úrad EPSO zlepšil svoje administratívne postupy tým, že súhlasil so sprístupnením pôvodných textov použitých vo výberových konaniach uchádzačom, ako aj mien členov výberovej komisie. Ombudsmanka dospela k záveru, že úrad EPSO tak zvýšil transparentnosť, objektívnosť a spravodlivosť výberových konaní, ktoré organizuje.

Prípad 1881/2014/NF: Uverejnenie úplných a presných informácií o minimálnych bodoch požadovaných pre uchádzačov, aby sa kvalifikovali do nasledujúceho kola výberových konaní na prijatie do zamestnania

Prípad sa týkal vylúčenia sťažovateľa z verejného výberového konania organizovaného úradom EPSO, ktoré zahŕňalo dve platové triedy. Sťažovateľ absolvoval vstupné testy do vyššej platovej triedy výberového konania a získal požadovaný minimálny počet bodov. Keď výberová komisia zistila, že sťažovateľ nemá dostatočné odborné skúsenosti na to, aby sa mohol zúčastniť na vyššej platovej triede výberového konania, opätovne pridelila sťažovateľa do nižšej platovej triedy výberového konania. V porovnaní s uchádzačmi, ktorí absolvovali vstupné testy v nižšej platovej triede výberového konania, sa sťažovateľ nezaradil medzi uchádzačov s najvyšším počtom bodov. Podľa oznámenia o výberovom konaní preto sťažovateľ nemohol byť pozvaný do hodnotiaceho centra. Výberová komisia tak vylúčila sťažovateľa z ďalšej účasti na výberovom konaní.

Ombudsman nezistil žiadny nesprávny úradný postup v súvislosti s vylúčením sťažovateľa. EPSO však na svojom blogu najprv uviedol, že všetci uchádzači, ktorí dosiahli požadovaný minimálny počet bodov vo vstupných testoch, boli prijatí do hodnotiaceho centra pre nižšiu platovú triedu výberového konania. Hoci táto informácia sama osebe nebola nesprávna, nezohľadnila situáciu preradenia z vyššej do nižšej platovej triedy výberového konania. Ombudsmanka preto zaslala úradu EPSO ďalšiu pripomienku a požiadala ho, aby zabezpečil, že informácie uvedené na jeho blogu týkajúce sa minimálnych bodov potrebných pre uchádzačov, ktorí majú byť pozvaní do hodnotiaceho centra, budú úplné a presné, a to aj v prípade uchádzačov, ktorí majú prospech z preradenia medzi rôznymi platovými triedami.

Úrad EPSO v reakcii na to uznal, že je dôležité poskytnúť všetkým uchádzačom presné informácie týkajúce sa verejných výberových konaní. Úrad EPSO uviedol, že už prijal opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetka online komunikácia s uchádzačmi o postupe výberových konaní bola úplná a presná.

Opatrenia úradu EPSO v nadväznosti na ďalšiu pripomienku ombudsmana sú uspokojivé.

▪ 7. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

Vec 1229/2014/ZA: OLAF by mal informovať sťažovateľa o výsledku svojho vyšetrovania.

Sťažovateľ informoval úrad OLAF o údajnom zlom hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ v Grécku. OLAF nepotvrdil korešpondenciu sťažovateľa a neinformoval sťažovateľa o žiadnych opatreniach, ktoré prijal. Ombudsmanka začala vyšetrovanie a skontrolovala spis úradu OLAF týkajúci sa sťažnosti. Po jej zásahu úrad OLAF uznal procesné nedostatky pri riešení prípadu a ospravedlnil sa. Takisto informovala sťažovateľa o krokoch, ktoré podnikla vo veci samej. Úrad OLAF takisto podnikol kroky na zabránenie podobným situáciám v budúcnosti. Ombudsmanka zistila, že úrad OLAF prijal primerané opatrenia na riešenie procesných nedostatkov, ktoré sa vyskytli v tomto prípade.

S cieľom vyhnúť sa podobným problémom v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o „prípady koordinácie“[22], ombudsman vyzval úrad OLAF, aby posilnil svoje postupy s cieľom zabezpečiť i) konzistentné monitorovanie prípadov koordinácie, ktoré sa postupujú príslušným orgánom bez odporúčaní, a ii) včasné posúdenie a postúpenie prijatých informácií príslušným orgánom.

OLAF informoval ombudsmanku o svojom zámere náležite zvážiť jej pripomienky v súvislosti s revidovanými pokynmi, ktoré má v úmysle uverejniť, s cieľom objasniť určité procesné aspekty týkajúce sa prípadov koordinácie.

Ombudsman berie na vedomie vyhlásenie úradu OLAF. Po tom, ako úrad OLAF tieto pokyny sfinalizuje, ich dôkladne preskúma.

Vec 45/2015/PMC: Opatrenia úradu OLAF po prijatí správy o oznamovaní protispoločenskej činnosti

Prípad sa týkal opatrení úradu OLAF po prijatí správy o oznamovaní protispoločenskej činnosti týkajúcej sa Európskeho úradu pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorý údajne manipuloval so správou o inšpekcii bezpečnostnej ochrany letectva. Po predbežnom posúdení sa ombudsmanka obávala zjavného rozhodnutia úradu OLAF zamietnuť prípad a vrátiť oznamovateľa späť agentúre EASA napriek tomu, že oznamovateľ sa vedome rozhodol obrátiť sa skôr na úrad OLAF než na agentúru EASA. Ombudsmanka zaujala predbežné stanovisko, že takéto rozhodnutie by mohlo mať negatívny vplyv na účinnosť ustanovení o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EÚ. Rozhodla sa preto začať vyšetrovanie v tejto veci.

Po nahliadnutí do spisov úradu OLAF ombudsman zistil, že úrad OLAF v skutočnosti zvažoval, či by sa malo začať vyšetrovanie. Okrem toho OLAF nezamietol prípad, ale požiadal agentúru EASA, aby záležitosť preskúmala a podala správu o výsledkoch svojho vyšetrovania. Okrem toho si OLAF vyhradil právo začať formálne vyšetrovanie v neskoršej fáze. Ombudsmanka preto zistila, že úrad OLAF sa náležite zaoberal správou o oznamovaní protispoločenskej činnosti.

Ombudsmanka sa však domnievala, že úrad OLAF mohol oznamovateľovi poskytnúť lepšie informácie. Predniesla ďalšiu pripomienku úradu OLAF, v ktorej ho vyzvala, aby zvážil jasnejšie informovanie oznamovateľov o tom, že rozhodnutie neprijať okamžité opatrenia, ale najprv postúpiť prípad inej inštitúcii alebo orgánu EÚ na posúdenie neznamená, že úrad OLAF prípad zamietol. Namiesto toho by sa mal považovať za vhodný prvý krok pri posudzovaní sťažnosti nahlásenej oznamovateľom. V odpovedi úrad OLAF informoval ombudsmanku, že jej návrh náležite zohľadní.

Účelom ďalšej poznámky ombudsmanky bolo zabrániť tomu, aby sa oznamovatelia museli obrátiť na ombudsmana s cieľom získať informácie o tom, ako úrad OLAF riešil ich prípad. Odpoveď úradu OLAF na ďalšiu poznámku nie je záväzná; hoci prísne vzaté súhlasila s tým, že bude konať v súlade s touto ďalšou poznámkou, keďže ju náležite zohľadní, neexistuje záväzok konať v duchu ďalšej poznámky v jednotlivých prípadoch v budúcnosti. To je sklamanie.

▪ 8. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)

Vec 2114/2011/KM: EASA údajne nespravodlivé prepustenie zamestnanca na základe negatívnej správy o skúšobnej dobe

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté riešenia“, prípad sa týkal prepustenia zamestnanca EASA na základe celkového negatívneho hodnotenia v jeho správe o skúšobnej dobe. Sťažovateľ tvrdil, že to bolo čiastočne spôsobené sporom o tom, že sťažovateľ chce pokračovať vo svojej externej prednáškovej činnosti, čo bolo tiež uvedené v správe. Ombudsman nesúhlasil s EASA, že konala správne, keď odmietla povoliť sťažovateľovi pokračovať v prednáškovej činnosti, a vydal kritickú poznámku. Ombudsmanka adresovala agentúre EASA aj ďalšiu pripomienku, v ktorej navrhla, aby zvážila preskúmanie svojich postupov prijímania zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby všetky prísľuby pre prichádzajúcich zamestnancov vychádzali z jasného hodnotenia potenciálneho vplyvu takýchto prísľubov na fungovanie agentúry EASA.

Agentúra EASA vo svojej odpovedi uviedla, že neexistujú dôkazy o tom, že sťažovateľ formálne požiadal agentúru EASA o povolenie vykonávať externé prednáškové činnosti. Považovala odkaz v správe na externé činnosti sťažovateľa za vecne správny a spravodlivý. Agentúra EASA takisto zastávala názor, že jej súčasné postupy prijímania zamestnancov sú primerané na to, aby sa zabránilo situácii, keď by sa uchádzač domnieval, že existuje ústny záväzok odchýliť sa od platných pravidiel, napríklad pokiaľ ide o vonkajšie činnosti. EASA však vyhlásila, že je ochotná pripomenúť výberovým komisiám, aby sa neodchýlili od platných pravidiel. EASA takisto poukázala na to, že úvodná odborná príprava pre nových zamestnancov sa vzťahuje na práva a povinnosti zamestnancov súvisiace s externými činnosťami.

Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad neochotou EASA uznať, že sťažovateľ si želá pokračovať vo svojej prednáškovej činnosti, bola legitímna. Víta však vyhlásenie EASA, že pripomenie výberovým komisiám, aby neprijímali záväzky, ktoré presahujú platné pravidlá.

Vec 1171/2013/TN: Zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o členov skupín EASA pre tvorbu pravidiel

Ako sa uvádza v oddiele s názvom „Prijaté odporúčania“, ombudsmanka sa zaoberala určitými aspektmi práce agentúry EASA na pravidlách EÚ týkajúcich sa obmedzení času letu a času v službe a požiadaviek na odpočinok pre komerčnú leteckú dopravu. Ďalej poznamenala, že agentúra EASA by mala zvážiť prijatie rozhodnutia o uverejnení informácií, ktoré má k dispozícii, o kvalifikácii a odborných znalostiach členov svojich „skupín pre tvorbu pravidiel“ (skupina odborníkov, ktorí pomáhajú agentúre EASA pri vypracúvaní pravidiel), a to po tom, ako informuje osoby vymenované za členov o svojom zámere tak urobiť.

Návrh ombudsmanky vychádzal z jej názoru, že zverejnením informácií o odborných znalostiach členov skupiny pre tvorbu pravidiel môže EASA ubezpečiť verejnosť, že v procese tvorby pravidiel sa zohľadňujú príspevky odborníkov s potrebnou kvalifikáciou, vedomosťami a skúsenosťami. Touto transparentnosťou by sa mala zabezpečiť väčšia dôvera vo výsledok procesu tvorby pravidiel. Mala by tiež zvýšiť demokratickú legitimitu prípadných právnych predpisov tým, že sa občanom umožní, aby boli lepšie informovaní o procese tvorby pravidiel, ktorý predchádza legislatívnemu procesu.

V odpovedi na ďalšiu pripomienku ombudsmanky EASA uviedla, že je plne odhodlaná zaručiť vysokú úroveň transparentnosti s cieľom zabezpečiť dôveru a dôveryhodnosť, ale že nebude zverejňovať informácie o kvalifikácii a odborných znalostiach členov svojich skupín pre tvorbu pravidiel. Podľa EASA skupiny pre tvorbu pravidiel nepredkladajú návrhy v mene EASA, ale len ju podporujú pri vypracúvaní návrhov regulačných materiálov. Dôveryhodnosť jej návrhov nie je založená na pozadí členov skupín pre tvorbu pravidiel, ale na úplne transparentnom a konzultačnom procese založenom na faktoch, ktorý vedie k uverejneniu stanoviska alebo rozhodnutia. Agentúra EASA sa okrem toho domnieva, že zverejňovanie podkladových informácií o všetkých členoch jej orgánov zodpovedných za tvorbu pravidiel by narušilo administratívne zjednodušenie a nebolo by primerané v kontexte jej činností v oblasti tvorby pravidiel.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad neochotou EASA uverejňovať informácie o kvalifikácii a odborných znalostiach členov jej skupín pre tvorbu pravidiel, ktoré, ako dodáva, nemusia byť nevyhnutne životopismi členov, ako navrhuje EASA. Ombudsmanka je stále presvedčená, že bolo možné nájsť riešenie, ktoré by nepredstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Je ťažké pochopiť, ako môže byť proces „úplne transparentný“, keď určité informácie týkajúce sa procesu nie sú.

▪ 9. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)

Vec 1561/2014/MHZ: Vyšetrovanie postupov EBA na vybavovanie žiadostí

Prípad sa týkal omeškania EBA pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa, aby vyšetril údajné porušenie práva EÚ estónskym úradom pre finančný dohľad. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že EBA bol z väčšej časti schopný odôvodniť svoje omeškanie. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že sa EBA ospravedlnil za omeškanie a zaviazal sa zlepšiť svoj postup, ombudsman nezistil nesprávny úradný postup. Keďže v priebehu vyšetrovania EBA stanovil interné lehoty na vybavovanie podobných žiadostí, ombudsmanka ho vyzvala, aby tieto lehoty formalizovala zmenou svojho rokovacieho poriadku. Prípad teda uzavrela ďalšou pripomienkou, v ktorej žiadala, aby EBA zvážil formalizáciu pôvodných lehôt stanovených v jeho nástroji na riadenie projektov tým, že zodpovedajúcim spôsobom zmení svoje rozhodnutie z roku 2014, ktorým sa prijíma rokovací poriadok pre vyšetrovanie porušenia práva Únie.

EBA odpovedal na ďalšiu pripomienku ombudsmanky a uviedol, že interné lehoty stanovené pre riadenie projektov umožnili úplnú analýzu sťažnosti podanej v roku 2015 do štyroch mesiacov. Potom bol potrebný ďalší mesiac na oznámenie tejto skutočnosti žiadateľovi.

Orgán EBA však vysvetlil, že si neželá ďalej meniť svoj rokovací poriadok pre vyšetrovanie porušenia práva Únie, keďže sa v roku 2015 zúčastnil na súdnom spore pred odvolacou radou európskych orgánov dohľadu a Všeobecným súdom. Tento spor sa týkal výkladu článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v súvislosti s diskrečnou právomocou EBA zamietnuť žiadosti o vyšetrovanie vyplývajúce z informácií predložených verejnosťou. V dôsledku týchto opatrení a vzhľadom na pozitívne výsledky vyplývajúce z nového nástroja na riadenie projektov si EBA želal počkať pred vykonaním akýchkoľvek zmien rokovacieho poriadku pre vyšetrovanie porušenia práva Únie. Orgán EBA však uviedol, že sa zaviazal informovať žiadateľov o tom, kedy sa bude zaoberať ich žiadosťami.

Ombudsmanka víta záväzok EBA informovať žiadateľov o časovom rámci na vybavovanie sťažností a chápe potrebu počkať pred zvážením zmien rokovacieho poriadku pre vyšetrovanie porušenia práva Únie.

▪ 10. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)

Prípad 346/2013/SID: Údajný konflikt záujmov v pracovnej skupine pre geneticky modifikovaný hmyz

Sťažovateľ, mimovládna organizácia zo Spojeného kráľovstva, ktorá monitoruje vývoj v oblasti genetických technológií, sa sťažoval ombudsmanovi na riešenie údajného konfliktu záujmov zo strany úradu EFSA, do ktorého bol zapojený člen pracovnej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikovaný hmyz. Dotknutý odborník bol zamestnaný na Oxfordskej univerzite, ktorá má priamy finančný záujem na biotechnologickej spoločnosti, ktorá vyvíja a propaguje geneticky modifikovaný hmyz.

Ombudsmanka vo svojom rozhodnutí konštatovala, že pred vymenovaním mal EFSA požiadať príslušného odborníka, aby mu poskytol podrobnosti o vzťahu medzi univerzitou a biotechnologickou spoločnosťou, ako aj o zavedených mechanizmoch na zabezpečenie toho, aby tento vzťah neohrozil nezávislosť odborníka. Následne mala preskúmať tieto podrobnosti s cieľom určiť, či sú dostatočné na to, aby odstránili aj zdanie konfliktu záujmov. EFSA tým, že tak neurobil, neoveril, či boli zavedené potrebné mechanizmy na zabezpečenie nezávislosti odborníka. Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup, a kriticky poznamenala, že úrad EFSA nezabezpečil, aby odborníci, ktorí pracujú v akademickej sfére, deklarovali úradu EFSA všetky relevantné informácie. Ombudsmanka okrem toho poznamenala, že úrad EFSA vo svojich pravidlách týkajúcich sa konfliktu záujmov a vo svojich formulároch vyhlásení o záujmoch primerane nezohľadnil meniacu sa povahu univerzít. Preto ďalej poznamenala, že úrad EFSA by mal zrevidovať svoje pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov, ako aj súvisiace pokyny a formuláre, ktoré používa pri vyhláseniach o záujmoch.

EFSA vo svojej odpovedi uviedol, že dôkladne zvážil rozhodnutie ombudsmana a zistil, že jeho vykonávanie by bolo problematické z viacerých dôvodov. Úrad EFSA tvrdil, že: neexistuje jasný právny základ na získanie informácií o záujmoch zamestnávateľov expertov vymenovaných do pracovných skupín; že neexistuje dostatočná spôsobilosť alebo kompetentnosť na zabezpečenie náležitého presadzovania postupu vo vzťahu k príslušným odborníkom a orgánom, ktoré priamo nepodliehajú právomoci EFSA; a že by to mohlo mať vplyv na dostupnosť vedeckých odborníkov a následne na schopnosť EFSA plniť svoje poslanie.

EFSA však tiež uviedol, že v máji 2015 spustil projekt s cieľom prehodnotiť svoju „politiku nezávislosti“ a podrobne preskúmať rovnováhu, ktorá sa má dosiahnuť medzi protichodnými požiadavkami na nezávislosť odborníkov a dostupnosťou odborných znalostí. Úrad EFSA sa zaviazal informovať ombudsmana o výsledku svojho procesu preskúmania.

Ombudsmanka je sklamaná, že EFSA jej pripomienky výslovne zamietol. Pripomienky ombudsmana neznamenajú, že EFSA nemôže využívať odborníkov z akademickej obce, ale len to, že musí skontrolovať, či títo odborníci nie sú v konflikte záujmov. Je to úplne rozumné a uskutočniteľné a zjavne by to neznemožnilo získať odborníkov.

Pokiaľ ide o zmiernenie, EFSA vysvetlil, aké alternatívne spôsoby v súčasnosti skúma s cieľom posilniť svoj režim týkajúci sa konfliktu záujmov. Ombudsmanka preskúma výsledok tohto procesu predtým, ako zváži, aké ďalšie kroky treba podniknúť v tejto dôležitej otázke.

▪ 11. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)

OI/7/2013/MHZ: Zlepšenie vnútorného fungovania inštitútu EIGE

Ombudsmanka navštívila inštitút EIGE v rámci svojho programu návštev agentúr EÚ zameraného na šírenie osvedčených postupov medzi agentúrami v ich vzťahoch s občanmi. Návšteva sa zamerala na i) počiatočné kontakty inštitútu s verejnosťou, ii) transparentnosť, dialóg a zodpovednosť, iii) prijímanie zamestnancov, iv) verejné súťaže a zmluvy, v) konflikty záujmov a vi) oznamovanie protispoločenskej činnosti. Ďalšie vyšetrovania sa považovali za potrebné, pokiaľ ide o vybavovanie sťažností na obťažovanie zo strany inštitútu EIGE. Ombudsmanka vydala rozhodnutie, ktoré sa zaoberalo bodmi vznesenými počas jej vyšetrovania a obsahovalo ďalšie pripomienky týkajúce sa predchádzania obťažovaniu, stáží na dobu určitú a objasnenia vzťahu medzi vrcholovým manažmentom a výborom zamestnancov. Inštitút EIGE podnikol kroky na zlepšenie svojej výkonnosti vo všetkých týchto aspektoch.

Ombudsmanka oceňuje, že inštitút EIGE vyhovel návrhom uvedeným v jej rozhodnutí. Ombudsmanka víta aj odpoveď inštitútu na jej ďalšie pripomienky týkajúce sa predchádzania obťažovaniu, stáží na dobu určitú a objasnenia vzťahu medzi vrcholovým manažmentom a výborom zamestnancov.

▪ 12. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex)

Pozri vec OI/9/2014/MHZ v časti „Hviezdne prípady“.

▪ 13. Europol

Prípad 1329/2014/EIS: EUROPOL zavádza nový modul elektronického náboru v nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanky

Vec sa týkala postupov prijímania zamestnancov EUROPOL-u a úlohy, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú výberové komisie. Sťažovateľ predložil dve rôzne žiadosti o zamestnanie. Ani v jednom prípade nebol pozvaný na pohovor. Spochybnil postupy z dôvodu, že v jednom z výberových konaní získal vyššie body za rovnakú pracovnú skúsenosť ako v druhom.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predniesla však ďalšiu pripomienku Europolu, v ktorej navrhla, aby uchádzačom poskytol užitočné informácie o tom, ako môžu požiadať výberovú komisiu o preskúmanie pred tým, ako využijú opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii podľa služobného poriadku.

EUROPOL vo svojej odpovedi na ďalšiu pripomienku ombudsmanky vysvetlil, že hoci nemá v úmysle zaviesť ďalšiu fázu procesu prijímania zamestnancov, v novembri 2016 zaviedol nový modul elektronického prijímania zamestnancov. Tento nový modul zabezpečuje, aby sa uchádzačom zaslalo automatické oznámenie s cieľom informovať ich o tom, či boli alebo neboli zaradení do užšieho výberu. Všetkým uchádzačom tak poskytuje informácie o výsledku procesu užšieho výberu, čo im v tejto fáze umožňuje kontaktovať EUROPOL v súlade s usmerneniami agentúry o nábore. Okrem toho sa v usmerneniach agentúry pre nábor pracovníkov stanovuje fáza spätnej väzby pred formálnym odvolacím konaním žiadateľov. Uchádzači preto môžu požiadať o spätnú väzbu k svojej prihláške po dátume zasadnutia, ktoré sa zvolá na účely zostavenia užšieho zoznamu.

Ombudsmanka sa s potešením dozvedela o novom module Europolu pre elektronický nábor, ktorý by mal pomôcť riešiť nedostatky zistené v tomto prípade.

▪ 14. Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME)

Pozri vec OI/8/2013/OV v časti „Hviezdne prípady“.

 

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1 – 76).

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320 – 469).

[3] Sociálna rezerva je suma vyčlenená na platby, ktoré by organizácia musela poskytnúť svojim zamestnancom v prípade konkurzu a prepustenia svojich zamestnancov.

[4] Ombudsman tiež v tomto prípade uviedol kritickú pripomienku, ktorá sa preto v tejto prílohe uvádza viackrát.

[5] Ombudsman tiež v tomto prípade uviedol kritickú pripomienku, ktorá sa preto v tejto prílohe uvádza viackrát.

[6] Ombudsman tiež v tomto prípade uviedol kritickú a ďalšiu poznámku, ktorá sa preto v tejto prílohe uvádza viackrát.

[7] Ombudsman tiež v tomto prípade uviedol kritickú pripomienku, ktorá sa preto v tejto prílohe uvádza viackrát.

[8] Ombudsman tiež v tomto prípade uviedol kritickú pripomienku, ktorá sa preto v tejto prílohe uvádza viackrát.

[9] Ombudsman tiež v tomto prípade uviedol kritickú pripomienku, ktorá sa preto v tejto prílohe uvádza viackrát.

[10] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný

Rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Toto nariadenie

bol nahradený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012

Rada o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení Rady

Nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002, Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1.

[11] Dohovor o štatúte európskych škôl, Ú. v. ES L 212, 1994, s. 3.

[12] Keďže dva z návrhov týkajúcich sa vyváženého zastúpenia skupín boli do veľkej miery zahrnuté do všeobecnejšieho vyšetrovania ombudsmanky z vlastného podnetu OI/6/2014/NF týkajúceho sa transparentnosti a zloženia expertných skupín Komisie, nie sú zahrnuté v štatistikách v tejto správe.

[13] Výsledky boli uverejnené na webovej stránke GR pre energetiku: https://energy.ec.europa.eu/consultations/consultation-list-proposed-projects-common-interest_en

[14] K dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/transparency_platform/map-viewer

[15] https://circabc.europa.eu

[16] http://grid-communicationstoolkit.eu

[17] Štúdia zadaná Komisiou: „Rozvoj sieťovej infraštruktúry: Európska stratégia na zvýšenie akceptácie zo strany verejnosti“. 

[18] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1 – 22.

[19] Oznámenie Komisie KOM(2002) 704 v konečnom znení z 11. decembra 2002 "Smerom k posilneniu kultúry konzultácií a dialógu - Všeobecné zásady a minimálne normy pre konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami".

[20] https://commission.europa.eu/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation/better-regulation-guidelines-and-toolbox/better-regulation-toolbox_en.

[21] Ako taká sa iba jedna z kritických poznámok v tomto prípade považuje za neuspokojivo zodpovedanú.

[22] Jednou z troch kategórií prípadov úradu OLAF, koordinačných prípadov, sú prípady, ktoré úrad OLAF postupuje vnútroštátnym orgánom, ak sa domnieva, že majú lepšie predpoklady na vedenie požadovaných vyšetrovaní, pričom úrad OLAF následne koordinuje s vnútroštátnym vyšetrovaním.