FOR PREVIEWING & TESTING PURPOSES ONLY.
This notification will disappear once the page will be published.
This link is available for less than 30 minutes.
  • Ľahká čitateľnosť
  • Veľkosť textu

Chcete podať sťažnosť na inštitúciu alebo orgán EÚ?

Aktuálny jazyk: 
  • Slovenčina
Dostupné jazyky: 

Výročná správa za rok 2024

1. Úvod

Teresa Anjinho, európska ombudsmanka

Je mi cťou, že som sa vo februári 2025 mohla ujať funkcie európskej ombudsmanky a s potešením predkladám výročnú správu európskej ombudsmanky za rok 2024, v ktorej sú opísané činnosti vykonávané počas celého roku pod vedením mojej predchodkyne.

Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sú verejnou tvárou EÚ. Je nevyhnutné, aby si zachovali zodpovednosť, prístup orientovaný na služby a transparentnosť s cieľom upevniť dôveru občanov, zmysluplné zapojenie a silnú demokratickú kultúru v zložitých situáciách európskeho a globálneho prostredia.

Európska ombudsmanka viedla v roku 2024 vyšetrovania týkajúce sa širokej škály otázok vrátane transparentnosti Rady EÚ – USA pre obchod a technológie, vzájomných kontaktov Výboru pre kontrolu regulácie s lobistami, riešenia núdzových situácií na mori agentúrou Frontex a posúdenia Rady EÚ, ktoré sa týkalo možného konfliktu záujmov v súvislosti s komerčným sponzorstvom jej rotujúceho predsedníctva.

Významnú časť vyšetrovaní predstavovali naďalej žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ. Európsku ombudsmanku začiatkom roka 2024 podporil aj Parlament, ktorý schválil závery úradu ombudsmana vyjadrujúce potrebu toho, aby Európska komisia dodržiavala zákonné lehoty na vybavenie týchto žiadostí.

Úrad sa naďalej zameriaval na kľúčové nové oblasti, akou je umelá inteligencia, ktorá má potenciál zvýšiť efektívnosť verejnej správy EÚ, vyžaduje si však dôsledný ľudský dohľad.

Ako novozvolená európska ombudsmanka som odhodlaná zabezpečiť, aby si administratíva EÚ pri svojej práci zachovala dôrazný prístup zameraný na občanov. Budem presadzovať zásady integrity, otvorenosti a oddanosti a budem sa usilovať o to, aby každý občan mohol s dôverou spolupracovať s inštitúciami EÚ s tým, že jeho problémy sa budú riešiť spravodlivo a transparentne.

Je pre mňa cťou začať túto novú kapitolu a nadviazať na prácu mojich predchodcov a zamestnancov úradu ombudsmana. Chcela by som využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým, ktorí v uplynulých 30 rokoch zastávali túto verejne zodpovednú funkciu, od prvého ombudsmana Jacoba Södermana po Nikiforosa Diamandourosa a najmä Emily O’Reilly a jej tímu, za ich úsilie o zabezpečenie bezproblémového prechodu.

Teším sa na spoluprácu so všetkými inštitúciami, agentúrami, úradmi a orgánmi EÚ, aby sme mohli pokračovať v plnení dôležitého poslania tohto úradu.

Podpis Teresy Anjinho

Teresa Anjinho

2. Rok 2024 v skratke

3. Kľúčové témy

Úrad ombudsmana pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám, ktoré čelia problémom s administratívou EÚ. Problémy sa môžu týkať nedostatočnej transparentnosti v rozhodovaní, oneskorení alebo odmietnutí v súvislosti s poskytnutím prístupu k dokumentom, obáv etickej povahy, porušovaní základných práv a zmluvných problémov. Nasledujúce časti prinášajú prehľad hlavných vyšetrovaní týkajúcich sa konkrétnych oblastí.

3.1. Zodpovednosť v rámci rozhodovania

Vzhľadom na prebiehajúci rýchly vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktorý je výzvou, pokiaľ ide o presnosť, možnú zaujatosť, vysvetliteľnosť a ľudský dohľad vo verejnej správe, ombudsmanka preskúmala, ako Európska komisia rozhoduje o umelej inteligencii a ako ju používa pri svojom rozhodovaní. Ombudsmanka uvítala, že Komisia verejne predstavila svoj prístup k používaniu umelej inteligencie a prijala opatrenia, ktorými zaistí, aby systémy umelej inteligencie používala v súlade s nedávno prijatým aktom o umelej inteligencii. Ombudsmanka zároveň požiadala Komisiu, aby zvážila prijatie dobrovoľného kódexu správania pre systémy, ktoré sa nepovažujú za „vysoko rizikové“, s cieľom zabezpečiť, aby ich používanie bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Ombudsmanka takisto navrhla, aby verejní činitelia zodpovední za ľudský dohľad nad umelou inteligenciou absolvovali primeranú odbornú prípravu o rizikách a chybách, ktoré systémy umelej inteligencie generujú a o tom, ako sa majú kriticky skúmať a overovať výsledky vytvorené umelou inteligenciou. Okrem toho ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby zvážila, aké informácie o budúcich projektoch umelej inteligencie bude zverejňovať, a aby zvážila uskutočnenie verejných konzultácií o prípadnom prijatí alebo vývoji nových výkonných nástrojov umelej inteligencie.

V nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanka kritizovala Komisiu za sústavné nedodržiavanie zákonných lehôt na prípravu rozhodnutí o autorizácii nebezpečných chemikálií. Vyšetrovaním sa zistilo, že príprava návrhov rozhodnutí trvá Komisii v priemere 14,5 mesiaca, hoci lehota na ich prípravu sú tri mesiace. Ombudsmanka uviedla, že tieto oneskorenia predstavujú hrozbu pre ľudské zdravie a životné prostredie, pretože väčšina spoločností môže počas procesu autorizácie naďalej chemické látky používať. Keďže významnou príčinou týchto oneskorení môže byť nedostatok informácií v žiadostiach mnohých spoločností, ombudsmanka vyzvala Komisiu na zaistenie, aby spoločnosti predložili žiadosti so všetkým potrebnými informáciami, a uprednostnila zamietnutie žiadostí, ktoré ich neobsahujú. S cieľom zlepšiť schopnosť verejnosti sledovať pokrok v prípade každej dokumentácie týkajúcej sa autorizácie, ako aj pochopiť nevyriešené problémy a dôvody oneskorení, ombudsmanka požiadala Komisiu aj o uverejnenie rozsiahlejších zhrnutí zo zasadnutí výboru, na ktorých národní zástupcovia hlasujú o autorizácii.

Ombudsmanka vyzvala Radu Európskej únie, aby posúdila, či je jej usmernenie týkajúce sa podnikového sponzorstva jej rotujúceho predsedníctva účinné pri zmierňovaní potenciálnych konfliktov záujmov a rizík poškodenia dobrej povesti pre EÚ, a aby preskúmala možné opatrenia na pomoc pri zmierňovaní týchto rizík. Ombudsmanka pochválila Radu za prijatie usmernenia v nadväznosti na predchádzajúce vyšetrovanie v roku 2019 a za prijatie opatrení na zabezpečenie toho, aby boli členské štáty o ňom informované, uviedla však, že Rada sa obavami verejnosti v súvislosti s využívaním podnikového sponzorstva v plnej miere ešte nezaoberala. Naďalej chýba predovšetkým transparentnosť v súvislosti s identitou sponzorov, povahou ich podpory a tým, čo na oplátku získajú. Okrem toho Rada síce zakázala používanie svojho vlastného loga, sponzori však môžu logo predsedníctva naďalej používať na komerčné účely.

Ombudsmanka uvítala opatrenia, ktoré Komisia prijala s cieľom skrátiť oneskorenia pri vybavovaní sťažností na údajné porušenia práva EÚ, zlepšiť spôsob komunikácie s jednotlivými sťažovateľmi a lepšie oznamovať informácie, ktoré verejnosť zaujímajú, na svojom webovom sídle venovanom porušovaniu právnych predpisov. Vzhľadom na to, že vybavovanie sťažností na porušenie právnych predpisov je vecou veľkého verejného významu, ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby situáciu v tejto oblasti ďalej zlepšovala.

Ombudsmanka takisto uvítala rozhodnutie Komisie riadiť sa návrhom riešenia s cieľom overiť, či informácie, ktoré použila na revíziu klasifikácie rizík zariadení na stimuláciu mozgu na iné ako lekárske účely, zodpovedajú najnovším vedeckým poznatkom. Ombudsmanka otvorila vyšetrovanie v tejto veci po tom, ako jej bolo doručených niekoľko sťažností týkajúcich sa rozhodnutia o reklasifikácii týchto zariadení do najvyššej rizikovej triedy v rámci nariadenia o zdravotníckych pomôckach.

3.2. Účasť na rozhodovaní

Viaceré vyšetrovania ombudsmanky sa v roku 2024 týkali toho, ako administratíva EÚ zabezpečuje, aby sa v jej rozhodovaní zohľadnila rozmanitosť názorov vrátane názorov občianskej spoločnosti, rôznych hospodárskych odvetví a občanov.

Ombudsmanka napríklad vyzvala Európsku komisiu, aby urobila viac na zaistenie, aby zloženie výboru pre kontrolu regulácie (orgánu skúmajúceho návrhy posúdení vplyvu, ktoré sú pripojené k návrhom nových právnych predpisov EÚ, alebo hodnotenia existujúcich právnych predpisov a vydávajúceho k nim stanoviská) zahŕňalo dostatočné odborné znalosti v oblasti makro- a mikroekonomiky, sociálnej politiky a politiky v oblasti životného prostredia. Táto rozmanitosť odborných znalostí zodpovedá požiadavkám, ktoré boli stanovené v oznámení Komisie o výbore uverejnenom v roku 2015. V rámci plnenia tohto cieľa ombudsmanka navrhla, aby Komisia jasne opísala kritériá, ktoré uplatňuje pri výbere členov výboru.

V nadväznosti na sťažnosť dvoch mimovládnych organizácií ombudsmanka nabádala Komisiu, aby sa zamyslela nad tým, či sú zloženie a mandát poradnej skupiny pre odvetvie v rámci energetickej platformy EÚ vzhľadom na jej súčasné úlohy primerané. Ombudsmanka takisto požiadala Komisiu, aby v prípadoch, keď expertné skupiny z opodstatnených dôvodov tvoria len členovia z radov podnikov, zaistila, že sa iným zainteresovaným stranám udelí štatút pozorovateľa vždy, keď to bude možné. V inom vyšetrovaní ombudsmanka navrhla, aby Komisia zabezpečila, že všetky príslušné zainteresované strany v oblasti pesticídov budú mať možnosť vyjadriť svoje názory na témy, o ktorých sa diskutuje s odvetvím. Ombudsmanka takisto navrhla, aby Komisia vytvorila osobitnú webovú stránku, na ktorej by sa zverejňovali informácie a dokumenty o všetkých ňou organizovaných nadchádzajúcich podujatiach týkajúcich sa pesticídov, a to hneď, ako budú k dispozícii.

Ombudsmanka uvítala, že Komisia vytvorila mechanizmus na podávanie sťažností, prostredníctvom ktorého môžu ľudia vyjadriť obavy v súvislosti s činnosťami a fungovaním európskych referenčných sietí – virtuálnych sietí, ktoré pomáhajú pacientom so zložitými alebo zriedkavými chorobami tým, že uľahčujú diskusie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti z celej Európy. Vytvorenie mechanizmu na podávanie sťažností nasledovalo po vyšetrovaní ombudsmanky ohľadne toho, ako Komisia riešila obavy týkajúce sa usmernení, ktoré vypracovala európska referenčná sieť pre Pierre-Robinov syndróm – zriedkavé ochorenie ovplyvňujúce čeľusť a ústa dieťaťa.

Po tom, ako environmentálne organizácie vyjadrili obavy ohľadne spôsobu, akým Komisia pripravila návrh na zmenu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP), ombudsmanka otvorila vyšetrovanie ohľadne spôsobu, akým Komisia pracuje na „naliehavých“ legislatívnych návrhoch. Organizácie sa pýtali, či sa o návrhu viedli primerané konzultácie s verejnosťou, ako aj to, či Komisia dostatočne preskúmala, či zmeny SPP ovplyvnili dlhodobú environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárstva EÚ. Ombudsmanka sa od Komisie chcela dozvedieť, či má interné postupy na rozhodovanie týkajúce sa obídenia požiadaviek na posúdenie vplyvu v prípade naliehavých legislatívnych návrhov, a ako za týchto okolností dodržiava zásadu rozhodovania založeného na dôkazoch.

Na základe sťažnosti mimovládnej organizácie otvorila ombudsmanka vyšetrovanie ohľadne spôsobu, akým Komisia dodržala svoje pravidlá týkajúce sa konzultácií s verejnosťou a zainteresovanými stranami, keď uskutočnila tzv. „cielené zhromažďovanie údajov“ o vplyve populácie vlka v EÚ. Ombudsmanka konkrétne požiadala Komisiu, aby objasnila povahu a procesný rámec cieleného zhromažďovania údajov, ako aj dôvody, pre ktoré sa v tomto prípade odchýlila od svojich usmernení o lepšej právnej regulácii týkajúcich sa konzultácií so zainteresovanými stranami.

3.3. Základné práva

Ombudsmanka ukončila svoje vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa spôsobu, akým Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) plní svoje povinnosti v oblasti základných práv, pokiaľ ide o pátranie a záchranu. Vyšetrovanie sa začalo po utopení stoviek ľudí pri pobreží Grécka, keď sa v júni 2023 potopila loď Adriana. Ombudsmanka zistila, že podľa súčasných pravidiel EÚ v oblasti pátrania a záchrany sa Frontex pri záchrane životov na mori spolieha na opatrenia členských štátov. Počas incidentu s loďou Adriana agentúra Frontex štyrikrát ponúkla gréckym orgánom, že zabezpečí letecký dozor nad loďou, ale nedostala žiadnu odpoveď. Ombudsmanka vyzvala zákonodarcov EÚ, aby zvážili revíziu pravidiel EÚ v oblasti pátrania a záchrany.

Na základe výsledkov vyšetrovania predložila ombudsmanka agentúre niekoľko návrhov. Ombudsmanka najmä navrhla, aby v prípade, že pracovník pre základné práva agentúry Frontex zistí pretrvávajúce porušovanie základných práv zo strany členského štátu v reakcii na núdzové situácie na mori, alebo ak sa agentúra sama dozvie o závažných porušeniach na základe formálnych vyšetrovaní alebo súdnych rozhodnutí, mala by zvážiť ukončenie alebo pozastavenie svojich činností s touto krajinou. Ombudsmanka takisto navrhla, aby Frontex vypracoval interné usmernenia pre vydávanie núdzových signálov, ako je napríklad tiesňové volanie („Mayday“), a aby zabezpečila, že jej členovia monitorovacej skupiny pre základné práva budú dostatočne zapojení do rozhodovania o núdzových situáciách na mori. V odpovedi ombudsmanke agentúra uviedla, že zvýšila kapacitu tímu pracovníka pre základné práva povereného monitorovaním leteckého dozoru a zaviedla nové opatrenia, ako je napríklad systém pracovnej pohotovosti na zlepšenie pokrytia v konkrétnych obdobiach.

V ďalšom vyšetrovaní týkajúcom sa migrácie ombudsmanka kritizovala skutočnosť, že Komisia pred podpísaním memoranda o porozumení medzi EÚ a Tuniskom neinformovala verejnosť o spôsobe posúdenia rizík v oblasti ľudských práv. Memorandum o porozumení obsahuje ustanovenia týkajúce sa boja proti neoprávnenej migrácii, ako aj finančnej podpory EÚ na poskytovanie vybavenia, odbornej prípravy a technickej podpory pre tuniské riadenie hraníc, na boj proti prevádzačstvu a na posilnenie kontroly hraníc.

Ombudsmanka zistila, že napriek opakovaným tvrdeniam, podľa ktorých nebola pred podpisom dohody povinná vykonať výslovné posúdenie vplyvu na ľudské práva, Komisia v skutočnosti podobné posúdenie vykonala. Formálne posúdenie vplyvu na ľudské práva by bolo vhodnejšie, pretože sa zvyčajne zverejňuje, čo môže zvýšiť účinnosť zmierňujúcich opatrení proti potenciálnym problémom v oblasti ľudských práv.

Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby uverejnila zhrnutie posúdenia, ktoré vykonala. Okrem toho ombudsmanka požiadala Komisiu, aby stanovila a zverejnila konkrétne kritériá pre prípady, keď by z dôvodu porušovania ľudských práv pozastavila financovanie projektov EÚ v Tunisku. Ombudsmanka ju zároveň požiadala, aby povzbudila svojich implementujúcich partnerov k zriadeniu mechanizmov na podávanie sťažností, v rámci ktorých môžu jednotlivci nahlasovať údajné porušenia svojich ľudských práv pri využívaní finančných prostriedkov.

3.4. Prístup k dokumentom

Prístup k dokumentom bol aj naďalej hlavnou témou vyšetrovaní, pričom z novej správy ombudsmana o práci v tejto oblasti vyplýva, že počet sťažností týkajúcich sa prístupu verejnosti v uplynulých rokoch výrazne vzrástol z 95 v roku 2021 na 167 v roku 2023. V roku 2024 sa počet sťažností opäť zvýšil na 212.

Jedným z konkrétnych problémov, s ktorými sa osoby žiadajúce o dokumenty často stretávajú, je dlhé obdobie potrebné na preskúmanie pôvodného rozhodnutia o prístupe. Európsky parlament v marci 2024 jednomyseľne schválil osobitnú správu obmudsmanky, v ktorej vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene riešila systémové oneskorenia pri vybavovaní žiadostí o prístup. Táto správa nadväzuje na vyšetrovanie z roku 2023, v rámci ktorého ombudsmanka zistila, že Komisia v 85 % prípadov nedodržala zákonné lehoty na preskúmanie pôvodných rozhodnutí o prístupe.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa spôsobu, akým Rada Európskej únie a Komisia vybavujú žiadosti o prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom. Z vyšetrovania vyplynulo, že hoci obe inštitúcie zverejnili veľké množstvo legislatívnych dokumentov, v mnohých prípadoch uplatňovali výnimky podľa práva EÚ v oblasti prístupu k dokumentom priveľmi široko. Napríklad pri využívaní ochrany prebiehajúcich rozhodovacích procesov ako dôvodu na odmietnutie prístupu k dokumentom sa obe inštitúcie opierali o argumenty, ktoré boli vágne, abstraktné a nepodložené. Ich odôvodnenie, vrátane toho, že zverejnenie by viedlo k vonkajšiemu tlaku alebo nesprávnemu výkladu zo strany verejnosti, už zamietol aj Súdny dvor Európskej únie. Ombudsmanka požiadala inštitúcie, aby bezodkladne sprístupnili legislatívne dokumenty, aby prístup odmietli len za skutočne výnimočných okolností a aby informovali tretie strany, ktoré predkladajú návrhy počas procesu tvorby právnych predpisov, že ich návrhy môžu byť zverejnené.

Vykonalo sa aj mnoho vyšetrovaní na základe sťažností týkajúcich sa legislatívnych dokumentov. Ombudsmanka napríklad kritizovala Komisiu za odmietnutie sprístupniť dokumenty, ktoré sa týkajú revízie pravidiel EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Takisto kritizovala, že tá istá inštitúcia odmietla poskytnúť prístup k príspevkom zainteresovaných strán a členských štátov v súvislosti s „právnym predpisom EÚ o obnove prírody“. Hoci Komisia nakoniec poskytla široký prístup k dokumentom, urobila tak až po prijatí právneho predpisu, čím sťažovateľovi fakticky zabránila použiť dokumenty na účasť na rozhodovacom procese.

V ďalšom vyšetrovaní týkajúcom sa legislatívnych dokumentov ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia sa neriadila jej odporúčaním poskytnúť širší prístup k dokumentom súvisiacim s legislatívnym návrhom na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Ombudsmanka zistila, že Komisia mala zverejniť dokumenty, aby umožnila verejnosti preskúmať, ako sa podnety zainteresovaných strán premietli do jej legislatívneho návrhu, a overiť, či konala nezávisle a výlučne vo verejnom záujme.

V rámci pozitívneho vývoja ombudsmanka uvítala rozhodnutie Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA) postupovať podľa jej návrhu riešenia a poskytnúť široký prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú podmienok prijímania v gréckych zariadeniach na riadenie migrácie. Ombudsmanka konštatovala, že podľa pravidiel EÚ o prístupe k dokumentom je dôležitý obsah dokumentu, a nie jeho forma. Zároveň pochválila agentúru za dôkladnú identifikáciu dokumentov v súvislosti s touto žiadosťou o prístup, najmä výmenu e-mailov.

Ombudsmanka požiadala Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), aby poskytla zoznamy dokumentov, ktoré identifikuje ako dokumenty patriace do rozsahu pôsobnosti žiadostí o prístup, a uviedla, že ak tak neurobí, bude tým podkopávať právo osôb žiadajúcich o prístup na predkladanie informovaných žiadostí o preskúmanie. Agentúra Frontex síce uviedla, že v budúcnosti zoznamy poskytne, ombudsmanka však bola naďalej nespokojná s tým, že tak bude robiť len „prípad od prípadu“ a „v prípade, že to bude považovať za potrebné“. Uviedla, že bude nový postup Frontex monitorovať a na základe budúcich prípadných sťažností sa k tejto záležitosti môže opäť vrátiť.

V ďalšom vyšetrovaní týkajúcom sa identifikácie dokumentov ombudsmanka kritizovala Komisiu za to, že neidentifikovala žiadne dokumenty týkajúce sa výmien s členskými štátmi alebo internej výmeny v súvislosti s prípravou stretnutia jej predsedníčky, talianskej premiérky, holandského premiéra a tuniského prezidenta o dôležitom memorande o porozumení. Poznamenala, že zorganizovanie takéhoto stretnutia na vysokej úrovni by si vyžadovalo predchádzajúcu výmenu názorov medzi rôznymi útvarmi Komisie, ako aj s členskými štátmi. Napriek tomu sa žiadny z 13 dokumentov, ktoré Komisia identifikovala, netýkal týchto typov výmen a Komisia neposkytla v spojitosti s ich absenciou žiadne rozumné vysvetlenie.

3.5. Transparentnosť

Ombudsmanka predložila Európskej komisii sériu návrhov na zlepšenie transparentnosti a účasti zainteresovaných strán v Rade EÚ – USA pre obchod a technológie – platforme pre transatlantickú koordináciu v regulačných otázkach, ako sú digitálna ekonomika, odolnosť dodávateľského reťazca a umelá inteligencia. Komisia by predovšetkým mala zverejňovať programy pred zasadnutiami ministrov a pracovných skupín, ako aj poskytovať usmernenia svojim útvarom, aby mohli zabezpečiť konzistentnosť verejne dostupných informácií v rámci rôznych pracovných skupín. Ombudsmanka takisto požiadala Komisiu, aby urobila viac na získanie dostatočne inkluzívnych a rôznorodých podnetov od zainteresovaných strán, a aby jasne informovala o tom, ako Rada EÚ – USA pre obchod a technológie tieto podnety zohľadňuje. Okrem Rady EÚ – USA pre obchod a technológie ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby tieto návrhy uplatnila aj pri iných obchodných a technologických radách, napríklad pri rade, ktorá bola v roku 2023 vytvorená s Indiou.

Ombudsmanka otvorila vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa toho, ako Komisia uplatňuje pravidlá, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť a účasť zainteresovaných strán, pokiaľ ide o takmer 1 100 expertných skupín, ktoré jej poskytujú špecializované poradenstvo. Hoci Komisia po predchádzajúcom vyšetrovaní ombudsmanky v roku 2016 zrevidovala svoje pravidlá týkajúce sa vytvárania a fungovania expertných skupín, občianska spoločnosť a akademická obec vyjadrili obavy v súvislosti s tým, ako Komisia tieto nové pravidlá uplatňuje. Otázky ombudsmanky adresované Komisii sa zameriavajú napríklad na to, ako zabezpečuje, aby boli verejné informácie o expertných skupinách zmysluplné a aktuálne, ako aj na spôsob, akým jednotlivé expertné skupiny rozhodujú, či by ich rokovania mali byť verejné.

Ombudsmanka síce uznala, že Komisia je povinná chrániť svojich zamestnancov pred neprimeraným vplyvom, konštatovala však, že by mala aktívnejšie a komplexnejšie vysvetliť svoje rozhodnutie obmedziť uverejňovanie kontaktných údajov vo svojom online adresári zamestnancov EÚ „Whoiswho“. Ombudsmanka otvorila vyšetrovanie v predmetnej veci po tom, ako sa organizácia zastupujúca organizácie občianskej spoločnosti z celej Európy sťažovala, že rozhodnutie Komisie obmedziť zverejňovanie na manažérov narúša transparentnosť a sťažuje interakciu s verejnosťou.

3.6. Etické otázky

Ombudsmanka privítala rozhodnutie Európskej komisie začať ukladať zamestnancom, ktorí prechádzajú do súkromného sektora, povinnosť uvádzať vo verejných oznámeniach o ich budúcom zamestnaní, že im boli uložené obmedzenia. Komisia zaviedla novú politiku po tom, ako sa jej ombudsmanka opýtala na presun riaditeľa z jej útvaru pre hospodársku súťaž do bruselskej kancelárie americkej právnickej firmy. V záujme väčšej účinnosti novej politiky ombudsmanka navrhla, aby Komisia od zamestnancov vyžadovala presný a zmysluplný opis týchto obmedzení.

V ďalšom prípade tzv. efektu otáčavých dverí ombudsmanka otvorila vyšetrovanie týkajúce sa spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) riešila presun dvoch bývalých zamestnancov na pozície súvisiace s bojom proti sexuálnemu zneužívaniu detí online, čo je téma, na ktorej údajne pracovali v Europole. Sťažovateľ sa v tomto prípade zaujímal o to, ako agentúra posúdila riziko potenciálneho konfliktu záujmov pred schválením žiadostí dvoch zamestnancov o činnosť po skončení služby.

V záujme vyššej transparentnosti a verejnej kontroly, pokiaľ ide o schopnosť Komisie zabezpečiť, aby činnosti bývalých komisárov po skončení ich mandátu boli zlučiteľné s ich povinnosťami, ombudsmanka navrhla, aby Komisia zverejnila všetky budúce stanoviská prijaté etickým výborom v súvislosti s týmito činnosťami. Bývalí komisári sú povinní dva mesiace vopred informovať Komisiu, že počas dvoch rokov nasledujúcich po ich odchode majú v úmysle vykonávať profesionálnu činnosť. Komisia potom preskúma, či je plánovaná činnosť zlučiteľná s ich povinnosťami po skončení služby, pričom vedie konzultácie s nezávislým etickým výborom v prípadoch, keď súvisí s portfóliom bývalého komisára. Podľa súčasnej praxe platí, že pokiaľ komisár na základe negatívneho stanoviska etického výboru žiadosť o schválenie stiahne, Komisia stanovisko výboru nezverejní.

V nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanka požiadala sekretariát registra transparentnosti EÚ, aby vykonal dôkladnejšie a zmysluplnejšie vyšetrovania, pokiaľ ide o sťažnosti verejnosti týkajúce sa údajných porušení kódexu správania zo strany registrovaných organizácií. Ombudsmanka konkrétne navrhla, aby sa sekretariát snažil overiť informácie, ktoré sú pochybné alebo neisté, a to prostredníctvom nezávislých zdrojov, a aby v prípade potreby požiadal registrujúcich o dodatočné informácie. Sekretariát by mal okrem zabezpečiť jasné usmernenie pri určovaní, či sú rôzne organizácie navzájom prepojené. Ombudsmanka otvorila vyšetrovanie na základe sťažnosti na spôsob, akým sekretariát riešil tvrdenia, podľa ktorých dve organizácie nezverejnili svoje prepojenia s potravinárskym priemyslom a medzi sebou navzájom, ako ani zdroje svojho financovania.

Ombudsmanka zistila, že Komisia riadne neposúdila tvrdenia o konflikte záujmov týkajúce sa jej komisára pre poľnohospodárstvo. Organizácia podala Komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov v súvislosti s poľskými právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva. Sťažnosť bola pridelená útvaru Komisie pre poľnohospodárstvo, po čom organizácia upozornila Komisiu, že brat komisára pre poľnohospodárstvo je medzi poslancami poľského parlamentu, ktorí sporný právny predpis navrhli. Ombudsmanka zistila, že spôsob, akým Komisia posúdila potenciálny konflikt záujmov, bol chybný, a požiadala ju, aby svoje rozhodnutie o sťažnosti na porušenie právnych predpisov preskúmala. Ombudsmanka takisto navrhla, aby v podobných prípadoch Komisia v budúcnosti príslušné rozhodovanie pozastavila dovtedy, kým nedospeje k záveru, či konflikt záujmov existuje.

Ombudsmanka ukončila vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa spôsobu, akým Komisia zabezpečuje, aby experti, ktorí hodnotia návrhy Európskeho obranného fondu (EDF), neboli v konflikte záujmov. Na rozdiel od všeobecnej praxe hodnotenia návrhov, ktoré majú byť financované z prostriedkov EÚ, Komisia nie je povinná zverejniť mená odborníkov, s ktorými vedie konzultácie v súvislosti s projektmi podporovanými z Európskeho obranného fondu (EDF). Ombudsmanka zistila, že Komisia sa pri svojom posudzovaní vo veľkej miere opiera o informácie predložené uchádzačmi, a vyzvala ju, aby aktívne vyhľadávala ďalšie informácie, ktoré môžu naznačovať konflikt záujmov. Z vyšetrovania takisto vyplynulo, že neexistuje systematické preskúmanie finančných záujmov expertov. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia požiadala uchádzačov o vyplnenie podrobného vyhlásenia o záujmoch, ktoré by pomohlo tento problém odstrániť.

V nadväznosti na predchádzajúcu iniciatívu vykonala ombudsmanka vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa toho, ako Komisia zaobchádza s tretími stranami, ktoré platia za pracovné cesty a pohostenie jej vedúcich zamestnancov. Vyšetrovaním sa odhalili nedostatky v tom, ako Komisia zaznamenáva svoje hodnotenie potenciálnych konfliktov záujmov v týchto prípadoch. V záujme nápravy tejto situácie ombudsmanka navrhla, aby Komisia v prípade žiadostí zaznamenala svoje vecné posúdenie konfliktu záujmov, ako aj povahu a hodnotu príspevkov tretích strán na pracovné cesty.

3.7. Nábor zamestnancov

Ombudsmanka vykonala niekoľko vyšetrovaní na základe sťažností týkajúcich sa používania testov na diaľku Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO). Vyšetrovania sa týkali spôsobu, akým úrad EPSO riešil obavy uchádzačov týkajúce sa problémov, s ktorými sa stretli počas testov na diaľku vykonávaných zmluvným dodávateľom úradu EPSO, vrátane technických problémov pri spúšťaní testov, neexistencie alebo nesprávneho fungovania nástrojov na testovacej platforme a príliš dlhého čakania, kým bol k dispozícii dozor.

V šiestich vyšetrovaniach ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup. Ombudsmanka predovšetkým uviedla, že úrad EPSO sa náležite nezaoberal argumentmi sťažovateľov, nepreukázal pri tom dostatočnú flexibilitu alebo prijal neprimerané rozhodnutia. Zároveň kritizovala úrad EPSO za to, že sťažovateľom často poskytoval rozporuplné informácie ohľadne spôsobu preukázania problémov, s ktorými sa stretli, a že sťažnosti zamietal, aj keď uchádzači postupovali podľa pokynov na nahlasovanie technických problémov.

V nadväznosti na rozhodnutia ombudsmanky sa úrad EPSO rozhodol poskytnúť štyrom sťažovateľom príležitosť zopakovať testy. Okrem prípadov, v ktorých sa zistil nesprávny úradný postup, úrad EPSO počas vyšetrovania ombudsmanky vyriešil aj ďalšie dva prípady tým, že rozhodol vyzvať sťažovateľov k opätovnému vykonaniu testov. V reakcii na návrh a pripomienky ombudsmanky úrad EPSO uviedol, že zabezpečí možnosť spätnej kontroly funkčnosti nástrojov, ktoré uchádzači počas testov používajú, a v budúcnosti umožní, aby sa uchádzačom po skončení testov automaticky poskytla kópia ich odpovedí a správnych odpovedí.

3.8. Granty a zmluvy

V priebehu vyšetrovania ombudsmanky Európska komisia súhlasila so zrušením oznámenia o dlhu za neoprávnené náklady, ktoré bolo vydané koordinátorovi konzorcia realizujúceho projekt financovaný EÚ na podporu sietí mladých podnikateľov v kultúrnom a kreatívnom odvetví. Namiesto toho uviedla, že bude od každého partnera projektu vymáhať neoprávnené náklady, ktoré mu možno pripísať. Komisia pôvodne tvrdila, že nie je možné vymáhať náklady priamo od partnerov projektu, avšak po tom, ako ombudsmanka otvorila vyšetrovanie, prípad znovu prehodnotila. V ďalšom vyšetrovaní v podobnej veci Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) súhlasila so zrušením svojho rozhodnutia o vymáhaní určitých neoprávnených nákladov od rakúskej výskumnej a vzdelávacej inštitúcie v súvislosti s grantovou dohodou v rámci transeurópskeho programu mobility pre vysokoškolské štúdiá (program Tempus). Rakúska inštitúcia okrem iného nesúhlasila s rozhodnutím agentúry EACEA vydať oznámenie o dlhu pre ňu a nie pre konkrétnych príjemcov a považovať náklady na ukrajinských zamestnancov za neoprávnené.

Komisia takisto uviedla, že zruší oznámenie o dlhu adresované mimovládnej organizácii (MVO), ktorá je zapojená do projektu financovaného EÚ v Burkine Faso. Mimovládna organizácia tvrdila, že Komisia mylne dospela k záveru, že určité náklady súvisiace s projektom sú neoprávnené na financovanie. Počas vyšetrovania ombudsmanky v tejto veci Komisia uvedenú záležitosť prehodnotila a zistila, že podľa dohody o grante by sa náklady v skutočnosti mohli považovať za oprávnené.

Ombudsmanka uvítala rozhodnutie Komisie postupovať podľa jej návrhu riešenia a uhradiť náklady na zamestnancov vo výške takmer 10 000 EUR, ktoré požadovala mimovládna organizácia pre jedného zo svojich zamestnancov, ktorý sa zúčastnil na programe EÚ na podporu vysokoškolského vzdelávania v regióne ASEAN. Aj keď externí audítori dospeli k záveru, že náklady na zamestnanca boli primerané, Komisia pôvodne tvrdila, že pracovná zmluva zamestnanca nespĺňala minimálne požiadavky na takéto zmluvy. Svoje rozhodnutie zrušila po tom, ako ombudsmanka vo svojom posúdení zistila určité problémy.

4. Sťažnosti a vyšetrovania: ako pomáhame verejnosti

Európsky ombudsman pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám, ktoré čelia problémom s administratívou EÚ, tým, že vybavuje predkladané sťažnosti, ale sa tiež usiluje podporiť správne úradné postupy aktívnou identifikáciou širších systémových problémov v inštitúciách EÚ.

Úrad ombudsmana je odhodlaný neustále zlepšovať svoje postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa vyšetrovania vykonávali čo najefektívnejšie a najúčinnejšie a aby sa so sťažovateľmi optimálne zaobchádzalo. V roku 2024 ombudsmanka prijala opatrenia na zdokonalenie svojho online formulára na podávanie sťažností. Ten obsahuje intuitívne usmernenia, ktoré pomáhajú sťažovateľom pri podávaní komplexných a dobre zdokumentovaných sťažností spadajúcich do pôsobnosti ombudsmana. Toto zlepšenie pomáha úradu rýchlo začať proces vybavovania sťažností po ich prijatí. Ombudsmanka navyše zaviedla strojový preklad online sťažností, aby uľahčila rýchle prideľovanie sťažností pracovníkom, ktorí prípady vybavujú.

Rôznorodý tím zamestnancov úradu vybavujúcich prípady a webové sídlo v rôznych jazykoch odrážajú záväzok komunikovať s osobami, ktoré sa na úrad obracajú so žiadosťou o pomoc, vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.

Hoci úrad ombudsmana nie je vždy schopný vyšetriť všetky prijaté sťažnosti, usiluje sa pomôcť všetkým, ktorí o pomoc požiadajú, napríklad poskytnutím poradenstva o iných možnostiach nápravy.

4.1. Typ a zdroj sťažností

4.1.1. Prehľad sťažností a strategických vyšetrovaní

Ombudsman môže otvoriť vyšetrovanie len v súvislosti so sťažnosťami, na ktoré sa vzťahuje jeho mandát a ktoré spĺňajú požadované „kritériá prípustnosti“, napríklad to, že sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti usiloval o vyriešenie záležitosti priamo s dotknutou inštitúciou.

Témy činnosti úradu vyplývajú z mandátu ombudsmana a prijatých sťažností, ktoré predstavujú väčšinu prípadov. Okrem kľúčovej práce ombudsmana v oblasti vybavovania sťažností úrad vedie aj širšie strategické vyšetrovania a iniciatívy týkajúce sa systémových problémov v inštitúciách EÚ.

Poradenstvo a sťažnosti v roku 2024
Vyšetrovania európskeho ombudsmana v roku 2024
Témy strategických vyšetrovaní v roku 2024
Témy strategických iniciatív v roku 2024 (žiadosti o vysvetlenie, neformálne vyšetrovania)
Krajina pôvodu zaznamenaných sťažností a vyšetrovaní, ktoré otvorila európska ombudsmanka v roku 2024

4.1.2. Sťažnosti, na ktoré sa mandát ombudsmana nevzťahuje

Úrad európskeho ombudsmana v roku 2024 spracoval takmer 1 400 sťažností mimo svojho mandátu, a to najmä preto, že sa netýkali práce administratívy EÚ. Približne 36 % takýchto sťažností prišlo zo Španielska, z Nemecka a Poľska. Samotné Španielsko predstavovalo 19 % a ostatné dve krajiny 10 % a 7 %.

Ľudia sa na ombudsmanku väčšinou obracali s otázkami týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania alebo diskriminácie, ochrany spotrebiteľa, súdnych konaní, korupcie a zamestnanosti. Viac ako polovica týchto sťažností mimo mandátu vznikla predovšetkým v dôsledku nespokojnosti občanov pri ich styku s vnútroštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi verejnými orgánmi, vládami a verejnoprávnymi inštitúciami, ako aj vnútroštátnymi alebo medzinárodnými súdmi (ako je Európsky súd pre ľudské práva). Najmenej 20 % sťažností občanov smerovalo proti súkromným subjektom vrátane bánk, online podnikov a platforiem, leteckých spoločností a vzdelávacích inštitúcií.

Ďalšie sťažnosti mimo mandátu, ktoré ombudsmanka prijala, sa týkali politickej alebo legislatívnej činnosti inštitúcií EÚ. Množstvo sťažností bolo predložených v dôsledku prebiehajúcich humanitárnych kríz na Ukrajine a na Blízkom východe.

Ombudsmanka odpovedala všetkým, ktorí sa na ňu obrátili so žiadosťou o pomoc, a to v jazyku ich sťažnosti alebo v jazyku, ktorý si vybrali. V odpovediach sa objasnil mandát úradu ombudsmana a v rámci možností sa sťažovateľom poskytli rady, aby sa obrátili na iné orgány, ktoré by im mohli pomôcť. Hoci išlo zvyčajne o národné a regionálne inštitúcie ombudsmanov, ombudsmanka nasmerovala sťažovateľov aj na poradenské kancelárie pre občanov a iné organizácie na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch.

V prípade potreby sa sťažovateľom odporučilo, aby sa obrátili na inštitúcie EÚ (väčšinou na Európsku komisiu a Európsky parlament) alebo na siete, ako sú SOLVIT a európske spotrebiteľské centrá.

Sťažovateľom, ktorí boli nespokojní s konkrétnymi právnymi predpismi EÚ, ombudsmanka zvyčajne odporučila, aby sa obrátili na Výbor pre petície Európskeho parlamentu. Sťažovateľom, ktorí nastolili otázky súvisiace s vykonávaním právnych predpisov EÚ, odporučila, aby sa obrátili na vnútroštátnych alebo regionálnych ombudsmanov alebo na siete EÚ, ako je Europe Direct.

Vďaka tomu, že sa v roku 2024 naďalej používali zjednodušené vzory na vybavovanie sťažností mimo mandátu, ktoré boli prvýkrát zavedené v roku 2022, sa umožnilo ešte rýchlejšie odpovedať zamestnancom na tieto sťažnosti.

Počet sťažností v rokoch 2020 – 2024

4.2. Na koho?

Vyšetrovania vedené európskou ombudsmankou v roku 2024 sa týkali týchto inštitúcií

4.3. V akej veci?

Predmet vyšetrovaní, ktoré európska ombudsmanka v roku 2024 uzavrela

4.4. Dosiahnuté výsledky

Opatrenia, ktoré prijala európska ombudsmanka na základe nových sťažností riešených v roku 2024
Vývoj počtu vyšetrovaní vychádzajúcich zo sťažnosti a vyšetrovaní z vlastného podnetu vedených európskym ombudsmanom
Výsledky vyšetrovaní, ktoré európska ombudsmanka uzavrela v roku 2024
Dĺžka trvania vyšetrovania prípadov, ktoré európska ombudsmanka uzavrela v roku 2024

4.5. Vplyv a dosiahnuté výsledky

Jedným z hlavných cieľov európskeho ombudsmana je dosiahnuť hmatateľné zlepšenia pre sťažovateľov a verejnosť v administratíve EÚ. Ombudsman to dosahuje predkladaním návrhov vo forme riešení, odporúčaní a návrhov. Ombudsman môže tiež podporovať zlepšenie aj prostredníctvom strategických iniciatív, ktoré nie sú formálnymi vyšetrovaniami. Okrem toho môže takisto podnietiť inštitúciu, aby záležitosť vyriešila ešte pred predložením formálneho návrhu riešenia alebo odporúčania.

4.5.1. Miera prijatia

Miera prijatia je percentuálny podiel kladných odpovedí na celkový počet návrhov (riešení, odporúčaní a návrhov), ktoré ombudsmanka predložila. Keďže úrad ombudsmana dáva inštitúciám až šesť mesiacov na prijatie návrhov uvedených v jeho rozhodnutiach o ukončení vyšetrovania, miera prijatia za rok 2024 zahŕňa prípady uzavreté v roku 2023.

V roku 2023 inštitúcie EÚ spolupracovali s ombudsmankou uspokojivo v 82 % prípadov. Z 92 návrhov, ktoré ombudsmanka predložila na nápravu alebo zlepšenie úradných postupov inštitúcií EÚ, inštitúcie EÚ reagovali pozitívne na 75 z nich.

Miera vyhovenia v roku 2023

4.5.2. Širší vplyv

Miera prijatia zachytáva reakcie inštitúcií na návrhy v určitom časovom okamihu a nezachytáva v plnej miere dlhodobý vplyv práce úradu ombudsmana.

Európska komisia napríklad v roku 2024 uverejnila osobitné usmernenia týkajúce sa účasti komisárov na vnútroštátnych volebných kampaniach. Usmernenia boli uverejnené v nadväznosti na listy, ktoré ombudsmanka poslala Komisii a Európskemu parlamentu v roku 2020 a ktorých cieľom bolo objasniť, ako sa v kontexte vnútroštátnych volebných kampaní uplatňuje kódex správania komisárov. Vo svojej odpovedi ombudsmanke Komisia uviedla, že k tejto otázke vypracuje usmernenia.

Komisia poskytla ombudsmanke aj niektoré predbežné informácie týkajúce sa hodnotenia vystavenia jej útvarov lobingu zo strany tabakového priemyslu. Toto hodnotenie nadväzuje na zistenie nesprávneho úradného postupu ombudsmankou v roku 2023 v súvislosti s tým, že Komisia nezabezpečila, aby všetky jej útvary aktívne zverejňovali podrobnosti o všetkých stretnutiach s lobistami z tabakového priemyslu, ako aj v súvislosti s tým, že nevedie zápisnice zo všetkých stretnutí. Ombudsmanka sa teší na závery Komisie v tejto záležitosti, ako aj na informácie o tom, aké ďalšie opatrenia plánuje prijať, aby sa vysporiadala s rizikom neprimeraného vplyvu tabakového priemyslu na rozhodovanie v EÚ.

Začiatkom roka 2024 Výkonná agentúra pre Európsku radu pre inováciu a MSP (Eismea) informovala ombudsmanku, že vydala nové usmernenia týkajúce sa spôsobu, akým by zamestnanci mali riešiť situácie, keď je pravdepodobné, že zmena počas trvania projektu Horizont 2020 alebo Horizont Európa povedie k ukončeniu dohody o grante. Nové usmernenia nadväzujú na predchádzajúce vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa toho, ako ukončila dohodu o grante, pretože príjemca finančných prostriedkov stratil štatút malého alebo stredného podniku (MSP) po tom, ako ho prevzala iná spoločnosť. V tomto vyšetrovaní ombudsmanka predložila návrhy na zlepšenie po zistení, že hoci rozhodnutie agentúry Eismea ukončiť dohodu o grante bolo primerané, oneskorenia a problémy s komunikáciou v samotnom procese ukončenia grantu predstavovali nesprávny úradný postup.

5. Komunikácia a spolupráca

5.1. Komunikácia

Dôležitým prvkom práce ombudsmana pri oslovovaní zainteresovaných strán, administratívy EÚ a občianskej spoločnosti je zabezpečenie viditeľnosti. Komunikačná činnosť ombudsmana sa nesústreďuje len na vyšetrovania úradu, ale vo všeobecnosti aj na podporu transparentnosti, etiky a zodpovednosti v administratíve EÚ.

V priebehu roka 2024 sa zjednodušil prístup k dokumentom o najdôležitejších vyšetrovaniach tým, že na domovskú stránku webového sídla sa doplnila dynamická sekcia, na ktorej sa zobrazujú najnovšie aktualizácie. Zrealizovalo sa aj niekoľko zlepšení v spojitosti s navigáciou na webovom sídle, aby sa vyhľadávanie informácií zjednodušilo.

Na výročnej tlačovej konferencii, ktorá sa konala v marci, ombudsmanka predstavila výročnú správu za rok 2023 a diskutovala o najdôležitejších vyšetrovaniach a vývoji v oblasti etiky, prístupu k dokumentom a základných práv. Aprílové podujatie ombudsmanky sa zameralo na to, ako môžu byť orgány verejnej správy odolné a schopné reagovať v nestabilnom a polarizovanom politickom prostredí. Na podujatí prebehla diskusia s lordom Kimom Darrochom, bývalým britským veľvyslancom v Spojených štátoch, ako aj panelová diskusia s ombudsmankou, európskym komisárom pre rozpočet a administratívu Johannesom Hahnom a Alinou Mungiu-Pippidi, profesorkou komparatívnej verejnej politiky na univerzite LUISS Guido Carli v Ríme.

TODO
Podujatie „Guarding the Guards – the survival of independent public administrations in volatility and polarized times“ (Stráženie strážcov – prežitie nezávislých orgánov verejnej správy v nestabilných a polarizovaných časoch) v úrade európskeho ombudsmana.

V septembri ombudsmanka usporiadala hlavné podujatie roku pre zainteresované strany vrátane národných a regionálnych ombudsmanov, poslancov Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti, akademikov a novinárov. Na podujatí sa ocenil prínos zainteresovaných strán k posilneniu dosahu a vplyvu úradu a zazneli na ňom prejavy podpredsedníčky Európskeho parlamentu Katariny Barleyovej, výkonného podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča a podpredsedníčky Komisie Věry Jourovej.

TODO
Emily O ́Reilly počas svojho prejavu v Concert Noble.

V rámci propagácie a oslavy dobrej správy vecí verejných úrad o predchádzajúcich víťazoch Ceny ombudsmana za dobrú správu vecí verejných zverejnil online webový príbeh. V ďalšom webovom príbehu uverejnenom v priebehu roka sa upozornilo na etické normy v administratíve EÚ. Tieto webové príbehy boli podporené kampaňami v sociálnych médiách.

Ombudsmanka sa zúčastnila na viacerých podujatiach organizovaných inštitúciami EÚ, medzinárodnými inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a univerzitami, kde predniesla aj prejavy. Patrili k nim Inštitút pre medzinárodné a európske záležitosti, Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Medzinárodný inštitút ombudsmanov, Maastrichtská univerzita, ako aj Taliansky národný úrad pre boj proti korupcii a Európska sieť pre verejnú etiku. Počas seminára o lobingu súvisiaceho s tabakom, ktorý zorganizovali Svetová zdravotnícka organizácia, Norwegian Cancer Society (Nórska spoločnosť pre boj proti rakovine) a McCabe Centre for Law & Cancer (McCabeovo centrum pre právo a rakovinu), vystúpila ombudsmanka s prejavom o dôležitosti zabezpečenia transparentnosti a zabránenia neprimeranému vplyvu na politiky EÚ.

Pokiaľ ide o informovanie o pôsobení ombudsmanky v tlači v roku 2024, v médiách bolo uverejnených približne 5 000 článkov, v ktorých je zmienka o činnosti alebo sa priamo informuje o práci ombudsmanky, pričom 66 % všetkých článkov pochádzalo z krajín EÚ.

V roku 2024 sa počet sledovateľov ombudsmanky v sociálnych médiách naďalej zvyšoval, pričom mimoriadne vysoký rast sa zaznamenal na LinkedIn a Instagrame. K tomuto pozitívnemu vývoju prispela predovšetkým zvýšená a cielenejšia pozornosť venovaná profilu úradu, ako aj rastúci počet používateľov, ktorí na týchto dvoch platformách hľadajú informácie súvisiace s EÚ. Na účte úradu ombudsmana na Instagrame sa zaznamenal približne 33 % nárast celkového počtu sledovateľov (4 513 nových sledovateľov). Na sieti LinkedIn sa počet sledovateľov zvýšil o takmer 25 % (+ 3 659). Na sieti X sa počet sledovateľov v decembri 2024 rovnal 37 200, čo predstavuje 2,8 % nárast (+ 1 014).

V roku 2024 si úrad otvoril účty na portáloch Threads a Bluesky, aby rozšíril svoje publikum a ďalej diverzifikoval svoje pokrytie na sociálnych médiách.

Ombudsmanka a jej zamestnanci pokračovali aj v osvetovej činnosti a poskytovali rozhovory pre tlač, zúčastnili sa na akademických konferenciách a komunikovali so skupinami návštevníkov.

5.2. Vzťahy s inštitúciami EÚ

5.2.1. Európsky parlament

Európsky ombudsman sa zodpovedá Európskemu parlamentu, ktorý si každých päť rokov volí vedúceho tohto úradu. V roku 2024, po júnových voľbách do Európskeho parlamentu, zvolil Parlament v decembri novú európsku ombudsmanku.

V záujme povzbudenia občanov, aby hlasovali v júnových voľbách, ombudsmanka spolupracovala s Generálnym riaditeľstvom Európskeho parlamentu pre komunikáciu a zorganizovala aj spoločné vyhlásenie podpísané členmi Európskej siete ombudsmanov.

TODO
Odovzdanie výročnej správy predsedníčke Metsolovej v Štrasburgu.

Každoročné stretnutie ombudsmanky s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou sa uskutočnilo v marci, hneď po tom, ako Parlament na plenárnom zasadnutí jednomyseľne podporil osobitnú správu ombudsmanky o prístupe k dokumentom. Hlasovanie bolo dôkazom vynikajúcej spolupráce medzi oboma inštitúciami, ktoré vedú administratívu EÚ k vyvodeniu zodpovednosti.

Ombudsmanka naďalej predkladala zistenia z kľúčových vyšetrovaní príslušným parlamentným výborom, ako napríklad Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a Podvýboru pre ľudské práva (DROI). Úrad sa zúčastnil aj na vypočutiach súvisiacich s ročnými rozpočtovými postupmi vo Výbore pre rozpočet (BUDG) a Výbore pre kontrolu rozpočtu (CONT). Ombudsmanka pokračovala v spolupráci s poslancami Európskeho parlamentu z celého politického spektra s cieľom zabezpečiť bezproblémovú spoluprácu a zaistiť, aby novozvolení poslanci Európskeho parlamentu lepšie chápali úlohu úradu.

TODO
Podpredsedníčka Barleyová počas svojho prejavu na Concert Noble.

Na septembrovej recepcii ombudsmanky pre zainteresované strany predniesla úvodný prejav podpredsedníčka Európskeho parlamentu Katarina Barleyová.

5.2.2. Výbor pre petície

Výbor pre petície (PETI) a európsky ombudsman majú spoločný cieľ – zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ dodržiavali základné práva občanov. V roku 2024 pokračovala ich spolupráca, ktorou sa malo zaistiť, aby sa na úrovni EÚ zohľadňovali obavy občanov, a to aj v otázkach týkajúcich sa práv osôb so zdravotným postihnutím.

Po voľbách do Európskeho parlamentu sa ombudsmanka stretla s novovymenovaným predsedom výboru PETI Bogdanom Rzońcaom a vedúcim sekretariátu výboru, ako aj s celým výborom PETI v jeho novom zložení. Toto bolo obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že PETI výbor zodpovedal za organizovanie verejných vypočutí pred voľbou nového európskeho ombudsmana. Tieto stretnutia ukázali záujem a odhodlanie mnohých poslancov Európskeho parlamentu zabezpečiť spravodlivú a transparentnú voľbu ombudsmana a ich uznanie práce súčasnej ombudsmanky.

5.2.3. Európska komisia

Európska komisia je najväčšou inštitúciou EÚ a jej práca sa týka všetkých občanov EÚ. Z tohto dôvodu sa vysoký podiel sťažností, ktoré úrad ombudsmana dostáva, týka činnosti Komisie.

Úrad ombudsmana počas celého roka udržiaval dobré pracovné vzťahy s Komisiou. Výkonný podpredseda Komisie Maroš Šefčovič a podpredsedníčka Věra Jourová vystúpili v septembri na recepcii pre zainteresované strany, ktorú organizovala ombudsmanka. Ombudsmanka sa stretla aj s generálnou tajomníčkou Komisie a zástupcom generálnej tajomníčky, aby s nimi prediskutovala problémy tejto inštitúcie týkajúce sa prístupu k dokumentom EÚ. Na úrovni zamestnancov sa udržiavali úzke kontakty medzi úradom ombudsmana a Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby sa obavy sťažovateľov mohli riešiť čo najefektívnejšie.

TODO
Výkonný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a ombudsmanka O'Reillyová v Štrasburgu.

5.2.4. Iné inštitúcie, agentúry a organizácie

TODO
Ombudsmanka a členovia jej kabinetu s úradujúcim výkonným riaditeľom Urlom a ďalšími členmi prevádzkového riadenia úradu EFSA.

Pre ombudsmanku je dôležité udržiavať úzke vzťahy s ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ. V roku 2024 sa ombudsmanka stretla s členom Európskeho dvora audítorov a vystúpila na konferencii o transparentnosti finančných prostriedkov EÚ určených na obnovu, ktorú zorganizoval Európsky dvor audítorov. Ombudsmanka sa stretla takisto s vedúcimi a zamestnancami Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie. Okrem toho sa uskutočnili stretnutia s generálnym riaditeľom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a s členmi dozorného výboru úradu OLAF, ako aj s členmi etického výboru Európskej centrálnej banky.

Dobré vzťahy s rôznymi subjektmi administratívy EÚ sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie ombudsmanky s názvom „V ústrety roku 2024“. Úzkou spoluprácou môže ombudsmanka pomôcť dosiahnuť dlhodobý a pozitívny vplyv na administratívu EÚ.

5.2.5. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Európska únia je signatárom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, záväzného medzinárodného nástroja v oblasti ľudských práv, ktorý má „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.

Dodržiavanie dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v EÚ sa monitoruje rámcom EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorému v roku 2024 predsedalo Európske fórum zdravotného postihnutia. Ombudsmanka ako členka tohto rámca venuje veľkú pozornosť vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany administratívy EÚ. Rámec pripravil aktualizovaný príspevok, ktorý zahŕňal informácie od ombudsmanky, pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím s cieľom pomôcť zabezpečiť, aby výbor mohol v roku 2025 dokončiť pravidelné preskúmanie výkonnosti EÚ v súvislosti s dohovorom.

Ombudsmanka sa v roku 2024 zaoberala viacerými vyšetrovaniami, ktoré sa týkali práv osôb so zdravotným postihnutím. V dvoch rozhodnutiach (125/2023/VS a 173/2023/VS) ombudsmanka zistila problémy v súvislosti s tým, ako administratíva EÚ zabezpečovala primerané úpravy osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sa uchádzali o zamestnanie. Ombudsmanka zdôraznila, že ako zmluvná strana dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by EÚ mala ísť príkladom pri dodržiavaní noriem dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ombudsmanka zdôraznila, že primerané úpravy by sa mali zohľadňovať v každom kroku výberových a náborových konaní a že inštitúcie EÚ by mali mať zavedené záruky, ktorými sa zabezpečí, aby sa opatrenia na primerané úpravy poskytovali v deň testov a bez ohľadu na to, či sú za ich zabezpečenie zodpovedné ony alebo dodávateľ.

V nadväznosti na zistenia ombudsmanky vo vyšetrovaní z roku 2023 Európska komisia v roku 2024 iniciovala proces pre celú administratívu EÚ a revidovala platné pravidlá s cieľom zabezpečiť spravodlivé individuálne posúdenie všetkých žiadostí o príspevok zameraný na pomoc zamestnancom, ktorí sa starajú o deti so zdravotným postihnutím.

Úrad ombudsmana prezentoval aj svoju prácu týkajúcu sa práv osôb so zdravotným postihnutím na viacerých podujatiach počas roka.

5.3. Európska sieť ombudsmanov

Európska sieť ombudsmanov (ENO) je neformálna sieť koordinovaná úradom európskeho ombudsmana, ktorá pozostáva z viac než 95 úradov ombudsmana a podobných subjektov v Európe, ako aj z Výboru pre petície Európskeho parlamentu.

Európska ombudsmanka v roku 2024 zorganizovala webinár siete ENO o dvoch témach: vykonávanie smernice EÚ o oznamovaní protispoločenskej činnosti a problémy súvisiace s voľným pohybom. Vystúpili na ňom federálny ombudsman Belgicka, zástupkyňa ombudsmana Chorvátska, ako aj zástupcovia úradu rakúskeho ombudsmana, českého ombudsmana a slovenského verejného ochrancu práv.

Dôležitým nástrojom ENO je postup kladenia otázok. Prostredníctvom tohto postupu môžu členovia ENO klásť otázky týkajúce sa práva EÚ, ktoré sa vyskytnú v priebehu ich vyšetrovaní, pričom európsky ombudsman pre nich získava odpovede odborníkov z inštitúcií EÚ. Témy otázok sa v roku 2024 týkali európskeho preukazu zdravotného poistenia, obmedzení voľného pohybu osôb medzi členskými štátmi EÚ, pravidiel EÚ v oblasti poistenia a vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach.

Sťažovatelia, ktorým európska ombudsmanka v roku 2024 odporučila, aby sa obrátili na iné inštitúcie a orgány, a postúpené sťažnosti

5.4. Návšteva ombudsmanky v Taliansku

V rámci pravidelných návštev členských štátov EÚ a úradov agentúr EÚ navštívila ombudsmanka v roku 2024 Taliansko.

Miestna kancelária Európskeho parlamentu v Miláne počas návštevy usporiadala verejné podujatie, na ktorom bola predstavená práca úradu ombudsmana. Ombudsmanka vystúpila s prejavom a odpovedala na otázky účastníkov, medzi ktorými boli zástupcovia občianskej spoločnosti, združení spotrebiteľov, ako aj vysokoškolskí študenti a novinári.

V Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (EFSA) v Parme sa ombudsmanka stretla s úradujúcim výkonným riaditeľom agentúry Bernhardom Urlom, riadiacim tímom a zamestnancami. Diskutovalo sa okrem iného o tom, ako EFSA pracuje na vykonávaní návrhov ombudsmanky, najmä pokiaľ ide o prístup k dokumentom, a o opatreniach, ktoré úrad zaviedol na riešenie potenciálne problematických presunov svojich zamestnancov do súkromného sektora. EFSA predstavil aj pilotný projekt, ktorý využíva umelú inteligenciu na vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom s cieľom zvýšiť efektívnosť a zabezpečiť, aby boli osoby žiadajúce o dokumenty priebežne informované o stave svojich žiadostí.

Počas návštevy Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie v Turíne sa ombudsmanka stretla s riaditeľkou agentúry Pilvi Torstiovou a jej riadiacim tímom. Riaditeľka Torstiová načrtla svoje plány na reorganizáciu agentúry a spolu s ombudsmankou diskutovala o problémoch, ktorým čelia menšie inštitúcie pri efektívnom riadení svojich ľudských a finančných zdrojov. Ombudsmanka predstavila činnosť úradu aj zamestnancom Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie.

6. Zdroje

6.1. Rozpočet

Rozpočet ombudsmana je samostatnou kapitolou v rozpočte EÚ. Je rozdelený do troch hláv. Hlava 1 zahŕňa mzdy, príspevky a iné výdavky súvisiace so zamestnancami. Hlava 2 zahŕňa výdavky na budovy, nábytok, vybavenie a rôzne operačné výdavky. Hlava 3 zahŕňa výdavky, ktoré súvisia so všeobecnými činnosťami, ktoré inštitúcia vykonáva. V roku 2024 dosahovali rozpočtové prostriedky výšku 13 843 160 EUR.

V záujme zabezpečenia efektívneho hospodárenia so zdrojmi vnútorný audítor úradu ombudsmana pravidelne kontroluje systémy vnútornej kontroly a finančné operácie, ktoré úrad vykonáva. Podobne ako v prípade iných inštitúcií, aj úrad ombudsmana podlieha kontrole Európskeho dvora audítorov, ktorý v rámci svojho externého auditu nezistil žiadne konkrétne problémy.

6.2. Využívanie zdrojov

Úrad ombudsmana každý rok prijíma ročný plán riadenia. Sú v ňom stanovené konkrétne kroky, ktoré má úrad podniknúť, aby splnil ciele a priority svojej päťročnej stratégie s názvom „V ústrety roku 2024“. Ročný plán riadenia na rok 2024 je štvrtým plánom založeným na tejto stratégii.

Úrad ombudsmana má vysoko kvalifikovaných zamestnancov, ktorí ovládajú viaceré jazyky. Vďaka tomu môže úrad vybavovať sťažnosti v 24 úradných jazykoch EÚ a prispievať k zvyšovaniu informovanosti o práci ombudsmanky v rámci celej EÚ. Politika úradu v oblasti hybridnej práce sa zameriava na výsledky a zakladá na dôvere, podporuje ambíciu úradu ombudsmana podporovať moderné, digitálne a flexibilné pracovné prostredie.

V roku 2024 bolo v pláne pracovných miest úradu ombudsmana uvedených 75 pracovných miest a okrem toho pracovalo v úrade v priemere sedem zmluvných zamestnancov. V priebehu roka získalo pracovné skúsenosti v úrade ombudsmana aj 19 stážistov.

Podrobné informácie o štruktúre úradu ombudsmana a úlohách jednotlivých oddelení sú k dispozícii na webovom sídle úradu ombudsmana.

7. Ako kontaktovať úrad európskeho ombudsmana

Telefonicky

+ 33 (0)3 88 17 23 13

E-mailom

eo@ombudsman.europa.eu

Poštová adresa

Médiateur européen
1 avenue du Président Robert Schuman
CS 30403
F-67001 Strasbourg Cedex

Online
Naše kancelárie
Naše kancelárie
Štrasburg
Adresa pre návštevníkov

Bâtiment Václav Havel (HAV)
Allée Spach
F-67000 Strasbourg

Brusel
Adresa pre návštevníkov

Bâtiment Froissart (FRS)
Rue Froissart 87
B-1000 Bruxelles


© Európska únia 2025

Na všetky fotografie a obrázky sa vzťahujú autorské práva © Európska únia, okrem úvodnej fotografie (© Eddy Drmwn / Adobe Stock and © HAPIXEL / Adobe Stock).
Reprodukcia na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.
Nastavenie vo FrutigerNext.

HTML ISBN 978-92-9483-418-8 ISSN 1830-6942 doi:10.2869/2754259 QK-01-25-000-SK-Q