1. Úvod

S veľkým potešením vám predstavujem výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2023.

Čoraz zložitejšie rozhodovacie prostredie EÚ – často rýchlo sa vyvíjajúce a zahŕňajúce široké spektrum zainteresovaných strán – posilňuje potrebu a význam nezávislých orgánov dohľadu, ako je európsky ombudsman, pri zabezpečovaní toho, aby európska administratíva zostala zodpovedná a transparentná.

Práca môjho úradu zahŕňa pripomínanie inštitúciám EÚ, že hoci si niektoré situácie môžu vyžadovať rýchle politické kroky, štandardným režimom administratívy orientovanej na občanov by mala byť administratíva, ktorá umožňuje verejnú diskusiu a kontrolu.

V tejto súvislosti som požiadala Európsky parlament, aby podporil moje odporúčanie, aby sa prioritne zaoberal značnými oneskoreniami Európskej komisie pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom, najmä pri preskúmaní jej pôvodných rozhodnutí o prístupe. Je to len druhýkrát, čo ako európska ombudsmanka vydávam osobitnú správu pre Parlament, a to svedčí o dôležitosti tejto otázky pre demokratický dohľad. Som vďačná Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, že sa touto záležitosťou tak rýchlo zaoberal.

Etické otázky boli v centre pozornosti počas celého roka. Pozorne som sledovala reformný proces v Európskom parlamente po korupčnom škandále na konci roka 2022. Hoci došlo k určitým jasným zlepšeniam etického rámca Parlamentu, kľúčové bude riadne vykonávanie a presadzovanie reforiem.

V roku 2023 som sa veľa venovala vyšetrovaniam v súvislosti s migráciou, keďže som začala vyšetrovanie z vlastného podnetu zamerané na objasnenie úlohy agentúry Frontex pri pátracích a záchranných operáciách v Stredozemnom mori, a v samostatnom vyšetrovaní som požiadala agentúru, aby vyvinula väčšie úsilie na zabezpečenie dodržiavania základných práv migrantov pri vedení pohovorov. Požiadala som tiež o viac informácií o memorande o porozumení medzi EÚ a Tuniskom vrátane toho, či Komisia vykonala posúdenie vplyvu na ľudské práva.

Migrácia bola jednou z hlavných tém na novembrovej konferencii Európskej siete ombudsmanov v Európskom parlamente. Súčasťou stretnutia vnútroštátnych a regionálnych ombudsmanov boli aj rozsiahle diskusie o využívaní umelej inteligencie vo verejnej správe, ako aj o význame prísnych etických noriem vo verejnom živote.

S potešením som v júni usporiadala štvrtý ročník udeľovania Ceny európskeho ombudsmana za dobrú správu vecí verejných. Slávnostné odovzdávanie cien opäť poukázalo na množstvo vynikajúcich iniciatív a projektov, ktoré realizovali zamestnanci v celej administratíve EÚ. Celkovú cenu získali Eurojust a Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu za ich prácu pri pomoci občianskej spoločnosti pri dokumentovaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Nadchádzajúci rok je dôležitým rokom pre demokraciu v Európe a na celom svete. Rozhodnutia, ktoré ľudia urobia vo voľbách, ovplyvnia nielen verejnú politiku, ale aj fungovanie samotnej demokracie vrátane systému bŕzd a protiváh, ktoré chránia základné práva a zodpovednosť vlády. Orgány verejnej správy na celom svete budú musieť zvládať prirodzené napätie medzi ich nezávislosťou a požiadavkami vlády, pričom sa budú riadiť verejným záujmom. Inštitúcie EÚ nie sú iné a je súčasťou úlohy európskeho ombudsmana, aby pôsobil ako ich sprievodca. Ako dokazuje minuloročná Cena za dobrú správu vecí verejných, EÚ má šťastie, že má káder pracovitých a nezávisle zmýšľajúcich úradníkov so zmyslom pre veci verejné. Teším sa na ďalšiu spoluprácu s nimi s cieľom ukázať, ako môže dobrá verejná správa prispieť k ochrane demokracie a základných práv.

Emily O’Reilly

2. Rok 2023 v skratke

3. Kľúčové témy

Ombudsman pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám, ktoré čelia problémom s administratívou EÚ. Problémy sa môžu týkať nedostatočnej transparentnosti v rozhodovaní, oneskoreniam alebo odmietnutiam v súvislosti s poskytnutím prístupu k dokumentom, porušovania základných práv a zmluvných problémov. Nasledujúce časti poskytujú prehľad hlavných prípadov týkajúcich sa konkrétnych oblastí.

3.1. Prístup k dokumentom

Občania EÚ majú rozsiahle práva na prístup k dokumentom administratívy EÚ. Ak sa stretnú s ťažkosťami pri získavaní prístupu k týmto dokumentom, môžu sa obrátiť na ombudsmana so žiadosťou o pomoc.

V nadväznosti na vyšetrovanie z vlastného podnetu ombudsmanka požiadala Európsku komisiu, aby urýchlene riešila systémové oneskorenia pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom, pričom poznamenala, že je potrebné zásadné prehodnotenie, aby sa zabezpečilo dodržiavanie lehôt stanovených v právnych predpisoch EÚ o prístupe verejnosti (nariadenie č. 1049/2001). Z vyšetrovania ombudsmanky vyplynulo, že keď jednotlivci požiadajú o preskúmanie rozhodnutia o prístupe, známeho ako opakovaná žiadosť, Komisia v 85 % prípadov zmešká lehoty stanovené v zákone. V septembri ombudsmanka zaslala Európskemu parlamentu osobitnú správu, v ktorej požiadala túto inštitúciu o formálnu podporu pri presadzovaní toho, aby Komisia konala v súlade s jej odporúčaním. O správe diskutovala v novembri s poslancami Európskeho parlamentu vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Ombudsmanka otvorila aj vyšetrovanie z vlastného podnetu, pokiaľ ide o spôsob, akým Komisia, Parlament a Rada Európskej únie vybavujú žiadosti o prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom. Z predchádzajúcich vyšetrovaní ombudsmanky vyplynulo, že tieto tri inštitúcie plne nedodržiavajú právne predpisy EÚ, konkrétnejšie judikatúru, pokiaľ ide o tieto žiadosti o prístup.

Po vyšetrovaní ombudsmanka požiadala Radu, aby poskytla úplný prístup verejnosti k stanovisku jej právneho servisu k navrhovanému zákonu o minimálnej mzde s odôvodnením, že väčšia transparentnosť počas prebiehajúcich rokovaní o návrhu zákona by výrazne uľahčila účasť verejnosti na legislatívnom procese EÚ. Rada na základe odporúčania ombudsmanky poskytla prístup k požadovanému dokumentu. Ombudsmanka tiež kritizovala zamietavú odpoveď Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) na viaceré žiadosti verejnosti o prístup k prípravným dokumentom týkajúcim sa cezhraničných tokov údajov. V reakcii na odporúčanie ombudsmanky EDPB nakoniec poskytol širší prístup k požadovaným dokumentom.

Otázka, čo je to dokument EÚ, bola aktuálna aj v roku 2023. Ombudsmanka kritizovala skutočnosť, že Komisia pôvodne nezahrnula konkrétne e-maily do rozsahu žiadosti o prístup v súvislosti s výmenou informácií o návrhoch stratégií EÚ v oblasti pôdy, lesov a adaptácie na zmenu klímy. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia súhlasila s tým, že príslušné e-maily zaregistruje a preskúma, či by sa mohli zverejniť.

V rámci vyšetrovania týkajúceho sa Európskej agentúry pre lieky (EMA) ombudsmanka dospela k záveru, že jej prax automatického umiestňovania určitých žiadostí o prístup k dokumentom do chronologického radu bez ohľadu na to, či by ich vybavovanie znamenalo nadmernú administratívnu záťaž, nemožno považovať za dobrú správu. Vzhľadom na to, že EMA už podniká kroky na postupné ukončenie tohto radu, ombudsmanka požiadala agentúru, aby jej podala správu o jej pokroku.

Ombudsmanka tiež predložila Európskej investičnej banke (EIB) návrhy týkajúce sa spôsobu vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom. Konkrétne požiadala EIB, aby posúdila žiadosti o prístup samostatne, a nie na základe toho, či už plánuje neskôr zverejniť príslušné dokumenty, a aby lepšie vysvetlila, ako presne by zverejnenie mohlo narušiť záujmy chránené pravidlami transparentnosti v prípade odmietnutia prístupu. Návrhy ombudsmanky vyplynuli z vyšetrovania spôsobu, akým banka vybavovala žiadosť o prístup k zhrnutiu projektu, ktorý financuje v súvislosti s modernizáciou elektrickej distribučnej siete v Poľsku. EIB v reakcii uviedla, že zabezpečí, aby sa žiadosti o prístup vybavovali v súlade s návrhmi ombudsmanky.

V rámci vyšetrovania týkajúceho sa rozhodovania v oblasti životného prostredia ombudsmanka kritizovala odmietnutie Komisie poskytnúť prístup k dokumentom týkajúcim sa emisií skleníkových plynov z keramického priemyslu nahlasovaných v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS EÚ). Ombudsmanka nesúhlasila s odôvodnením Komisie, že požadované dokumenty neobsahovali viac informácií o emisiách do životného prostredia ako tie, ktoré už boli verejne dostupné, ako aj s posúdením Komisie, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov. Informovala Komisiu, že zvažuje vykonanie širšieho vyšetrovania toho, ako vykladá rozsah environmentálnych informácií a informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia.

3.2. Základné práva

Po utopení stoviek ľudí pri pobreží Grécka 14. júna začala ombudsmanka vyšetrovanie z vlastného podnetu, pokiaľ ide o úlohu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) pri pátracích a záchranných misiách. Ombudsmanka požiadala o nahliadnutie do širokej škály dokumentov týkajúcich sa povinností agentúry Frontex v tejto oblasti vrátane formálnej správy o predmetnom incidente (správa o závažnom incidente), ako aj správ o iných nedávnych incidentoch, pri ktorých došlo k značným stratám na životoch v Stredozemnom mori. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa následne stretol so zástupcami agentúry Frontex vo Varšave na účely objasnenia niektorých poskytnutých informácií. Ombudsmanka tiež požiadala agentúru Frontex, aby poskytla ďalšie dokumenty na inšpekciu.

V rámci ďalšej iniciatívy týkajúcej sa úlohy inštitúcií EÚ pri presadzovaní základných práv pri činnostiach v oblasti riadenia hraníc ombudsmanka požiadala o ďalšie informácie o memorande o porozumení (MoU) podpísanom v júli medzi EÚ a Tuniskom. Ombudsmanka sa konkrétne opýtala Európskej komisie, ako plánuje zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri činnostiach súvisiacich s migráciou, ktoré vyplývajú z dohody, z ktorej EÚ poskytuje Tunisku finančné prostriedky vo výške 105 miliónov EUR na riadenie hraníc. Ombudsmanka sa spýtala Komisie, či pred podpísaním memoranda o porozumení vykonala posúdenie vplyvu na ľudské práva a či má počas vykonávania dohody v úmysle vykonávať pravidelné preskúmania. Ďalej sa spýtala Komisie, či stanovila kritériá na pozastavenie financovania v prípade nedodržania ľudských práv. V rámci samostatného vyšetrovania sa ombudsmanka spýtala Komisie, ako zabezpečuje, aby finančné prostriedky EÚ poskytnuté Grécku na riadenie hraníc neprispievali k porušovaniu základných práv.

Po vyšetrovaní týkajúcom sa spoločnej operácie agentúry Frontex v Španielsku ombudsmanka požiadala agentúru, aby urobila viac na zabezpečenie dodržiavania základných práv neregulárnych migrantov počas vedenia pohovorov, v rámci ktorých sa zhromažďujú informácie na účely analýzy rizík a identifikácie osôb podozrivých z cezhraničnej trestnej činnosti. Navrhla, aby agentúra Frontex zaznamenala súhlas osôb, s ktorými sa vedú pohovory, a zabezpečila, aby dostali informácie o svojich právach a prístupe k nezávislému mechanizmu na podávanie sťažností. Ombudsmanka tiež navrhla, aby agentúra Frontex trvala na tom, aby operačné plány každej spoločnej operácie riadenia hraníc v členskom štáte zahŕňali prístup k právnej pomoci pre migrantov. Agentúra Frontex väčšinu návrhov ombudsmanky prijala.

Ombudsmanka uvítala rozhodnutie Komisie spolupracovať s miestnymi orgánmi na vypracovaní posúdenia vplyvu zariadení na riadenie migrácie v Grécku financovaných EÚ (viacúčelové záchytné a identifikačné centrá) na základné práva, zverejniť toto posúdenie a pravidelne ho preskúmavať. Komisia sa k týmto opatreniam zaviazala na základe návrhov ombudsmanky v rámci vyšetrovania toho, ako Komisia zabezpečuje dodržiavanie základných práv v týchto zariadeniach.

V nadväznosti na vyšetrovanie spôsobu, akým Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) posudzuje riziká v oblasti ľudských práv pred tým, ako poskytne podporu krajinám mimo EÚ na rozvoj spôsobilostí v oblasti dohľadu, ombudsmanka predložila niekoľko návrhov na zlepšenie usmernení ESVČ o ľudských právach. Patrí medzi ne poskytovanie väčšieho množstva informácií o procese identifikácie rizík, spresnenie, že posúdenie vplyvu činnosti na ľudské práva by sa malo uskutočniť v každej fáze uvedenej činnosti, a to vrátane ustanovení o ochrane údajov, pokiaľ ide o stretnutia na výmenu informácií s miestnymi organizáciami pre ľudské práva. V rámci ďalšieho vyšetrovania týkajúceho sa pomoci krajinám mimo EÚ pri rozvoji spôsobilostí v oblasti dohľadu ombudsmanka navrhla agentúre Frontex aktualizovať postup, ktorý používa na posúdenie vplyvu na ľudské práva, a zlepšiť spôsob uplatňovania tohto postupu.

3.3. Etické otázky

V nadväznosti na obvinenia z konca roka 2022, že krajiny mimo EÚ platili za vplyv v Európskom parlamente, mala ombudsmanka sériu výmen s Parlamentom o jeho plánoch na reformu jeho etických pravidiel. V decembri ombudsmanka uvítala zlepšenia, ktoré Parlament zaviedol do svojho etického rámca, ako napríklad podrobnejšiu definíciu konfliktu záujmov a povinnosť poslancov Európskeho parlamentu uverejňovať stretnutia organizované s registrovanými lobistami a s diplomatickými zástupcami krajín mimo EÚ, ale uviedla, že stále existujú obavy v súvislosti s tým, ako sa budú pravidlá implementovať a presadzovať. Naliehavo vyzvala Parlament, aby zabezpečil, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje a opatrenia na riadne monitorovanie a presadzovanie nových pravidiel.

V nadväznosti na správy o tom, že Katar a jemu blízke organizácie zaplatili služobné cesty generálneho riaditeľa Európskej komisie, ombudsmanka požiadala Komisiu o informácie o cestovných nákladoch hradených tretími stranami od roku 2021. Po preskúmaní poskytnutých štatistických údajov oznámila svoj zámer začať vyšetrovanie s cieľom posúdiť predmetné cesty a zistiť, či Komisia podnikla primerané kroky na zmiernenie potenciálneho konfliktu záujmov v týchto prípadoch. Vyzvala tiež Komisiu, aby zverejnila aspoň zhrnutie informácií, ktoré jej už v tejto veci poskytla.

V roku 2023 sa ombudsmanka zaoberala rizikami konfliktu záujmov v oblastiach, ako je Európsky obranný fond (EDF). Začala vyšetrovanie toho, ako Komisia zabezpečuje, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov medzi externými odborníkmi, ktorí hodnotia návrhy projektov Európskeho obranného fondu, keďže v rozpore so všeobecnou praxou hodnotenia návrhov určených na získanie finančných prostriedkov EÚ Komisia nie je povinná zverejňovať mená odborníkov, s ktorými tieto projekty konzultuje.

Ombudsmanka tiež požiadala Európsku investičnú banku (EIB), aby zlepšila svoje pravidlá v oblasti konfliktu záujmov po tom, ako jej viceprezident prešiel do národnej podpornej banky v Taliansku, aby sa stal jej generálnym riaditeľom. Viceprezident sa zúčastnil na schvaľovaní dohôd o financovaní medzi EIB a národnou podpornou bankou v týždňoch pred jeho vymenovaním za jej generálneho riaditeľa. Ombudsmanka navrhla, aby EIB posilnila úlohu dohľadu svojho výboru pre etiku a dodržiavanie predpisov, pokiaľ ide o plánované nové pracovné miesta členov predstavenstva. EIB v reakcii na to uviedla, že o návrhoch ombudsmanky informovala svoj výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov. Takisto uviedla, že výbor teraz informuje odchádzajúcich členov predstavenstva o tom, že ich nové zmluvy im nesmú brániť v tom, aby podali správu o akomkoľvek konflikte záujmov, ktorý vznikol počas obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov po skončení služby.

V rámci svojej analýzy vo veci týkajúcej sa možného konfliktu záujmov pri zadávaní zákazky Komisie na vypracovanie štúdie o politike EÚ v oblasti fúzií podnikov poradenskej spoločnosti špecializujúcej sa na právo hospodárskej súťaže ombudsmanka pozitívne posúdila zmeny, ktoré Komisia nedávno vykonala vo svojom internom usmernení o verejnom obstarávaní. Uviedla, že nové usmernenie by mohlo posilniť spôsob, akým inštitúcia rieši potenciálne profesijné konflikty záujmov pri verejných súťažiach, ale že je potrebné ho dôsledne uplatňovať. Komisia počas vyšetrovania ombudsmanky predmetnú zmluvu ukončila.

3.4. Zodpovednosť pri rozhodovaní

Ombudsmanka predložila Európskej komisii sériu návrhov, ktoré jej majú pomôcť zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti vo výške viac ako 700 miliárd EUR, ktorý má pomôcť hospodárstvu EÚ zotaviť sa z pandémie COVID-19 a sociálno-ekonomických dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu. Medzi jej návrhy patrí požiadať Komisiu, aby pokračovala v uverejňovaní predbežných posúdení žiadostí členských štátov o platbu, zlepšila vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a zabezpečila, aby členské štáty, ktoré ešte nezriadili verejné portály obsahujúce údaje o hlavných príjemcoch finančných prostriedkov, tak urobili. Takisto navrhla, aby Komisia nabádala členské štáty, aby na týchto verejných portáloch uverejňovali všetkých príjemcov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Keďže EÚ sa v posledných rokoch dohodla na súbore právnych predpisov zameraných na ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy, transparentnosť rozhodovania v tejto oblasti bola stredobodom mnohých nedávnych vyšetrovaní ombudsmanky. Tento rok ombudsmanka uverejnila prehľad výsledkov svojej verejnej konzultácie o transparentnosti a účasti na rozhodovaní EÚ týkajúcom sa životného prostredia. Respondenti identifikovali problémy, ktoré im sťažujú sledovanie rozhodovacích procesov alebo prispievanie k nim, vrátane neskorého uverejňovania informácií, nedostatočnej transparentnosti v súvislosti s lobizmom a ťažkostí s prístupom k informáciám o diskusiách o návrhoch právnych predpisov. Pokiaľ ide o zapojenie občianskej spoločnosti do tvorby politík, respondenti navrhli, aby sa Komisia podelila o predbežné stanoviská k politikám a právnym predpisom, a žiadali väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o to, kto sa zúčastňuje na verejných konzultáciách.

V nadväznosti na výsledky ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa spôsobu, akým Komisia riadi riziká spojené s nebezpečnými chemickými látkami. Cieľom vyšetrovania je preskúmať oneskorenia pri zavádzaní obmedzení na zmiernenie rizík konkrétnych chemických látok, oneskorenia pri zaraďovaní chemických látok do zoznamu látok, ktorých použitie podlieha predchádzajúcej autorizácii, a oneskorenia pri rozhodovaní o individuálnych autorizáciách a podmienkach autorizácií. V rámci vyšetrovania ombudsmanka skúma výber vzorových súborov s cieľom určiť príčiny oneskorení, ako aj transparentnosť celého procesu.

Pokiaľ ide o rozhodovanie týkajúce sa verejného zdravia, ombudsmanka vyzvala Európsku agentúru pre lieky (EMA), aby sa čo najskôr podelila o predbežné plány na uverejňovanie údajov z klinických skúšaní týkajúcich sa postupov hodnotenia liekov, ktoré boli ukončené počas pozastavenia jej proaktívnej politiky transparentnosti v rokoch 2018 až 2023. Ombudsmanka tiež identifikovala niekoľko obáv týkajúcich sa transparentnosti v interakciách Komisie s tabakovým priemyslom. V zisteniach z vyšetrovania kritizovala skutočnosť, že Komisia aktívne neuverejnila podrobnosti o všetkých svojich stretnutiach s tabakovými lobistami, ako aj to, že nevyhotovila zápisnice zo všetkých týchto stretnutí. Ombudsmanka zároveň uvítala záväzok Komisie ďalej posudzovať vystavenie jej odborov lobizmu zo strany tabakového priemyslu. Poskytne Komisii informácie, ktoré by mala oznámiť vedúcim zamestnancom, aby sa zabezpečilo, že toto posúdenie bude dôkladné, a požiadala Komisiu, aby jej podala správu o jeho výsledku.

V nadväznosti na obavy týkajúce sa zodpovednosti, ktoré vyjadrila jedna organizácia občianskej spoločnosti, ombudsmanka otvorila vyšetrovanie týkajúce sa rozhodnutia Komisie obmedziť uverejňovanie kontaktných údajov v online adresári zamestnancov EÚ „Whoiswho“ na vedúcich pracovníkov. Predtým boli kontaktné údaje úradníkov zodpovedných za politiku k dispozícii aj na stránke Whoiswho.

3.5. Ľudské zdroje

Ombudsmanka uskutočnila vyšetrovanie v súvislosti so spôsobom, akým Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) vykonával testy „predbežného výberu“ v rámci postupu prijímania nových zamestnancov do verejnej služby EÚ. Vyšetrovanie nasledovalo po niekoľkých sťažnostiach týkajúcich sa testov, konkrétne v súvislosti s požiadavkou, aby sa vykonali výlučne na diaľku. Uchádzači uvádzali technické problémy počas testov a problémy s poskytnutím pomoci zo strany úradu EPSO a jeho dodávateľa. Ombudsmanka predložila úradu EPSO niekoľko návrhov na zlepšenie, napríklad ho požiadala, aby vykonal komplexné posúdenie toho, ako by testovanie na diaľku mohlo ovplyvniť rovnosť príležitostí, aby zabezpečil, aby technické požiadavky neznevýhodňovali niektorých uchádzačov, a aby zabezpečil, aby mali uchádzači prístup k pokynom, ako riešiť problémy počas skúšky a ako podať sťažnosť.

Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) zlepšila výberové konanie pre externých odborníkov v nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanky zamerané na to, ako riešila jednu konkrétnu žiadosť. V priebehu vyšetrovania agentúra EUAA zmenila procesné a organizačné aspekty výberového procesu, ktoré sa zdali byť problematické. Ombudsmanka tieto zmeny uvítala.

3.6. Granty a zmluvy

Jedna mimovládna organizácia sa obrátila na ombudsmanku po tom, ako sa Európska komisia snažila vymôcť náhradu nákladov po audite projektu financovaného EÚ zameraného na rehabilitáciu obetí mučenia. Komisia vydala mimovládnej organizácii oznámenie o dlhu, keďže bola koordinátorom projektu. Väčšina nákladov, ktoré sa považovali za neoprávnené, sa však dala pripísať jednému z partnerov projektu. Po intervencii ombudsmanky Komisia zrušila príkaz na vymáhanie v celkovej výške takmer 28 000 EUR a uviedla, že zodpovednému partnerovi projektu vydá nový príkaz na vymáhanie. Ombudsmanka rozhodnutie Komisie uvítala.

Po tom, ako Európsky parlament odmietol umožniť vstup do svojich priestorov dieťaťu externej pracovníčky, ktorá chcela dojčiť, sa otec dieťaťa obrátil na ombudsmanku. Sťažovateľ uviedol, že Parlament umožňuje vstup deťom svojich vlastných zamestnancov. Ombudsmanka zistila, že toto pravidlo sa zdá byť neprimerané a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Parlament súhlasil s tým, že umožní pracovníčke, aby priviedla svoje dieťa do jeho priestorov, a uviedol, že zmení svoje pravidlá.

4. Cena za dobrú správu vecí verejných

Cena ombudsmana za dobrú správu vecí verejných za rok 2023 bola vyjadrením ocenenia práce Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Úradu prokurátora Medzinárodného trestného súdu, ktorá pomohla zdokumentovať najzávažnejšie medzinárodné trestné činy a porušovanie ľudských práv. Tieto dve inštitúcie spojili svoje úsilie s cieľom vytvoriť usmernenia, ktoré pomôžu organizáciám občianskej spoločnosti zhromažďovať a uchovávať informácie tak, aby sa stali dôkazom na súde.

Celkoví víťazi ceny boli vyhlásení na slávnostnom odovzdávaní cien v knižnici Solvay v Bruseli 28. júna, ktoré otvorila európska ombudsmanka Emily O’Reillyová a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Vyhlásení boli aj víťazi v piatich konkrétnych kategóriách, víťaz verejného hlasovania a víťaz špeciálnej ceny.

Ombudsmanka v súvislosti s prácou víťazov uviedla, že „vyvodzovanie zodpovednosti voči páchateľom vojnových zločinov a porušovania ľudských práv prináša obetiam spravodlivosť a môže mať odrádzajúci účinok v budúcich konfliktoch. História ukázala, aké ťažké môže byť stíhanie takýchto trestných činov, a preto je veľmi dôležité nájsť účinné spôsoby zhromažďovania a uchovávania dôkazov“.

Na cenu, ktorá sa udeľuje každé dva roky a ktorej cieľom je oceniť prácu úradníkov EÚ, ktorá mala pozitívny vplyv na život ľudí v Európe i mimo nej, bolo v roku 2023 nominovaných 57 projektov.

Nominácie posudzoval nezávislý poradný výbor a víťazov vyberala ombudsmanka. Išlo o štvrté odovzdávanie ceny, ktorú po prvýkrát zaviedol ombudsman v roku 2017.

5. Sťažnosti a vyšetrovania: ako pomáhame verejnosti

Európsky ombudsman pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám, ktoré čelia problémom s administratívou EÚ, tým, že vybavuje predkladané sťažnosti, ale sa tiež usiluje podporiť správne úradné postupy aktívnou identifikáciou širších systémových problémov v inštitúciách EÚ.

Ombudsman sa neustále snaží zlepšovať interné postupy s cieľom zabezpečiť, aby úrad vykonával vyšetrovania čo najefektívnejšie a aby sťažovatelia mali čo najlepšie skúsenosti. V roku 2023 ombudsmanka zjednodušila a zefektívnila postupy pri riešení sťažností mimo mandátu a sťažností týkajúcich sa neodpovedania administratívy EÚ na e-maily alebo listy. Nové postupy umožňujú úradu ombudsmana efektívnejšie riešiť tieto sťažnosti, čo tiež zlepšuje skúsenosti sťažovateľov.

Vďaka vylepšeniam systému ombudsmana pre podávanie sťažností online sa systém stal používateľsky ústretovejší. Sťažovatelia teraz môžu ľahšie predkladať svoje sťažnosti a sledovať ich priebeh.

Rôznorodý tím zamestnancov úradu zaoberajúcich sa prípadmi a webové sídlo v rôznych jazykoch odrážajú záväzok ombudsmanky komunikovať s ľuďmi, ktorí hľadajú pomoc, vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.

Hoci ombudsmanka nie je vždy schopná vyšetriť všetky prijaté sťažnosti, úrad sa usiluje pomôcť všetkým ľuďom, ktorí požiadajú o pomoc, napríklad poskytnutím poradenstva o iných možnostiach nápravy.

5.1. Typ a zdroj sťažností

5.1.1. Prehľad sťažností a strategických vyšetrovaní

Ombudsman môže začať vyšetrovanie len v súvislosti so sťažnosťami, na ktoré sa vzťahuje jeho mandát a ktoré spĺňajú požadované „kritériá prípustnosti“, napríklad to, že sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti usiloval o vyriešenie záležitosti priamo s dotknutou inštitúciou.

Témy práce úradu vyplývajú z mandátu ombudsmana a prijatých sťažností, ktoré predstavujú väčšinu prípadov. Okrem kľúčovej práce ombudsmana v oblasti sťažností ombudsman vykonáva aj širšie strategické vyšetrovania a iniciatívy týkajúce sa systémových problémov v inštitúciách EÚ.

5.1.2. Sťažnosti, na ktoré sa mandát ombudsmana nevzťahuje

V roku 2023 úrad európskeho ombudsmana spracoval vyše 1 500 sťažností mimo svojho mandátu, a to najmä preto, že sa netýkali práce administratívy EÚ. Viac ako 40 % takýchto sťažností prišlo zo Španielska, z Poľska a Nemecka. Samotné Španielsko predstavovalo 20 % a ostatné dve krajiny po 10 %.

Ľudia sa na ombudsmanku väčšinou obracali s otázkami, ktoré sa týkajú rovnakého zaobchádzania alebo diskriminácie, súdnych konaní, ochrany spotrebiteľa, bankovníctva a administratívnej transparentnosti. Ich sťažnosti mimo mandátu sa týkali predovšetkým problémov, s ktorými sa stretli u vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej moci, samospráv a subjektov poskytujúcich verejné služby, ako aj vnútroštátnych alebo medzinárodných súdov (ako je Európsky súd pre ľudské práva). Občania takisto nasmerovali veľký počet sťažností na súkromné subjekty vrátane bánk, online podnikov a platforiem a zdravotníckych inštitúcií.

Ombudsmanke boli doručené aj sťažnosti mimo mandátu súvisiace s humanitárnou krízou na Ukrajine a v Gaze.

Hoci sa celkový počet sťažností týkajúcich sa pandémie COVID-19 znížil, opatrenia zavedené vnútroštátnymi orgánmi na monitorovanie a zamedzenie šírenia vírusu zostali v roku 2023 významným zdrojom sťažností mimo mandátu.

Iné sťažnosti mimo mandátu sa týkali inštitúcií EÚ, ale súviseli s politickou alebo legislatívnou činnosťou.

Ombudsmanka odpovedala všetkým, ktorí sa na ňu obrátili so žiadosťou o pomoc, v jazyku ich sťažnosti alebo v jazyku, ktorý si vybrali. V odpovediach bola objasnený mandát ombudsmana a v rámci možností bolo sťažovateľom poradené, aby sa obrátili na iné orgány, ktoré by im mohli pomôcť. Aj keď tieto orgány zahŕňali najmä národné a regionálne inštitúcie ombudsmana, ombudsmanka nasmerovala sťažovateľov aj na inštitúcie EÚ (väčšinou na Komisiu a Európsky parlament) a na siete, ako je SOLVIT a Európske spotrebiteľské centrá.

Sťažovateľom, ktorí boli nespokojní s konkrétnymi právnymi predpismi EÚ, ombudsmanka zvyčajne odporučila, aby sa obrátili na Výbor pre petície Európskeho parlamentu. Sťažovateľom, ktorí nastolili otázky súvisiace s vykonávaním právnych predpisov EÚ, odporučila, aby sa obrátili na vnútroštátnych alebo regionálnych ombudsmanov alebo na siete EÚ, ako je Europe Direct.

Používanie zjednodušených vzorov na vybavovanie sťažností mimo mandátu, ktoré boli prvýkrát zavedené v roku 2022, umožnilo zamestnancom ombudsmanky odpovedať na tieto sťažnosti v roku 2023 oveľa rýchlejšie ako v predchádzajúcich rokoch.

5.2. Na koho?

5.3. V akej veci?

5.4. Dosiahnuté výsledky

5.5. Vplyv a dosiahnuté výsledky

Jedným z hlavných cieľov európskeho ombudsmana je dosiahnuť hmatateľné zlepšenia pre sťažovateľov a verejnosť v administratíve EÚ. Ombudsman to dosahuje predkladaním návrhov vo forme riešení, odporúčaní a podnetov. Ombudsman môže podporovať zlepšenie aj prostredníctvom strategických iniciatív, ktoré nie sú formálnymi vyšetrovaniami. Môže tiež podnietiť inštitúciu, aby záležitosť vyriešila ešte pred predložením formálneho návrhu riešenia alebo odporúčania.

5.5.1. Miera vyhovenia

Miera vyhovenia je percentuálny podiel kladných odpovedí na celkový počet návrhov (riešení, odporúčaní a podnetov), ktoré ombudsman predložil. Keďže ombudsman dáva inštitúciám až šesť mesiacov na prijatie návrhov uvedených v jeho rozhodnutiach o ukončení vyšetrovania, miera vyhovenia za rok 2023 zahŕňa prípady uzavreté v roku 2022.

V roku 2022 inštitúcie EÚ spolupracovali s ombudsmankou uspokojivo v 81 % prípadov. Z 83 návrhov, ktoré ombudsmanka predložila na nápravu alebo zlepšenie úradných postupov inštitúcií EÚ, inštitúcie EÚ reagovali pozitívne na 67 z nich.

5.5.2. Širší vplyv

Miera vyhovenia zachytáva reakcie inštitúcií na návrhy v určitom časovom okamihu a nezachytáva v plnej miere dlhodobý vplyv práce ombudsmana.

Aj keď inštitúcie reagujú na návrhy alebo odporúčania ombudsmana priaznivo, často potrebujú čas na zavedenie zmien do svojich úradných postupov. Napríklad v roku 2022 ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup v rámci vyšetrovania týkajúceho sa spôsobu, akým Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vybavil žiadosť o prístup verejnosti v súvislosti s návrhom na obmedzenie olova v strelive. Odpoveď úradu EFSA na odporúčania ombudsmanky bola pozitívna a úrad uviedol, že zmení svoje pravidlá a postupy. V dôsledku toho úrad EFSA v roku 2023 zlepšil spôsob, akým rieši prístup k dokumentom. Napríklad uverejnil usmerňujúci dokument, ktorý má pomôcť tým, ktorí chcú podať žiadosť o prístup, zmenil interné pravidlá s cieľom skrátiť čas potrebný na spracovanie žiadostí a začal pilotne používať nový IT nástroj na efektívnejšie vybavovanie žiadostí a dodržiavanie termínov.

V ďalšom vyšetrovaní z roku 2022 ombudsmanka zistila, že spôsob, akým Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) informovala externého odborníka, že ukončuje jeho zmluvu, predstavoval nesprávny úradný postup. V nasledujúcom roku ESVČ informovala ombudsmanku, že bude organizovať stretnutia na zvýšenie informovanosti s cieľom zlepšiť svoje pracovné vzťahy s externými odborníkmi, ktorí sú zamestnaní prostredníctvom dodávateľa.

6. Komunikácia a spolupráca

6.1. Komunikácia

Komunikácia zohráva dôležitú úlohu pri propagácii úlohy a práce ombudsmana u čo najširšieho publika, pri výmene dôležitých aktuálnych informácií so zainteresovanými stranami a administratívou EÚ a pri zvyšovaní informovanosti o témach, ako je transparentnosť, etika a zodpovednosť.

V priebehu roka 2023 boli kľúčové vyšetrovacie dokumenty ľahšie prístupné pridaním dynamickej sekcie na domovskej stránke webového sídla, na ktorej sa zobrazujú najnovšie aktualizácie. Vykonalo sa aj niekoľko zlepšení navigácie na webovom sídle, aby sa zjednodušilo vyhľadávanie obsahu.

S cieľom posilniť informovanosť verejnosti o dlhodobom vplyve práce ombudsmana úrad uverejnil posúvateľný webový príbeh, v ktorom sa vysvetľuje práca ombudsmana vo viacerých oblastiach a jeho vplyv na administratívu EÚ. Tento webový príbeh bol podporený kampaňou v sociálnych médiách.

Okrem toho bola na webovom sídle vrátane domovskej stránky uverejnená séria videí, ktoré predstavujú prácu úradu a vysvetľujú kľúčové oblasti vyšetrovania, a táto séria videí bola propagovaná v sociálnych médiách.

Ombudsmanka predstavila prácu úradu na výročnej tlačovej konferencii, ktorá sa konala v apríli. Na tlačovej konferencii ombudsmanka predstavila aj prehľad odpovedí na jej verejnú konzultáciu o transparentnosti a účasti na rozhodovaní EÚ v oblasti životného prostredia.

S cieľom rozšíriť informácie o víťazoch Ceny za dobrú správu vecí verejných, ktorá sa organizuje každé dva roky, a podporiť zdieľanie dobrých nápadov a osvedčených postupov nasledovala po kampani v sociálnych médiách týkajúcej sa slávnostného odovzdávania ceny posúvateľný webový príbeh predstavujúci víťazné projekty a najdôležitejšie momenty z podujatia.

Ombudsmanka sa v júni zúčastnila na Európskom podujatí pre mládež (EYE2023) v Štrasburgu. Počas výmeny s účastníkmi odpovedala na otázky týkajúce sa práce úradu, ako aj dôležitej úlohy, ktorú pri presadzovaní demokracie EÚ zohráva dobrá správa.

V nadväznosti na obvinenia z konca roka 2022, že vlády krajín mimo EÚ sa snažili kúpiť si vplyv v Európskom parlamente, ombudsmanka vyzvala zástupcov na vysokej úrovni z hlavných orgánov dohľadu, ako aj Európskej komisie a Parlamentu, aby diskutovali o nedostatkoch v štruktúre a dodržiavaní rámca integrity. Panelová diskusia, ktorá sa uskutočnila v júni, sa zamerala aj na návrh na vytvorenie nového etického orgánu a jeho potenciálnu úlohu pri ďalšom zlepšovaní integrity administratívy EÚ.

Pokiaľ ide o tlačové pokrytie práce ombudsmanky v roku 2023, celkový počet článkov v tlači sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 35 %, pričom 56 % celkového pokrytia pochádzalo z krajín EÚ.

V roku 2023 sa počet sledovateľov ombudsmanky v sociálnych médiách naďalej zvyšoval, pričom mimoriadne vysoký rast bol zaznamenaný na LinkedIn a Instagrame. Zvýšená aktivita profilu, ako aj rastúci počet používateľov, ktorí hľadajú obsah súvisiaci s EÚ na týchto dvoch platformách, sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvnili pozitívnu výkonnosť. Na účte ombudsmanky na Instagrame sa zaznamenal 91 % nárast všetkých sledovateľov (6 578 nových sledovateľov v porovnaní s 3 472 sledovateľmi získanými v roku 2022). Na LinkedIn sa počet sledovateľov zvýšil o 65 % (+ 5 825 v porovnaní s 2 990 novými sledovateľmi v roku 2022). Na X, kde má ombudsmanka najväčšie publikum spomedzi kanálov sociálnych médií, bolo v decembri 2023 zaznamenaných 36 188 sledovateľov, čo predstavuje nárast o 5 % (+ 1 757). Výrazné zlepšenie sa dosiahlo aj v miere zapojenia a výrazne narástol aj počet zmienok.

Ombudsmanka a jej zamestnanci pokračovali aj v osvetovej činnosti poskytovaním rozhovorov pre tlač, účasťou na akademických konferenciách a prednáškami pre skupiny návštevníkov.

6.2. Vzťahy s inštitúciami EÚ

6.2.1. Európsky parlament

Európsky parlament volí európskeho ombudsmana na začiatku každého legislatívneho obdobia, preto je vzťah medzi týmito dvoma inštitúciami mimoriadne dôležitý.

V roku 2023 sa ombudsmanka stretla s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, aby jej odovzdala výročnú správu úradu. Rokovala aj o reformách v oblasti integrity a transparentnosti, ktoré predsedníčka začala v nadväznosti na obvinenia z konca roka 2022, že krajiny mimo EÚ zaplatili za vplyv v Parlamente. Tieto stretnutia, ako aj pravidelné stretnutia ombudsmanky a jej tímu s poslancami Európskeho parlamentu z celého politického spektra boli kľúčové na zabezpečenie pokračujúcej dôvery a spolupráce. Ombudsmanka a zamestnanci predstavili prácu úradu aj na viacerých vypočutiach a výmenách názorov vo výboroch, napríklad vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), vo Výbore pre zahraničné zasahovanie a dezinformácie (ING2), vo Výbore pre právne veci (JURI) a v Podvýbore pre ľudské práva (DROI).

V septembri ombudsmanka poslal Parlamentu osobitnú správu o systémových oneskoreniach Európskej komisie pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom. Parlament následne inicioval vo výbore LIBE postup na podporu správy ombudsmanky. Hlasovanie v pléne o uznesení sa očakáva začiatkom roka 2024.

6.2.2. Výbor pre petície

Výbor pre petície (PETI) je parlamentný výbor zodpovedný za vzťahy s európskym ombudsmanom, keďže sa obaja snažia zabezpečiť, aby sa na úrovni EÚ zohľadňovali obavy občanov. V roku 2023 pokračovali v spolupráci v oblastiach, ako sú práva osôb so zdravotným postihnutím, ako aj v rámci Európskej siete ombudsmanov (ENO), ktorej je PETI členom.

Ombudsmanka a predsedníčka výboru PETI Dolors Montserratová sa v roku 2023 pravidelne stretávali a pani Montserratová bola tiež účastníčkou panelovej diskusie navýročnej konferencii Európskej siete ombudsmanov (ENO) počas stretnutia zameraného na voľby EÚ a voľbu európskeho ombudsmana.

6.2.3. Európska komisia

Keďže Európska komisia je najväčšia inštitúcia EÚ, ktorá má významný vplyv na životy miliónov ľudí, nie je prekvapením, že vysoký percentuálny podiel sťažností adresovaných ombudsmanke sa týka práce Európskej komisie. Pracovný vzťah s Komisiou zostal v roku 2023 veľmi konštruktívny, pričom ombudsmanka zorganizovala stretnutia s viacerými komisármi. Na úrovni zamestnancov sa udržiavali úzke kontakty medzi úradom ombudsmana a Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby sa obavy sťažovateľov mohli riešiť čo najefektívnejšie.

6.2.4. Iné inštitúcie, agentúry a organizácie

Vzťahy s rôznymi časťami administratívy EÚ sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie ombudsmanky s názvom „V ústrety roku 2024“. Dlhodobý a pozitívny vplyv na administratívu EÚ možno dosiahnuť len úzkou spoluprácou. Vo februári sa ombudsmanka stretla s predsedom Európskeho dvora audítorov, hlavným európskym prokurátorom a generálnym riaditeľom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v rámci príprav na konferenciu „Budovanie silnejšieho rámca integrity EÚ“, ktorú organizovala. V priebehu roka sa ombudsmanka stretla aj s prezidentom Európskej centrálnej banky (ECB) a výkonným riaditeľom Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

6.2.5. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Európska únia je signatárom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, záväzného medzinárodného nástroja v oblasti ľudských práv s cieľom „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.

Dodržiavanie dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v EÚ sa monitoruje rámcom EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorému v roku 2023 predsedala európska ombudsmanka. Ombudsmanka ako členka tohto rámca venuje veľkú pozornosť vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany administratívy EÚ.

Ombudsmanka sa v roku 2023 zaoberala viacerými vyšetrovaniami týkajúcimi sa práv osôb so zdravotným postihnutím. Vo februári ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie týkajúce sa spôsobu, akým Európska komisia uplatňuje pravidlo podľa služobného poriadku EÚ týkajúce sa poskytovania dvojnásobného príspevku na dieťa na pomoc pri starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že používanie prahových hodnôt stupňa zdravotného postihnutia, ktoré automaticky vylučuje určité prípady z posudzovania, je v rozpore s povinnosťami administratívy EÚ podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby svoj prístup prehodnotila. Komisia odvtedy iniciovala proces revízie platných pravidiel pre celú administratívu EÚ s cieľom zabezpečiť individuálne vecné posúdenie všetkých žiadostí o tento typ príspevku.

Úrad ombudsmana predstavil svoju prácu súvisiacu s právami osôb so zdravotným postihnutím na viacerých podujatiach počas roka vrátane piateho Európskeho parlamentu pre osoby so zdravotným postihnutím.

6.3. Európska sieť ombudsmanov

Európska sieť ombudsmanov (ENO) je neformálna sieť koordinovaná európskym ombudsmanom, ktorá pozostáva z viac než 95 úradov v Európe, ako aj z Výboru pre petície Európskeho parlamentu.

Témou výročnej konferencie Európskej siete ombudsmanov 2023, ktorá sa konala v Európskom parlamente v Bruseli, bola ochrana ľudských práv. Prvé stretnutie bolo zamerané na migráciu, pričom účastníci sa zamýšľali nad tým, ako a prečo migranti prichádzajú do Európy a akú kľúčovú úlohu zohrávajú ombudsmani pri odhaľovaní bezprávia, ochrane práv ľudí a vyžadovaní zodpovednosti od správnych orgánov. Druhé stretnutie sa zaoberalo využívaním umelej inteligencie vo verejnej správe a diskusie sa zamerali na výhody a potenciálne nevýhody tejto technológie.

Prostredníctvom postupu kladenia otázok môžu členovia ENO klásť otázky týkajúce sa práva EÚ, ktoré sa vyskytnú v priebehu ich vyšetrovaní, pričom európsky ombudsman pre nich získava odborné odpovede od inštitúcií EÚ. Témy otázok v roku 2023 zahŕňali európsky preukaz zdravotného poistenia, obmedzenia voľného pohybu osôb medzi členskými štátmi EÚ a pravidlá EÚ v oblasti poistenia.

Keďže kandidátske krajiny EÚ sa môžu stať členmi siete, v roku 2023 sa k ENO pripojila aj Inštitúcia ombudsmana pre ľudské práva Bosny a Hercegoviny.

Európska ombudsmanka pokračovala vo svojich pravidelných návštevách úradov národných ombudsmanov a v septembri navštívila Varšavu, kde sa stretla s poľským zástupcom komisára pre ľudské práva. Počas svojho pobytu v poľskom hlavnom meste navštívila sídlo Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Ombudsmanka tiež vystúpila na Varšavskej univerzite s dôležitým prejavom na tému „Európsky ombudsman v geopolitickom veku: ochrana ľudských práv a zodpovednosť“.

7. Zdroje

7.1. Rozpočet

Rozpočet ombudsmana je samostatnou kapitolou v rozpočte EÚ. Je rozdelený do troch hláv. Hlava 1 pokrýva mzdy, príspevky a iné výdavky súvisiace so zamestnancami. Hlava 2 pokrýva výdavky na budovy, nábytok, vybavenie a rôzne operačné výdavky. Hlava 3 pokrýva výdavky, ktoré vyplývajú zo všeobecných činností, ktoré inštitúcia vykonáva. V roku 2023 dosiahli rozpočtové prostriedky výšku 13 212 447 EUR.

V záujme zabezpečenia efektívneho hospodárenia so zdrojmi vnútorný audítor ombudsmana pravidelne kontroluje systémy vnútornej kontroly a finančné operácie, ktoré úrad vykonáva. Podobne ako v prípade iných inštitúcií, aj ombudsman podlieha kontrole Európskeho dvora audítorov, v rámci ktorej sa nezistili žiadne konkrétne problémy v súvislosti s jeho prácou v rámci externého auditu.

7.2. Využívanie zdrojov

Ombudsman každý rok prijíma ročný plán riadenia, v ktorom sú stanovené konkrétne kroky, ktoré má úrad podniknúť, aby splnil ciele a priority svojej päťročnej stratégie s názvom „V ústrety roku 2024“. Ročný plán riadenia na rok 2023 je tretím plánom založeným na tejto stratégii.

Ombudsman má vysoko kvalifikovaných zamestnancov, ktorí ovládajú viaceré jazyky. Vďaka tomu môže úrad riešiť sťažnosti v 24 úradných jazykoch EÚ a prispievať k zvyšovaniu informovanosti o práci ombudsmana v rámci celej EÚ. Politika úradu v oblasti hybridnej práce sa zameriava na výsledky a zakladá na dôvere, podporuje ambíciu ombudsmana podporovať moderné, digitálne a flexibilné pracovné prostredie.

V roku 2023 bolo v pláne pracovných miest ombudsmana uvedených 75 pracovných miest a okrem toho pracovalo v úrade v priemere deväť zmluvných zamestnancov. V priebehu roka získalo pracovné skúsenosti v úrade ombudsmana aj osemnásť stážistov.

Ombudsmanka v roku 2023 uskutočnila prieskum medzi zamestnancami, ktorý ukázal vysokú celkovú úroveň spokojnosti a angažovanosti zamestnancov.

Podrobné informácie o štruktúre úradu ombudsmana a úlohách jednotlivých oddelení sú k dispozícii na webovom sídle ombudsmana.

8. Ako nadviazať kontakt s európskym ombudsmanom

Telefonicky

+ 33 (0)3 88 17 23 13

E-mailom

eo@ombudsman.europa.eu

Poštová adresa

Médiateur européen
1 avenue du Président Robert Schuman
CS 30403
F-67001 Strasbourg Cedex

Online

• Webové sídlo ombudsman.europa.eu
• Twitter twitter.com/EUombudsman
• Instagram instagram.com/euombudsman
• LinkedIn linkedin.com/company/272026
• YouTube youtube.com/user/eotubes

Naše kancelárie

Štrasburg

Adresa pre návštevníkov

Bâtiment Václav Havel (HAV)
Allée Spach
F-67000 Strasbourg

Brusel

Adresa pre návštevníkov

Bâtiment Froissart (FRS)
Rue Froissart 87
B-1000 Bruxelles

---

© Európska únia 2024

Všetky fotografie a obrázky © Európska únia.
Reprodukcia na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.
Nastavenie vo FrutigerNext.

HTML	ISBN 978-92-9483-371-6	ISSN 1830-6942	DOI: 10.2869/626805	QK-AA-24-001-SK-Q