Predslov

S potešením vám predstavujem tohtoročnú správu „Putting it Right?“, ktorá sa zaoberá tým, ako inštitúcie EÚ vyhoveli návrhom predloženým v rámci mojich vyšetrovaní. Inštitúcie EÚ dobre reagujú na prevažnú väčšinu vyšetrovaní a v prípadoch uzavretých v roku 2017 bola celková miera súladu 81 %. Je to dobrý výsledok, ale inštitúcie musia urobiť viac na zvýšenie dodržiavania predpisov, najmä keď odporúčam riešiť zistenie nesprávneho úradného postupu.

Inštitúcie reagovali pozitívne na 80 z 99 návrhov, ktoré som predložil s cieľom opraviť alebo zlepšiť svoju administratívnu prax. V 148 ďalších prípadoch som sa domnieval, že inštitúcie podnikli kroky na zlepšenie svojho fungovania. Osem zo 14 inštitúcií malo 100 % mieru súladu, zatiaľ čo Európska komisia, ktorá predstavuje väčšinu prípadov, mala 76 % mieru súladu.

Občania očakávajú, že administratíva EÚ napraví veci, keď sa pokazia, a zlepší veci do budúcnosti. To je to, čo sa ombudsman snaží dosiahnuť. Budem naďalej monitorovať vykonávanie mojich návrhov a odporúčaní, aby si občania mohli byť istí, že ich sťažnosti sa riešia a počúvajú.

Vyzývam administratívu EÚ, aby pokračovala v práci na zlepšovaní svojej interakcie s verejnosťou. Teším sa, že sa dozviem o príkladoch dobrej práce, ktorú inštitúcie a orgány vykonávajú v rámci našej nadchádzajúcej „Ceny za dobrú správu vecí verejných“, ktorej druhý ročník sme nedávno spustili.

Emily O'Reilly

december 2018

Správa

1. Úvod

V tejto správe sa opisuje, ako inštitúcie EÚ ^[1] reagovali na návrhy ombudsmanky v prípadoch uzavretých v roku 2017. Tieto návrhy prichádzajú vo forme riešení, odporúčaní a návrhov.

V oddiele 3 o vplyve práce ombudsmanky sa vysvetľuje, aké sú jej riešenia, odporúčania a návrhy. Nové vykonávacie ustanovenia ^[2], ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2016, do určitej miery ovplyvnili pojmy, ktoré používame ^[3]. Všetky vyšetrovania, na ktoré sa vzťahuje táto správa, boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti nových integrovaných projektov.

V oddiele 3 sa opisuje aj vplyv práce ombudsmana v iných prípadoch, keď sťažnosť vyriešila inštitúcia alebo keď sa ombudsman rozhodol začať strategickú iniciatívu ^[4].

Existujú aj zhrnutia prípadov, ktoré si vyžadujú „osobitnú zmienku“ ako hlavné príklady v každej kategórii.

2. Právomoci a postupy ombudsmana

Ombudsman pomáha jednotlivcom, spoločnostiam a združeniam, ktoré majú problém s inštitúciou EÚ ^[5]. Ombudsman zároveň slúži verejnému záujmu tým, že pomáha inštitúciám zlepšovať kvalitu služieb, ktoré poskytujú. Ombudsmanka môže okrem vyšetrovania sťažností začať vyšetrovanie aj z vlastnej iniciatívy.

Inštitúcie sú povinné poskytnúť ombudsmanovi informácie potrebné na vykonanie vyšetrovania. Ombudsman môže nahliadnuť do všetkých spisov, ktoré má inštitúcia, a získať svedectvo od zamestnancov. Tieto právomoci sú stanovené v štatúte ombudsmana ^[6] (ďalej len „štatút“). Ak je to v danom prípade potrebné alebo vhodné, ombudsman môže inštitúciu vyzvať, aby prehodnotila svoju pozíciu, poskytla nápravu alebo vykonala všeobecné zmeny do budúcnosti. Ak inštitúcia odpovie na zistenie nesprávneho úradného postupu neuspokojivým spôsobom, ombudsman môže na prípad upriamiť politickú pozornosť predložením osobitnej správy Európskemu parlamentu.

3. Vplyv práce ombudsmana

a. Riešenia

Ak sa ombudsman domnieva, že sťažnosť možno rýchlo vyriešiť, môže príslušnej inštitúcii predložiť návrh riešenia na základe článku 3 ods. 5 štatútu ^[7]. Nové integrované projekty uľahčili a urýchlili hľadanie riešení, ktoré riešia nesprávny úradný postup.

Odporúčania

Odporúčania sa môžu predkladať vždy, keď ombudsman zistí nesprávny úradný postup. Odporúčania adresované inštitúciám sa súčasne uverejňujú na webovom sídle ombudsmana.

Ak inštitúcia odporúčanie zamietne, ombudsmanka prípad uzavrie potvrdením svojho zistenia nesprávneho úradného postupu. Ombudsman môže predložiť Európskemu parlamentu osobitnú správu o akomkoľvek vyšetrovaní ukončenom zistením nesprávneho úradného postupu, ktoré považuje za dôležitý verejný záujem. Ak sa odporúčanie prijme, ombudsman prípad uzavrie a vezme to na vedomie.

c. Návrhy

Cieľom návrhov na zlepšenie je zabezpečiť systémové zlepšenie v administratíve EÚ. Uskutočňujú sa buď v rozhodnutí o uzavretí prípadu, alebo v skoršej fáze vyšetrovania.

Urovnané prípady

Ombudsman môže uzavrieť vyšetrovanie v počiatočnom štádiu bez toho, aby navrhol riešenie, ak inštitúcia spontánne urovná prípad po tom, ako bola o ňom informovaná.

e. Strategické iniciatívy

Ombudsman sa môže rozhodnúť, že sa bude zaoberať strategicky dôležitými témami bez začatia vyšetrovania, a to otvorením tzv. strategickej iniciatívy ^[8]. Účelom týchto iniciatív je podeliť sa s inštitúciami o návrhy na dôležité témy, upozorniť na záležitosti verejného záujmu alebo zistiť viac o konkrétnej otázke predtým, ako sa rozhodne, či je potrebné začať vyšetrovanie. V roku 2017 ombudsmanka otvorila 8 strategických iniciatív a uzavrela 6.

4. Ako inštitúcie odpovedali ombudsmanovi v prípadoch uzavretých v roku 2017

a. Dosiahnuté alebo čiastočne dosiahnuté riešenia

Inštitúcie EÚ prijali celkovo 20 návrhov riešení v prípadoch uzavretých v roku 2017 ^[9]. Komisia zamietla dva návrhy riešení ^[10].

Tabuľka 1 – Riešenia dosiahnuté alebo čiastočne dosiahnuté inštitúciou

Inštitúcia	Riešenia (čiastočne) dosiahnuté
Európska komisia	9
Európska služba pre vonkajšiu činnosť	1
Európska investičná banka	2
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)	1
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)	4
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín	1
Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru	2
Spolu	20

 

Vec 1616/2016/MDC: Ako Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) riešila žiadosť o prístup verejnosti k správam o „závažných incidentoch“ pri svojich operáciách v Bulharsku

Novinár, ktorý si vyžiadal a získal prístup verejnosti k „správam o závažných incidentoch“ [11] z „operácií“ agentúry Frontex v Bulharsku, sa domnieval, že agentúra Frontex neidentifikovala všetky správy o závažných incidentoch z obdobia, na ktoré sa vzťahuje jeho žiadosť. Sťažoval sa ombudsmanovi, že i) agentúra Frontex sústavne neidentifikovala všetky správy o závažných incidentoch týkajúce sa operácií v Bulharsku; a ii) pri vybavovaní žiadostí o prístup verejnosti agentúra Frontex upravuje SIR spôsobom, ktorý nie je v súlade s pravidlami EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom ^[12].

V nadväznosti na svoje vyšetrovanie ombudsmanka navrhla, aby agentúra Frontex: i) zverejniť ďalšie správy o závažných incidentoch, ktoré boli zistené počas inšpekcie ombudsmana; ii) čo najskôr vyvinúť nástroje na uľahčenie identifikácie dokumentov vo svojom systéme záznamov; iii) zaviazať sa, že bude lepšie vysvetľovať, prečo dokumenty upravuje alebo nezverejňuje; a iv) prehodnotiť úpravy niektorých SIR, o ktoré sťažovateľ požiadal, s cieľom poskytnúť k nim ďalší čiastočný prístup.

Agentúra Frontex prijala návrhy riešení a prijala opatrenia na ich vykonanie. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že sa našlo riešenie, a uzavrela vyšetrovanie.

Odporúčania prijaté alebo čiastočne prijaté

Inštitúcie EÚ prijali alebo čiastočne prijali celkovo 11 odporúčaní v prípadoch uzavretých v roku 2017 ^[13].

Päť odporúčaní Komisia zamietla, jedno zamietla Európska služba pre vonkajšiu činnosť, jedno EIB a jedno Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Tieto prípady boli uzavreté so zisteniami nesprávneho úradného postupu.

Tabuľka 2 – Odporúčania prijaté alebo čiastočne prijaté inštitúciou

Inštitúcia	Odporúčania (čiastočne) prijaté
Európska komisia	7
Európska centrálna banka	1
Európska služba pre vonkajšiu činnosť	1
Európsky hospodársky a sociálny výbor	2
Spolu	11

 

Prípad OI/6/2014/NF: Zloženie a transparentnosť expertných skupín Európskej komisie

Toto strategické vyšetrovanie sa zameralo na skupiny zriadené Komisiou s cieľom poskytovať poradenstvo od externých odborníkov v konkrétnych oblastiach politiky. Ombudsmanka uskutočnila verejnú konzultáciu a predložila Komisii celý rad návrhov, ako: zabezpečiť vyvážené zloženie expertných skupín vrátane toho, ako zlepšiť postupy výberu ich členov; zlepšiť kompatibilitu a synergie s registrom transparentnosti ^[14]; posilniť politiku v oblasti konfliktu záujmov pre jednotlivých odborníkov vymenovaných na základe osobnej spôsobilosti; a zlepšiť informácie dostupné vo verejnom registri expertných skupín. Ombudsman

takisto predložil Komisii dve konkrétne odporúčania s cieľom zlepšiť transparentnosť práce expertných skupín: aby zápisnice zo zasadnutí expertných skupín boli zmysluplné a podrobné a aby rokovania skupín štandardne nemali dôverný charakter.

V priebehu vyšetrovania Komisia zreformovala svoj systém expertných skupín vo veľkej miere v súlade s návrhmi ombudsmanky, pričom zrevidovala platné pravidlá ^[15]. Komisia predovšetkým zvýšila transparentnosť výberového konania na členov expertných skupín, zaviedla novú politiku v oblasti konfliktu záujmov pre jednotlivých expertov a zaviedla požiadavku, aby boli organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby zaregistrované v registri transparentnosti, aby mohli byť vymenované do expertných skupín.

Komisia takisto zlepšila transparentnosť práce expertných skupín. Zápisnica zo zasadnutia musí byť teraz „zmysluplná a úplná“ a expertné skupiny sa môžu rozhodnúť pre verejné rokovanie. Ombudsmanka to považovala za dobrý pokrok, bude však monitorovať, ako Komisia naďalej zlepšuje transparentnosť práce svojich expertných skupín.

Vec 454/2014/PMC: Prax Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ponúkať neplatené stáže v delegáciách EÚ

Ombudsmanka preskúmala prax ESVČ ponúkať len neplatené stáže v delegáciách EÚ na základe sťažnosti bývalého stážistu, ktorý tvrdil, že to diskriminuje mladých ľudí z menej priaznivého prostredia.

Ombudsmanka zistila, že neplatené stáže môžu viesť k diskriminačnej situácii, keďže je pravdepodobnejšie, že osobám z menej privilegovaného prostredia chýbajú finančné prostriedky na vykonávanie takýchto stáží. Zistila, že postup ESVČ predstavuje nesprávny úradný postup, a preto odporučila ESVČ, aby všetkým stážistom vrátane stážistov v delegáciách EÚ vyplácala primeraný príspevok.

ESVČ toto odporúčanie prijala a po schválení „rozpočtovými orgánmi“ zaviedla nové pravidlá na zabezpečenie toho, aby sa tieto stáže teraz vyplácali ^[16]. 

Vec 1688/2015/JAP: Rozhodnutie Európskej komisie vymáhať finančné prostriedky od účastníka projektu EÚ zameraného na starších ľudí a IKT

Sťažovateľ je nezisková organizácia so sídlom v Belgicku, ktorá sa zúčastnila na projekte financovanom EÚ zameranom na riešenie problémov, ktorým čelia starší ľudia využívajúci riešenia IKT. Pri finančnom audite sa zistilo, že systém, ktorý sťažovateľ používa na zaznamenávanie pracovného času, je nespoľahlivý. V dôsledku toho sa Komisia snažila vymôcť od sťažovateľa viac ako 85 000 EUR.

Počas vyšetrovania ombudsmanka poznamenala, že audítori tiež uznali, že práca, ktorú sťažovateľ vykonal na dvoch konkrétnych „výsledkoch“, bola legitímna, rovnako ako súvisiaci pracovný čas. Zistila, že je to nespravodlivé a

neprimerané, že Komisia chcela získať späť všetky finančné prostriedky z dôvodu všeobecných nedostatkov systému zaznamenávania času. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup Komisie a odporučila jej, aby svoje rozhodnutie zrevidovala a zodpovedajúcim spôsobom znížila sumu, ktorú sa snaží vymôcť.

Komisia v plnej miere prijala odporúčanie ombudsmanky a súhlasila so znížením sumy, ktorá sa má vymôcť, o takmer 37 000 EUR.

Nasledujúci príklad sa týka prípadu, keď odporúčania ombudsmanky neboli prijaté a ombudsmanka prípad uzavrela a potvrdila svoje zistenia o nesprávnom úradnom postupe.

Vec 682/2014/JF: Požiadavka Európskej komisie, aby jednotlivci žiadajúci o prístup verejnosti k dokumentom uviedli svoju poštovú adresu

Táto vec sa týkala odmietnutia Komisie zaregistrovať žiadosť mimovládnej organizácie o prístup verejnosti k dokumentom, keďže táto organizácia neposkytla poštovú adresu. Hoci sa ombudsmanka zhodla na tom, že inštitúcie EÚ musia prijať vhodné a primerané opatrenia na overenie totožnosti tých, ktorí žiadajú o prístup verejnosti k dokumentom, domnieva sa, že by mali zabezpečiť aj čo najširší a najjednoduchší prístup.

Ombudsmanka vydala odporúčania na riešenie tohto problému. Požiadala najmä Komisiu, aby sa zaregistrovala a urýchlene vybavila žiadosť sťažovateľa a aby od žiadateľov o prístup k dokumentom už nevyžadovala poštovú adresu, ak poskytnú vhodnú alternatívnu formu kontaktu (napríklad e-mailovú adresu). Keďže Komisia zamietla odporúčania, ombudsmanka prípad uzavrela s dvoma zisteniami nesprávneho úradného postupu.

V súvislosti s týmto vyšetrovaním ombudsmanka predložila Komisii aj návrhy na modernizáciu spôsobu vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom. Jedným z návrhov bolo, aby Komisia zvážila alternatívne online systémy alebo elektronické prostriedky komunikácie. Po ukončení vyšetrovania Komisia ombudsmanke oznámila, že analyzuje možnosť vytvorenia nového elektronického oznamovacieho systému pre žiadosti o prístup k dokumentom.

Opatrenia nadväzujúce na návrhy na zlepšenie

Celkovo bolo predložených 58 návrhov v 26 prípadoch, ktoré boli uzavreté v roku 2017 [^17]. Mnohé z týchto návrhov boli predložené v rámci vyšetrovaní z vlastného podnetu. Kontrola prijatia opatrení na základe návrhov bola uspokojivá v 84 % prípadov. Je to menej ako minuloročná miera 94 %.

Tabuľka 3 – Uspokojivé odpovede na návrhy predložené v roku 2017 podľa inštitúcií

Inštitúcia	Návrhy	Uspokojivé odpovede	% z uspokojivé odpovede
Európsky parlament	1	0	0%
Európska komisia	35	28	80%
Európska služba pre vonkajšiu činnosť	3	3	100%
Európsky hospodársky a sociálny výbor	1	1	100%
Európska investičná banka	1	1	100%
Európsky úrad pre výber pracovníkov	7	6	86%
Európska environmentálna agentúra	1	1	100%
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín	1	1	100%
Európska agentúra pre lieky	5	5	100%
Európsky podporný úrad pre azyl	1	1	100%
Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru	2	2	100%
Spolu	58	49	84%

Vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/2/2016/RH: Ako Európska komisia riešila spisy o toxicite chemických látok

Prípad sa týkal spôsobu, akým Komisia riešila spisy o hodnotení chemických látok podľa pravidiel EÚ REACH ^[18]. Vyšetrovanie sa zameralo najmä na oneskorenia pri spracúvaní spisov hodnotiacich reprodukčnú toxicitu 216 chemických látok. Vzhľadom na pokrok dosiahnutý v priebehu vyšetrovania ombudsmanka prípad uzavrela, ale vyzvala Komisiu, aby podala správu s cieľom potvrdiť, že prijala dohodnuté opatrenia. Ombudsmanka tiež vyzvala všetky strany zapojené do opatrení nadväzujúcich na hodnotenia chemických látok podľa nariadenia REACH, aby riešili systémový nedostatok zistený v jej vyšetrovaní, konkrétne nedostatok stimulov pre tých, ktorí registrujú chemické látky, aby aktualizovali svoje spisy.

Komisia podala ombudsmanovi správu, v ktorej opísala pokrok, ktorý dosiahla pri spracúvaní spisov. Uznala, že pretrvávajú problémy s tým, aby spoločnosti aktualizovali svoje registračné spisy, a že v roku 2019 predloží návrhy na riešenie tohto problému po konzultácii s príslušnými stranami, a to aj prostredníctvom nových sekundárnych právnych predpisov.

Vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/6/2016/AB: Predchádzanie konfliktom záujmov s „osobitnými poradcami“ Európskej komisie

Toto strategické vyšetrovanie sa zameralo na pravidlá a postupy Komisie na zabezpečenie toho, aby jej „osobitní poradcovia“, ktorí poskytujú poradenstvo komisárom, nemali konflikty záujmov vyplývajúce z ich činností mimo Komisie.  Počas vyšetrovania ombudsmanka uvítala, že Komisia zlepšila spôsob formulovania povinností osobitných poradcov. Pozitívne hodnotí aj opatrenia

bola vypracovaná s cieľom zmierniť riziká možných konfliktov záujmov. Poznamenala však, že Komisia nie vždy poskytla presvedčivé vysvetlenie, prečo sa domnieva, že externé činnosti osobitných poradcov nepredstavujú potenciálne riziká.

Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia by mohla ďalej zlepšovať svoje postupy, a predložila desať návrhov. Tieto opatrenia boli zamerané na: prijatie proaktívnejšieho prístupu k hodnoteniu rizík konfliktov predtým, ako sa vyvinú do skutočných problémov; používanie jasných a účinných zmierňujúcich opatrení na riešenie rizík, ktoré vznikajú; a zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám o osobitných poradcoch.

Komisia sa zhodla na tom, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri posudzovaní rizík konfliktov záujmov a pri uplatňovaní konkrétnejších a operatívnejších zmierňujúcich opatrení na riešenie týchto rizík. Uznala, že by mohla lepšie sformulovať mandáty osobitných poradcov a prijať príklady na posúdenie potenciálnych konfliktov.

Komisia sa takisto zaviazala v plnej miere uplatňovať existujúcu zmluvnú povinnosť osobitných poradcov deklarovať každú novú činnosť, ktorú prevezmú. Súhlasila aj s tým, že zváži uverejnenie vyhlásení o činnosti osobitných poradcov a vyhlásení o vierohodnosti na internete. Ombudsmanka uvítala záväzok Komisie ďalej zlepšovať svoje postupy a zaviazala sa nadviazať na vyšetrovanie do dvoch rokov.

Vec 1475/2016/JAS: Ako Európska agentúra pre lieky (EMA) vykonala posúdenie rizika súvisiaceho s vakcínami proti ľudskému papilomavírusu (ďalej len „HPV“)

Tento prípad sa týkal spôsobu, akým agentúra EMA vykonala posúdenie rizika súvisiaceho s vakcínami proti HPV. Cieľom tzv. postupu postúpenia veci bolo preskúmať, či existuje nejaký dôkaz o príčinnej súvislosti medzi očkovaním proti HPV a dvoma syndrómami, ale nezistila sa žiadna súvislosť. Sťažovatelia nesúhlasili s vedeckou prácou, na ktorej sa toto zistenie zakladalo, a vyjadrili obavy týkajúce sa transparentnosti a nestrannosti postupu.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či agentúra EMA mala potrebné procesné záruky na zabezpečenie toho, aby bolo preskúmanie vedeckých dôkazov úplné a nezávislé, a či sa tieto záruky v tomto prípade riadne uplatňovali.

V reakcii na návrh ombudsmanky počas jej vyšetrovania EMA súhlasila s preskúmaním požiadaviek na dôvernosť, ktoré sa vzťahujú na jej odborníkov, aby mohli verejne diskutovať o podrobnostiach vedeckej diskusie po jej ukončení. Ombudsmanka dospela k záveru, že zo strany agentúry EMA nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, navrhla však, aby agentúra aktívne zverejňovala čo najviac informácií o vedeckej práci svojich vnútorných poradných výborov a aby zvážila zverejnenie zoznamov všetkých relevantných dokumentov týkajúcich sa každého konania o postúpenej veci alebo zvážila iné spôsoby, ako pomôcť zainteresovaným jednotlivcom identifikovať dokumenty, ktoré by chceli získať.

Ombudsmanka je potešená, že EMA celkovo preukázala ochotu konať na základe jej návrhov. Prehodnocuje svoje požiadavky na dôvernosť. Zaviazala sa tiež zlepšiť prístup k informáciám o výrobkoch a vyvíja verejne prístupnejšie informácie o svojich postupoch hodnotenia. Agentúra EMA takisto prepracúva svoje webové sídlo s cieľom zlepšiť použiteľnosť a funkciu vyhľadávania dokumentov. EMA nesúhlasila s návrhom ombudsmanky vytvoriť zoznamy

príslušné verejné dokumenty. Vytvorením tímu na pomoc so žiadosťami o prístup k dokumentom sa však ombudsmanka domnieva, že EMA našla prijateľnú alternatívu.

Prípad 7/2016/PL: Jazyky dostupné vo verejných konzultáciách organizovaných Európskou komisiou

Vec sa týkala skutočnosti, že verejné konzultácie na webovom sídle Komisie často neboli dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Ombudsmanka začala vyšetrovanie, počas ktorého Komisia pripravila novú jazykovú politiku v oblasti verejných konzultácií. Nové opatrenia zahŕňajú napríklad preklad verejných konzultácií týkajúcich sa pracovného programu Komisie do všetkých úradných jazykov EÚ. Novou politikou sa zaviedol aj postup na určenie jazykov, do ktorých by sa mali preložiť ďalšie verejné konzultácie.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, ale navrhla, aby Komisia pozorne monitorovala vplyv svojej novej jazykovej politiky a rozsah, v akom rešpektuje zásadu, že verejné konzultácie by mali byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Ombudsmanka takisto navrhla, aby Komisia na svojom osobitnom webovom sídle o verejných konzultáciách zahrnula časť opisujúcu jej novú jazykovú politiku a vysvetlenie, prečo niektoré konzultácie nie sú k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ.

Komisia vo svojej následnej odpovedi uviedla, že už došlo k značnému nárastu počtu verejných konzultácií, ktoré sa prekladajú. Zahrnul aj vysvetlenie svojej jazykovej politiky online. Ombudsmanka bude naďalej monitorovať situáciu v kontexte širšej verejnej konzultácie o používaní jazykov v inštitúciách EÚ, ktorú začala.

miera súladu v prípadoch uzavretých v roku 2017

Celková miera súladu s návrhmi ombudsmanky v prípadoch uzavretých v roku 2017 bola 81 %. Inštitúcie reagovali pozitívne na 80 z 99 návrhov, ktoré ombudsman predložil na nápravu alebo zlepšenie svojich administratívnych postupov ^[19]. Miera súladu je založená na počte kladných odpovedí na návrhy riešení, odporúčania a návrhy predložené v prípadoch uzavretých v roku 2017. Vyskytlo sa ďalších 148 prípadov, v ktorých sa ombudsmanka domnievala, že inštitúcie podnikli kroky na zlepšenie svojho fungovania.

Ako vyplýva z tabuľky 4, miera súladu sa v jednotlivých inštitúciách líši. Osem zo 14 preskúmaných inštitúcií malo 100 % mieru súladu, zatiaľ čo Komisia, ktorá predstavuje väčšinu prípadov, mala 76 % mieru súladu.

Hoci sa tieto štatistiky často zakladajú na veľmi malom počte prípadov, akýkoľvek výsledok nižší ako 100 % znamená, že inštitúcia nedodržala návrh ombudsmana.

Miera súladu s odporúčaniami ombudsmanky bola nižšia ako v prípade návrhov alebo návrhov riešení. Inštitúcie prijali 11 z 19 odporúčaní.

Tabuľka 4 – Miera celkového súladu podľa inštitúcií

Inštitúcia	riešenia, odporúčania, návrhy	Uspokojivé odpovede	% z Uspokojivé odpovede
Európsky parlament	1	0	0%
Európska komisia	58	44	76%
Európska centrálna banka	1	1	100%
Európska služba pre vonkajšiu činnosť	6	5	83%
Európsky hospodársky a sociálny výbor	3	3	100%
Európska investičná banka	4	3	75%
Európsky úrad pre výber pracovníkov	7	6	86%
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)	2	1	50%
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)	4	4	100%
Európska environmentálna agentúra	1	1	100%
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín	2	2	100%
Európska agentúra pre lieky	5	5	100%
Európsky podporný úrad pre azyl	1	1	100%
Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru	4	4	100%
Spolu	99	80	81%

5. Záver

Táto správa predstavuje ročné úsilie o meranie súladu s návrhmi ombudsmanky zo štatistického hľadiska. V niektorých prípadoch nie je vplyv nevyhnutne zachytený v ročnej miere súladu. Existujú napríklad prípady, keď inštitúcie môžu neskôr vyhovieť návrhu ombudsmana.

Napríklad v júli 2015 ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby aktívne zverejňovala rozhodnutia, ktoré prijíma na povolenie činností po skončení funkčného obdobia bývalých komisárov, ako aj stanoviská k týmto činnostiam etického výboru ad hoc, trojčlenného poradného orgánu ^[20] .. Komisia v tom čase odmietla z dôvodu ochrany súkromia a ochrany obchodných informácií. V septembri 2017 však Komisia predložila nový návrh kódexu správania komisárov, v ktorom sa stanovuje proaktívne uverejňovanie týchto rozhodnutí a súvisiacich stanovísk výboru. Formálne bol prijatý vo februári 2018 ^[21]. Ombudsmanka víta tento pokrok.

Ak je to možné, je vhodnejšie dosiahnuť zlepšenia skôr. Ide o prvú správu, ktorá zahŕňa prípady uzavreté výlučne v rámci nových integrovaných projektov. Hlavným účelom nových IP je umožniť nám riešiť prípady efektívnejším spôsobom a urýchliť veci. Sme v procese hodnotenia ich vplyvu a v nadchádzajúcom roku o tom podáme správu.

 

[1] Stručne povedané, v tejto správe sa pojem „inštitúcia“používa na označenie všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ.

[2] https://www.ombudsman.europa.eu/en/resources/provisions.faces

[3] V rámci nových integrovaných projektov sa „odporúčania“ zvyčajne používajú na riešenie všetkých zistení nesprávneho úradného postupu pred uzavretím vyšetrovania. V minulosti ombudsmanka používala pojem „kritická poznámka“, keď uzavrela prípad so zistením nesprávneho úradného postupu. Nové IP nahradili pojem „kritické poznámky“ jednoduchým a jasným pojmom „zistenia nesprávneho úradného postupu“. Ak inštitúcia zamietne odporúčanie, prípad sa uzavrie „zistením nesprávneho úradného postupu“.

Nové integrované projekty takisto nahradili pojem „ďalšie poznámky“ pojmom „návrhy na zlepšenie“, ktorých cieľom je zabezpečiť systémové zlepšenie v administratíve EÚ.

[4] Pozri oddiel 3e nižšie.

[5] V článku 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ombudsman splnomocňuje vyšetrovať nesprávny úradný postup inštitúcií Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych právomocí.

[6] Rozhodnutie Európskeho parlamentu 2008/587 z 18. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. EÚ L 189, 2008, s. 25).

[7] V článku 3 ods. 5 štatútu sa stanovuje, že „Ombudsman, pokiaľ je to možné, hľadá spolu s príslušnou inštitúciou alebo orgánom riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a vyhovieť sťažnosti.“

[8] Viac informácií o strategických iniciatívach ombudsmanky nájdete na tomto odkaze: https://www.ombudsman.europa.eu/en/strategic-issues/strategic-initiatives

[9] V dvoch z týchto prípadov, hoci nebol predložený žiadny formálny návrh riešenia, inštitúcie prijali návrhy ombudsmana v priebehu vyšetrovania. Výsledok týchto prípadov bol zaznamenaný ako „riešenie (čiastočne) dosiahnuté“.

[10] V štyroch prípadoch inštitúcie zamietli návrhy riešení a následné odporúčania. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, štatistiky zahŕňajú len negatívne opatrenia nadväzujúce na odporúčania v týchto prípadoch.

[11] Agentúra Frontex definuje „závažný incident“ ako udalosť alebo udalosť, ktorá môže ovplyvniť misiu agentúry Frontex alebo jej obraz, alebo môže byť pre ňu relevantná, alebo môže mať vplyv na bezpečnosť a ochranu účastníkov misie. Medzi príklady patrí porušovanie základných práv, práva EÚ, medzinárodných právnych predpisov týkajúcich sa prístupu k medzinárodnej ochrane a kódexu správania agentúry Frontex. Správy o závažných incidentoch zhromažďuje a analyzuje situačné centrum agentúry Frontex.

[12] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[13] K čiastočnému prijatiu odporúčania dochádza vtedy, keď inštitúcia skutočne konštruktívne zareagovala na ústredné body odporúčania.

[14] Register transparentnosti EÚ je verejný register prevádzkovaný spoločne Komisiou a Európskym parlamentom, ktorého cieľom je poskytovať informácie o organizáciách a zástupcoch záujmových skupín, ktorí komunikujú s inštitúciami.

[15] Rozhodnutie Komisie, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, 30. mája 2016, C(2016) 3301 final.

[16] Rozhodnutie generálneho riaditeľa pre rozpočet a administratívu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 21. decembra 2017, k dispozícii na tomto odkaze:  https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/admin2017_28_of_21.12.2017_0.pdf

[17] Ak sa v rozhodnutí o ukončení vyšetrovania predloží návrh, inštitúcia sa zvyčajne vyzve, aby odpovedala v lehote šiestich mesiacov. Keďže príslušné inštitúcie ešte neodpovedali, štatistiky v tejto správe nezahŕňajú:

i) dva návrhy uvedené v rozhodnutí, ktorým sa uzatvára vec 266/2016/PMC proti Komisii, a

ii) jeden návrh predložený v rozhodnutí, ktorým sa uzatvára vec 639/2017/TN proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov.

[18] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1 – 849).

[19] Pozri poznámky pod čiarou 9 až 10.

[20] https://www.ombudsman.europa.eu/en/correspondence/en/61417

[21] Rozhodnutie Komisie z 31. januára 2018 o kódexe správania členov Európskej komisie, ktorým sa zrušuje a nahrádza kódex správania z 20. apríla 2011 a rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďuje etický výbor ad hoc z 21. októbra 2003.