Európsky ombudsman Jacob Söderman vyjadril Európskej komisii dve kritické pripomienky k vybavovaniu sťažnosti týkajúcej sa výstavby metra v Solúne v Grécku. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia nesprávne informovala sťažovateľa o dôvodoch ukončenia vyšetrovania a prípad uzavrela bez toho, aby sťažovateľovi poskytla skutočnú príležitosť predložiť ďalšie dôkazy. Ombudsman navrhol zavedenie jasných procesných pravidiel pre Komisiu, aby sa zabránilo opätovnému výskytu takejto situácie.

Rozhodnutie ombudsmana je výsledkom najzložitejšieho vyšetrovania, aké kedy vykonal. V priebehu dvojročného vyšetrovania si ombudsmanka prečítala stovky strán dôkazov, vypočula ústne svedectvá vysokých úradníkov Komisie a skontrolovala desiatky dokumentov v držbe Komisie. Mandát ombudsmana sa obmedzuje na vyšetrovanie činností inštitúcií a orgánov Európskeho spoločenstva. Vyšetrovanie ombudsmana v tomto prípade sa týkalo úlohy Komisie ako strážkyne zmluvy pri zabezpečovaní dodržiavania práva Spoločenstva členskými štátmi. Cieľom vyšetrovania ombudsmana bolo zistiť, či Komisia pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa porušenia práva Spoločenstva gréckymi orgánmi dodržiavala zásady dobrého administratívneho správania.

Sťažnosť týkajúca sa zadania zákazky na projekt metra v Solúne bola ombudsmanovi predložená v septembri 1998. Sťažovateľ zastupujúci macedónsku akciovú spoločnosť Metro Joint Venture Company tvrdil, že zadaním zákazky akciovej spoločnosti Thessaloniki Metro Joint Venture Company grécke orgány porušili právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania. Sťažovateľ spochybnil spôsob, akým Komisia prešetrila a uzavrela jeho sťažnosť.

Napriek výsledkom vyšetrovania, ktoré vykonalo Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, Komisia prípad uzavrela bez zaslania formálnej výzvy gréckym orgánom. Kolégium komisárov využilo pri uzatváraní prípadu svoju diskrečnú právomoc, ako to potvrdzuje existujúca judikatúra Súdneho dvora. Dospela k záveru, že vzhľadom na obmedzenú možnosť zmeniť výsledok postupu verejného obstarávania je lepšie získať písomné záruky od gréckych orgánov, pokiaľ ide o ich budúce správanie v takýchto prípadoch.

Pri informovaní sťažovateľa o svojom rozhodnutí však znenie Komisie naznačovalo, že prípad uzavrela, pretože nezistila žiadne porušenie práva Spoločenstva. Takýto záver je v rozpore s rozhodnutím kolégia komisárov, z ktorého vyplýva, že Komisia prípad uzavrela, pričom uznala, že došlo k možnému porušeniu.

Napriek tomu, že Komisia poskytla sťažovateľovi možnosť predložiť ďalšie dôkazy v liste, ktorý dostala od Komisie 19. augusta 1998, uzavrela prípad o osem dní neskôr, kým mal sťažovateľ čas na odpoveď. O uzavretí prípadu informovala sťažovateľa až o tri mesiace neskôr, keď sťažovateľ štyrikrát napísal o ďalších dôkazoch.

Európsky ombudsman sa domnieva, že nesprávne informovanie sťažovateľa o dôvodoch uzavretia prípadu predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Popieranie práva sťažovateľa na vypočutie ďalších dôkazov je v rozpore so zásadami základných práv, ktoré sú teraz zakotvené aj v Charte základných práv z Nice. Ombudsman sa preto domnieva, že môže byť potrebné vypracovať kódex, ktorý by upravoval spôsob, akým Komisia zaobchádza s občanmi v administratívnej fáze konania o porušení povinnosti.

Úplné znenie rozhodnutia je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.ombudsman.europa.eu/decision/en/980995.htm

Ďalšie informácie získate na telefónnom čísle: