Európsky ombudsman P. Nikiforos Diamandouros pokračuje vo svojom úsilí o zlepšenie postupov prijímania zamestnancov v inštitúciách a orgánoch EÚ. S odvolaním sa na dve nedávne rozhodnutia o sťažnostiach na Európsku komisiu a Europol ombudsmanka uviedla: „Pre mnohých občanov majú ich prvé skutočné vzťahy s administratívou EÚ formu uchádzania sa o prácu. Je dôležité, aby postupy prijímania zamestnancov inštitúcií a orgánov EÚ boli prvotriedne, aby sa zachovala a prehĺbila dôvera občanov. Budem naďalej robiť všetko, čo je v mojich silách, aby sa s občanmi, ktorí hľadajú prácu v administratíve Únie, zaobchádzalo spravodlivo a riadne.“

Dve rozhodnutia, ktoré viedli k pripomienkam ombudsmanky, boli tieto:

Európska komisia: Občan s francúzskou/bulharskou štátnou príslušnosťou požiadal o miesto miestneho zamestnanca v delegácii Komisie v Sofii v Bulharsku. Komisia zamietla jeho žiadosť z dôvodu jeho dvojitej štátnej príslušnosti. Odvolala sa na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961 a uviedla, že dotknuté miesto miestneho zástupcu je vyhradené pre uchádzačov, ktorí nemajú štátnu príslušnosť krajiny, v ktorej budú vykonávať svoju funkciu, a nemajú v tejto krajine trvalý pobyt.

Ombudsmanka kritizovala Komisiu za to, že neposkytla objektívne odôvodnenie zamietnutia žiadosti sťažovateľa, pričom uviedla, že porušila zásadu nediskriminácie. Žiadna z pravidiel uplatniteľných na miestnych zamestnancov neobsahovala ustanovenia, podľa ktorých by osoby s bulharskou štátnou príslušnosťou boli z týchto zmlúv vylúčené. Ombudsmanka tiež zistila, že oznámenie o voľnom pracovnom mieste na predmetné pracovné miesto neposkytlo uchádzačom všetky potrebné informácie o postupe prijímania do zamestnania.

Rozhodnutie ombudsmana je k dispozícii na jeho internetovej stránke:

Europol: Občan sa sťažoval ombudsmanovi, pričom tvrdil, že Europol nedodržal jeho služobný poriadok tým, že ho prijal ako administratívneho asistenta na základe zmluvy miestneho zamestnanca, a nie ako zamestnanca Europolu. To znamená, že bola zamestnaná za menej výhodných podmienok. Europol tvrdil, že v situáciách, keď sa v jeho pláne pracovných miest nepredpokladali pracovné miesta a pracovné zaťaženie bolo také, že bola potrebná dočasná pomoc, sa musel uchýliť k zamestnávaniu dočasných zamestnancov za podmienok uplatniteľných na miestnych zamestnancov. Tvrdila, že tak môže urobiť, pokiaľ zostane v medziach svojho personálneho rozpočtu.

Ombudsman poukázal na to, že v služobnom poriadku Europolu sa jasne uvádza, že pracovné miesto administratívneho asistenta je pracovným miestom zamestnancov Europolu. Nenašiel žiadny právny základ, ktorý by odôvodňoval prax Europolu zamestnávať dočasných zamestnancov za podmienok, ktoré sa vzťahujú na miestnych zamestnancov. Preto vydal kritickú poznámku s cieľom upriamiť pozornosť Europolu na potrebu prehodnotiť jeho postupy, ktorými sa riadi prijímanie zamestnancov.

Rozhodnutie ombudsmana je k dispozícii na jeho internetovej stránke: