Vážený pán predseda,

Dostal som sťažnosť na Európsku komisiu od Corporate Europe Observatory. Sťažnosť sa týka toho, ako Komisia zabezpečuje, aby európske normalizačné organizácie poverené vypracovaním „harmonizovaných noriem“ v oblasti umelej inteligencie vykonávali akt o umelej inteligencii [1] transparentným, inkluzívnym a zodpovedným spôsobom.

Komisia 22. mája 2023 vydala žiadosť o normalizáciu týkajúcu sa umelej inteligencie dvom európskym normalizačným organizáciám: Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC).[2] Komisia požiadala výbory CEN a CENELEC, aby zabezpečili, že harmonizované normy prispejú k minimalizácii rizík vyplývajúcich z umelej inteligencie pre zdravie, bezpečnosť a základné práva. To znamená, že výbory CEN a CENELEC sa budú musieť zaoberať nielen technickými, ale aj širšími diskrečnými rozhodnutiami, pokiaľ ide o to, ako by sa vysokorizikové systémy umelej inteligencie mali navrhovať a používať na zabezpečenie primeranej úrovne bezpečnosti a ochrany základných práv v EÚ.

V tejto súvislosti sa sťažovateľ obáva, že Komisia ešte nezabezpečila, aby bol proces vypracovania harmonizovaných noriem pre umelú inteligenciu zo strany výborov CEN a CENELEC inkluzívny, transparentný a zodpovedný. Sťažovateľ je obzvlášť znepokojený tým, že Komisia nepožadovala, aby výbory CEN a CENELEC uverejňovali informácie o členoch Spoločného technického výboru 21 (ďalej len „výbor JTC 21“[3]) zriadeného na vypracovanie noriem a záujmov, ktoré títo členovia zastupujú. Sťažovateľ takisto poukazuje na to, že zápisnice zo zasadnutí a iné dokumenty pracovnej skupiny nie sú verejné. Navrhovateľ okrem toho tvrdí, že Komisia nezabezpečila vyvážené zastúpenie záujmov v procese vypracúvania noriem, v ktorom podľa navrhovateľa prevládajú veľké technologické spoločnosti.

Rozhodol som sa začať vyšetrovanie tejto sťažnosti.

Hoci Komisia odpovedala na niektoré z týchto obáv [4], podľa môjho názoru sa ešte v plnej miere nezaoberala všetkými nastolenými otázkami. Poznamenávam tiež, že Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi uviedla, že nie je zodpovedná za tento proces a jeho výsledky, čo sa zdá byť ťažko zlučiteľné s nedávnou judikatúrou.

Preto vyzývam Komisiu, aby do 15. januára 2026 v písomnej odpovedi uviedla svoje stanoviská k tejto sťažnosti, a najmä k otázkam uvedeným v prílohe 1 k tomuto listu. Dovoľujem si Vás upozorniť, že Vašu odpoveď mám v úmysle poskytnúť sťažovateľovi a uverejniť ju.

Rozhodol som sa tiež, že je potrebné nahliadnuť do dokumentov uvedených v prílohe 2 k tomuto listu. Informácie alebo dokumenty, ktoré Komisia považuje za dôverné, nebudú sprístupnené sťažovateľovi ani žiadnej inej osobe bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. [5] Komisia sa vyzýva, aby požadované dokumenty poskytla do 27. októbra 2025.

V prípade akýchkoľvek otázok sa zamestnanci Komisie môžu obrátiť na pána Michała Krajewského, vyšetrujúceho úradníka zodpovedného za toto vyšetrovanie.

Tvoje úprimné, 

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 26. septembra 2025

Príloha 1: Otázky týkajúce sa úlohy Komisie pri monitorovaní vývoja harmonizovaných noriem v oblasti umelej inteligencie

Základné informácie

Komisia môže požiadať európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy s cieľom uviesť do účinnosti základné bezpečnostné požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ pre výrobky uvádzané na trh v EÚ. V praxi môže byť dodržiavanie harmonizovaných noriem jediným spôsobom, ako môžu hospodárske subjekty preukázať súlad s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa bezpečnosti ich výrobkov. Z tohto dôvodu Súdny dvor nedávno rozhodol, že hoci harmonizované normy vypracúvajú európske normalizačné organizácie, t. j. súkromné organizácie, tieto normy „sú súčasťou práva EÚ“.[6] Okrem toho Súdny dvor objasnil, že „Komisia zohráva ústrednú úlohu v európskom systéme normalizácie“.[7] Komisia musí najmä podrobiť prácu európskych normalizačných organizácií „podrobnému monitorovaniu“[8] a pred uverejnením odkazu na harmonizovanú normu v úradnom vestníku overiť, či táto norma „spĺňa požiadavky, na ktoré sa má vzťahovať a ktoré sú stanovené v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie“.[9]

Harmonizované normy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní aktu o umelej inteligencii. Pri navrhovaní tohto aktu Komisia vyjadrila želanie, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti bezpečnej umelej inteligencie tým, že poskytne „silný regulačný rámec založený na ľudských právach a základných hodnotách“[10].

Vzhľadom na kľúčovú úlohu Komisie v európskom systéme normalizácie, ako už bolo zdôraznené, ombudsmanka vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala týmito otázkami.

Otázky pre Komisiu

A. Úloha Komisie pri preskúmaní procesu vypracúvania harmonizovaných noriem pre umelú inteligenciu a jeho výsledkov

Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi uviedla, že je zapojená do procesu normalizácie týkajúceho sa umelej inteligencie oveľa viac ako do iných procesov normalizácie. Komisia zároveň uviedla, že „nie je zodpovedná za obsah, ktorý [ESO] vyrábajú, ani za spôsob, akým ho vyrábajú“.

Ombudsmanka by chcela získať viac informácií o tom, ako konkrétne je Komisia zapojená do riadenia a monitorovania procesu normalizácie a ako preskúma jeho výsledky.

Pokiaľ ide o proces:

1. Ako možno zosúladiť vyhlásenie Komisie o nedostatku jej zodpovednosti za proces a jeho výsledky s rozsudkom vo veci James Elliott Construction, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že Komisia musí podrobiť prácu európskych normalizačných organizácií „podrobnému monitorovaniu“a potvrdiť „súlad konečných návrhov harmonizovaných noriem pred ich uverejnením v sérii C Úradného vestníka Európskej únie“[11]?

2. Ako Komisia vo všeobecnosti zabezpečuje, aby jej monitorovanie bolo dostatočne „podrobné“ v zmysle uvedeného rozsudku? Zabezpečuje Komisia, aby európske normalizačné organizácie uplatňovali príručku Komisie o európskej normalizácii [12]? Vymenovala Komisia napríklad „pozorovateľov a poradcov v normalizačnej práci“, ako sa uvádza v príručke [13]? Ak áno, ktoré útvary Komisie zastupujú a aká je ich úloha?  

Pokiaľ ide o vecnú stránku:

3. Ako Komisia preskúma podstatu harmonizovaných noriem týkajúcich sa umelej inteligencie? Konkrétne, ktoré útvary Komisie sa zapoja do tohto preskúmania, aké kritériá budú uplatňovať a ako? Má Komisia interné odborné znalosti na vykonanie tohto preskúmania a aký štandard preskúmania sa bude uplatňovať?

4. Ako bude Komisia riešiť nedostatky, ktoré zistí v harmonizovaných normách vydaných výbormi CEN a CENELEC? Zváži Komisia najmä vydanie vlastných „spoločných špecifikácií“[14] s cieľom nahradiť nedostatočné harmonizované normy?

5. Vykonala Komisia predbežné preskúmania predbežných výsledkov práce výborov CEN a CENELEC?

B. Transparentnosť procesu

Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi uviedla, že zápisnica zo stretnutia a zoznam účastníkov JTC 21 sú medzi účastníkmi zdieľané. „Z dôvodu ochrany osobných údajov, ako aj z dôvodu autorských práv však [zápisnicu zo zasadnutia] nemožno poskytnúť širokej verejnosti“.

To vyvoláva otázky týkajúce sa transparentnosti procesu normalizácie, pokiaľ ide o účastníkov zapojených do procesu, záujmy, ktoré zastupujú, a podstatu prebiehajúcich diskusií.

Ombudsmanka by preto chcela získať viac informácií o týchto otázkach:

6. Aké pravidlá dôvernosti uplatňujú výbory CEN a CENELEC pri vypracúvaní harmonizovaných noriem v oblasti umelej inteligencie?

7. Aké postupy transparentnosti uplatňujú výbory CEN a CENELEC pri vypracúvaní harmonizovaných noriem v oblasti umelej inteligencie? Podeľte sa, prosím, s ombudsmanom o odkazy na informácie, ktoré uverejnili CEN a CENELEC v súvislosti s príslušným procesom.

8. Aký je názor Komisie na tvrdenie sťažovateľa, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení informácií o členstve v JTC 21, záujmoch, ktoré zastupujú, a ich prebiehajúcej práci vzhľadom na vplyv noriem na základné práva a právne postavenie noriem?

C. Inkluzívnosť procesu normalizácie

Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi uviedla, že inkluzívnosť tohto procesu je jej prioritou, a preto zabezpečuje okrem iného financovanie organizácií uvedených v prílohe III [15] s cieľom umožniť ich účasť. Spomenula aj pracovnú skupinu pre inkluzívnosť organizovanú európskymi normalizačnými organizáciami, ktorá má poskytovať údaje o zapojených aktéroch. Hoci Komisia uznala, že existuje priestor na ďalšie zlepšenie, poznamenala, že počet odborníkov z občianskej spoločnosti je v tomto procese normalizácie mimoriadne vysoký.

Ombudsmanka by chcela získať viac informácií o tom, ako Komisia zabezpečuje inkluzívnosť procesu normalizácie týkajúceho sa umelej inteligencie:

9. Koľko členov JTC 21 zastupuje priemysel, súkromné poradenské spoločnosti, iné súkromné subjekty, verejné orgány, organizácie občianskej spoločnosti a akademické inštitúcie? V tejto súvislosti sa podeľte s ombudsmanom o všetky štatistické údaje.

10. Uveďte zoznam organizácií uvedených v prílohe III, ktoré sa zúčastňujú na procese normalizácie v súvislosti s umelou inteligenciou.

11. Ako pomohla príručka o európskej normalizácii organizáciám uvedeným v prílohe III prekonať prekážky ich účinnej účasti na procese normalizácie?

12. Podeľte sa o ďalšie informácie o zložení a práci pracovnej skupiny pre inkluzívnosť.

13. Mohla by Komisia zaujať stanovisko k návrhu sťažovateľa zaviesť pravidlá pre európske normalizačné organizácie založené na pravidlách pre expertné skupiny Komisie týkajúcich sa zloženia skupín, konfliktov záujmov a transparentnosti [16]?

Príloha 2: Dokumenty na inšpekciu

Na inšpekciu poskytnite tieto dokumenty:

• výsledky všetkých priebežných preskúmaní návrhov harmonizovaných noriem vypracovaných výbormi CEN a CENELEC a všetky dokumenty týkajúce sa týchto preskúmaní,
• pravidlá alebo politiky transparentnosti a dôvernosti uplatniteľné na prácu výborov CEN a CENELEC v oblasti harmonizovaných noriem pre umelú inteligenciu,
• zoznam mien a pričlenení (spoločností, orgánov, organizácií atď.) členov JTC 21,
• zoznam mien a príslušnosti členov osobitnej skupiny pre inkluzívnosť,
• zoznam zasadnutí osobitnej skupiny pre inkluzívnosť vrátane všetkých programov, zápisníc alebo správ,
• výsledky zasadnutí osobitnej skupiny pre inkluzívnosť vrátane akýchkoľvek prijatých rozhodnutí.

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (Ú. v. EÚ L 2024/1689, https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj/eng).

[2] https://ec.europa.eu/transparency/documents-register/detail?ref=C(2023)3215&lang=en

[3] https://jtc21.eu/

[4] https://corporateeurope.org/sites/default/files/2025-01/response-CEO-8Jan.pdf

[5] Jasne označte takýto materiál ako „dôverný“. Šifrované e-maily môžete posielať do našej vyhradenej e-mailovej schránky. Informácie a dokumenty tohto druhu sa vymažú zo spisov európskeho ombudsmana krátko po skončení vyšetrovania.

[6] Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2024, Public.Resource.Org Inc./Komisia, vec C‑588/21 P, bod 80, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=283443&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=26696941.

[7] Tamže, bod 72.

[8] Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2016, James Elliott Construction Limited, vec C‑613/14, bod 45, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=184891&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=26431641.

[9] Článok 10 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (...), Ú. v. EÚ L 316/12, https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2012/1025/oj/eng.

[10] https://commission.europa.eu/news-and-media/news/ai-act-enters-force-2024-08-01_en

[11] Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2016, James Elliott Construction Limited, vec C‑613/14, bod 45, https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=184891&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=26431641.

[12] Pracovný dokument útvarov Komisie – Príručka o európskej normalizácii na podporu právnych predpisov a politík Únie, SWD(2015) 205 final, https://single-market-economy.ec.europa.eu/single-market/european-standards/vademecum-european-standardisation_en.

[13] Ako sa uvádza v jeho príručke, tamže, časť 1, bod 4.2.2, s. 12.

[14] Podľa článku 41 aktu o umelej inteligencii.

[15] To znamená, že organizácie spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe III k nariadeniu č. 1025/2012 (poznámka pod čiarou č. 9), ako sú organizácie mimovládnej a neziskovej povahy.

[16] https://ec.europa.eu/transparency/documents-register/detail?ref=C(2016)3301&lang=en.