Európska ombudsmanka Teresa Anjinho začala vyšetrovanie s cieľom preskúmať, ako Európska komisia zabezpečuje, aby sa jej stretnutia so zainteresovanými stranami zamerané na kontroly reality riadili požiadavkami transparentnosti pri rozhodovaní.

Kontroly reality sú novým konzultačným nástrojom, v rámci ktorého Komisia získava informácie priamo od zainteresovaných strán, ktoré sama identifikovala, aby sa dozvedela o akýchkoľvek prekážkach, ktorým čelia pri vykonávaní pravidiel EÚ.   

Komisia tvrdí, že keďže kontroly reality slúžia na zhromažďovanie faktických informácií, údajov alebo odborných znalostí, sú preto vyňaté z pravidiel transparentnosti, ktorými sa zvyčajne riadia stretnutia medzi Komisiou a zástupcami záujmových skupín.

Sťažovateľ, organizácia občianskej spoločnosti, tvrdí, že na všetky fázy rozhodovacieho procesu EÚ sa musia vzťahovať zmysluplné opatrenia v oblasti transparentnosti.

Ako prvý krok vyšetrovania ombudsmanka položila Komisii sériu otázok týkajúcich sa kontrol reálneho stavu.

Patrí medzi ne to, ako zabezpečuje, aby takéto stretnutia zostali v rozsahu zhromažďovania faktických informácií a nestali sa širšími konzultáciami, na ktoré sa vzťahujú štandardné opatrenia v oblasti transparentnosti uplatniteľné na stretnutia s lobistami.

Ombudsmanka takisto požiadala Komisiu, aby poskytla zoznam všetkých kontrol reality, ktoré vykonala v rokoch 2025 a 2026, ako aj informácie o tom, ako zabezpečuje, aby v diskusiách nedominovali obchodné záujmy, a ako zabezpečuje, aby organizácie občianskej spoločnosti mali včasný prístup k tomu, o čom sa diskutovalo na stretnutiach zameraných na kontrolu reality.  

 Požiadala Komisiu, aby odpovedala do 18. septembra 2026.

Súvislosti

Opatrenia v oblasti transparentnosti týkajúce sa stretnutí medzi komisármi a zástupcami záujmových skupín a stretnutí medzi vedúcimi pracovníkmi Komisie a zástupcami záujmových skupín sú stanovené v dvoch rozhodnutiach Komisie (2024/3081 a 2024/3082).

V článku 3 každého rozhodnutia sa stanovujú výnimky z opatrení v oblasti transparentnosti, pričom sa poznamenáva, že rozhodnutie sa nevzťahuje na „stretnutia organizované na účely predkladania návrhov: v reakcii na priame a konkrétne žiadosti Komisie, jej zástupcov alebo zamestnancov o faktické informácie, údaje alebo odborné znalosti.