Európska ombudsmanka Emily O’Reilly otvorila konferenciu a zdôraznila hrozné okolnosti, za ktorých sa koná v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu. Ocenila odvážnu prácu komisárky ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Liudmyly Denisovej, ako aj úsilie ombudsmanov v celej Európe o pomoc ukrajinským utečencom. O’Reilly tiež zdôraznil, že aj v čase krízy musia ombudsmani naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní zásad právneho štátu, pri vyvodzovaní zodpovednosti voči správnym orgánom a pri poskytovaní demokratických hodnôt v skutočnom živote. V súvislosti s druhým zasadnutím zdôraznila, že hoci nás technologický pokrok môže lepšie prepojiť, so sebou prináša aj vážne riziko oddelenia niektorých ľudí od verejných služieb a následného zníženia dôvery verejnosti.

Výmena najlepších postupov na pomoc utečencom

Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson predniesla úvodný prejav na prvom zasadnutí. Zdôraznila mimoriadne úsilie európskych občanov, organizácií a vlád na všetkých úrovniach pri podpore Ukrajincov utekajúcich pred ruskou inváziou. Kríza znamenala vôbec prvú aktiváciu smernice EÚ o dočasnej ochrane, ktorú členské štáty jednomyseľne schválili. Smernica poskytuje utečencom práva, ako je prístup k zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, bývaniu, vzdelávaniu a sociálnej podpore. V tomto zmysle Johansson zdôraznil, že je veľmi dôležité pokračovať v registrácii utečencov prichádzajúcich do EÚ. Johansson tiež zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú ombudsmani zohrávajú pri zabezpečovaní toho, aby utečenci mohli využívať svoje práva.

Pri opise niektorých konkrétnych opatrení Komisie Johansson uviedol, že vytvoril index s cieľom zistiť, ktoré členské štáty sú pod najvyšším tlakom. V súčasnosti je najviac postihnutou krajinou Poľsko, za ktorým nasleduje Cyprus (najmä v dôsledku utečencov z krajín mimo Ukrajiny) a Česká republika. Najmenej postihnuté sú v súčasnosti Francúzsko, Malta, Taliansko a Grécko. Platforma solidarity, do ktorej sú zapojené členské štáty, Komisia, agentúry EÚ a ďalšie zainteresované strany, sa stretáva dvakrát týždenne, aby diskutovala o tom, ktoré štáty sú pod tlakom a kde existuje nadmerná kapacita na prijímanie utečencov. Komisia takisto zmapovala všetky dopravné uzly, v ktorých EÚ poskytuje informácie utečencom vrátane informácií o ich právach. Na leto je naplánovaný „fond talentov“ EÚ pre utečencov s cieľom pomôcť zosúladiť utečencov, ktorí si hľadajú prácu v konkrétnom odvetví, s tými, ktorí ich chcú zamestnať.

Johansson poukázal na riziko obchodovania s ľuďmi, ktorému čelia ukrajinskí utečenci, pričom zdôraznil, že Ukrajinci boli už pred začiatkom vojny v prvej päťke národností, s ktorými sa obchodovalo v EÚ. Povedala, že o tom dostala niekoľko neformálnych správ a že je dôležité konať čo najrýchlejšie. Komisia už aktivovala svoju sieť koordinátorov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a čoskoro plánuje spustiť akčný plán proti obchodovaniu s ľuďmi.

Európska ombudsmanka Emily O’Reilly otvorila panelovú diskusiu tvrdením, že úlohou ombudsmana je umožniť utečencom využívať práva, ktoré ponúka smernica o dočasnej ochrane, vrátane psychologickej a emocionálnej podpory. Na úrovni EÚ môže európsky ombudsman čeliť otázkam týkajúcim sa spôsobu uplatňovania smernice o dočasnej ochrane. V budúcnosti môže byť európsky ombudsman zapojený aj do riešenia akýchkoľvek systémových problémov súvisiacich so smernicou alebo potenciálnych problémov v rámci niektorých zodpovedných agentúr EÚ.

Komisárka ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Liudmyla Denisova zdôraznila, že je dôležité zdokumentovať vojnové zločiny, aby páchatelia mohli byť postavení pred súd, ako aj poskytovať podporu obetiam, ako sú znásilnené ženy. Denisova povedala, že je vďačná za podporu, ktorú EÚ preukázala ukrajinským utečencom, a že bolo možné začať premýšľať o tom, ako priviesť utečencov domov. Povedala, že je dobré, že sa na tento účel vyvíjajú programy, ako je výstavba mobilných domov pre ľudí, ktorých domy boli zničené. Denisova tiež zdôraznila nútenú deportáciu Ukrajincov vrátane tisícov detí do Ruska. Povedala, že Rusko pácha genocídu tým, že odoberá ukrajinské dokumenty deťom, vydáva im ruské a potom ich núti k adopcii. Vyzvala na vytvorenie pracovnej skupiny európskeho ombudsmana, ktorá by mohla pomôcť priviesť ľudí späť na Ukrajinu.

Poľská zástupkyňa komisárky pre ľudské práva Hanna Machińska uviedla, že v Poľsku sú viac ako 3 milióny ukrajinských utečencov vrátane viac ako 700 000 detí. Hovorila o úsilí Poľska a poľských dobrovoľníkov zabezpečiť utečencom prístup k ubytovaniu, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti. Zdôraznila tiež dlhodobý tlak, ktorý kríza vyvíja na niektoré mestá, ako napríklad Varšava, ktorá prijala viac ako 300 000 utečencov. Machińska uviedla, že jej zamestnanci sú prítomní na miestach prijímania utečencov a že zasahujú v miestnych prípadoch, keď sa objavia problémy. Jednou z osobitných výziev, ktoré zdôraznila, bola podpora veľkých rómskych rodín s 30 – 40 ľuďmi, ktorí všetci chcú zostať spolu.

Rumunská ombudsmanka Renate Weberová uviedla, že cez Rumunsko prešlo viac ako 750 000 Ukrajincov, ale len približne 18 000 požiadalo o dočasnú ochranu. Od samého začiatku dostávajú utečenci lekársku pomoc, ako aj finančnú podporu, a to buď od miestnych starostov, alebo od regionálnych guvernérov. Tranzitným osobám bolo poskytnuté aj ubytovanie, strava, bezplatná verejná doprava atď. Weber poukázal na problém osirelých detí a jazykovú bariéru, ktorej čelia v súvislosti so vzdelávaním. Uviedla tiež, že chýbajú ukrajinsky hovoriaci psychológovia pre utečencov.

Maďarský komisár pre základné práva Ákos Kozma uviedol, že v Maďarsku je viac ako 700 000 utečencov, čo zodpovedá približne 10 % maďarského obyvateľstva. Povedal, že krátko po začatí konfliktu navštívil hranice so svojím tímom a zriadil päť útulkov, ktoré majú utečencom poskytovať pomoc od vládnych a mimovládnych organizácií. Kozma uviedol, že jeho úrad poskytuje utečencom právne poradenstvo a informácie, ako aj informácie o tom, ako môžu podať sťažnosť týkajúcu sa možného porušenia základných práv.

Primátorka Štrasburgu Jeanne Barseghianová uviedla, že vo Francúzsku je 50 000 ukrajinských utečencov a že Štrasburg bol identifikovaný ako potenciálny vstupný bod vzhľadom na jeho geografickú polohu a štatút európskeho mesta. Mesto zriadilo prijímacie centrum s cieľom privítať ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny a pomôcť im. Zdôraznila, že je dôležité registrovať ľudí vrátane tých, ktorí sa mohli vydať na cestu do Francúzska sami. Mnohí utečenci potrebujú podporu v prípade posttraumatického šoku alebo zdravotných problémov. Štrasburg poskytuje aj jazykové vzdelávanie, športové aktivity a ďalšiu podporu s cieľom pomôcť utečencom dlhodobo sa integrovať do spoločnosti. Barseghian uviedol, že hoci je smernica o dočasnej ochrane celkovo pozitívna, vyvolala určité napätie, napríklad medzi tými, ktorí opustili Ukrajinu, ale nie sú ukrajinskými občanmi, alebo tými, ktorí sú utečencami z iných krajín.

Grécky ombudsman Andreas Pottakis zdôraznil tri paradoxy týkajúce sa súčasnej situácie: že krajiny, ktoré majú v súčasnosti najväčší prospech zo smernice o dočasnej ochrane, ju v minulých krízach zablokovali; že pred vojnou patrili Ukrajinci k národnostiam, ktoré boli najčastejšie násilne odsunuté z EÚ; a že schopnosť Ukrajincov voľne sa pohybovať v EÚ, hoci je celkovo dobrá, zvyšuje aj riziko obchodovania s ľuďmi v prípade zraniteľných osôb. Vyzval, aby bola smernica o dočasnej ochrane chránená pred politickým tlakom a aby jej aktivácia bola v budúcich krízach čo najautomatickejšia.

Bádensko-Württemberská ombudsmanka Beate Böhlenová uviedla, že podpora poskytnutá Ukrajincom v roku 2022 by mala byť referenčnou hodnotou pre budúce utečenecké krízy. Povedala, že Nemecko používa distribučný kľúč na prideľovanie utečencov do rôznych častí krajiny a že štáty používajú iný distribučný kľúč na ďalšie rozdeľovanie utečencov. Böhlen uviedol, že jednou z obzvlášť dôležitých otázok, ktoré treba zvážiť, je vzájomné uznávanie kvalifikácií, aby si kvalifikovaní utečenci mohli rýchlo nájsť vhodnú prácu.

Digitalizácia verejnej správy: ako bol ovplyvnený prístup občanov k právam

Európska komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová predniesla hlavný prejav. Ferreira povedal, že technológia nie je ani vo svojej podstate dobrá, ani vo svojej podstate zlá, pretože závisí od toho, čo sa s ňou robí. Technológie majú potenciál buď zväčšiť, alebo zmenšiť rozdiely medzi občanmi a verejnou správou. Napríklad automatizácia a veľké dáta predstavujú riziko vytvorenia neosobných systémov, ktoré odcudzujú ľudí; na druhej strane môžu nové sociálne technológie a nástroje elektronickej verejnej správy priblížiť rozhodovanie občanom. Takisto poukázala na riziko digitálnej priepasti medzi rôznymi ľuďmi, keďže tí, ktorí sú chudobnejší alebo starší, môžu byť nakoniec vylúčení z digitálnych služieb. Ferreira uviedla, že ombudsmani budú mať zásadný význam pre riešenie týchto rozdielov v ich úlohe verejných obhajcov a strážcov práv občanov.

Ferreira zdôraznila dva kľúčové digitálne ciele Komisie do roku 2030: aspoň 80 % všetkých dospelých by malo mať základné digitálne zručnosti a všetky kľúčové verejné služby by mali byť dostupné online, pričom všetci občania by k nim mali mať prístup. Uviedla, že EÚ investuje bezprecedentnú sumu do digitalizácie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj prostredníctvom svojej politiky súdržnosti. Cieľom digitálnej transformácie je zabezpečiť, aby sa pri digitálnej transformácii nezabudlo na žiadny región. Ferreira uviedla, že zlepšenie digitálnych služieb a zabezpečenie rovnakého prístupu k nim je stredobodom rokovaní o novej generácii programov súdržnosti.

Podľa spoločnosti Ferreira by investície EÚ mali pomôcť občanom a podnikom získať potrebné digitálne zručnosti, podporiť zavádzanie nových alebo modernizovaných služieb elektronickej verejnej správy a digitálnej integrácie a podporiť zavádzanie širokopásmovej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, riedko osídlených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch EÚ. EÚ podporuje aj digitálnu transformáciu verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom pilotných projektov, odborných znalostí a výmeny skúseností.

S cieľom zabezpečiť, aby sa práva a hodnoty EÚ plne odrážali v online priestore, Ferreira uviedla, že Európska komisia chce vytvoriť rámec digitálnych zásad a práv. To by zahŕňalo prístup k vysokokvalitnému pripojeniu, dostatočným digitálnym zručnostiam, verejným službám a spravodlivým a nediskriminačným online službám. Komisia chce tiež prostredníctvom každoročného prieskumu Eurobarometra monitorovať, či majú Európania pocit, že sa ich digitálne práva dodržiavajú.

Francúzska obhajkyňa práv Claire Hédon otvorila panelovú diskusiu. Hovorila o ťažkostiach, ktoré majú mnohí ľudia pri prístupe k verejným službám online, a o tom, ako pandémia COVID-19 tento problém zhoršila. Spomenula, že približne 10 – 13 miliónov ľudí vo Francúzsku je digitálne negramotných. Hédon zdôraznila niektoré odporúčania zo správy svojho úradu o dematerializácii verejných služieb: že by sa mala zachovať osobná komunikácia a telefonická služba; že webové stránky by mali byť používateľsky ústretové a že ľudia, ktorí ich navrhujú, by mali byť vyškolení na to, aby boli prístupnejšie; a že ľudia by mali mať právo na pripojenie vrátane prístupu k potrebnému IT vybaveniu.

Holandský národný ombudsman Reinier van Zutphen uviedol, že keď sa ľudia cítia opustení administratívnymi postupmi, ktoré sa digitalizujú, môžu začať strácať dôveru v samotnú vládu. Zdôraznil nedostatočnú údržbu digitálnych systémov vo verejnej správe. Jeho úrad nedávno uverejnil správu o vhodnom používaní údajov a algoritmov orgánmi verejného sektora, v ktorej sa uvádza, že občania by mali byť zapojení do navrhovania nových digitálnych systémov alebo postupov orgánmi verejnej správy. V záveroch správy sa uvádza, že nové digitálne systémy by mali byť jasné, prístupné a opraviteľné, keď sa niečo pokazí. Okrem toho Van Zutphen varoval, že digitálna chudoba môže často viesť k skutočnej chudobe.

Estónska kancelárka spravodlivosti Ülle Madise uviedla, že 99 % estónskych verejných služieb bolo digitalizovaných a z väčšej časti fungujú hladko. Uviedla, že základným kameňom elektronických služieb Estónska je národný preukaz totožnosti. Skutočnosť, že tento preukaz totožnosti je povinný už 20 rokov, pomohla ľuďom prispôsobiť sa používaniu digitálnych verejných služieb. Madise tiež povedal, že vidiecky charakter krajiny robí elektronické služby nevyhnutnosťou pre mnohých ľudí. Problémy sa však stále vyskytujú. Estónska vláda napríklad zabudla zohľadniť nevidiacich, keď vytvorila online systém na registráciu osôb na očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Madisina kancelária im pomohla tento problém vyriešiť.

Marine Boudeau z La direction interministérielle du numérique (DINUM) uviedla, že je príliš jednoduché vytvárať nové digitálne systémy bez toho, aby sa pozrela na to, aké sú prístupné alebo použiteľné. Povedala, že jej oddelenie pracuje na vytvorení základného scenára pre kvalitu služieb dostupných vo Francúzsku. V roku 2019 zriadili stredisko pre monitorovanie kvality online služieb a často spolupracujú s rôznymi francúzskymi ministerstvami na zlepšovaní digitálnych služieb.

Clara Deville z Institut national de recherche pour l'agriculture, l'alimentation et l'environnement (INRAE) hovorila o zisteniach svojej práce o dematerializácii verejných služieb. Zdôraznila, že úspech digitálnych služieb závisí aj od dôvery medzi ľuďmi a ich vládami. Povedala, že ľudia sú často vystrašení, keď žiadajú o nároky od verejnej inštitúcie. Chudobní ľudia a najmä cudzinci mohli mať predtým zlé skúsenosti s verejnou správou, v dôsledku čoho sa môžu zdráhať nárokovať si svoje nároky. Zdôraznila tiež, že zatvorenie vládnych úradov vo vidieckych oblastiach spôsobilo, že verejné inštitúcie sa cítia neznáme a vzdialené.

Thomas Lecourt z Emmaüs Connect povedal, že jeho združenie sa snaží spojiť ľudí, ktorí sú odrezaní od digitálnych technológií, poskytovaním lacného IT vybavenia, dátových služieb a školení. Zdôraznil, že viac ako štvrtina ľudí, ktorým pomáhajú, má menej ako 30 rokov a že viac ako 80 % žije z menej ako 600 EUR mesačne. Lecourt zdôraznil, že verejné inštitúcie musia uznať, že existujú ľudia bez digitálnych zručností alebo prístupu k informačným systémom a že musia týmto ľuďom ukázať, že im na nich záleží.

Ombudsman pre Lazio Marino Fardelli zdôraznil dve digitálne priepasti: kultúrne, postihujúce skupiny ľudí, ako sú starší ľudia, a štrukturálne, týkajúce sa nedostatku dobrej IT infraštruktúry alebo vybavenia. Uviedol, že ombudsmani v Taliansku spolupracovali na predložení návrhu talianskej vláde s cieľom pomôcť riešiť tieto digitálne rozdiely. Povedal tiež, že úzko spolupracujú s obcami, ale starostovia niekedy považujú ombudsmanov za spomaľujúcich prácu, aj keď môžu skutočne pomôcť urýchliť veci.

Celková diskusia sa zamerala na to, ako ľudia často nemali prístup k verejným službám v dôsledku digitalizácie, najmä tí, ktorí sú chudobní, starší ľudia alebo migranti, a ako pandémia COVID-19 tento problém zhoršila. Mnohí rečníci varovali, že digitálne vylúčenie by mohlo viesť k sociálnemu vylúčeniu a dokonca k chudobe. S cieľom pomôcť napraviť tento problém mnohí ombudsmani zdôraznili potrebu udržiavať osobné stretnutia a telefonické služby vo verejnej správe. Opakovane sa spomínala aj potreba navrhnúť nové digitálne služby so zreteľom na prístupnosť od samého začiatku.