Európska sieť ombudsmanov (ENO) bola založená v roku 1996. Je to neformálna sieť ombudsmanov a podobných orgánov, ktorá slúži na výmenu informácií o práve a politike EÚ a na výmenu osvedčených postupov. Za koordináciu siete zodpovedá európska ombudsmanka.

Členmi ENO sú národní a regionálni ombudsmani z členských štátov EÚ, kandidátskych krajín EÚ a krajín EHS, ako aj európska ombudsmanka a Výbor Európskeho parlamentu pre petície.

S cieľom chrániť práva ľudí podľa práva EÚ, sieť uľahčuje spoluprácu medzi ombudsmanmi v otázkach spoločného záujmu. Vďaka súbežným vyšetrovaniam európska ombudsmanka a členovia ENO spolupracujú pri riešení problémov týkajúcich sa správy EÚ a orgánov štátnej alebo regionálnej správy.

Európska ombudsmanka napríklad prostredníctvom mechanizmu na vybavovanie sťažností požiadala členov siete o pripomienky počas vyšetrovania toho, či agentúra Frontex rieši údajné porušenia základných práv. Podobne tomu bolo aj v prípade, keď európska ombudsmanka vyšetrovala, akým spôsobom Európska komisia sleduje využívanie štrukturálnych a investičných fondov EÚ na podporu práva osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život. Vtedy niektorí členovia Európskej siete ombudsmanov začali súčasne vyšetrovať používanie fondov vo svojich krajinách a regiónoch.

Členovia ENO sa môžu na európskeho ombudsmana obrátiť s otázkami týkajúcimi sa práva EÚ, ktoré sa objavia počas vyšetrovania. Pri odpovediach na otázky európska ombudsmanka spolupracuje s inštitúciami EÚ, predovšetkým s Európskou komisiou.

Európska ombudsmanka pravidelne organizuje dôležité konferencie pre členov ENO, ako aj semináre pre vyšetrovateľov a odborníkov.

Vyhlásenie prijaté na šiestom seminári národných ombudsmanov členských štátov EÚ a kandidátskych krajín v Štrasburgu 14. - 16. októbra 2007

Európska sieť ombudsmanov pripravila toto vyhlásenie, aby priblížila dimenziu Európskej únie v práci ombudsmanov a objasnila služby poskytované ľuďom, ktorí sa sťažujú na problémy v rámci pôsobnosti práva EÚ.

Národní a regionálni ombudsmani výrazne prispievajú k zabezpečovaniu toho, aby občania a obyvatelia EÚ poznali a uplatňovali svoje práva. Spolu s Európskym ombudsmanom tvoria Európsku sieť ombudsmanov.

Európska sieť ombudsmanov spája, na princípe dobrovoľnosti, národných a regionálnych ombudsmanov a podobné orgány členských štátov Európskej únie a národných ombudsmanov kandidátskych krajín a Islandu a Nórska, ako aj Európskeho ombudsmana a Výbor Európskeho parlamentu pre petície. V Nemecku plnia podobnú funkciu ako ombudsmani výbory pre petície na národnej a regionálnej úrovni. Sú súčasťou siete.

Právo a politika EÚ majú čoraz väčší vplyv na každodenný život občanov a obyvateľov členských štátov. Vo väčšine prípadov ich vykonávajú orgány verejnej správy členských štátov. Národní a regionálni ombudsmani sa zaoberajú sťažnosťami proti orgánom verejnej správy členských štátov vrátane sťažností, ktoré sa vzťahujú na aktivity v rámci pôsobnosti práva EÚ. Európsky ombudsman dozerá na inštitúcie EÚ, ako je napr. Európska komisia.

Príslušný národný a regionálny ombudsman sa zaoberá sťažnosťami proti orgánom verejnej správy členského štátu, vrátane sťažností, ktoré sa vzťahujú na aktivity, ktoré spadajú do rámca pôsobnosti práva EÚ. Európsky ombudsman vyšetruje sťažnosti proti inštitúciám a orgánom Európskej únie.

Hoci sa právomoc a zodpovednosti jednotlivých ombudsmanov v sieti podstatne odlišujú, ich cieľom je poskytnúť verejnosti službu, ktorá je nestranná, efektívna a spravodlivá. V rámci svojich mandátov podporujú zásady, na ktorých je založená Európska únia.

Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom (Zmluva o Európskej únii, článok 6 ods. 1).

Jednou z najdôležitejších činností siete je výmena informácií o práve EÚ a najlepších skúsenostiach s cieľom ponúknuť verejnosti čo možno najlepšiu službu. Národní a regionálni ombudsmani zapojení do siete môžu požiadať Európskeho ombudsmana o písomné odpovede na otázky týkajúce sa práva EÚ a jeho interpretácie vrátane otázok, ktoré vyvstávajú počas riešenia špecifických prípadov.

Úloha a účel ombudsmanov

Ombudsmani zapojení do siete sú nezávislé a nestranné osoby ustanovené na základe ústavy alebo zákona, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami proti orgánom verejnej správy.

V prípade každej sťažnosti sa snažia o primeraný výsledok. Ombudsman môže po vyšetrení sťažnosti a potvrdení jej oprávnenosti kritizovať situáciu a vyjadriť názor, ako by sa mal prípad riadne vyriešiť. V mnohých krajinách môže ombudsman navrhovať aj nápravu, ktorou môže byť napr. preskúmanie rozhodnutia, poskytnutie ospravedlnenia alebo finančnej kompenzácie. Niektorí ombudsmani sa môžu pokúsiť o zmierne riešenie sťažnosti.

Sťažovateľ si niekedy môže vybrať medzi ombudsmanom a súdom. Ombudsman však zvyčajne nemôže riešiť sťažnosť, ktorú rieši alebo riešil súd. Na rozdiel od súdu nemôže prijímať právne záväzné rozhodnutia, ale orgány verejnej správy zvyčajne dodržiavajú jeho odporúčania. Ak tak neurobia, ombudsman môže napr. informovať parlament a na daný prípad tak upriamiť pozornosť politikov a verejnosti.

Ombudsmani zároveň s riešením sťažností aktívne pracujú na zvyšovaní kvality verejnej správy a verejných služieb. Podporujú dobrú správu a dodržiavanie práv, navrhujú vhodné riešenia systémových problémov, šíria najlepšie skúsenosti a podporujú kultúru ústretovosti.

Ombudsmani povzbudzujú orgány verejnej správy, aby na sťažnosti nazerali ako na možnosti efektívnej komunikácie so sťažovateľom a riešenia všetkých nedostatkov v ich službách. Preto väčšina ombudsmanov nevyšetruje sťažnosť, ak orgán, proti ktorému je podaná sťažnosť, nedostal najprv primeranú príležitosť vyriešiť záležitosť sám.

Presné dôvody, na základe ktorých ombudsman môže konať sa v rámci siete líšia, ale zvyčajne zahŕňajú: porušovanie práv vrátane ľudských a základných práv, iné protizákonné správanie vrátane nedodržiavania všeobecných právnych zásad, a konanie v rozpore so zásadami dobrej správy. Príklady nesprávneho úradného postupu, pri náprave ktorého môže ombudsman pomôcť, zahŕňajú prieťahy v konaní, konanie v rozpore so stanovenou politikou alebo postupmi, zaujatosť, nespravodlivosť, poskytnutie nepresnej informácie alebo rady, nedôslednosť a nezdvorilosť.

Služba verejnosti

Ombudsmani v sieti musia pristupovať ku všetkým občanom so zdvorilosťou a úctou. Snažia sa byť prístupní a ústretoví, nestranní, spravodliví, dôslední a efektívni.

Ombudsmani v sieti si v rámci hraníc stanovených právom a potrebou dodržiavať súkromie a legitímne dôvody pre dôvernosť kladú za cieľ transparentnosť svojich aktivít a rozhodnutí. Uverejňujú kritériá, ktoré uplatňujú pri riešení sťažností, uvádzajú dôvody svojich rozhodnutí a uverejňujú správy o svojich aktivitách.

Ombudsmani v sieti sa usilujú o zachovanie primeranej rovnováhy medzi dôkladnosťou a rýchlosťou vyšetrovania, pričom berú do úvahy záujem sťažovateľa, ako aj efektívne využívanie zdrojov.

Dostupnosť

Ombudsmani v sieti sa usilujú o uľahčenie slobodného a rovnakého prístupu pre každého, kto má právo na využívanie ich služieb.

Sťažnosti možno zvyčajne adresovať ombudsmanovi priamo.

Služby ombudsmana sú zvyčajne pre sťažovateľa bezplatné.

V prípade, keď zákon určuje výnimky z uvedených zásad, sa ombudsman usiluje o zmiernenie ich nepriaznivého vplyvu na sťažovateľa.

Riešenie sťažností

Ombudsmani v sieti sa usilujú o rýchle a účinné riešenie sťažností. Berú do úvahy príslušné ustanovenia práva EÚ vrátane všeobecných právnych zásad, ako napr. dodržiavanie základných práv. Charta základných práv Európskej únie môže byť v tomto smere užitočnou oporou.

Každá prijatá sťažnosť sa pozorne analyzuje s cieľom zabezpečiť primeraný výsledok.

Ak je sťažnosť neprípustná, ombudsman urýchlene informuje o tejto skutočnosti sťažovateľa spolu s jasným odôvodnením. Podľa možnosti poradí sťažovateľovi iný orgán, ktorý by mohol pomôcť.

Niektorí ombudsmani využívajú zjednodušený postup ak predbežná analýza odhalí, že sťažnosť by sa mohla vyriešiť rýchlo, napr. telefonicky.

Ak sa sťažnosť vyšetruje v plnom rozsahu, ombudsman o tom informuje sťažovateľa, prípadne zabezpečí, aby sťažovateľ ľahko získal takéto informácie. Pod relevantnou informáciou sa napr. rozumie:

• použitý postup;
• rozsah vyšetrovania vrátane informácií o tom, aká vec sa vyšetruje; a
• pokrok vo vyšetrovaní.

Ombudsman na záver vyšetrovania predkladá písomnú správu alebo rozhodnutie, ktoré zvyčajne obsahuje:

• zistenia ombudsmana;
• informáciu o tom, či považuje sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu alebo len čiastočne, a odôvodnenie tohto názoru; a
• prípadné odporúčania pre príslušný orgán verejnej správy.

Uverejňovanie informácií

Ombudsmani v sieti uverejňujú zrozumiteľné informácie v široko dostupných podobách. Pod takýmito informáciami sa napr. rozumejú:

• kto je oprávnený podávať sťažnosť;
• orgány verejnej správy, proti ktorým možno podať sťažnosť;
• druhy činností, ktoré môžu byť predmetom sťažnosti, vrátane činností v rámci pôsobnosti práva EÚ;
• podmienky prípustnosti sťažnosti;
• spôsob podávania sťažnosti;
• jazyky, v ktorých možno sťažnosť podať;
• (podľa potreby) podmienky, za akých možno použiť zjednodušený postup;
• ako je možné získať individuálnu radu o možnosti podať sťažnosť (napr. prostredníctvom pohotovostnej telefonickej linky); a
• možné výsledky a opravné prostriedky v prípade, keď sa sťažnosť považuje za dôvodnú.

Európsky ombudsman sa zaviazal uľahčiť prístup k informáciám, ktoré uverejňujú národní a regionálni členovia siete.

Webová stránka Európskeho ombudsmana http://www.ombudsman.europa.eu obsahuje informácie o sieti, ako aj odkazy na stránky jej členov. Webová stránka taktiež obsahuje interaktívneho sprievodcu, s ktorého pomocou je možné zistiť, ktorý verejný ochranca práv alebo iný orgán sa najskôr môže zaoberať sťažnosťou alebo zodpovedať žiadosť o informácie. Informácie sú tiež dostupné na požiadanie v Kancelárii Európskeho ombudsmana (tel. č. +33 3 88 17 23 13).

Neustále sa zlepšujúca služba verejnosti

Ombudsmani v sieti sa zaviazali neustále zlepšovať službu, ktorú poskytujú verejnosti. Toto vyhlásenie sa preto bude podľa potreby vyhodnocovať s cieľom zabezpečiť, aby odrážalo vyvíjajúce sa najlepšie postupy.