Dátum: štvrtok 20. apríla 2023

Schôdza na diaľku cez WebEx

Prítomný

Európska investičná banka

Dvaja zástupcovia generálneho inšpektorátu

Dvaja zástupcovia generálneho sekretariátu

Jeden zástupca riaditeľstva pre operácie

Dvaja zástupcovia právneho riaditeľstva

Dvaja zástupcovia riaditeľstva pre projekty

Európsky ombudsman

Jennifer King, právna expertka

pani Oana Marin, vyšetrovateľka

Silvia Fuller, vyšetrovateľka

Natalia Chiner, stážistka v oblasti vyšetrovania

Cieľ stretnutia

Stretnutie sa uskutočnilo v súvislosti s vyšetrovaním toho, ako Európska investičná banka (EIB) poskytla prístup ku karte environmentálnych a sociálnych údajov (ESDS) projektu, ktorý sa rozhodla financovať v Nairobi.[1] Účelom stretnutia bolo, aby vyšetrovací tím ombudsmana získal objasnenia o proaktívnom zverejňovaní ESDS zo strany EIB. Stretnutie bolo zamerané aj na pochopenie toho, ako EIB vybavila konkrétnu žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti, a na získanie objasnení o jeho odmietnutí poskytnúť prístup k ESDS projektu z Nairobi v čase potvrdzujúceho rozhodnutia.

Úvod a procedurálne informácie

Účastníci sa predstavili a vyšetrovací tím ombudsmanky poďakoval zástupcom EIB za stretnutie s nimi a uviedol účel stretnutia. Načrtli právny rámec, ktorý sa vzťahuje na stretnutia ombudsmana, najmä to, že ombudsman bez predchádzajúceho súhlasu EIB nezverejní žiadne informácie, ktoré EIB označila za dôverné, ani sťažovateľovi, ani žiadnej inej osobe mimo úradu ombudsmana [2].

Vyšetrovací tím vysvetlil, že vypracuje návrh správy o stretnutí, ktorá sa zašle EIB s cieľom zabezpečiť vecnú presnosť a úplnosť obsahu. Správa zo zasadnutia sa potom dokončí, zahrnie do spisu a poskytne sťažovateľovi. Do správy by sa nezahrnuli žiadne dôverné informácie, ani by sa inak neposkytli sťažovateľovi ani žiadnej tretej strane.

Výmena informácií

O osobitnej žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom

Vyšetrovací tím ombudsmanky požiadal zástupcov EIB, aby poskytli viac informácií o tom, ako EIB riešila žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa návrhu ESDS pre projekt z Nairobi (prvý aspekt sťažnosti).

Zástupcovia EIB vysvetlili, že žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti k návrhu ESDS na projekt z Nairobi vybavili v súlade so svojou politikou transparentnosti.[3] Dôvodom, prečo EIB zamietla prístup k návrhu ESDS a pri vybavovaní opakovanej žiadosti sa odvolávala na výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu, je, že vzhľadom na to, že ESDS ešte nebol dokončený a nebol predložený Jednotnej rade, stále bolo možné zaviesť zmeny.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa opýtal, ako by zverejnenie návrhu ESDS predstavovalo konkrétne a skutočné riziko pre rozhodovací proces a ako EIB zohľadnila skutočnosť, že tento dokument obsahuje informácie o životnom prostredí, a preto sa naň vzťahuje nariadenie EÚ o Aarhuskom dohovore [4].

Zástupcovia EIB vysvetlili, že ESDS obsahuje stanovisko útvarov EIB, pokiaľ ide o environmentálne, klimatické a sociálne aspekty, ako aj podmienky a opatrenia, ktoré sa majú prediskutovať a uložiť predkladateľovi na schválenie úveru. S cieľom zabezpečiť financovanie projektov musia riadiace orgány EIB dostávať tieto informácie. V čase potvrdzujúceho rozhodnutia ešte nebolo isté, či by tento projekt financovala EIB, keďže nebol schválený správnou radou EIB. EIB preto dospela k záveru, že ESDS nebolo možné zverejniť, kým sa riadiace orgány nedozvedeli o analýzach a záveroch útvarov a nemali príležitosť vyjadriť svoje názory na tieto zistenia s cieľom prijať konečné rozhodnutie o financovaní. Zohľadnila sa aj skutočnosť, že ESDS mal byť uverejnený po schválení, t. j. krátko po opakovanom rozhodnutí.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa pýtal, ako EIB zabezpečila, aby občianska spoločnosť bola schopná poskytnúť spätnú väzbu alebo vstupy, pokiaľ ide o environmentálne alebo sociálne záležitosti týkajúce sa príslušného projektu pred jeho schválením.

Zástupcovia EIB uviedli, že EIB nijako neobmedzuje možnosť občianskej spoločnosti poskytovať spätnú väzbu k projektom financovaným bankou. Zdôraznili existenciu verejného registra EIB, v ktorom sa pred schválením projektov radou uverejňujú správy o posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu a iné súvisiace štúdie týkajúce sa životného prostredia, klímy a sociálnych aspektov. Zástupcovia EIB vysvetlili, že verejný register a ďalšie informácie týkajúce sa projektov uverejnené na webovom sídle EIB predstavujú kanál, prostredníctvom ktorého môžu byť členovia občianskej spoločnosti informovaní o hodnotených projektoch EIB a spolupracovať s EIB pred schválením úverov. Umožňujú občianskej spoločnosti predkladať pripomienky a klásť otázky k uverejneným informáciám, ktorými sa potom zaoberá EIB a ktoré možno zohľadniť v rámci jej rozhodovacieho procesu. Zástupcovia EIB vysvetlili, že ide o zvyčajný kanál na vyjadrenie obáv EIB pred prijatím rozhodnutia o úvere.

Zástupcovia EIB poukázali na to, že správa o posúdení vplyvu projektu z Nairobi na životné prostredie a sociálnu oblasť bola verejne dostupná už v čase žiadosti sťažovateľa. Podľa zástupcov EIB sťažovateľ nikdy nevyjadril záujem o ďalšiu spoluprácu s EIB, pokiaľ ide o dotknutý projekt. Sťažovateľ skôr požiadal o prístup ku konkrétnemu dokumentu, ktorý bol v tomto štádiu návrhom a považoval sa za interný dokument EIB, keďže obsahoval predbežné interné stanoviská, stanoviská a diskusie útvarov EIB.

Zástupcovia EIB uviedli, že posúdili aj možnú existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, ale zistili, že v tomto prípade neexistoval žiadny verejný záujem, ktorý by mohol mať prednosť pred výnimkou, po zohľadnení všetkých prvkov tejto žiadosti vrátane skutočnosti, že požadovaný dokument bol návrhom a finalizovaná verzia bude uverejnená po schválení radou.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa pýtal, či EIB pri skúmaní žiadosti sťažovateľa a posudzovaní rizika, ktoré by zverejnenie znamenalo pre rozhodovací proces, zohľadnila, že návrh ESDS obsahuje informácie o životnom prostredí, a preto je potrebné výnimky v rámci politiky transparentnosti EIB vykladať reštriktívne v súlade s nariadením EÚ o Aarhuskom dohovore.

Zástupcovia EIB v odpovedi uviedli, že si uvedomujú skutočnosť, že návrh ESDS obsahuje aj informácie environmentálnej povahy, a potrebu vykladať výnimky reštriktívne. EIB však musela zohľadniť, že tento návrh ESDS predstavoval v čase podania žiadosti stanovisko útvarov EIB adresované riadiacim orgánom s cieľom podporiť ich pri rozhodovaní. EIB preto preskúmala dôvody zamietnutia reštriktívne; napriek tomu dospel k záveru, že odmietnutie zverejniť návrh ESDS v tejto fáze bolo odôvodnené.

Vyšetrovací tím ombudsmanky potom poznamenal, že niektoré prvky návrhu ESDS, ktoré EIB v tomto prípade odmietla zverejniť, boli prevzaté z posúdenia vplyvov projektu na životné prostredie, ktoré bolo v čase žiadosti sťažovateľa už verejne dostupné. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa pýtal, či EIB pri posudzovaní možnosti udelenia čiastočného prístupu k návrhu ESDS uvažovala o zverejnení tých častí, ktoré boli verejne dostupné.

Zástupcovia EIB uviedli, že poskytnutie čiastočného prístupu k informáciám získaným z dokumentu, ktorý ešte nebol dokončený, by mohlo poskytnúť neúplné alebo dokonca nepresné vyjadrenie stanoviska EIB k environmentálnym, klimatickým a sociálnym záležitostiam (ECS) a negatívne ovplyvniť rozhodovací proces týkajúci sa predmetného projektu. EIB sa rozhodla neposkytnúť čiastočný prístup na základe posúdenia rizika, ktoré by predstavoval pre rozhodovací proces, ako aj s cieľom neduplikovať verejne dostupné informácie. Keďže informácie ECS, ktoré EIB použila na vypracovanie svojho stanoviska, vrátane správy o posudzovaní vplyvov projektu na životné prostredie, už boli dostupné na webovom sídle EIB prostredníctvom verejného registra, zverejnenie týchto informácií na základe žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti by neprinieslo žiadnu pridanú hodnotu.

Zástupcovia EIB dodali, že hoci sa ESDS opierajú o zdrojové dokumenty, ich účelom nie je vytvárať ako kompiláciu zdrojových dokumentov, ale skôr poskytovať riadiacim orgánom technické stanoviská útvarov k projektu. Preto by pre verejnosť nebolo užitočné, keby EIB extrahovala a zverejnila tie časti návrhu ESDS, ktoré obsahujú verejne dostupné informácie, keďže žiadatelia by stále nemali prístup k stanovisku útvarov, čo je samotnou podstatou týchto dokumentov.

Pokiaľ ide o tie prvky ESDS, ktoré neboli verejne dostupné pred schválením projektu, vyšetrovací tím ombudsmanky sa pýtal, ako by občianska spoločnosť vedela a mohla vyjadriť svoje stanovisko k navrhovaným zmluvným podmienkam, ktoré sa majú zahrnúť do finančnej dohody pred rozhodnutím o financovaní, najmä v prípade, že by tieto podmienky považovali za nedostatočné na zmiernenie súvisiacich sociálnych a environmentálnych rizík.

Zástupcovia EIB uviedli, že EIB uverejňuje svoje doložky o environmentálnych normách. Pokiaľ ide o dodatočné požiadavky špecifické pre každý projekt, zástupcovia EIB vysvetlili, že verejnosť si môže kedykoľvek vyžiadať informácie a vyjadriť svoj názor na podmienky, ktoré možno zaviesť na riešenie zistených sociálnych a environmentálnych rizík. Uviedli však, že by nebolo vo verejnom záujme šíriť informácie, ktoré by nemuseli byť úplné a presné a ktoré by mohli podliehať zmenám.

K proaktívnemu zverejňovaniu ESDS

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa potom spýtal zástupcov EIB na načasovanie uverejnenia ESDS vo všeobecnosti a konkrétnejšie na to, ako EIB rozhodla, že tieto dokumenty by sa mali uverejniť až po schválení projektov radou. Ombudsmanka tiež poznamenala, že v politike transparentnosti sa výslovne neuvádza načasovanie uverejňovania ESDS.

Zástupcovia EIB poukázali na to, že často kladené otázky o verejnom registri EIB obsahujú jasné vyhlásenie o načasovaní uverejnenia ESDS, keďže sa vysvetľuje, že sa uverejňujú po schválení projektu správnou radou EIB. Na túto často kladenú otázku sa ako na zdroj dodatočných informácií odkazuje v poznámke pod čiarou k článku 4 ods. 3 politiky transparentnosti EIB.

Zástupcovia EIB takisto vysvetlili, že dôkladne posúdili, kedy je najvhodnejší čas na uverejnenie ESDS. EIB rozhodla, že by to malo byť po prijatí rozhodnutia o financovaní, pretože ESDS možno považovať za konečné až po schválení úverov. Uviedli, že rada môže požiadať útvary o zmenu obsahu ESDS alebo dokonca prijať rozhodnutie o nefinancovaní projektu. Zástupcovia EIB uviedli, že toto odôvodnenie možno nájsť v odpovedi EIB na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ako aj v jej odpovedi na predbežné zistenia ombudsmanky vo veci 1065/2020/PB. Podľa zástupcov EIB slúžia ESDS v rôznych fázach schvaľovacieho procesu na rôzne účely: pred schválením projektu majú slúžiť ako podklad pre rozhodovací proces poskytnutím technického stanoviska útvarov k projektu a po schválení projektu majú informovať verejnosť o príslušnom environmentálnom a sociálnom posúdení schváleného projektu, ktoré vykonali útvary EIB, vrátane požiadaviek schválených riadiacimi orgánmi EIB pre túto konkrétnu operáciu.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa potom opýtal, či EIB posúdila postupy iných finančných inštitúcií, pokiaľ ide o proaktívne zverejňovanie podobných informácií.

Zástupcovia EIB potvrdili, že poznajú postupy iných inštitúcií a tento aspekt preskúmali pri každom preskúmaní politiky transparentnosti EIB. EIB je súčasťou pracovnej skupiny zloženej z medzinárodných finančných inštitúcií, ktorá sa zameriava na otázky transparentnosti a angažovanosti. Analýzy vykonané v súvislosti s proaktívnym zverejňovaním informácií o životnom prostredí v rámci tejto skupiny neboli nikdy presvedčivé, pretože existuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú postupy rôznych inštitúcií. To komplikuje porovnanie. Zástupcovia EIB zdôraznili, že na rozdiel od ostatných členov tejto pracovnej skupiny je EIB orgánom EÚ a ako taká podlieha zásade transparentnosti zakotvenej v zmluvách, ako aj nariadeniu o Aarhuskom dohovore, ktoré EIB vykonáva prostredníctvom svojej politiky transparentnosti.

Zástupcovia EIB sa odvolali na článok 2 ods. 1 písm. e) nariadenia o Aarhuskom dohovore a na vylúčenie stanovené pre finančné plány a programy týkajúce sa životného prostredia, v ktorých sa stanovuje, ako by sa mali financovať konkrétne projekty alebo činnosti. Zástupcovia EIB sa okrem toho odvolávali na ACCC/C/2007/21 [5] a na zistenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru, podľa ktorých vo všeobecnosti rozhodnutie finančnej inštitúcie poskytnúť úver alebo inú finančnú podporu z právneho hľadiska nie je rozhodnutím povoliť činnosť, ako sa uvádza v článku 6 dohovoru.

Zástupcovia EIB potom uviedli, že pokiaľ ide o spolufinancovanie s inými finančnými inštitúciami, uzatvárajú sa dohody o tom, ako by sa mali vykonávať rôzne požiadavky na zverejňovanie informácií o životnom prostredí.

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa opýtal, či EIB v súvislosti s týmito projektmi spolufinancovania v dôsledku pravidiel a požiadaviek iných inštitúcií uverejňuje informácie v skoršej fáze, ktoré by za normálnych okolností uverejnila až po schválení projektu alebo uzavretí finančnej dohody v súlade so svojou politikou transparentnosti.

Zástupcovia EIB uviedli, že tieto aspekty sa zvyčajne pred hodnotením prerokúvajú s ostatnými finančnými inštitúciami, keďže sa vynakladá úsilie, aby sa nezdvojovali informácie dostupné verejnosti. Uviedli tiež, že v rámci týchto diskusií ostatné finančné inštitúcie uznávajú, že EIB je viazaná právnym rámcom EÚ, a preto možno bude musieť dodržiavať prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o zverejňovanie environmentálnych a sociálnych informácií.

Vyšetrovací tím ombudsmanky informoval zástupcov EIB, že ombudsmanka pracuje na zadaní štúdie výskumnej službe Európskeho parlamentu s cieľom porovnať postupy medzinárodných finančných inštitúcií, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o životnom prostredí. Vyšetrovací tím ombudsmanky informoval zástupcov EIB, že budú informovať EIB o pokroku v štúdii, keďže táto štúdia sa v súčasnosti pripravuje.

Zástupcovia EIB vzali na vedomie informácie, ktoré poskytol vyšetrovací tím ombudsmanky, a vyjadrili záujem nadviazať na uvedenú štúdiu pred jej dokončením. Zástupcovia EIB napokon zopakovali, že EIB pravidelne spolupracuje so zainteresovanými stranami na svojich konkrétnych operáciách a projektoch, a informovali vyšetrovací tím ombudsmanky, že okrem žiadosti predloženej sťažovateľom nebola EIB za posledných 10 rokov schopná identifikovať žiadnu inú žiadosť o prístup k návrhu ESDS.

Niektoré informácie vymenené počas stretnutia EIB považovala za dôverné a boli zahrnuté do dôvernej prílohy.

Záver zasadnutia

Vyšetrovací tím poďakoval zástupcom EIB za ich čas a poskytnuté vysvetlenia a stretnutie sa skončilo.

Brusel 20. apríla 2023

Jennifer KING Oana MARIN

referent pre otázky právnych expertov

[1] Projekt programu trvalo udržateľnej dopravy BRT3 v Nairobi: https://www.eib.org/en/projects/all/20150460.

[2] Článok 4.8 vykonávacích predpisov európskeho ombudsmana.

[3] Politika transparentnosti EIB: https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_group_transparency_policy_2021_en.pdf.

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32006R1367.

[5] https://unece.org/env/pp/cc/accc.c.2007.21_european-community