- SK Slovenčina
Výročná správa za rok 2025
Výročná správa - Datum Streda | 22 apríla 2026
Predslov
Vo februári 2025 som nastúpila do funkcie s pevným odhodlaním, že ochrana práv občanov v celej Európe bude ústredným bodom mojej práce. O rok neskôr, v rýchlo sa meniacej Európe, je tento záväzok stále rovnako dôležitý ako kedykoľvek predtým. Naše spoločné hodnoty a demokratické systémy čelia závažným výzvam – geopolitickému napätiu, technologickým zmenám a narastajúcemu oslabovaniu dôvery verejnosti.
V časoch neistoty občania oprávnene očakávajú viac: väčšiu transparentnosť, väčšiu zodpovednosť a zmysluplnejšie zapojenie. Inštitúcie a činitelia s rozhodovacou právomocou sa zároveň často ocitajú pod tlakom, keď sa musia vyznať v zložitých postupoch a zároveň sa snažia dosiahnuť hmatateľné výsledky. Rozdiely medzi očakávaniami a skutočnými výsledkami sa môžu rýchlo zväčšovať.
V tejto kľúčovej chvíli sa činnosť európskeho ombudsmana ukazuje nielen ako relevantná, ale aj ako nevyhnutná, keďže predstavuje základnú záruku, ktorá presadzuje zodpovednosť a chráni práva občanov práve vtedy, keď je to najviac potrebné.
Ombudsman ako nezávislý a nestranný predstaviteľ pomáha preklenúť priepasť medzi občanmi a inštitúciami. Tým posilňujeme puto dôvery, ktoré nielen udržuje naše demokratické inštitúcie, ale aj zaručuje, že európsky projekt zostane verný svojim základným hodnotám a zásadám.
Vyšetrovanie súhrnného balíka opatrení v oblasti udržateľnosti jasne poukazuje na výzvy, ktorým čelí európske rozhodovanie v prostredí trvalého krízového riadenia. Vzhľadom na to, že tvorba politík EÚ sa v reakcii na geopolitické a technologické tlaky zrýchľuje, naliehavosť sa stáva bežnou praxou. Rýchlosť však nemôže byť na úkor legitimity. Z mojich zistení vyplynulo, že rýchle legislatívne opatrenia musia ísť ruka v ruke s dodržiavaním základných zásad EÚ. Aj rýchlejšie prijímanie zákonov si vyžaduje pevné demokratické základy.
Pri riešení týchto výziev je najdôležitejšia podpora a zabezpečenie dobrej správy vecí verejných. Moje stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi inštitúcií EÚ v roku 2025 predstavovali dôležitý krok k posilneniu prístupu zameraného na hľadanie riešení. Prostredníctvom konštruktívneho dialógu založeného na dôvere pomáhame inštitúciám dosahovať výsledky a zároveň dodržiavať zásady participácie, transparentnosti a zodpovednosti, ktoré sú základnými normami správnej administratívnej praxe.
Ďalším základným prvkom dobrej správy vecí verejných je transparentnosť. Významná časť našej práce sa zameriava na zabezpečenie prístupu verejnosti k dokumentom, čím občanom umožňujeme sledovať a kontrolovať rozhodovacie procesy. V tejto oblasti sú naďalej potrebné zlepšenia, najmä pokiaľ ide o včasné a konzistentné vybavovanie žiadostí o prístup. Posilňovaním týchto postupov by sa upevnila zodpovednosť a dôvera verejnosti.
Keď náš úrad v roku 2025 oslávil tri desaťročia svojej činnosti, museli sme zároveň čeliť rekordnému počtu sťažností. Tento nárast môže byť odrazom väčšej informovanosti o našej úlohe, ako aj o právach občanov vyplývajúcich z práva EÚ. Odráža to aj širšie trendy digitálnej éry: lepšiu dostupnosť administratívnych procesov, meniace sa očakávania v oblasti rýchlosti reakcií a rastúci vplyv umelej inteligencie na verejnú správu. Táto dynamika prináša významné príležitosti, ale aj nové požiadavky.
Moji predchodcovia často charakterizovali tento úrad ako malú inštitúciu s veľkým mandátom. Tento mandát je teraz zakotvený v stratégii, ktorú som prijala a ktorá sa opiera o tri piliere: pozorné načúvanie sťažnostiam občanov, využívanie našich rozhodovacích právomocí s rozvahou a s ohľadom na dosah našich rozhodnutí a posilňovanie partnersttiev, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality správy EÚ. Tieto priority spoločne tvoria základ našej práce, ktorá vytvára konštruktívne spojenia medzi Európanmi a inštitúciami EÚ.
Ďalšou ústrednou zložkou tejto stratégie je prevádzková výnimočnosť. V roku 2026 sa zameriame na prispôsobenie našej vnútornej organizácie meniacim sa požiadavkám, posilnenie našich kapacít v oblasti umelej inteligencie a zabezpečenie toho, aby technologický rozvoj sprevádzali primerané ochranné opatrenia.
Rovnako dôležitá zostáva jasná komunikácia. Stále častejšie plníme úlohu „kvalifikovaných prekladateľov“ medzi inštitúciami a občanmi a vysvetľujeme zložité administratívne postupy zrozumiteľným jazykom. Podpora zrozumiteľného jazyka nie je otázkou štýlu. Je to otázka prístupnosti a spravodlivosti.
Naše odhodlanie sa napokon prejavuje aj v našej práci v rámci Európskej siete ombudsmanov, ktorú mám česť koordinovať. Našou spoluprácou v rámci celej Európy sa posilňujú administratívne normy a podporuje vzájomné vzdelávanie. V rámci príprav na 30. výročie založenia siete v roku 2026 využijeme tento míľnik na zdôraznenie nášho spoločného príspevku k zachovaniu dobrej správy vecí verejných v celej Európe.
S blížiacim sa rokom 2026 je naša zodpovednosť ako strážcov spravodlivosti, transparentnosti a zodpovednosti vystavená skúške v podobe rôznych výziev, ktoré si vyžadujú ostražitosť a vodcovské schopnosti. Musíme naďalej presadzovať dobrú správu vecí verejných, a to nie ako abstraktný ideál, ale ako základ Únie, ktorá počúva svojich občanov.
„V úrade európskeho ombudsmana budeme posilňovať naše odhodlanie, spoluprácu a neochvejné odhodlanie dodržiavať naše spoločné európske hodnoty s cieľom chrániť demokraciu – – a to prostredníctvom jednej sťažnosti, jedného riešenia a jedného rozhodnutia po druhom.”
Teresa Anjinhová, európska ombudsmanka
1. Stratégia
Budovať dôveru, podnecovať zmeny
Stratégia európskeho ombudsmana na roky 2025 – 2029
Európska ombudsmanka uverejnila v novembri svoju stratégiu pre úrad na roky 2025 – 2029. Táto stratégia bude usmerňovať činnosť úradu od vybavovania sťažností až po externé aktivity, komunikáciu a vnútornú správu.
Majú štyri celkové ciele – posilniť postavenie občanov, dosiahnuť pozitívnu zmenu, posilniť partnerstvá a podporiť kvalitu a efektívnosť činností:
- Posilniť postavenie občanov: zvýšiť povedomie občanov a občianskej spoločnosti o úlohe európskeho ombudsmana a zabezpečiť, aby boli ich hlasy vypočuté a aby sa dodržiavali ich práva.
- Dosiahnuť pozitívnu zmenu: byť hybnou silou inštitucionálnej zmeny a posilňovať dobrú správu podporovaním spravodlivosti, integrity, transparentnosti a dôvery.
- Posilniť partnerstvá: nadväzovať a rozvíjať vzťahy založené na spolupráci so zainteresovanými stranami, ktoré môžu podporiť a zvýšiť efektívnosť úradu ombudsmana pri ochrane práv občanov a presadzovaní dobrej správy.
- Podporiť kvalitu a efektívnosť činností: podporovať výhľadový, prispôsobivý úrad ombudsmana orientovaný na služby, ktorý je príkladom osvedčených postupov, využíva inovácie a reaguje na meniace sa trendy a potreby.
Tieto ciele vychádzajú zo zásad a hodnôt úradu, medzi ktoré patrí spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie s ľuďmi a organizáciami, dodržiavanie najvyšších štandardov profesionálneho správania a podpora konštruktívneho dialógu a spolupráce s inštitúciami a zainteresovanými stranami.
Vykonávanie tejto stratégie sa bude monitorovať prostredníctvom ročného plánu spolu s merateľnými ročnými cieľmi, aby sa prispelo k dosiahnutiu jej cieľov a priorít.
2. Rok 2025 v skratke
Kľúčové prípady
Jav otáčavých dverí
Prvé vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, ktoré začala ombudsmanka, sa zameriava na to, ako agentúry EÚ riešia jav otáčavých dverí. Vzhľadom na to, že agentúry prispievajú k tvorbe politík týkajúcich sa rôznych oblastí – od liekov cez bezpečnosť potravín až po obranu –, je dôležité, aby sa pravidlá upravujúce prechod zamestnancov EÚ do súkromného sektora riadne uplatňovali.
Naliehavé rozhodovanie
Medzi kľúčové otázky, ktorými sa ombudsmanka zaoberala v roku 2025, patrilo aj to, ako zabezpečiť zodpovednosť v prípadoch prijímania naliehavých rozhodnutí. Touto otázkou sa zaoberali tri vyšetrovania, ktoré sa týkali legislatívnych návrhov na zjednodušenie pravidiel pre poľnohospodárov, na zjednodušenie pravidiel v oblasti udržateľnosti podnikov a na boj proti prevádzačstvu.
Umelá inteligencia
Ďalšia kľúčová téma vyšetrovaní v roku 2025 sa týkala umelej inteligencie vrátane spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje transparentnosť, inkluzívnosť a zodpovednosť pri prijímaní harmonizovaných noriem pre umelú inteligenciu.
Štatistika v skratke
3 490
počet vybavených nových sťažností: nárast o 54 % v porovnaní s rokom 2024
492
počet začatých konaní: nárast o 19 % v porovnaní s rokom 2024
35 %
vyšetrovaní sa týkalo otázok transparentnosti
Prejavy v centre pozornosti
„Ombudsmani nie sú len ľudia, ktorí vybavujú sťažnosti alebo riešia problémy. „Sme iniciátori a pedagógovia.“
Uvítací príhovor na konferencii Európskej siete ombudsmanov v roku 2025
„[…] práva osôb so zdravotným postihnutím nie sú osobitnými právami. Sú to rovnaké práva […]“
Práca európskeho ombudsmana vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím
„Spoluprácou – presadzovaním transparentnosti, spravodlivosti a zodpovednosti – posilňujeme právny štát.“
Monitorovanie dodržiavania zásad právneho štátu Európskou úniou
Prehľad roka
3. Kľúčové témy
Úrad ombudsmana pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám, ktoré čelia problémom s administratívou EÚ. Problémy sa môžu týkať ťažkostí súvisiacich s účasťou občanov na rozhodovaní, oneskorení alebo odmietnutí v súvislosti s poskytnutím prístupu k dokumentom, problémov v oblasti integrity, porušovaní základných práv a zmluvných problémov. Nasledujúce časti prinášajú prehľad hlavných vyšetrovaní týkajúcich sa konkrétnych oblastí.
3.1. Participatívne rozhodovanie
Participatívne rozhodovanie bolo v roku 2025 kľúčovou témou pre Úrad európskeho ombudsmana, keďže organizácie občianskej spoločnosti podávali sťažnosti na spôsob, akým Európska komisia zjednodušovala existujúce právne predpisy alebo zavádzala nové právne predpisy s cieľom splniť nové politické priority.
Odporúčanie týkajúce sa súhrnného balíka opatrení I, spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a boja proti prevádzačstvu migrantov
V novembri ombudsmanka vydala zistenie o nesprávnom úradnom postupe po tom, čo zistila viacero procesných nedostatkov pri príprave štyroch právnych predpisov. Legislatívne návrhy sa týkali vykazovania informácií o udržateľnosti podnikov, spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a boja proti prevádzačstvu migrantov.
Na základe vyšetrovania sa zistilo, že Komisia pri príprave týchto legislatívnych návrhov nedodržala niektoré časti svojich vlastných pravidiel v oblasti lepšej právnej regulácie, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby legislatívny proces vychádzal z dôkazov, bol transparentný a inkluzívny.
Procesné nedostatky zistené pri vyšetrovaniach ombudsmanky zahŕňali nedostatočné odôvodnenie naliehavosti legislatívnych návrhov pre verejnosť a nezdokumentovanie odôvodnenia odchýlenia sa od vnútorných pravidiel tvorby právnych predpisov. Okrem toho sa vyskytli aj ďalšie problémy, ktoré sa týkali konkrétne jednotlivých legislatívnych návrhov.
V dvoch výhľadových odporúčaniach pre Komisiu ombudsmanka požiadala Komisiu, aby zabezpečila predvídateľné, konzistentné a objektívne uplatňovanie pravidiel v oblasti lepšej právnej regulácie a aby budúca naliehavá príprava legislatívnych návrhov bola vždy transparentná, založená na dôkazoch a inkluzívna.
Ombudsmanka predložila aj niekoľko návrhov v súvislosti s nadchádzajúcou revíziou pravidiel v oblasti lepšej právnej regulácie. Medzi ne patrí spresnenie minimálnych noriem pre konzultácie so zainteresovanými stranami v rámci naliehavých postupov a požiadavka, aby sa pri všetkých legislatívnych návrhoch vykonávali posúdenia vplyvu na klímu.
Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby jej do 25. februára 2026 poslala podrobnú odpoveď na jej odporúčanie.
Ombudsmanka víta rozhodnutie EIB aktívne zverejňovať viac údajov o vplyve na životné prostredie a spoločnosť
Na základe žiadosti úradu ombudsmana Európska investičná banka (EIB) oznámila, že začne zverejňovať svoje environmentálne a sociálne posudky k projektom realizovaným mimo EÚ, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, a to ešte pred prijatím rozhodnutí o financovaní zo strany jej správnej rady. To by malo verejnosti umožniť zmysluplnejšie sa podieľať na posudzovaní environmentálnych a sociálnych aspektov projektov, ktorých financovanie EIB zvažuje.
Opatrenia sa vykonali po vyšetrovaní týkajúcom sa odmietnutia banky poskytnúť prístup verejnosti k environmentálnemu a sociálnemu hodnoteniu projektu v Nairobi v Keni, ako aj jej všeobecnej praxe nezverejňovať takéto informácie dovtedy, kým sa neprijmú rozhodnutia o financovaní. Ombudsmanka uvítala nové opatrenia.
3.2. Zodpovednosť v rámci rozhodovania
Vyšetrovanie týkajúce sa vypracovania noriem EÚ pre umelú inteligenciu
Ombudsmanka začala vyšetrovanie spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje transparentnosť, inkluzívnosť a zodpovednosť pri prijímaní harmonizovaných noriem týkajúcich sa umelej inteligencie. Sťažovateľ, ktorým bola organizácia občianskej spoločnosti, vyjadril obavy v súvislosti s tým, že orgány pre normalizáciu zodpovedné za vypracúvanie noriem pre Komisiu – Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) – nemajú povinnosť zverejňovať informácie o osobách, ktoré na nich pracujú, a nezverejňujú zápisnice zo svojich zasadnutí. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia nezabezpečila vyvážené zastúpenie záujmov v procese normalizácie. Komisia požiadala orgány pre normalizáciu, aby vypracovali harmonizované normy a zabezpečili, že prispejú k minimalizácii rizík vyplývajúcich z umelej inteligencie pre bezpečnosť a základné práva. Ombudsmanka sa opýtala Komisie na zloženie skupiny, ktorá vypracúva normy, na pravidlá transparentnosti uplatňované orgánmi pre normalizáciu, na to, ako Komisia riadi a monitoruje proces normalizácie a ako bude preskúmavať jeho výsledky.
Komisia nerieši zdržania v postupe schvaľovania chemických látok
Ombudsmanka ukončila vyšetrovanie svojho úradu týkajúce sa spôsobu, akým Európska komisia rozhoduje o žiadostiach spoločností týkajúcich sa autorizácií mimoriadne nebezpečných chemikálií, a dospela k záveru, že Komisia nevyriešila problém s dlhými zdržaniami v tomto procese. Úrad ombudsmana v roku 2024 zistil nesprávny úradný postup a požiadal Komisiu, aby skrátila dlhú dobu potrebnú na prípravu návrhov rozhodnutí o autorizácii podľa nariadenia EÚ o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH).
Komisia však vo svojej odpovedi nereagovala na odporúčanie úradu ombudsmana, aby prehodnotila svoje zdĺhavé vnútorné postupy, a ani neprijala odporúčanie, aby žiadosti obsahujúce nedostatočné informácie boli bezodkladne zamietnuté, čím by sa zabránilo, aby tieto spoločnosti naďalej používali nebezpečné látky v EÚ.
Ombudsmanka zopakovala, že Komisia musí podniknúť ďalšie kroky na úplné vykonávanie cieľov nariadenia REACH a nedávnej judikatúry, aby sa predišlo zdĺhavým oneskoreniam v riadení rizík chemických látok.
3.3. Transparentnosť
Otázky transparentnosti, a najmä žiadosti o prístup k dokumentom, tvorili aj v roku 2025 najväčší podiel (35 %) vyšetrovaní. Cieľom ombudsmanky je zabezpečiť, aby administratíva EÚ dôsledne a spravodlivo uplatňovala právo upravujúce prístup k dokumentom EÚ (nariadenie č. 1049/2001). To znamená, že žiadatelia o dokumenty by mali buď včas získať dokumenty, o ktoré žiadajú, alebo dostať riadne odôvodnenie, prečo im nebol udelený prístup.
Odmietnutie Európskej komisie sprístupniť verejnosti správu o posúdení rizík vypracovanú spoločnosťou X
Keďže zákon o digitálnych službách je kľúčovým právnym predpisom EÚ na stanovenie zodpovednosti v oblasti digitálnych služieb a zabezpečenie bezpečného online prostredia pre používateľov, ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup v prípade, keď Európska komisia odmietla analyzovať posúdenie rizík platformy sociálnych médií X na účely zverejnenia. Keď novinár požiadal o prístup k správe spoločnosti X, Komisia to odmietla s odôvodnením, že vo všeobecnosti možno predpokladať, že zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné záujmy spoločnosti, ako aj prebiehajúce vyšetrovanie týkajúce sa jej súladu s aktom o digitálnych službách. Ombudsmanka konštatovala, že je neprimerané, aby Komisia uplatňovala všeobecnú domnienku nezverejnenia. Hoci spoločnosť X sama zverejnila správu s redigovanými časťami, ombudsmanka odporučila, aby Komisia vykonala individuálne posúdenie dokumentu na účely zverejnenia. Ombudsmanka požiadala, aby cieľom posúdenia bolo poskytnúť novinárovi čo najširší prístup, prípadne aj k úpravám, ktoré spoločnosť urobila.
Vyšetrovanie spôsobu, akým Komisia riešila žiadosť o prístup k textovej správe týkajúcej sa rokovaní s Mercosurom
Ombudsmanka začala prešetrovanie toho, ako Komisia riešila žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcu sa textovej správy, ktorú jej predseda dostal od francúzskeho prezidenta v súvislosti s obchodnými rokovaniami s krajinami Mercosuru. Komisia sťažovateľovi, novinárovi, vysvetlila, že na základe platných interných pravidiel dospela k záveru, že neexistuje povinnosť zaregistrovať predmetnú textovú správu. Okrem toho bola na telefóne predsedu aktivovaná funkcia miznúcich správ. Úrad ombudsmana požiadal o nahliadnutie do dokumentov, v ktorých sú podrobne opísané kroky, ktoré Komisia podnikla pri vybavovaní tejto žiadosti o prístup k informáciám. Úrad tiež požiadal o poskytnutie dokumentov, ktoré vysvetľujú politiku Komisie týkajúcu sa používania služobných mobilných telefónov a uchovávania textových správ a rýchlych správ.
Oneskorenia pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom
V roku 2025 pokračovali vyšetrovania týkajúce sa zdĺhavých oneskorení Komisie pri vybavovaní žiadostí o prístup vrátane žiadosti týkajúcej sa zápisníc zo zasadnutí skupiny pre spoluprácu v oblasti sietí a informačných systémov, skupiny, ktorú zriadila Komisia s cieľom diskutovať o otázkach kybernetickej bezpečnosti. Hoci Komisia napokon poskytla široký prístup k predmetným dokumentom, na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie svojho pôvodného rozhodnutia (opakovaná žiadosť) odpovedala až po uplynutí takmer jedného roka.
Presadzovanie pozitívnych zmien
V priebehu roka viedlo niekoľko vyšetrovaní úradu ombudsmana k zlepšeniu prístupu pre osoby a organizácie, ktoré požiadali o dokumenty.
1.Jedna vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s návrhom Komisie na uplatňovanie „postupu pre právny štát“ v Maďarsku. Komisia identifikovala štrnásť dokumentov, ktoré spadajú do rozsahu žiadosti, a sprístupnila všetky okrem častí troch dokumentov. Po intervencii ombudsmanky Komisia poskytla úplný prístup k požadovaným dokumentom.
Vec 646/2024/PVV
2.Vyšetrovanie týkajúce sa Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA) viedlo k tomu, že agentúra prešla od udelenia prístupu k dvom zo 76 dokumentov týkajúcich sa prijímacích podmienok vo viacerých cyperských zariadeniach na riadenie migrácie k udeleniu prístupu k 64 zostávajúcim dokumentom.
Vec 724/2024/AML
3.Dve vyšetrovania týkajúce sa Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) viedli k tomu, že agentúra poskytla širší prístup k výmenám informácií s Komisiou o návrhu nariadenia o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí online a boji proti nemu a k e-mailom, ktoré si vymenila s organizáciou, ktorá pôsobí v oblasti boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.
Veci: 1372/2024/OAM a 2219/2024/OAM
4.Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) aktualizovala svoju vnútornú politiku týkajúcu sa vybavovania žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadateľom o dokumenty poskytol zoznam dokumentov, ktoré agentúra ENISA identifikuje v prípadoch, keď nie je možné poskytnúť prístup alebo ho možno poskytnúť len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Zlepšenia, ktoré ombudsmanka uvítala ako ústretové voči občanom, nasledovali po vyšetrovaní týkajúcom sa žiadosti o prístup k dokumentom v súvislosti s vyšetrovaním Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) týkajúcim sa pochybenia jedného zo zamestnancov agentúry ENISA.
Vec 1689/2024/MIG
3.4. Normy integrity
Ako agentúry EÚ riešia prípady otáčavých dverí
Ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa toho, ako agentúry EÚ riešia jav otáčavých dverí. Tieto agentúry prispievajú k realizácii politík EÚ v širokej škále oblastí. Vyšetrovanie sa zameriava na 15 agentúr, ktorých práca zahŕňa významný kontakt so súkromným sektorom, a skúma sa v ňom, ako riešili nedávne prípady javu otáčavých dverí týkajúce sa členov správnych rád a vedúcich pracovníkov. Agentúry boli tiež požiadané o informácie o politikách, ktoré uplatňujú pri riešení takýchto prípadov, vrátane pravidiel týkajúcich sa plánovaných činností po skončení mandátu a po ukončení služby, ako aj o kritériách a usmerneniach používaných pri posudzovaní obmedzení po skončení zamestnania.
Toto vyšetrovanie nadväzuje na predchádzajúcu iniciatívu úradu ombudsmana zameranú na to, ako Európska komisia rieši prechod zamestnancov EÚ na podobné pracovné pozície v súkromnom sektore. Cieľom je zabezpečiť spoločné chápanie toho, čo je jav otáčavých dverí, ako aj jednotné uplatňovanie pravidiel na zmiernenie potenciálnych situácií konfliktu záujmov. Výsledky vyšetrovania sa očakávajú začiatkom roka 2026.
Jav otáčavých dverí v Európskej komisii
Činnosť úradu ombudsmana v oblasti javu otáčavých dverí v priebehu rokov upozornila inštitúcie EÚ na to, aké dôležité je riešiť túto otázku dôrazne a jednotne. V roku 2025 sa tento efekt jasne prejavil, keď Komisia vykonala dôkladné posúdenie toho, či bývalý úradník EÚ z jej útvaru pre hospodársku súťaž môže pracovať na konkrétnom prípade v oblasti hospodárskej súťaže, ktorým sa zaoberá Komisia, pre svojho nového zamestnávateľa. V nadväznosti na svoje posúdenie, v ktorom sa skúmali skutočné, potenciálne a vnímané konflikty záujmov, Komisia dospela k záveru, že bývalý zamestnanec by nemal pracovať na danom prípade. Ombudsmanka uvítala tento prístup vo svojom rozhodnutí o ukončení vyšetrovania v tejto veci.
Európska komisia sprísňuje opatrenia týkajúce sa konfliktu záujmov pre odborníkov hodnotiacich projekty v rámci Európskeho obranného fondu
V nadväznosti na samostatné vyšetrovanie Komisia zaviedla opatrenia na zabezpečenie toho, aby externí odborníci, ktorí hodnotia návrhy projektov pre Európsky obranný fond (EDF), nemali žiadny konflikt záujmov. Medzi tieto opatrenia patrí požiadavka, aby kandidáti na odborné pozície uviedli členov rodiny, ktorí majú väzby na obranný priemysel, a aby opísali svoje priame finančné investície do spoločností pôsobiacich v obrannom priemysle. Medzi ďalšie kroky patrilo vylepšenie IT nástroja na riadenie hodnotenia návrhov v rámci EDF tak, aby dokázal automaticky vyhľadávať informácie o potenciálnych konfliktoch záujmov nad rámec údajov, ktoré už poskytli samotní experti. Ombudsmanka uvítala nové opatrenia.
Európska komisia vykonáva opatrenia týkajúce sa pracovných ciest zamestnancov platených tretími stranami
Na základe ďalšieho vyšetrovania prijala Komisia opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby služobné cesty zamestnancov hradené tretími stranami neviedli ku vzniku konfliktu záujmov. Komisia sa dohodla, že bude zaznamenávať, aké tretie strany hradia služobné cesty zamestnancov a aké náklady znášajú, ako aj svoje posúdenia potenciálnych a vnímaných konfliktov záujmov. V rámci vyšetrovania sa skúmalo, ako Komisia posudzovala a zmierňovala potenciálne konflikty záujmov súvisiace so služobnými cestami, a to po tom, čo vyšlo najavo, že bývalý generálny riaditeľ Komisie cestoval do Kataru a prijal pohostinnosť hradenú tretími stranami. Ombudsmanka privítala konštruktívny prístup Komisie k tejto veci.
3.5. Základné práva
Monitorovanie prostriedkov EÚ poskytnutých v rámci operácií riadenia hraníc
Úrad ombudsmana uzavrel začiatkom roka 2025 vyšetrovanie spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie základných práv v kontexte finančných prostriedkov EÚ poskytnutých Grécku na riadenie hraníc, a predložil niekoľko návrhov na zlepšenie. Naliehavo vyzvala Komisiu, aby počas vykonávania programu zaviedla usmernenia na posudzovanie dodržiavania základných práv. Zazneli tiež návrhy týkajúce sa transparentnosti procesu monitorovania a opatrení na posilnenie zapojenia občianskej spoločnosti.
V reakcii na tieto návrhy Komisia uviedla, že bude naďalej úzko spolupracovať s gréckymi orgánmi s cieľom zabezpečiť spoľahlivý systém monitorovania vyšetrovaní týkajúcich sa podozrení z porušenia základných práv a zabezpečiť potrebné následné opatrenia. Uviedla tiež, že požiada grécke orgány o zverejnenie ďalších relevantných dokumentov s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a bude požadovať aktívnejšiu účasť organizácií občianskej spoločnosti.
Dodržiavanie ľudských práv v kontexte memoranda o porozumení medzi EÚ a Tuniskom
V reakcii na vyšetrovanie úradu ombudsmana, ako chce Komisia zaručiť dodržiavanie ľudských práv v kontexte memoranda o porozumení medzi EÚ a Tuniskom, Komisia uviedla, že bude nabádať príslušné delegácie EÚ, implementujúcich partnerov a partnerské krajiny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania základných práv, vrátane zavedenia mechanizmov na podávanie sťažností, ktoré budú prijímať podnety týkajúce sa porušovania ľudských práv.
Doba, ktorú Európska komisia potrebuje na uzavretie postupu v prípade nesplnenia povinnosti
Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup v súvislosti s tým, ako dlho trvalo Komisii uzavrieť postup v prípade nesplnenia povinnosti – začatý v roku 2016 – proti Španielsku v súvislosti s dodržiavaním pravidiel EÚ v oblasti environmentálneho hluku. Toto zistenie vyplynulo zo sťažnosti skupiny občanov, ktorých trápil hluk z letiska v Španielsku. Ombudsmanka zistila, že počas troch rokov neboli zaznamenané žiadne náznaky toho, že by Komisia podnikla akékoľvek kroky. Ombudsmanka konštatovala, že vzhľadom na závažné dôsledky pre verejné zdravie očakáva, že Komisia bude postup v prípade nesplnenia povinnosti riešiť prioritne.
Neposkytnutie jasných informácií o príslušnej lehote na podanie sťažnosti
Na základe prešetrenia ombudsmanka požiadala Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby v budúcnosti pri informovaní dotknutej osoby o ukončení vyšetrovania poskytoval včasné a jasné informácie o možnosti obrátiť sa na kontrolóra procesných záruk. Tento návrh prišiel po tom, ako sa na základe vyšetrovania ukázalo, že úrad OLAF neposkytol dotknutej firme jasné informácie o lehote na podanie sťažnosti. Znamenalo to, že spoločnosť podala sťažnosť po uplynutí stanovenej lehoty a kontrolór ju zamietol.
3.6. Zamestnanci EÚ
Ombudsmanka sa v roku 2025 zaoberala viacerými sťažnosťami týkajúcimi sa Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO). Ombudsmanka vo viacerých vyšetrovaniach zistila, že úrad EPSO konal primerane, ale v jednom vyšetrovaní zistila nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o spôsob, akým riešil sťažnosť týkajúcu sa technických problémov počas testovania na diaľku v rámci výberového konania zamestnancov. V rámci iného vyšetrovania ombudsmanka navrhla, aby EPSO v budúcnosti poskytovalo jasné a úplné odpovede uchádzačom, ktorí požiadali o preskúmanie. V odpovedi by mali byť informovaní o tom, či sa uskutočnilo preskúmanie, a o dôvodoch rozhodnutia úradu EPSO. V rámci ďalšieho vyšetrovania ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup v spôsobe, akým EPSO vybavilo žiadosť uchádzačky, ktorá nedávno porodila a chcela si preložiť termín ústnej skúšky.
Riešenie obvinení z obťažovania
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) v roku 2025 uviedol, že bude realizovať návrhy úradu ombudsmana týkajúce sa toho, ako zlepšiť svoje vyšetrovania obvinení z obťažovania. Toto nadväzuje na rozhodnutie z minulého roka, v ktorom úrad ombudsmana konštatoval nesprávny úradný postup v súvislosti s časom, ktorý OLAF potreboval – takmer tri roky – na uzavretie vyšetrovania údajného obťažovania zo strany zamestnanca jednej z agentúr EÚ. OLAF vo svojej odpovedi úradu ombudsmana uviedol, že súhlasí s tým, že potrebuje osobitné pravidlá týkajúce sa vyšetrovania obvinení z obťažovania a že má takisto v úmysle vydať internú príručku o osvedčených postupoch a normách pre tieto vyšetrovania.
3.7. Granty a zmluvy
Nesprávny úradný postup pri vybavovaní žiadosti o grant a obavy týkajúce sa možného konfliktu záujmov
Po vyšetrovaní ombudsmanka požiadala Európsku komisiu, aby sa v budúcnosti vyhla zamietnutiu žiadosti o grant na základe zjavnej administratívnej chyby. K zisteniam dospela po tom, ako Komisia zamietla žiadosť o grant – namiesto toho, aby požiadala o vysvetlenie –, pretože žiadateľ požiadal o financovanie z prostriedkov EÚ nad rámec maximálneho percentuálneho podielu povoleného v rámci výzvy. Ombudsmanka tiež zistila, že Komisia dostatočne neposúdila tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa možného konfliktu záujmov pri prideľovaní predmetnej dotácie.
Oneskorenia zo strany Európskej komisie pri vybavovaní platieb poskytovateľovi služieb a jeho subdodávateľovi
Ombudsmanka začala prešetrovanie týkajúce sa času, ktorý Komisii potrebuje na spracovanie platieb pre poskytovateľa služieb v rámci projektu „Posilnenie rozvoja a implementácie investičného programu Global Gateway v Latinskej Amerike a Karibiku“. Toto oneskorenie malo vplyv na vyplatenie subdodávateľa, ktorý poskytoval služby až do októbra 2024, avšak v máji 2025, keď podal sťažnosť na úrad ombudsmana, stále nedostal zaplatené. Na základe vyšetrovania ombudsmanky Komisia vyriešila túto záležitosť, ospravedlnila sa za oneskorenie a vyplatila nesplatenú sumu a súvisiace úroky poskytovateľovi služieb, ktorý následne sťažovateľovi zaplatil.
4. Sťažnosti a vyšetrovania: ako pomáhame verejnosti
Hlavnou úlohou úradu európskeho ombudsmana je pomáhať ľuďom a organizáciám, ktoré majú problémy s administratívou EÚ, a to vybavovaním sťažností, ktoré podajú. Úrad ombudsmana sa prostredníctvom vyšetrovaní zameriava nielen na riešenie týchto problémov, ale aj na podporu osvedčených administratívnych postupov v rámci inštitúcií EÚ.
Úrad ombudsmana pri riešení sťažností uplatňuje prístup zameraný na hľadanie riešení. Na dosiahnutie tohto cieľa úrad kladie dôraz na spoluprácu s inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ – ide o prístup, ktorý posilňuje dôveru voči administratíve EÚ a zároveň úradu ombudsmana umožňuje vykonávať svoje kontrolné úlohy úplne nezávisle.
Rôznorodý tím zamestnancov úradu vybavujúcich prípady a webové sídlo v rôznych jazykoch odrážajú záväzok komunikovať s osobami, ktoré sa na úrad obracajú so žiadosťou o pomoc, vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.
Hoci úrad ombudsmana nie je vždy schopný vyšetriť všetky prijaté sťažnosti, usiluje sa pomôcť všetkým, ktorí o pomoc požiadajú.
V roku 2025 došlo k prudkému nárastu počtu sťažností vybavovaných úradom ombudsmana, a to o 54 % viac ako v roku 2024. Predpokladá sa, že to čiastočne súvisí s tým, že sťažovatelia sa o existencii úradu ombudsmana dozvedeli práve vďaka používaniu nástrojov umelej inteligencie.
Je mimoriadne pozitívne, že verejnosť si čoraz viac uvedomuje práva občanov a našu prácu a že táto zvýšená informovanosť viedla k tomu, že počet vyšetrovaní, ktoré úrad ombudsmana začal za posledný rok, sa zvýšil o 19 %. Prudký nárast počtu sťažností a práca potrebná na ich spracovanie a analýzu zároveň výrazne zaťažili zdroje úradu.
To predstavuje obzvlášť veľkú výzvu v prípadoch, keď sú rady poskytované umelou inteligenciou nepresné, čo okrem iného viedlo k prudkému nárastu neprípustných sťažností (+86 %). Tieto sťažnosti sa často považujú za neprípustné, pretože sa sťažovateľ na začiatku neobrátil na príslušnú inštitúciu. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch by úrad sťažovateľovi odporučil, aby sa najskôr obrátil na príslušnú inštitúciu, v prípade mnohých z týchto nových sťažností sa stáva, že uvedená inštitúcia v skutočnosti nie je za danú vec zodpovedná.
Ďalšie sťažnosti vznikajú preto, lebo sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením inštitúcie EÚ, že nie je zodpovedná za daný problém. Sťažovateľ sa následne obrátil na úrad ombudsmana, ktorý po preskúmaní sťažnosti a argumentov nakoniec potvrdil, že orgán EÚ konal správne.
4.1. Typ a zdroj sťažností
4.1.1. Prehľad sťažností a strategických vyšetrovaní
Úrad ombudsmana môže otvoriť vyšetrovanie len v súvislosti so sťažnosťami, na ktoré sa vzťahuje jeho mandát a ktoré spĺňajú požadované „kritériá prípustnosti“, napríklad to, že sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti usiloval o vyriešenie záležitosti priamo s dotknutou inštitúciou.
Predmet vyšetrovaní úradu ombudsmana vychádza z jeho mandátu a prijatých sťažností. Okrem hlavnej práce na sťažnostiach však úrad môže využiť aj strategické vyšetrovania na riešenie širších systémových problémov v inštitúciách EÚ alebo za určitých okolností začať vyšetrovania z vlastného podnetu na základe sťažnosti podanej sťažovateľom mimo EÚ.
4.1.2. Strategické vyšetrovania a strategické iniciatívy v roku 2025
Okrem vyšetrovaní konkrétnych sťažností týkajúcich sa nesprávneho úradného postupu v inštitúciách EÚ európsky ombudsman má tiež právomoc iniciatívne pracovať na širších strategických záležitostiach. V rámci strategických vyšetrovaní sa vyšetrujú širšie systémové problémy, ktoré majú vplyv na inštitúcie EÚ, zatiaľ čo strategické iniciatívy sú skôr žiadosti o objasnenie než formálne vyšetrovania.
V roku 2025 ombudsmanka začala strategické vyšetrovanie toho, ako agentúry EÚ riešia prípady javu otáčavých dverí, a uzavrela tri strategické vyšetrovania. Dve z nich sa týkali otázok zodpovednosti – ako Komisia rieši situácie, keď tretie strany hradia služobné cesty a pohostenie pre jej zamestnancov a ako Komisia uplatňuje pravidlá týkajúce sa transparentnosti expertných skupín. Tretie uzavreté strategické vyšetrovanie sa týkalo riadenia rizík nebezpečných chemických látok Komisiou. Úrad tiež uzavrel jednu strategickú iniciatívu týkajúcu sa toho, ako Komisia zabezpečuje, aby revidované pravidlá upravujúce spoločný systém zdravotného poistenia pre zamestnancov EÚ (JSIS) zaručovali komplexné krytie zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím.
4.1.3. Sťažnosti, na ktoré sa mandát ombudsmana nevzťahuje
Úrad európskeho ombudsmana v roku 2025 spracoval rekordný počet sťažností (2 249) mimo svojho mandátu, a to často preto, že sa netýkali práce administratívy EÚ. Zdá sa, že tento nárast (+62 % v porovnaní s rokom 2024) je čiastočne dôsledkom využívania umelej inteligencie pri formulovaní sťažností. Sťažnosti mimo mandátu zo Španielska, z Nemecka a Poľska tvorili 32 % z celkového počtu takýchto sťažností. Španielsko predstavovalo 14 % a ostatné dve krajiny 10 % a 8 %.
Sťažnosti týkajúce sa verejných služieb a administratívnej transparentnosti boli najčastejšie, zatiaľ čo iné sa týkali celého radu otázok a inštitúcií vrátane vnútroštátnych súdov, zdravotnej starostlivosti a voľného pohybu osôb.
Ďalšie sťažnosti, ktoré úrad dostal, sa síce týkali inštitúcií EÚ, najmä Európskej komisie, avšak keďže sa vzťahovali na politickú činnosť alebo na prínos právnych predpisov, nespadali do pôsobnosti úradu ombudsmana.
Okrem sťažností podaných jednotlivcami, podnikmi alebo organizáciami dostal úrad ombudsmana aj niekoľko hromadných sťažností, ktoré nespadali do rámca jeho pôsobnosti. Týkali sa situácie na Blízkom východe, európskej obrannej iniciatívy „Pripravenosť 2030“ a anulovanie prezidentských volieb v Rumunsku v roku 2024.
Ombudsmanka odpovedala všetkým, ktorí sa na ňu obrátili so žiadosťou o pomoc, a to v jazyku ich sťažnosti alebo v jazyku, ktorý si vybrali. V odpovediach sa objasnil mandát úradu ombudsmana a v rámci možností sa sťažovateľom poskytli rady, aby sa obrátili na iné orgány, ktoré by im mohli pomôcť. Hoci išlo zvyčajne o národné a regionálne úrady ombudsmanov, ombudsmanka nasmerovala sťažovateľov aj na vnútroštátne orgány verejnej správy a iné organizácie na ochranu práv a spotrebiteľov v členských štátoch.
V závislosti od predmetu sťažnosti a v prípade potreby úrad tiež odporúčal sťažovateľom, aby sa obrátili na inštitúcie EÚ (predovšetkým na Európsku komisiu a Európsky parlament) alebo na celoeurópske siete, ako sú SOLVIT a Európske spotrebiteľské centrá.
Sťažovateľom, ktorí boli nespokojní s konkrétnymi právnymi predpismi EÚ, úrad ombudsmana zvyčajne odporučil, aby sa obrátili na Výbor pre petície Európskeho parlamentu. Sťažovateľom, ktorí nastolili otázky súvisiace s vykonávaním právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni, bolo odporučené, aby sa obrátili na vnútroštátnych alebo regionálnych ombudsmanov alebo na služby EÚ, ako sú Europe Direct, Vaša Európa a Európsky portál elektronickej justície.
Kľúčovým zlepšením v októbri 2025 bolo zavedenie štruktúrovaného procesu pre sťažnosti prijaté e-mailom. Namiesto toho, aby ich úrad zaznamenával do systému na spracovanie sťažností a vybavoval ich, teraz odpovedá štandardnou správou, v ktorej informuje o pôsobnosti úradu ombudsmana a odkazuje sťažovateľov na online formulár sťažnosti, ktorý ich prevedie základnými krokmi potrebnými na podanie úplnej sťažnosti v rámci tejto pôsobnosti.
Týmto prístupom sa zabezpečuje, aby sa e-mailové sťažnosti riešili podporným spôsobom, pričom sa sťažovateľom pomáha predkladať všetky požadované a relevantné informácie. Táto zmena mala rozhodujúci vplyv na zníženie podielu sťažností, ktoré nespadali do pôsobnosti úradu, z približne 67 % v prvých desiatich mesiacoch roka na 47 % v novembri a decembri 2025.
4.2. Na koho?
4.3. V akej veci?
4.4. Dosiahnuté výsledky
4.5. Vplyv a dosiahnuté výsledky
Jedným z hlavných cieľov úradu európskeho ombudsmana je dosiahnuť hmatateľné zlepšenia pre sťažovateľov a verejnosť v spôsobe fungovania administratívy EÚ. Úrad ombudsmana to dosahuje predkladaním návrhov vo forme riešení, odporúčaní a návrhov. Okrem toho môže takisto podnietiť inštitúciu, aby záležitosť vyriešila ešte pred predložením formálneho návrhu riešenia alebo odporúčania.
4.5.1. Miera prijatia
Miera prijatia je percentuálny podiel kladných odpovedí na celkový počet návrhov (riešení, odporúčaní a návrhov), ktoré úrad ombudsmana predložil. Keďže úrad ombudsmana dáva inštitúciám až šesť mesiacov na prijatie návrhov uvedených v jeho rozhodnutiach o ukončení vyšetrovania, miera prijatia za rok 2025 zahŕňa prípady uzavreté v roku 2024.
Zo štatistických údajov vyplýva, že inštitúcie EÚ reagovali pozitívne na čoraz častejšie využívanie „návrhov riešení“ zo strany úradu, v ktorých úrad v konkrétnom prípade navrhuje inštitúcii ďalší postup. V roku 2024 bolo prijatých 89 % návrhov riešení a 78 % návrhov na zlepšenie. V roku 2024 inštitúcie EÚ spolupracovali s úradom ombudsmana uspokojivo v 72 % prípadov.
Úrad ombudsmana sa v priebehu roka 2025 opäť zameral na dialóg s inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ. Ako sa uvádza v jej stratégii, ombudsmanka sa zaväzuje aktívne podporovať zmysluplný dialóg a plodnú spoluprácu s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ. Je to nevyhnutné na dosiahnutie lepších výsledkov pre sťažovateľov aj dotknuté inštitúcie, čo ombudsmanke pomôže pri plnení jej mandátu a presadzovaní prístupu založeného na riešeniach.
Širší vplyv
Miera prijatia zachytáva reakcie inštitúcií na návrhy v určitom časovom okamihu a nemusí v plnej miere zachytávať dlhodobý vplyv práce úradu ombudsmana.
Napríklad úrad ombudsmana v roku 2016 uskutočnil rozsiahle vyšetrovanie týkajúce sa spôsobu, akým Komisia komunikuje s lobistami z tabakového priemyslu, a úrad túto problematiku odvtedy sleduje. V roku 2025 mohol úrad ombudsmana pochváliť Komisiu za kroky, ktoré prijala, vrátane zvyšovania informovanosti s cieľom posúdiť riziko vystavenia jej riadenia tabakovému priemyslu a prijatia zoznamu opatrení (súboru nástrojov) na riešenie lobizmu v oblasti tabaku. Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby v plnej miere využila opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky jej útvary a služby plnili záväzky EÚ vyplývajúce z Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.
V reakcii na vyšetrovanie úradu ombudsmana, ktoré sa začalo v roku 2023 a ktoré sa týkalo spôsobu, akým Rada EÚ a Komisia vybavujú žiadosti o prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom, sa obe inštitúcie zaviazali zlepšiť proaktívnu transparentnosť. Ombudsmanka tento záväzok privítala a uviedla, že jej úrad s potešením konštatuje, že Rada pripravuje revidovanú „Príručku o transparentnosti“, ktorá sa týka všetkých otázok súvisiacich s prístupom k dokumentom. Ombudsmanka tiež zdôraznila, že má v úmysle monitorovať, ako obe inštitúcie vykonávajú návrhy predložené v rámci vyšetrovania.
Sekretariát, ktorý spravuje register transparentnosti pre Komisiu, Parlament a Radu EÚ, posilnil spôsob, akým vykonáva vyšetrovania sťažností týkajúcich sa údajných porušení kódexu správania. V rámci zlepšení, ktoré nasledovali po vyšetrovaní úradu ombudsmana, uviedol, že teraz vykonáva „dôkladné a zmysluplné“ vyšetrovania a aktívne vyhľadáva ďalšie informácie od registrovaných subjektov. Takisto aktualizoval svoje usmernenia týkajúce sa spôsobu, akým by zaregistrované subjekty mali podrobne opísať svoje členstvo alebo príslušnosť k iným subjektom.
5. Spolupráca s inštitúciami
V súlade s novou stratégiou na roky 2025–2029 pre svoj úrad sa európska ombudsmanka v uplynulom roku zameriavala na podporu dialógu zameraného na hľadanie riešení a na konštruktívnu spoluprácu s inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami. Cieľom tohto prístupu je zvýšiť efektívnosť jej úradu pri ochrane práv občanov a presadzovaní dobrej správy vecí verejných.
5.1. Vzťahy s EÚ
5.1.1. Európsky parlament
Mandát európskej ombudsmanky vyplýva zo zmlúv EÚ a ombudsmanka sa zodpovedá poslancom Európskeho parlamentu (EP). V marci sa novozvolená ombudsmanka stretla s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, aby diskutovali o spoločných prioritách do budúcnosti a spoločnom poslaní oboch inštitúcií presadzovať práva európskych občanov. Znovu sa zišli v máji, keď ombudsmanka predložila výročnú správu úradu za rok 2024.
V priebehu nasledujúcich mesiacov sa ombudsmanka stretla s viacerými poslancami Európskeho parlamentu, najmä s predsedami výborov, ktorých činnosť súvisí s poslaním úradu. Cieľom týchto osvetových činností bolo zvýšiť informovanosť o úlohe úradu v EÚ a diskutovať o nedávnych prípadoch a záveroch, a posilniť tak úzku spoluprácu medzi oboma inštitúciami v rámci tohto procesu.
Dôležitým aspektom tejto spolupráce je účasť ombudsmanky na vypočutiach a podujatiach organizovaných Európskym parlamentom. Tieto stretnutia poskytujú príležitosť predstaviť kľúčové zistenia z rozsiahlych vyšetrovaní a zdôrazniť odporúčania adresované inštitúciám EÚ.
Ombudsmanka sa počas roka zúčastnila na viacerých zasadnutiach parlamentných výborov. Zapojila sa napríklad do diskusií s Výborom pre právne veci (JURI) o prijímaní naliehavých rozhodnutí a potrebe správneho práva EÚ. Zúčastnila sa tiež na diskusiách vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) o princípoch právneho štátu v EÚ a vo Výbore pre verejné zdravie (SANT) o prístupe občanov k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Tieto stretnutia boli vynikajúcou príležitosťou na posilnenie dôvery medzi úradom ombudsmana a Európskym parlamentom a pripravili pôdu pre ďalšiu spoluprácu. Úrad sa tiež zúčastnil na vypočutiach a podujatiach organizovaných poslancami Európskeho parlamentu, ktorých cieľom bolo prerokovať konkrétne témy, ako napríklad monitorovanie európskych fondov, prístup k dokumentom a transparentnosť legislatívneho procesu EÚ.
Počas osláv 30. výročia Európskeho ombudsmana, ktoré sa konali v septembri na štrasburskej radnici, predniesla úvodný prejav podpredsedníčka Parlamentu Sabine Verheyenová.
Ombudsmanka sa okrem toho zúčastnila na stretnutí s vedúcimi styčných kancelárií Európskeho parlamentu (EPLO) s cieľom zvýšiť informovanosť o práci jej úradu v členských štátoch.
V nadväznosti na záväzok úradu k zrozumiteľnej komunikácii vystúpila ombudsmanka s prejavom na konferencii o zrozumiteľnom jazyku, ktorú zorganizovalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre preklad (GR TRAD).
5.1.2. Výbor pre petície
Výbor Európskeho parlamentu pre petície (PETI) je zodpovedný za dohľad nad vzťahmi s úradom európskeho ombudsmana a spoluprácu na zabezpečení toho, aby sa obavy občanov riešili na úrovni EÚ. V roku 2025 úrad ombudsmana pokračoval v spolupráci s výborom PETI v záujme ich spoločného cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ dodržiavali základné práva občanov.
V júni predložila ombudsmanka členom výboru PETI výročnú správu za rok 2024 a predstavila základné princípy svojej stratégie na roky 2025 – 2029. Táto prezentácia vyvolala výmenu názorov s poslancami Európskeho parlamentu o súčasných a budúcich výzvach, ktorým čelia občania.
Ombudsmanka sa okrem toho stretla s predsedom výboru PETI Bogdanom Rzońcom, viacerými poslancami tohto výboru, generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre práva občanov, spravodlivosť a inštitucionálne veci (DG IUST) a vedúcim sekretariátu výboru PETI.
5.1.3. Európska komisia a Rada
Okrem Európskeho parlamentu sú kľúčovými partnermi úradu ombudsmana na úrovni EÚ aj Európska komisia a Rada Európskej únie.
Práca Komisie ako najväčšej inštitúcie EÚ a výkonnej zložky EÚ je predmetom mnohých sťažností, ktoré úrad ombudsmana dostáva. Udržiavanie konštruktívneho dialógu medzi týmito dvoma inštitúciami je preto veľmi dôležité pre nájdenie praktických riešení pre občanov.
V júni sa ombudsmanka stretla s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, aby s ňou prerokovala dôležité témy, ako je včasný prístup k dokumentom a inkluzívne rozhodovanie. Stretla sa aj s Marošom Šefčovičom, komisárom zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy. Výsledkom týchto stretnutí bol jasný záväzok podporovať otvorený a nepretržitý dialóg medzi úradom ombudsmana a Komisiou.
Na úrovni zamestnancov úrad ombudsmana tiež udržiaval úzke kontakty s útvarmi Komisie, aby pri vybavovaní podnetov zabezpečil efektívny prístup zameraný na riešenia.
Ombudsmanka sa navyše stretla s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, aby s ním diskutovala o transparentnosti a etike vo verejnej správe EÚ. Rovnako preskúmali možnosti budúcej spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby si inštitúcie a agentúry EÚ zachovali svoju dôveryhodnosť v očiach občanov.
V decembri sa ombudsmanka zúčastnila na konferencii pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia Charty základných práv Európskej únie, ktorú zorganizovali Európska komisia, dánske predsedníctvo Rady a Agentúra Európskej únie pre základné práva. Toto podujatie bolo príležitosťou preskúmať, ako charta formovala kultúru základných práv v EÚ, a zamyslieť sa nad budúcimi výzvami a príležitosťami. Ombudsmanka poznamenala, že ako nástroj primárneho práva EÚ, v ktorom sú zakotvené základné práva občanov, sa charta stala kľúčovým pilierom našej Únie.
5.1.4. Iné inštitúcie, agentúry a organizácie
Posilňovanie pracovných vzťahov s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ, ako aj s dôležitými inštitúciami mimo EÚ, má kľúčový význam pre to, aby bola úloha úradu európskeho ombudsmana správne pochopená a rešpektovaná. Táto spolupráca je tiež nevyhnutná na dosiahnutie rýchleho a spravodlivého riešenia sťažností, na podporu pozitívnych zmien v prospech občanov a podnikov a na posilňovanie osvedčených administratívnych postupov.
Tento princíp sa odzrkadľoval v konaní a stretnutiach ombudsmanky počas celého roka 2025, keď rokovala s viacerými vedúcimi predstaviteľmi inštitúcií a agentúr EÚ, medzi ktorých patrili Nadia Calviño, prezidentka Európskej investičnej banky (EIB), Sirpa Rautio, riaditeľka Agentúry pre základné práva (FRA), Bernhard Urla, úradujúci výkonný riaditeľ Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), a Oliver Salles, riaditeľa Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO).
Okrem toho sa ombudsmanka zúčastnila na plenárnom zasadnutí Výboru zamestnancov ESVČ, kde sa prerokúvali prípady týkajúce sa zamestnancov, napríklad prípady obťažovania, ako aj na zasadnutí predsedníctva Výboru regiónov, kde došlo k výmene názorov na príslušné prípady.
Na začiatku svojho funkčného obdobia sa ombudsmanka stretla s Michaelom O'Flahertym, komisárom Rady Európy pre ľudské práva, a s Louise Holckovou, predsedníčkou Európskej siete národných inštitúcií pre ľudské práva (ENNHRI). Ombudsmanka sa tiež zúčastnila na konferencii na vysokej úrovni pre inštitúcie ombudsmanov a národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI), ktorá sa konala v marci v Rade Európy.
5.1.5. Návštevy ombudsmanky v členských štátoch EÚ
V rámci svojich pravidelných návštev členských štátov EÚ a kancelárií agentúr EÚ ombudsmanka cestovala v roku 2025 do Poľska, na Maltu a do Španielska. Súčasťou týchto návštev členských štátov sú stretnutia s agentúrami EÚ, mimovládnymi organizáciami, ombudsmanmi, vnútroštátnymi orgánmi a univerzitami, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť o úrade ombudsmana na vnútroštátnej úrovni.
V Poľsku sa ombudsmanka zúčastnila na konferencii organizovanej poľským ministerstvom spravodlivosti s názvom „Úloha občianskej spoločnosti pri ochrane právneho štátu“. Počas svojej návštevy sa stretla s poľským a ukrajinským ombudsmanom a zúčastnila sa na návšteve Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), kde sa stretla s jej výkonným riaditeľom.
Na Malte sa návšteva ombudsmanky zhodovala s 30. výročím založenia úradu maltského parlamentného ombudsmana, čo jej poskytlo príležitosť zúčastniť sa na podujatí zameranom na diskusiu o dobrej správe vecí verejných v náročných časoch. Okrem rokovaní s rôznymi ombudsmanmi z celej Európy sa ombudsmanka stretla aj s mimovládnymi organizáciami (MVO), ktoré sa venujú ľudským právam, azylu a migrácii. Navštívila tiež Agentúru Európskej únie pre azyl (EUAA), kde viedla podrobné rokovania.
V Španielsku sa ombudsmanka stretla so španielskym ombudsmanom, diskutovala so španielskymi environmentálnymi mimovládnymi organizáciami, predniesla hlavný prejav na tému presadzovania rodovej rovnosti v Európskej únii na podujatí organizovanom časopisom Forbes Women a prednášala na Universidad Autónoma de Madrid na tému „Úloha úradu európskeho ombudsmana a jeho vplyv na občanov“.
Okrem toho ombudsmanka prednášala študentom európskeho magisterského programu v oblasti ľudských práv a demokratizácie (EMA) na Globálnom kampuse pre ľudské práva v Benátkach v Taliansku.
5.2. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
Európska únia je signatárom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, záväzného medzinárodného nástroja v oblasti ľudských práv, ktorý má „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.
Dodržiavanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v EÚ sa monitoruje prostredníctvom rámca EÚ pre tento dohovor. Úrad európskeho ombudsmana ako člen tohto rámca venuje veľkú pozornosť vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany administratívy EÚ. Začiatkom roka 2025 tento rámec predložil aktualizovaný príspevok, ktorý zahŕňal príspevok úradu európskeho ombudsmana, v rámci pravidelného preskúmania dodržiavania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ, ktoré vykonáva výbor OSN pre tento dohovor.
V marci 2025 vydal Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím svoje záverečné pripomienky. Poukázal na niekoľko opakujúcich sa problémov, ktoré úrad ombudsmana zistil aj prostredníctvom sťažností a práce z vlastnej iniciatívy. Patrí k nim deinštitucionalizácia a využívanie finančných prostriedkov EÚ, pracovné podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím v rámci administratívy EÚ vrátane náboru, výhod pre opatrovateľov a primeraného prispôsobenia a zdravotné poistenie pre zamestnancov EÚ so zdravotným postihnutím. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím tiež poznamenal, že inštitúcie EÚ by mali dodržiavať odporúčania úradu ombudsmana.
Úrad ombudsmana v roku 2025 vybavil niekoľko sťažností týkajúcich sa práv osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä v súvislosti s náborom do inštitúcií EÚ a personálnymi záležitosťami. Napríklad jedno vyšetrovanie sa týka spôsobu, akým Komisia rieši sťažnosti týkajúce sa diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ako aj vykonávania primeraných úprav.
Úrad európskeho ombudsmana a Agentúra EÚ pre základné práva spoločne uskutočnili prieskum medzi agentúrami EÚ zameraný na práva osôb so zdravotným postihnutím, vrátane zamestnancov EÚ so zdravotným postihnutím.
Úrad ombudsmana tiež počas roka na viacerých podujatiach prezentoval svoju činnosť v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, napríklad pri hodnotení EÚ v rámci Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ombudsmanka sa okrem toho zúčastnila na výročnom seminári o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zorganizoval Výbor Európskeho parlamentu pre petície (PETI) počas Týždňa práv osôb so zdravotným postihnutím.
„Podľa Eurostatu je každý štvrtý dospelý v EÚ osobou so zdravotným postihnutím. EÚ dosiahla významný pokrok v oblasti ochrany a presadzovania ich práv, avšak na zabezpečenie úplnej rovnosti a účasti je ešte potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. Jasne to vyplýva zo sťažností, ktoré môj úrad naďalej dostáva, a určite aj z petícií predložených výboru PETI.
V časoch neistoty je obzvlášť dôležité, aby sa všetci aktéri EÚ naďalej zameriavali na opatrenia nadväzujúce na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a aby naďalej zohrávali svoju úlohu pri presadzovaní práv osôb so zdravotným postihnutím.“
6. Komunikácia
Dôležitým prvkom práce radu ombudsmana pri oslovovaní zainteresovaných strán, administratívy EÚ a občianskej spoločnosti je zabezpečenie viditeľnosti. Komunikačná činnosť úradu sa nesústreďuje len na vyšetrovania úradu, ale aj na podporu transparentnosti, etiky a zodpovednosti v administratíve EÚ.
Ombudsmanka v apríli novinárom predstavila výročnú správu za rok 2024, čo jej poskytlo dôležitú príležitosť na to, aby sa podelila o svoje plány na svoje funkčné obdobie a oznámila svoje prvé vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy.
Ombudsmanka sa tiež zúčastnila na viacerých podujatiach organizovaných inštitúciami EÚ a medzinárodnými inštitúciami a vystúpila na nich s prejavmi. Patril medzi ne Týždeň rodovej rovnosti a viaceré diskusné fóra a zasadnutia výborov, ktoré zorganizoval Európsky parlament; Deň Európskeho útvaru pre občiansku činnosť (ECAS); kongres Asociácie európskych novinárov; diskusné fórum Svetového ekonomického fóra venované dobrej správe vecí verejných; a viaceré ďalšie prezentácie pre zainteresované strany, občanov a mladé publikum, vrátane prezentácií počas Európskeho podujatia pre mládež v máji.
Pokiaľ ide o mediálne pokrytie činnosti úradu ombudsmana v roku 2025, bolo uverejnených približne 3 800 článkov, ktoré spomínali vyšetrovania alebo o nich priamo informovali.
Ombudsmanka a jej zamestnanci pokračovali aj v osvetovej činnosti a poskytovali rozhovory pre tlač, zúčastnili sa na akademických konferenciách a komunikovali so skupinami návštevníkov.
S cieľom ešte viac sprístupniť činnosť a politiku úradu občanom bola stratégia ombudsmanky na roky 2025 – 2029, ako aj tematická oblasť týkajúca sa podnetov v oblasti verejného obstarávania a grantov, prezentovaná vo forme skrolovateľných webových príbehov. Tento spôsob prezentácie kľúčových tematických oblastí bude pokračovať aj v roku 2026.
V roku 2025 sa komunikačné aktivity úradu ďalej rozšírili o pravidelné videá pre sociálne médiá, ktorých cieľom je vysvetliť činnosť úradu a ombudsmanky, ako aj upozorniť na niektoré špecializované témy.
Medzi nimi boli videá so „zhrnutím“, v ktorých ombudsmanka poskytla prehľad o najnovšom vývoji vyšetrovaní, ako aj o svojich stretnutiach a vystúpeniach, a videá s vysvetlením prípadov, v ktorých podrobne rozoberala konkrétne kľúčové výsledky vyšetrovaní.
Úrad navyše zorganizoval kampaň na sociálnych médiách pod názvom „Za kulisami“, v rámci ktorej kolegovia z rôznych oddelení úradu – úradníci pre vyšetrovanie prípadov, právni poradcovia, odborníci na digitálnu komunikáciu – vysvetľovali svoju úlohu a každodenné povinnosti. Cieľom bolo prezentovať úrad európskeho ombudsmana ako prístupné, prívetivé a profesionálne pracovisko a zároveň zdôrazniť jeho základné hodnoty. V roku 2025 sa počet sledovateľov na sociálnych médiách na všetkých platformách, na ktorých je úrad aktívny, postupne zvyšoval, a to aj vďaka uvedeným aktivitám. Celkovo sa počet sledovateľov na sociálnych médiách zvýšil o 13 338 a pomer zobrazení a interakcií o 5,36 % na troch najpopulárnejších platformách úradu (LinkedIn, Instagram, Bluesky). Návštevnosť webovej stránky z obsahu sociálnych médií takisto dosiahla dobré výsledky, pričom 8 416 návštevníkov prišlo priamo z príspevkov. Celkovo zostáva webová stránka kľúčovým komunikačným nástrojom úradu, pričom za celý rok zaznamenala 1 786 995 návštev.
6.1. 30. výročie úradu európskeho ombudsmana
V roku 2025 si úrad európskeho ombudsmana pripomenul 30. výročie svojho založenia.
Počas celého roka bola väčšina osvetových aktivít úradu ombudsmana koncipovaná a organizovaná tak, aby témy a vizuálna identita súviseli s 30. výročím založenia.
V rámci kampane „Vedeli ste, že...?“ sa poukazovalo na rôzne fakty o úrade vrátane jeho poslania, histórie a spôsobu fungovania.
Kampaň na sociálnych médiách, ktorá zahŕňala videá s účasťou kolegov a videovyhlásenie ombudsmanky, bola doplnená skrolovateľným príbehom obsahujúcim tieto prvky vo formáte navrhnutom tak, aby oslovil širšie publikum zainteresovaných strán úradu.
Toto výročie sa oslavovalo aj prostredníctvom podujatia, ktoré bolo zorganizované v spolupráci s mestom Štrasburg a ktoré sa konalo súčasne so slávnostným uvedením do prevádzky mestskej električky, ktorú zabezpečila mestská radnica a ktorá nesie logo a hodnoty úradu ombudsmana. Električka bola v meste v prevádzke do konca roka 2025.
„Už tri desaťročia sa tento úrad snaží posilňovať väzbu medzi Európskou úniou a jej občanmi. Vďaka nášmu neochvejnému odhodlaniu presadzovať spravodlivosť a verejný záujem budeme aj v budúcich rokoch naďalej chrániť práva občanov a zabezpečovať, aby bol hlas ľudí vypočutý.“
Posolstvo Teresy Anjinhovej v rámci 30. výročia založenia úradu
Po celý rok bola na rôznych miestach inštalovaná fyzická výstava s informačnými tabuľami, na ktorých bola zobrazená história úradu ombudsmana a oblasti jeho pôsobnosti. Medzi tieto miesta patrili Štrasburg, Európsky parlament počas jeho zasadnutia a konferencia Európskej siete ombudsmanov – podujatie, ktoré sa koná každé dva roky a organizuje ho úrad ombudsmana.
6.2. Cena za dobrú správu vecí verejných
V októbri ombudsmanka oficiálne otvorila nominácie na piaty ročník Ceny európskeho ombudsmana za dobrú správu vecí verejných.
Toto ocenenie vyzdvihuje opatrenia verejnej správy EÚ, ktoré majú viditeľný a priamy pozitívny vplyv na životy občanov. Okrem celkového víťaza budú vyhlásení aj víťazi jednotlivých kategórií.
Kategórie pre prihlášky do tohtoročného ročníka zahŕňajú excelentnosť v oblasti technologických inovácií a využívania umelej inteligencie, excelentnosť v oblasti zapájania občanov a občianskej spoločnosti, excelentnosť v oblasti rozmanitosti a inklúzie a excelentnosť v oblasti otvorenej verejnej správy.
Poradný výbor zostaví užší zoznam kandidátov, pričom európska ombudsmanka vyberie víťazov a oznámi ich mená na slávnostnom ceremoniáli v júni 2026. V prípade najpopulárnejšieho projektu sa uskutoční aj verejné hlasovanie online.
„Cena za dobrú správu vecí verejných je skvelou príležitosťou ukázať, aký významný vplyv má administratíva EÚ na životy ľudí v celej Európe. Vyzdvihovaním projektov, ktoré skutočne prinášajú zmenu v každodennom živote občanov, oceňujeme iniciatívy, ktoré môžu posilniť väzby medzi európskymi občanmi a inštitúciami EÚ. Všetkých, ktorí vedia o nejakom inšpiratívnom projekte, ktorý si zaslúži uznanie, vyzývam, aby zvážili jeho nomináciu na túto cenu.“
Ombudsmanka vyhlasuje súťaž o Cenu za dobrú správu vecí verejných 2026
7. Európska sieť ombudsmanov
Európska sieť ombudsmanov je neformálna sieť koordinovaná úradom európskeho ombudsmana, ktorá pozostáva z viac než 95 úradov ombudsmana a podobných subjektov v Európe, ako aj z Výboru pre petície Európskeho parlamentu.
Dôležitým nástrojom Európskej siete ombudsmanov je postup kladenia otázok. Prostredníctvom tohto postupu môžu členovia Európskej siete ombudsmanov klásť otázky týkajúce sa práva EÚ, ktoré sa vyskytnú v priebehu ich vyšetrovaní, pričom úrad európskeho ombudsmana pre nich získava odpovede odborníkov z inštitúcií EÚ. Témy otázok v roku 2025 sa týkali koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o prídavky na deti, práva na voľný pohyb rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktorí pochádzajú z tretích krajín, a prístupu chorvátskych študentov študujúcich v inej krajine EÚ k zdravotnému poisteniu.
V roku 2025 ombudsmanka navštívila aj niektoré kancelárie národných ombudsmanov. Vo Varšave sa stretla s poľským komisárom pre ľudské práva, ako aj s ukrajinským parlamentným komisárom pre ľudské práva, v Madride so španielskym ombudsmanom a vo Vallette s maltským parlamentným ombudsmanom. Počas týchto návštev ombudsmanka diskutovala s národnými ombudsmanmi o otázkach spoločného záujmu a hľadala spôsoby, ako lepšie spolupracovať pri riešení problémov občanov.
7.1. Konferencia Európskej siete ombudsmanov
Výročná konferencia Európskej siete ombudsmanov sa konala v novembri 2025 v Bruseli. Konferencia poskytla ombudsmanom z celej Európy priestor na zlepšenie spolupráce, výmenu názorov a predvídanie budúcich problémov, ktoré si budú vyžadovať ich pozornosť.
Formát konferencie bol navrhnutý tak, aby podnietil individuálne príspevky a diskusiu. Okrem úvodného a záverečného plenárneho zasadnutia sa v priebehu dvoch dní v rámci konferencie uskutočnilo osem pracovných seminárov venovaných rôznym témam. Ombudsmanom to umožnilo zamerať sa na témy, ktoré majú pre ich krajinu alebo región osobitný význam.
Témy ôsmich seminárov:
- Praktické prekážky mobility v rámci EÚ
- Výzvy a príležitosti monitorovania dodržiavania právnych predpisov EÚ
- Zachovanie nezávislosti ombudsmanov v náročných časoch
- Výmena skúseností ombudsmanov pri riešení sťažností v oblasti životného prostredia
- Dohľad ombudsmana nad polosúkromnou a poloverejnou správou
- Predchádzanie fragmentácii ochrany práv občanov
- Meniaca sa úloha ombudsmanov pri riešení sťažností v oblasti migrácie a azylu
- Zjednodušenie právnych predpisov – čo by to mohlo znamenať pre ochranu práv.
Na niektorých seminároch sa zúčastnili aj zástupcovia orgánov EÚ, ako sú Európska komisia a Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorí sa podelili o svoje vedomosti a odborné znalosti.
V nadväznosti na konferenciu sa začiatkom roka 2026 v španielskej Málage uskutočnilo stretnutie styčných úradníkov s cieľom nadviazať na závery dosiahnuté na pracovných seminároch a zvážiť možné budúce projekty.
8. Umelá inteligencia
Vzhľadom na to, že digitálne nástroje menia spôsob, akým verejné inštitúcie slúžia občanom, úrad ombudsmana využil príležitosť a začal využívať umelú inteligenciu (AI) ako prostriedok na poskytovanie pružnejších a efektívnejších služieb. Počas celého roka 2025 úrad podnikal kroky smerujúce k zavedeniu umelej inteligencie, pričom sa riadil zásadami dobrej správy vecí verejných, zodpovednosti a transparentnosti.
Aby sa zabezpečilo, že integrácia umelej inteligencie bude v súlade s týmito zásadami, úrad zriadil medziútvarovú pracovnú skupinu pre umelú inteligenciu, ktorá usmerňuje strategické rozhodovanie a napomáha výmene poznatkov s internými aj externými zainteresovanými stranami. Bol prijatý špecialista na umelú inteligenciu, ktorého úlohou je vykonávať odborný dohľad a koordinovať všetky aktivity súvisiace s umelou inteligenciou, čím sa zabezpečí, že technologický pokrok bude naďalej pevne zakotvený v poslaní ombudsmana, ktorým je služba občanom. Úrad sa tiež zapojil do siete korešpondentov pre oblasť umelej inteligencie, ktorú organizuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) a ktorá slúži ako fórum pre dobrovoľnú výmenu osvedčených postupov medzi inštitúciami EÚ.
Úrad ombudsmana spustil pilotný projekt na testovanie používania systému generatívnej umelej inteligencie na všeobecné účely GPT@EC, ktorý využíva veľké jazykové modely vyvinuté Európskou komisiou na použitie vo všetkých inštitúciách EÚ. V rámci pilotného projektu sa skúma, ako môže umelá inteligencia pomôcť s vedľajšími úlohami pri riešení prípadov, administratívnej práci a komunikácii, pričom sa zachová nezávislosť a integrita, ktoré sú ústredným prvkom mandátu ombudsmana. V rámci pilotného projektu sa posudzuje potenciál umelej inteligencie pri podpore viacerých konkrétnych úloh: zlepšovanie zrozumiteľnosti a štýlu návrhov dokumentov vrátane listov, odporúčaní a rozhodnutí; vyhľadávanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov; sumarizovanie a analýza rozsiahlych dokumentov priložených k sťažnostiam alebo získaných v priebehu vyšetrovaní; úprava návrhov dokumentov v administratívnych oblastiach, ako sú ľudské zdroje a financie; poskytovanie podpory pri programovaní v rámci IT projektov; a pomoc pri komunikačných úlohách, ako je kontrola gramatiky a vypracovávanie súhrnov dokumentov.
Projekt bol spustený po zavedení dôkladných riadiacich opatrení, medzi ktoré patrili rámce riadenia rizík, posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov, usmernenia na používanie a bezpečnostné opatrenia v oblasti ochrany údajov, bezpečnosti, dodržiavania autorských práv a ľudského dohľadu. Dohoda o úrovni služieb uzavretá s Európskou komisiou zaručuje, že návrhy, pracovné materiály, informácie týkajúce sa prípadov a osobné údaje úradu ombudsmana zostávajú chránené a bez oprávnenia k nim nemajú prístup zamestnanci Komisie ani tretie strany. Údaje spracúvané úradom ombudsmana sa nepoužívajú na trénovanie ani zlepšovanie modelov umelej inteligencie.
Kľúčovým princípom, ktorým sa pilotný projekt riadi, je ľudský dohľad. Zamestnanci, ktorí využívajú umelú inteligenciu, sú naďalej plne zodpovední za všetky výstupy a umelá inteligencia sa nepoužíva na prijímanie rozhodnutí, vydávanie odporúčaní, posudzovanie prípustnosti, určovanie výsledkov alebo uprednostňovanie sťažností.
Všetok obsah vygenerovaný umelou inteligenciou pred použitím dôkladne skontrolujú zamestnanci, aby sa uistili, že táto technológia slúži na zvýšenie efektívnosti, pričom ľudský úsudok a rozhodovanie zostávajú základom riešenia sťažností a vybavovania žiadostí.
V súlade so záväzkom úradu ombudsmana k transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní umelej inteligencie bolo na webovej stránke úradu ombudsmana zverejnené oznámenie o umelej inteligencii, ktoré občanom poskytuje jasné informácie o tom, ako sa systémy umelej inteligencie využívajú, aké ochranné opatrenia sú zavedené a aké práva majú sťažovatelia pri komunikácii s úradom.
9. Zdroje
9.1. Rozpočet
Rozpočet úradu európskeho ombudsmana je samostatnou kapitolou v rozpočte EÚ. Je rozdelený do troch hláv. Hlava 1 zahŕňa mzdy, príspevky a iné výdavky súvisiace so zamestnancami. Hlava 2 zahŕňa výdavky na budovy, nábytok, vybavenie a rôzne operačné výdavky. Hlava 3 zahŕňa výdavky, ktoré vyplývajú zo všeobecných činností, ktoré inštitúcia vykonáva. V roku 2025 dosiahli rozpočtované prostriedky výšku 15 558 918 EUR.
V záujme zabezpečenia efektívneho hospodárenia so zdrojmi vnútorný audítor úradu ombudsmana pravidelne kontroluje systémy vnútornej kontroly a finančné operácie, ktoré úrad vykonáva. Podobne ako v prípade iných inštitúcií, aj úrad ombudsmana podlieha kontrole Európskeho dvora audítorov, ktorý v rámci svojho externého auditu nezistil žiadne konkrétne problémy.
9.2. Využívanie zdrojov
Úrad ombudsmana každý rok prijíma ročný plán riadenia, v ktorom sú stanovené konkrétne kroky, ktoré má úrad uskutočniť, aby splnil ciele a priority svojej stratégie. Vzhľadom na to, že rok 2025 bol prechodným rokom medzi odstupujúcou a novo zvolenou ombudsmankou, ročný plán riadenia prijala ešte pred voľbami bývalá ombudsmanka a vychádzal z jej stratégie „V ústrety roku 2024“. V októbri 2025 prijala nová ombudsmanka svoju stratégiu s názvom „Budovať dôveru, podnecovať zmeny“, ktorá bude tvoriť základ budúcich ročných plánov riadenia.
Úrad ombudsmana má vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Vďaka tomu môže úrad vybavovať sťažnosti v 24 úradných jazykoch EÚ a prispievať k zvyšovaniu informovanosti o jeho práci v rámci celej EÚ. Politika úradu v oblasti hybridnej práce sa zameriava na výsledky a zakladá na dôvere, podporuje ambíciu úradu ombudsmana podporovať moderné, digitálne a flexibilné pracovné prostredie.
V roku 2025 bolo v pláne pracovných miest úradu ombudsmana uvedených 75 pracovných miest a okrem toho pracovalo v úrade v priemere osem zmluvných zamestnancov. V priebehu roka 2025 získalo pracovné skúsenosti na úrade ombudsmana aj 18 stážistov, pričom stážisti z ročníka 2024/2025 ukončili stáž v auguste a stážisti z ročníka 2025/2026 ju začali v septembri.
Podrobné informácie o štruktúre úradu ombudsmana a úlohách jednotlivých oddelení sú k dispozícii na webovom sídle úradu ombudsmana.
Ako kontaktovať úrad európskeho ombudsmana
Poštová adresa
Médiateur européen
1 avenue du Président Robert Schuman
CS 30403
F-67001 Strasbourg Cedex
Adresa pre návštevníkov
Štrasburg
Bâtiment Václav Havel (HAV)
Allée Spach
F-67000 Strasbourg
Brusel
Bâtiment Froissart (FRS)
Rue Froissart 87
B-1000 Bruxelles
Online
- ombudsman.europa.eu
- bsky.app/profile/ombudsman.europa.eu
- instagram.com/euombudsman
- linkedin.com/company/european-ombudsman
- threads.net/euombudsman
- youtube.com/user/eotubes
Telefonicky
+ 33 (0)3 88 17 23 13
© Európska únia, 2026
Na všetky fotografie, infografiky a informačné obrázky sa vzťahujú autorské práva © Európska únia. Niektoré ilustračné obrázky a grafické prvky použité vo vizuálnych materiáloch pochádzajú z knižnice obrázkov Adobe Stock.
Reprodukcia na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.
Nastavenie vo FrutigerNext.
| HTML | ISBN 978-92-9483-444-7 | ISSN 1830-6942 | doi:10.2869/6598370 | QK-01-26-001-SK-Q |
|---|