Vážená pani H.,
20. januára 1998 ste sa obrátili na európskeho ombudsmana so sťažnosťou týkajúcou sa údajného nečinnosti Európskej komisie (GR XVI) v súvislosti so sťažnosťou, ktorú ste zaslali inštitúcii 5. mája 1997. Vo Vašom liste ste vysvetlili, že španielske orgány by sa mohli dopustiť potenciálneho podvodu v rozpočte ES zneužitím finančných prostriedkov Spoločenstva pridelených na výstavbu miestnej cesty MA-125 v španielskej Málage. V minulosti ste 11. decembra 1996 zaslali ombudsmanovi ďalšiu sťažnosť (ref.: 1137/31.12.96/EH/es/jma) v tej istej veci, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že neboli prijaté žiadne predchádzajúce administratívne postupy.
Dňa 2. marca 1998 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi Európskej komisie so žiadosťou o pripomienky do konca mája 1998. Dňa 26. mája Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal 17. júna, s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 22. júla 1998 ste zaslali svoje pripomienky.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľka vo svojom prvom liste ombudsmanovi z 11. decembra 1996 poukázala na niekoľko problémov týkajúcich sa prípravy a výstavby miestnej cesty MA-125 v Malage (Španielsko). Projekt bol financovaný z fondov Spoločenstva. Jej hlavný nárok sa týkal skutočnosti, že stavebné práce sa začali bez predchádzajúceho vyvlastnenia dotknutej pôdy, a teda že dotknutým vlastníkom pôdy nebola poskytnutá žiadna náhrada. Sťažovateľ sa tým domnieval, že zodpovedné španielske orgány by si mohli privlastniť časť pôvodne predpokladaných nákladov s následným podvodom v rozpočte ES.
Keďže sťažovateľ nekontaktoval Európsku komisiu ako inštitúciu Spoločenstva zodpovednú za správu finančných prostriedkov ES, ombudsman musel vyhlásiť sťažnosť za neprípustnú listom zo 17. decembra 1997 na základe článku 2 ods. 4 svojho štatútu (1).
Po tejto korešpondencii sťažovateľ 5. mája 1997 napísal generálnemu riaditeľovi GR XVI (Regionálna politika a súdržnosť) Komisie a informoval ho o problémoch, ktoré sa podľa neho vyskytli pri výstavbe miestnej cesty MA-125. Požiadala Komisiu, aby začala vyšetrovanie týkajúce sa využívania finančných prostriedkov Spoločenstva investovaných do tohto projektu, a zdôraznila svoje presvedčenie, že ide o prípad podvodu s rozpočtom stanoveným pre Európsku úniu.
Keďže od Komisie nedostala žiadnu odpoveď, sťažovateľka podala v januári 1998 sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Sťažuje sa na to, že Komisia neprijala žiadne opatrenia, pokiaľ ide o jej obvinenia z podvodu.

Požiadavku

Stanovisko
Komisie
Komisia vo svojom stanovisku potvrdila, že jej útvary dostali v máji 1997 list od sťažovateľa, v ktorom sa odsudzuje niekoľko problémov pri výstavbe cesty MA-125 v Malage, ktorá bola financovaná z prostriedkov ES. Komisia citovala niektoré z jej tvrdení vrátane úpravy existujúcich plánov ciest, začatia prác bez predchádzajúceho oznámenia dotknutým vlastníkom pôdy alebo údajného nezákonného vstupu do týchto nehnuteľností. Komisia bola v tomto liste vyzvaná, aby zastavila práce a preskúmala, či sa finančné prostriedky Spoločenstva využívajú správne.
Komisia vysvetlila, že za rozvoj projektov sú primárne zodpovedné členské štáty. V kontexte zásady partnerstva je úlohou Komisie monitorovať proces, zabezpečiť riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami ES a vyhodnotiť jej intervenciu.
Komisia usúdila, že problémy v tomto prípade sa týkali výlučne prípadu vyvlastnenia pôdy. Dospela preto k záveru, že riešenie tohto problému je na vnútroštátnych orgánoch. Okrem toho, keďže sťažovateľ začal súdne konanie pred španielskymi súdmi, Komisia sa domnievala, že nemôže zasahovať do súdneho prípadu na vnútroštátnej úrovni. Podľa Komisie bolo jasné, že list sťažovateľa sa netýkal porušenia žiadnej politiky Spoločenstva.
Okrem toho španielske vnútroštátne orgány informovali Komisiu, že zodpovedné miestne orgány už rokovali so všetkými dotknutými vlastníkmi pozemkov o kompenzačných sumách za vyvlastnenie ich nehnuteľností. Všetci s výnimkou sťažovateľa súhlasili s navrhovanou sumou. Potvrdilo sa, že v súvislosti s jej prípadom sa začalo súdne konanie.
Keďže Komisia dospela k záveru, že nedošlo ani k sprenevere finančných prostriedkov Spoločenstva, ani k zneužitiu konania zo strany vnútroštátnych orgánov, rozhodla sa vo veci ďalej nepokračovať. Uviedla, že nemôže zasahovať do miestnej veci, ktorou sa už zaoberali vnútroštátne orgány a ktorá bola predmetom súdneho konania. Tento postoj bol prijatý v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je podkladom pre politiku regionálneho rozvoja ES.
Útvary Komisie však vyjadrili poľutovanie nad tým, že nedodržali všeobecnú povinnosť odpovedať na akúkoľvek žiadosť občanov. Uznala, že mala zaslať odpoveď na list sťažovateľa, aby vysvetlila, že vnútroštátne orgány majú v tomto prípade výlučnú právomoc.
Pripomienky sťažovateľky
Sťažovateľka vo svojich pripomienkach trvala na svojich tvrdeniach. Poukázala na to, že jej hlavným nárokom voči Komisii nebolo vyvlastnenie jej pôdy, ale skôr potenciálny podvod v súvislosti s rozpočtom EÚ. Podľa jej názoru boli príspevky Spoločenstva na projekt vypočítané na základe percentuálneho podielu celkových výdavkov, ktoré mali zahŕňať náhrady za vyvlastnenie. V dôsledku toho, že miestne orgány nedokázali odškodniť miestnych vlastníkov, boli poskytnuté nadmerné finančné prostriedky ES s potenciálnym prínosom pre miestne orgány zapojené do projektu.
Sťažovateľ nepožiadal Komisiu, aby zasiahla do súdneho konania, keďže to bolo nad rámec právomocí inštitúcie. Zdôraznila, že jej tvrdenie sa týka úlohy Komisie riadne kontrolovať využívanie finančných prostriedkov EÚ.

ROZHODNUTIE

Na základe vyhlásení sťažovateľa a pripomienok Európskej komisie dospel ombudsman k týmto záverom:
1. Odpoveď na sťažnosť, ktorú predložil sťažovateľ
1.1. Dňa 5. mája 1997 sťažovateľka zaslala generálnemu riaditeľovi GR XVI list, v ktorom odkázala na súbor skutočností, ktoré podľa nej preukazovali, že zodpovedné španielske orgány si neplnia povinnosti, ktoré im ukladá právo Spoločenstva. Príslušné útvary Komisie na tento list neodpovedali.
1.2. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že ľutuje, že v tomto prípade nesplnila všeobecnú povinnosť odpovedať na akúkoľvek žiadosť občanov. Uznala, že jej útvary mali sťažovateľke zaslať odpoveď, aby jej vysvetlili, že na riešenie tohto problému sú príslušné vnútroštátne orgány.
1.3. Keďže Komisia uznala toto zlyhanie a ospravedlnila sa sťažovateľovi, zdá sa, že ďalšie poznámky ombudsmana nie sú potrebné.
2. Posúdenie tvrdení sťažovateľa Komisiou
2.1 Podľa názoru sťažovateľa Komisia riadne neprešetrila skutočnosti, na ktoré bola upozornená. Tvrdenia sa týkali viacerých nezrovnalostí v súvislosti s rozvojom cestného projektu MA-125 financovaného z finančných prostriedkov Spoločenstva v Malage. Svedčia o možnom podvode s rozpočtom EÚ, keďže sumy plánované na odškodnenie vlastníkov pôdy, ktorých sa projekt týka, neboli vyplatené.
2.2. Ak sa Komisia rozhodne nepokračovať vo vyšetrovaní v tejto veci, musí existovať určité odôvodnenie podporujúce takýto postup. Tieto dôvody by mali byť základom každého prípadného vyšetrovania zo strany európskeho ombudsmana s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
2.3. Komisia tvrdila, že údajné skutočnosti sa týkali len otázok vyvlastnenia pôdy, ktorými sa zaoberali vnútroštátne súdy. Inštitúcia dodala, že ju vnútroštátne orgány informovali o vyplácaní platieb dotknutým vlastníkom pozemkov. Poukázala aj na to, že všetci vlastníci pôdy sa dohodli na navrhovanej náhrade, s výnimkou sťažovateľa, ktorý začal súdne konanie.
2.4. Pri preskúmaní postupu, ktorý si zvolila Komisia, európsky ombudsman konštatuje, že inštitúcia konala v medziach svojej zákonnej právomoci, a preto nebol zistený žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.
3.
Záver Na základe preskúmania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.
Úprimne,
Jacob SÖDERMAN

---

(1) „Sťažnosti [...] musí predchádzať primeraný administratívny prístup k dotknutým inštitúciám a orgánom“.