Vážená pani M.,
16. decembra 1997 ste zaslali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa viacerých nezrovnalostí vo verejnom výberovom konaní A 1/97 (španielski administrátori) organizovanom Socialistickou skupinou Európskeho parlamentu. Vaše tvrdenia sa týkajú zloženia výberovej komisie výberového konania a transparentnosti jej konania.
Dňa 5. februára 1998 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi Európskeho parlamentu so žiadosťou o pripomienky do konca mája 1998. Dňa 4. júna 1998 generálny tajomník Európskeho parlamentu požiadal o predĺženie lehoty o jeden mesiac. Po prijatí tejto prvej žiadosti bola 15. júla 1998 doručená dodatočná žiadosť o nové predĺženie. Európsky parlament zaslal 27. júla 1998 svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal 4. augusta s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 28. septembra 1998 ste zaslali svoje pripomienky.
Dňa 25. februára 1999 ste mi napísali návrh na priateľské riešenie tohto problému. Váš návrh som 3. marca 1999 postúpil Európskemu parlamentu so žiadosťou o pripomienky do konca apríla 1999. Tento termín bol neskôr na žiadosť Európskeho parlamentu odložený do 31. mája 1999. Dňa 15. júna 1999 som dostal odpoveď Európskeho parlamentu.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V roku 1997 sa sťažovateľ zúčastnil na verejnom výberovom konaní A 1/97 (španielski administrátori), ktoré zorganizovala Socialistická skupina Európskeho parlamentu. Hoci bola vypočutá výberovou komisiou, jej meno nebolo zaradené do rezervného zoznamu výberového konania.
Sťažovateľka písomne požiadala sekretariát výberovej komisie o prístup k svojim písomným testom. Výberová komisia ju informovala, že vzhľadom na to, že jej práca je dôverná, ako je stanovené v služobnom poriadku a uznané judikatúrou Súdneho dvora, nemôže poskytnúť prístup k jej písomnej skúške. V liste sa ďalej uvádzalo, že hoci v písomných testoch získala vysoké hodnotenie (83 bodov nad 100), vzhľadom na pohovory, ktoré uskutočnila výberová komisia, jej meno nemohlo byť zaradené do rezervného zoznamu.
Na základe ďalšej žiadosti sťažovateľky ju výberová komisia 26. novembra 1997 informovala, že do rezervného zoznamu pre toto výberové konanie boli zaradení traja uchádzači, z ktorých dvaja boli vybraní na obsadenie voľných pracovných miest. V liste sa uvádzali len mená týchto kandidátov. V odpovedi neboli uvedené výsledky uchádzačov z dôvodu dôverného charakteru rokovaní výberovej komisie. Toto rozhodnutie potvrdil predseda politickej skupiny zodpovednej za organizáciu výberového konania.
Sťažovateľ preto podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi, v ktorej uviedol tieto tvrdenia:
1. Porušenie interných postupov: v sťažnosti sa uvádza, že sa nedodržalo niekoľko pravidiel z nariadení Socialistickej skupiny:
– Článok 8.1.5: na ústnych testoch nebol prítomný žiadny zástupca výboru zamestnancov; okrem toho výberová komisia zahŕňala viac ako dvoch členov s rovnakou štátnou príslušnosťou/jazykom testu (španielčina).
- Článok 8.1.6: počet uchádzačov zaradených do rezervného zoznamu bol nižší ako trojnásobok počtu voľných pracovných miest.
- Článok 8.1.5-8.2: rozhodnutie výberovej komisie podpísal jeden z jej členov bez hlasovacieho práva.
Sťažovateľ takisto tvrdil, že skutočnosť, že niektorí uchádzači zaradení do rezervného zoznamu mali pracovné vzťahy s niektorými členmi výberovej komisie, vyvolala pochybnosti o nestrannosti jej rozhodnutia.
2. Neposkytnutie informácií: podľa sťažovateľky nedostala primerané vysvetlenia, pokiaľ ide o hodnotiace kritériá, ktorými sa riadila výberová komisia pri posudzovaní testov. V súvislosti s týmto aspektom sťažovateľka uviedla, že predsedovi Socialistickej skupiny trvalo dlho (2 mesiace), kým odpovedal na jej žiadosti, a okrem toho, že jej list členovi výberovej komisie zastupujúcemu výbor zamestnancov zostal nezodpovedaný.

Požiadavku

Stanovisko Parlamentu Európsky
parlament sa vo svojom stanovisku odvolal na pripomienky, ktoré predložila Socialistická skupina. Stručne povedané, tieto pripomienky sú nasledovné:
Pokiaľ ide o neprítomnosť zástupcu výboru zamestnancov vo výberovej komisii, stanovisko poukázalo na to, že na vytvorenie výberovej komisie musí jej predseda len overiť, či bol prítomný minimálny počet členov, aby sa dosiahlo kvórum. Okrem toho žiadny uchádzač nevzniesol v tejto súvislosti pred začiatkom skúšok žiadnu námietku.
Socialistická skupina vysvetlila, že hoci dvaja členovia výberovej komisie majú rovnakú štátnu príslušnosť, jeden z nich je len pozorovateľom bez hlasovacieho práva. Zástupca španielskej delegácie mal preto len jeden hlas. Socialistická skupina uznala, že tento pozorovateľ podpísal aj konečné rozhodnutie výberovej komisie. Ako člen správnej rady, aj keď mal len poradnú úlohu, mu však nebolo zabránené podpísať konečný dokument.
Pokiaľ ide o počet uchádzačov zaradených do rezervného zoznamu, v stanovisku sa poukázalo na to, že v ňom boli zahrnutí len uchádzači, ktorí podľa názoru výberovej komisie splnili výberové kritériá.
Stanovisko spochybnilo tvrdenie o zaujatosti výberovej komisie na základe existencie pracovných vzťahov medzi niektorými jej členmi a niektorými uchádzačmi, ktorí boli zaradení do rezervného zoznamu. Socialistická skupina vysvetlila, že podobné vzťahy existujú aj vo vzťahu k iným kandidátom, ktorí neboli vybraní. Okrem toho, keďže výberové konanie zorganizovala politická skupina, relevantný by bol len predchádzajúci pracovný vzťah s touto skupinou.
Pokiaľ ide o tvrdenia o nedostatku informácií a transparentnosti, v stanovisku sa uvádza, že vzhľadom na potrebu dôvernosti práce výberovej komisie boli sťažovateľovi poskytnuté dostatočné informácie. Výberová komisia preto nemala povinnosť poskytnúť sťažovateľovi žiadne ďalšie informácie.
Socialistická skupina vysvetlila, že oneskorenie odpovede predsedníčky jej skupiny bolo spôsobené jej častými cestami. Pokiaľ ide o neposkytnutie odpovede zo strany zástupcu výboru zamestnancov, poznamenalo sa, že ako člen výberovej komisie nemohol v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa urobiť vyhlásenia v mene komisie.
Pripomienky sťažovateľky Sťažovateľka
vo svojich pripomienkach zdôraznila tvrdenia, ktoré už uviedla vo svojej sťažnosti.
Sťažovateľka poukázala na každý z aspektov týkajúcich sa porušenia vnútorných pravidiel Socialistickej skupiny, ktoré považovala za základ svojho tvrdenia:
Po prvé, pokiaľ ide o neprítomnosť zástupcu výboru zamestnancov, sťažovateľ sa domnieval, že potreba dosiahnuť kvórum je skôr kvalitatívnou ako kvantitatívnou povinnosťou. Podľa jej názoru je prítomnosť zástupcu výboru zamestnancov zárukou. Jeho neprítomnosť je preto porušením postupu stanoveného v služobnom poriadku, ako aj vo vnútorných pravidlách Socialistickej skupiny. Poukázala aj na to, že pred začiatkom testu nespochybnila zloženie výberovej komisie, pretože predpokladala, že ich členovia konali v dobrej viere.
Sťažovateľ tiež odmietol vysvetlenie Parlamentu týkajúce sa prítomnosti tretieho španielskeho štátneho príslušníka vo výberovej komisii. Hoci Parlament uviedol, že táto osoba konala len v poradnej funkcii, sťažovateľ sa domnieval, že táto úloha mu mala zabrániť v tom, aby podpísal konečné rozhodnutie výberovej komisie.
- Sťažovateľka zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa údajne nízkeho počtu uchádzačov zaradených do rezervného zoznamu.
Pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť, zdôraznila, že rozsiahly výklad zásady dôvernosti rokovaní výberovej komisie uvedený v stanovisku Parlamentu viedol k nedostatočnej transparentnosti a informovanosti. Podľa jej názoru by zverejnenie výberových kritérií použitých pre jej konečné známky nemalo vplyv na dôvernosť rokovaní senátu, ako to požadovala. Sťažovateľka podporila svoje stanovisko výňatkami z nedávneho rozsudku Súdneho dvora vo veci 254/95 (Innamorati/Európsky parlament)(1).
Sťažovateľka odmietla vysvetlenie Socialistickej skupiny o oneskorení odpovede na jej žiadosti z dôvodu cesty jej predsedu. Odvolala sa na pravidlá, ktoré uplatňujú útvary európskeho ombudsmana a v ktorých sa stanovuje, že sťažovateľ by mal dostať odpoveď v primeranom čase.

Ďalšie požiadavky

Dňa 25. februára 1999 sťažovateľ opäť napísal Európskemu ombudsmanovi. Po rozhovore s predsedníčkou španielskej socialistickej delegácie bola presvedčená, že je možné priateľské riešenie, na základe ktorého bude jej meno zaradené do rezervného zoznamu výberového konania. Dňa 8. marca 1999 ombudsman postúpil návrh sťažovateľa Európskemu parlamentu.
Po niekoľkých žiadostiach o predĺženie lehoty ombudsman dostal pripomienky Socialistickej skupiny Európskeho parlamentu 15. júna 1999. V tomto liste skupina uviedla, že nemôže prijať návrh sťažovateľa. Poukázala na to, že rezervný zoznam už bol zostavený na základe uchádzačov, ktorí sa považovali za vhodných na dané pracovné miesto, a v tom čase sťažovateľ nebol medzi vybranými menami. Dodala, že akákoľvek zmena rezervného zoznamu by bola diskriminačná voči ostatným nevybraným uchádzačom.

ROZHODNUTIE

Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a pripomienok predložených Európskou komisiou dospel ombudsman k týmto záverom:
1 Rozsah právomocí Európskeho ombudsmana
1.1. Keďže prípad sa v prvom rade rieši proti politickej skupine Európskeho parlamentu, ombudsman považuje za potrebné pred preskúmaním podstaty prípadu uviesť niekoľko úvah týkajúcich sa rozsahu jeho právomocí.
1.2. Skutkové okolnosti veci sa týkajú rozhodnutí výberovej komisie výberového konania organizovaného politickou skupinou Európskeho parlamentu na výber viacerých dočasných zamestnancov, ktorí budú zamestnaní v tejto skupine.
1.3. Ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 jeho štatútu, „Európsky ombudsman pomáha odhaľovať nesprávny úradný postup inštitúcií a orgánov Spoločenstva“. K nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné (2). Existujú obmedzenia toho, čo sa môže považovať za nesprávny úradný postup. Sťažnosti proti rozhodnutiam politickej a nie správnej povahy sa preto musia považovať za neprípustné. Týka sa to sťažností na politickú činnosť Európskeho parlamentu alebo jeho orgánov (3), najmä na činnosti jeho politických skupín.
1.4 Organizovanie postupu prijímania dočasných zamestnancov politickými skupinami Európskeho parlamentu však nemožno v plnej miere považovať za politickú činnosť. Podľa článku 14 rozhodnutia Predsedníctva Európskeho parlamentu z 25. júna 1997 (4) sú politické skupiny oprávnené vybrať si vlastných dočasných zamestnancov, pričom na základe delegovania vykonávajú právomoci menovacieho orgánu inštitúcie podľa služobného poriadku.
Z tohto hľadiska organizovanie výberových konaní na výber dočasných zamestnancov politickými skupinami Parlamentu predstavuje administratívnu činnosť podliehajúcu určitým pravidlám Spoločenstva. V tomto rozsahu tento typ situácií patrí do právomoci súdov Spoločenstva, a preto tak Súd prvého stupňa, ako aj Európsky súdny dvor majú právomoc preskúmať súlad týchto výberových konaní s právom Spoločenstva.
1.5 Vyšetrovanie ombudsmana sa preto obmedzilo na posúdenie, či boli v tomto prípade riadne dodržané pravidlá a zásady Spoločenstva.
2 Údajné nezrovnalosti na základe vnútorných pravidiel politickej skupiny
2.1. Sťažovateľ tvrdil, že v priebehu výberového konania došlo k niekoľkým nezrovnalostiam. Tieto nezrovnalosti sa týkali:
a. Zloženie výberovej komisie: neprítomnosť zástupcu výboru zamestnancov počas ústnych testov; prítomnosť viac ako dvoch členov tej istej štátnej príslušnosti/jazyku testu vo výberovej komisii; podpísanie záverečného aktu výberovej komisie jedným z jej členov bez hlasovacieho práva; a pracovné vzťahy medzi niektorým členom výberovej komisie a viacerými uchádzačmi.
b) Obmedzený počet uchádzačov zaradených do rezervného zoznamu.
Sťažovateľ zdôraznil, že všetky tieto nezrovnalosti boli v rozpore s vnútornými predpismi socialistickej skupiny.
2.2. Treba poznamenať, že údajne nedodržiavané nariadenia sú určené členom politickej skupiny Európskeho parlamentu. Vzhľadom na politickú povahu tejto práce je dohľad nad uplatňovaním týchto pravidiel mimo pôsobnosti ombudsmana.
2.3. K údajným nezrovnalostiam však došlo počas výberového konania, v ktorom politická skupina konala s príslušným orgánom a v mene menovacieho orgánu Európskeho parlamentu. Z tohto hľadiska bola organizácia výberového konania správnou činnosťou podľa práva Spoločenstva a podliehala preskúmaniu súdmi Spoločenstva. S cieľom posúdiť údajné nezrovnalosti sa ombudsman snažil objasniť, či výberová komisia nekonala v súlade s pravidlom alebo zásadou Spoločenstva, ktoré sú pre ňu záväzné.
2.4. Niektoré z tvrdení sťažovateľa sa týkali nesprávneho zloženia výberovej komisie.
Ako stanovili súdy Spoločenstva, zloženie výberovej komisie sa považuje za nevhodné, ak nemôže zaručiť objektívne posúdenie kvalít uchádzačov (5). Na základe informácií predložených v priebehu vyšetrovania ombudsmanka nemôže dospieť k záveru, že výberová komisia výberového konania nebola pri posudzovaní kvalít uchádzačov objektívna. Ombudsman preto konštatuje, že neexistuje dôkaz o nesprávnom úradnom postupe v súvislosti s týmto aspektom prípadu.
2.5. Pokiaľ ide o uchádzačov, ktorí majú byť zaradení do rezervného zoznamu výberového konania, sťažovateľ sa domnieval, že počet vybraných uchádzačov by mal zahŕňať trojnásobok počtu pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť. Podľa názoru Parlamentu Socialistická skupina uviedla, že výberová komisia zaradila do rezervného zoznamu len tých uchádzačov, ktorí boli považovaní za vhodných na základe výberového konania.
2.6. Ombudsman poznamenáva, že v článku 5 ods. 5 služobného poriadku sa uvádza, že „výberová komisia vypracuje zoznam vhodných uchádzačov [ ]; zoznam obsahuje vždy, keď je to možné, aspoň dvakrát toľko mien, ako je počet pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť.“
Vzhľadom na predchádzajúce ustanovenia má výberová komisia určitú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o počet vhodných uchádzačov, ktorí majú byť zaradení do rezervného zoznamu. Ombudsmanka sa preto domnieva, že neexistuje dôkaz o nesprávnom úradnom postupe v súvislosti s týmto aspektom prípadu.
3 Informácie o kritériách hodnotenia testov
3.1. Sťažovateľka uviedla, že napriek mnohým žiadostiam adresovaným tajomníkovi výberovej komisie, jej členovi zastupujúcemu výbor zamestnancov a predsedovi skupiny jej nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o kritériá hodnotenia testov. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že sťažovateľka bola informovaná o svojich známkach v písomných a ústnych skúškach. Z dôvodu dôvernosti rokovaní výberovej komisie jej nemohli byť poskytnuté žiadne ďalšie informácie.
Za súčasného stavu práva Spoločenstva neexistuje právny základ, na základe ktorého by bolo možné domnievať sa, že Parlament je povinný zverejniť podrobné informácie o kritériách, ktorými sa riadi výberová komisia pri hodnotení testov. Ombudsman preto konštatuje, že neexistuje dôkaz o nesprávnom úradnom postupe v súvislosti s týmto aspektom prípadu.
3.2. Ombudsman by však mal upriamiť pozornosť Parlamentu na skutočnosť, že poskytnutím podrobnejších informácií o kritériách hodnotenia uchádzačom by Parlament výrazne zvýšil transparentnosť pri prijímaní zamestnancov a mohol by tiež zmierniť prácu výberových komisií pri vybavovaní žiadostí a sťažností uchádzačov.
4
Záver Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Všetky tvrdenia sťažovateľa sa týkali obvinení z možného porušenia vnútorných predpisov politickej skupiny. Ako už ombudsman uviedol, zabezpečenie správneho uplatňovania týchto pravidiel je mimo jeho právomoci.
Politická skupina však pri prijímaní dočasných zamestnancov koná v mene Parlamentu ako menovacieho orgánu inštitúcie, a preto by mala dodržiavať príslušné pravidlá Spoločenstva a zásady dobrej správy vecí verejných. Okrem toho, keďže občania často vnímajú tieto typy postupov ako oficiálne výberové konania Spoločenstva, samotná inštitúcia by mala tiež zohrávať monitorovaciu úlohu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto postupy prijímania zamestnancov riadne vykonávali pri riadnom dodržiavaní platných právnych pravidiel a zásad. Parlament by tak prispel k posilneniu vzťahov Únie s jej občanmi.
Úprimne,
Jacob SÖDERMAN

---

(1) Vec C-254/95, Európsky parlament/Angelo Innamorati, Zb. 1996, s. I-3423.

(2) Európsky ombudsman, Výročná správa 1997, s. 23.

(3) Európsky ombudsman, Výročná správa 1995, s. 17 – 18.

(4) PE 259.383/BUR.

(5) Pozri spoločné veci T-32/89 a T-39/89, Georges Marcopoulos/Súdny dvor, Zb. 1990, s. II-0281, body 37 – 41.