# Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 952/97/JMA na Hospodársky a sociálny výbor
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 1999-07-30T00:00+02:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/928)
---
V Štrasburgu 30. júla 1999
Vážená pani V.,
22. októbra 1997 ste zaslali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa údajného odmietnutia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) vyplatiť váš príspevok na presídlenie a cestovné výdavky po vašom odstúpení z funkcie úradníka tejto inštitúcie.
Dňa 1. decembra 1997 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi HSR so žiadosťou o pripomienky do konca februára 1998. Počas tohto obdobia ste 20. februára 1998 zaslali európskemu ombudsmanovi doplňujúce informácie.
Dňa 24. februára zaslal HSR svoje stanovisko a 5. marca 1998 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 3. apríla 1998 ste zaslali svoje pripomienky. Dňa 9. júna 1999 mi HSR zaslal niekoľko doplňujúcich dokumentov týkajúcich sa poslednej výmeny korešpondencie medzi Vami a inštitúciou.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.
**Sťažnosť**
------------
<br />
Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:
Sťažovateľka vo svojom prvom liste ombudsmanovi z októbra 1997 vysvetlila, že pracovala ako úradníčka pre Hospodársky a sociálny výbor (HSR), hoci v máji 1996 odstúpila z funkcie. Dňa 3. a 15. septembra 1997 neúspešne požiadala o vyplatenie príspevkov na presídlenie a cestovných príspevkov z Bruselu do Madridu, ktoré zodpovedali jej, ako aj jej synovi. Pani V. podala odvolanie podľa článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku. Tvrdila, že inštitúcia odmietla vyplatiť tieto náhrady v rozpore s právami, ktoré jej boli priznané v prílohe VII služobného poriadku.
Dňa 9. decembra 1997 sťažovateľka opäť napísala Európskemu ombudsmanovi spolu so svojím listom kópiu rozhodnutia ESC týkajúceho sa jej odvolania podľa článku 90 ods. 2 zo 17. novembra 1997. V liste HSR inštitúcia zamietla vyplatenie odškodnenia z dôvodu, že sťažovateľka neposkytla dostatočné dôkazy na podporu svojho nároku.
Pani V. spochybnila odôvodnenie rozhodnutia, keďže tvrdila, že zaslala dostatok dokumentov týkajúcich sa jej cesty a presídlenia do Španielska, ako aj neexistenciu jasných kritérií, pokiaľ ide o požadovanú dokumentáciu. HSR vo svojom rozhodnutí vyzvala sťažovateľku, aby predložila „všetky dôkazné prostriedky, ktoré by mohla považovať za vhodné". Podľa sťažovateľa skutočnosť, že inštitúcia nešpecifikovala požadované dokumenty, spôsobila, že rozhodnutie bolo svojvoľné a bez právneho základu. K svojmu listu pripojila aj doplňujúce informácie spočívajúce v liste zaslanom generálnemu tajomníkovi HSR 28. novembra 1997, ktorý obsahoval potvrdenie o pobyte vydané obcou Madrid.
Dňa 20. februára 1998 sťažovateľka opäť napísala ombudsmanovi a pripojila kópiu rozhodnutia prijatého generálnym tajomníkom HSR pánom Graziosim v odpovedi na jej poslednú žiadosť. Rozhodnutie ESC opäť zamietlo žiadosť pani V. z dôvodu, že nepredložila dostatočné dôkazy na podporu svojej žiadosti. V liste sa tiež poukázalo na to, že jej presťahovanie do Madridu možno preukázať napríklad dokumentmi týkajúcimi sa jej novej činnosti v Španielsku alebo kópiami jej účtov za elektrinu alebo vodu.
Sťažovateľka v súhrne tvrdila, že HSR jej po odstúpení z inštitúcie neoprávnene odoprela právo na príspevok na presídlenie a príspevok na cestu a že toto odmietnutie nebolo riadne odôvodnené.
Požiadavku
----------
<br />
**Hospodársky a sociálny výbor vo svojom**
stanovisku súhrnne uviedol:
HSR najprv zopakoval chronológiu skutočností vrátane svojho posledného rozhodnutia z 26. januára 1998 v odpovedi na posledné odvolanie sťažovateľa.
ESC vysvetlila, že vo svojom prvom liste zo 17. novembra 1997 informovala sťažovateľku, že má nárok na náhradu za presídlenie a na náhradu svojich nákladov na sťahovanie, keď sťažovateľka mohla na základe podporných dôkazov preukázať, že sa so svojím synom presťahovala do Španielska a tam sa presídlila.
Dňa 26. januára 1998 inštitúcia zamietla sťažnosti sťažovateľa na základe informácií poskytnutých pani V. 28. novembra 1997. Dokumenty, ktoré priložila, ako napríklad kópia jej žiadosti o registráciu v Madride, nestačili na preukázanie toho, že sa skutočne presťahovala do Madridu. Podľa ESC sa týmto osvedčením preukazuje len to, že sťažovateľka a jej syn boli zaregistrovaní v Madride, a nie to, že tam mali bydlisko, ako to bolo potrebné. Pokiaľ ide o náhradu cestovných výdavkov, ESC ju tiež zamietla, keďže sťažovateľka neposkytla žiadne podrobnosti o okolnostiach svojej cesty z Bruselu do Madridu.
ESC však dodal, že sťažovateľ môže stále predkladať nové žiadosti. Uviedla niekoľko príkladov, ako sú účty za elektrinu alebo vodu, ktoré by sťažovateľ mohol použiť ako dôkaz.
HSR tiež uviedol niekoľko pripomienok týkajúcich sa prípustnosti sťažnosti európskeho ombudsmana. Usúdil, že ombudsman by mal vyhlásiť sťažnosť za neprípustnú na základe článku 2.8 svojho štatútu, v ktorom sa uvádza, že ombudsmanovi nemožno podať žiadnu sťažnosť týkajúcu sa pracovných vzťahov medzi inštitúciami Spoločenstva a ich úradníkmi, pokiaľ neboli vyčerpané všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku.
Podľa názoru HSR táto podmienka nebola splnená, keďže v čase, keď pani V. zaslala svoju sťažnosť ombudsmanovi, ešte nebolo rozhodnuté o postupe podľa jej článku 90 pred rozhodnutím HSR a ešte neuplynula lehota inštitúcie na rozhodnutie.
HSR na záver zdôraznil, že všetky jeho rozhodnutia riadne odôvodnili jeho odmietnutie vyhovieť žiadostiam sťažovateľa pri plnom dodržaní práv a povinností stanovených v služobnom poriadku. ESC tiež vysvetlila, že sťažovateľka vo svojich troch listoch tvrdila, že Madrid sa stal jej bydliskom, zatiaľ čo po odstúpení tvrdila, že sa presťahovala do Casablance v Maroku. Toto posledné tvrdenie predložil sťažovateľ vo veci týkajúcej sa iného nároku, ktorý sťažovateľ podal na Súde prvého stupňa (vec T-30/97, V. v. ESC)[(1)](#(1)){#Footnote1}. Súd prvého stupňa zamietol argumenty z dôvodu, že nepredložila primerané dôkazy.
**Pripomienky sťažovateľky Vo**
svojich pripomienkach doručených 30. apríla 1998 sťažovateľka zdôraznila tvrdenia, ktoré už uviedla vo svojich predchádzajúcich listoch, pokiaľ ide o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí prijatých HSR.
Pani V. pripojila k svojmu listu novú dokumentáciu vrátane novej žiadosti, ktorú zaslala HSR 6. februára 1998, a odpovede inštitúcie zo 6. marca 1998. K novej žiadosti sťažovateľky bola pripojená nová dokumentácia v súlade s tým, čo predtým navrhla ESC, konkrétne účty za elektrinu a vodu v byte sťažovateľky v Madride, ako aj podrobnosti týkajúce sa jej cesty z Bruselu do Madridu v auguste 1997. V odpovedi generálneho tajomníka HSR pripojenej k pripomienkam sťažovateľky sa uvádza, že jej žiadosť bola postúpená riaditeľstvu HSR pre personál na ďalšie posúdenie.
Ďalšie požiadavky
-----------------
<br />
Keďže HSR nezaujala stanovisko k žiadosti sťažovateľa, ale jej riaditeľstvo pre personál sa touto záležitosťou stále zaoberalo, sekretariát ombudsmana kontaktoval inštitúciu s cieľom prešetriť vývoj prípadu. V odpovedi na túto žiadosť zaslala ESC 9. júna 1999 kópiu poslednej výmeny korešpondencie medzi inštitúciou a sťažovateľom. Medzi novými informáciami ESC zahrnul oznámenie svojho menovacieho orgánu z 21. augusta 1998, v ktorom dospel k záveru, že sťažovateľ vo svojej poslednej žiadosti z 30. apríla 1998 riadne odôvodnil výdavky, ktorých náhrada bola požadovaná. Rozhodnutie sa však nevzťahovalo na syna sťažovateľa z dôvodu, že nové dokumenty neobsahovali žiadny odkaz na neho.
Vzhľadom na to, že všetky tieto nové dokumenty boli predtým oznámené pani V. zo strany HSR, ombudsman nepovažuje za potrebné postúpiť ich na pripomienkovanie sťažovateľovi.
ROZHODNUTIE
-----------
<br />
**1. Prípustnosť prípadu a ďalšie vyšetrovanie zo strany európskeho ombudsmana**
1.1 HSR vo svojom stanovisku uviedol, že sťažnosť by mala byť vyhlásená za neprípustnú, pretože nespĺňala podmienky stanovené v článku 2.8 štatútu európskeho ombudsmana[(2).](#(2)){#Footnote2} Ako sa vysvetľuje v stanovisku HSR, v čase, keď pani V. zaslala svoju sťažnosť ombudsmanovi, inštitúcia formálne nerozhodla o odvolaní predloženom sťažovateľom podľa článku 90 služobného poriadku, a preto sa interný postup podávania sťažností stanovený v tomto článku nevyčerpal.
1.2. V rámci systému ustanoveného zmluvou a štatútom európskeho ombudsmana určuje prípustnosť sťažností európsky ombudsman. Po preskúmaní sťažnosti pani V. zo znenia vzorového formulára vyplynulo, že táto inštitúcia formálne zamietla žiadosti a formálne odvolanie, ktoré sťažovateľ predložil HSR.
1.3 Keďže sťažovateľka postupovala podľa článku 2 ods. 8 svojho štatútu a znenie sťažnosti viedlo k záveru, že HSR jej žiadosti zamietla, ombudsman ju 1. decembra 1997 vyhlásil za prípustnú.
Hoci chronológia udalostí opísaných v stanovisku ESC z 24. februára 1997 ukázala, že inštitúcia nezaujala formálne stanovisko k odvolaniu sťažovateľky, keď zaslala svoj list ombudsmanovi, inštitúcia formálne zamietla jej odvolanie krátko po tom, ako sa ombudsman rozhodol začať vyšetrovanie vo veci, a predtým, ako bola inštitúcia vyzvaná, aby poskytla svoje stanovisko.
Vzhľadom na tieto úvahy ombudsman usúdil, že procesné nedostatky sťažovateľa boli v priebehu konania napravené, a preto sa rozhodol pokračovať vo vyšetrovaní tejto záležitosti.
**2. Odôvodnenie rozhodnutí HSR, ktorými sa zamieta vyplatenie príspevku na presídlenie a cestovných výdavkov sťažovateľky**
2.1 Sťažovateľka tvrdila, že rozhodnutia prijaté HSR v súvislosti s jej žiadosťami o príspevok na presídlenie a cestovné výdavky boli neopodstatnené. Okrem toho tvrdila, že dôvody, ktoré ESC použila na vysvetlenie svojho zamietnutia, boli nejasné a nespresnili dokumenty, ktoré inštitúcia potrebovala na vyhovenie jej žiadosti.
2.2. HSR v odpovedi na žiadosť sťažovateľky uviedla, že do svojej žiadosti nezahrnula žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jej presťahovanie a zmenu adresy z Bruselu do Madridu. V neskoršej fáze, keď sťažovateľ predložil žiadosť o registráciu adresovanú obci Madrid alebo jednu letenku do Madridu, inštitúcia uviedla, že tieto dokumenty nepredstavujú dostatočný dôkaz o zmene bydliska. ESC ďalej vysvetlila, že na preukázanie svojho nového postavenia by mohla predložiť napríklad doklady, ako sú účty za elektrinu alebo plyn, potvrdenia o práci a/alebo opis okolností cesty.
Po tom, čo sťažovateľka predložila tento dôkaz vo svojom liste z 30. apríla 1998, ESC prehodnotila túto záležitosť a nakoniec priznala príspevky (rozhodnutie z 21. augusta 1998). Toto rozhodnutie sa však vzťahovalo len na samotnú sťažovateľku, keďže inštitúcia sa domnievala, že predložené dôkazy neodkazujú na situáciu jej syna.
2.3. Princípom dobrého administratívneho správania je, aby boli rozhodnutia odôvodnené. Cieľom tejto povinnosti je umožniť súdu Spoločenstva preskúmať zákonnosť rozhodnutí a poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na určenie, či sú tieto rozhodnutia dôvodné alebo či obsahujú vady umožňujúce napadnúť ich zákonnosť. Rozsah povinnosti sa však musí určiť na základe skutkových okolností každého prípadu.
2.4. Ombudsmanka sa nedomnieva, že HSR neposkytla sťažovateľovi vo svojich troch poznámkach dostatočné informácie o dôvodoch, na ktorých boli zamietnutia založené.
Keďže neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali presídlenie sťažovateľa, ESC odpovedala, že potrebuje podporné dôkazy. V neskoršej fáze, keď sťažovateľka priložila dodatočné dokumenty, ESC vysvetlila, prečo považuje predložený dôkaz za nedostatočný, a poukázala aj na dokumenty, o ktorých sa domnieva, že by mohli preukázať jej zmenu štatútu. Keď sťažovateľka predložila tieto dokumenty, inštitúcia súhlasila s tým, že jej žiadosti vyhovie. Keďže sa však informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch týkali len sťažovateľky a jej syna nijako nenaznačovali, inštitúcia nemohla zvýšiť výšku príspevkov priznaných na jeho účet.
Ombudsmanka sa domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
**3.**
Záver Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že Hospodársky a sociálny výbor sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Hospodárskeho a sociálneho výboru.
Úprimne,
Jacob SÖDERMAN
*** ** * ** ***
[(1)](#Footnote1){#(1)} vec T-30/97, *V./HSR, Zb. 1998,* s. IA-0011; II-0023. Vec sa okrem iného týkala zrušenia disciplinárneho opatrenia ESC. Súd prvého stupňa vyhlásil žalobu za neprípustnú, keďže sťažovateľ ju podal po uplynutí lehoty. Hoci žalobkyňa tvrdila, že by mala mať právo na predĺženie lehoty z dôvodu svojho pobytu mimo Európy (Maroko), nepredložila žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia (bod 33).
[(2)](#Footnote2){#(2)} Článok 2 " 8 štatútu európskeho ombudsmana stanovuje: *„Ombudsmanovi nemožno podať žiadnu sťažnosť, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ sa nevyčerpali všetky možnosti na predkladanie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku \[...\]."*